na ochranu ľudovodemokratickej republiky.
Národné zhromaždenie republiky Československej uznieslo sa na tomto zákone:
231/1948 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 231/1948 Zb. |
| Názov: | Zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky. |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 06.10.1948 |
| Dátum vyhlásenia: | 16.10.1948 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 86/1950 Zb. | Trestný zákon |
231.
Zákon
zo dňa 6. októbra 1948
Hlava I.
Trestné činy proti štátu.
§ 1.
Velezrada.
(1)
Kto sa pokúsi:
a)
zničiť samostatnosť alebo ústavnú jednotnosť republiky,
b)
odtrhnúť od republiky časť jej územia,
c)
zničiť alebo rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie alebo spoločenskú alebo hospodársku
sústavu republiky, zaručené ústavou, alebo
d)
násilím znemožniť ústavnú činnosť prezidenta republiky alebo jeho námestníka, zákonodárneho
sboru alebo vlády (Sboru povereníkov),
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov alebo doživotne.
(2)
Rovnako sa potresce, kto sa na čin, uvedený v odseku 1, s niekým spolčí alebo vojde
do priameho alebo nepriameho styku s cudzou mocou alebo s cudzími činiteľmi.
(3)
Smrťou sa vinník potresce:
a)
ak spácha čin, uvedený v odseku 1 alebo 2, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase
ozbrojeného napadnutia republiky,
b)
ak boli takým činom zvláštnou mierou ohrozené samostatnosť, ústavná jednotnosť alebo
územná celistvosť republiky, jej ľudovodemokratické zriadenie, spoločenská alebo hospodárska
sústava, zaručené ústavou, alebo ak bola znemožnená ústavná činnosť prezidenta republiky
alebo jeho námestníka, zákonodárneho sboru alebo vlády (Sboru povereníkov),
c)
ak sa na taký čin použila branná moc alebo ozbrojený alebo na vojenský spôsob organizovaný
sbor alebo ak boli na taký čin zbierané alebo organizované branné alebo pomocné sily
alebo hromadné zbrane alebo strelivo,
d)
ak sa pri takom čine kládol násilný odpor brannej moci alebo ozbrojenému sboru, alebo
e)
ak je tu iná zvlášte priťažujúca okolnosť.
§ 2.
Združovanie proti štátu.
(1)
Kto sa s niekým spolčí s úmyslom podvracať samostatnosť, ústavnú jednotnosť alebo
územnú celistvosť republiky alebo jej ľudovodemokratické zriadenie, jej spoločenskú
alebo hospodársku sústavu alebo jej národnú povahu, zaručené ústavou, potresce sa
pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.
(2)
Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného
napadnutia republiky, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
(3)
Kto založí organizáciu s úmyslom podvracať samostatnosť, ústavnú jednotnosť alebo
územnú celistvosť republiky alebo jej ľudovodemokratické zriadenie, jej spoločenskú
alebo hospodársku sústavu alebo jej národnú povahu, zaručené ústavou, alebo kto k
takej organizácii pristúpi alebo sa zúčastní na jej činnosti alebo ju alebo jej členov
podporuje v podvratných snahách, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného
do päť rokov a ak je tu zvlášte priťažujúca okolnosť, od päť do desať rokov.
§ 3.
Poburovanie proti republike.
(1)
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi alebo viacej ľudí poburuje proti republike, proti
jej samostatnosti, ústavnej jednotnosti, jej územnej celistvosti alebo proti jej ľudovodemokratickému
zriadeniu, jej spoločenskej alebo hospodárskej sústave alebo jej národnej povahe,
zaručeným ústavou, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch
rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti umožňuje alebo obľahčuje
šírenie poburujúceho prejavu, uvedeného v odseku 1.
(3)
Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, alebo úmyselne čin, uvedený v odseku 2, za brannej
pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky, potresce sa pre zločin
ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
§ 4.
Hanobenie republiky.
(1)
Kto hanobí republiku,
kto potupí meno alebo symbol republiky, najmä jej znak, vlajku, farby alebo štátnu
hymnu, alebo
kto zničí, poškodí alebo odstráni symbol republiky, najmä jej znak, vlajku alebo farby,
alebo vyobrazenie prezidenta republiky alebo jeho námestníka s úmyslom prejaviť opovrhnutie
republikou alebo nepriateľské zmýšľanie o nej,
potresce sa pre priestupok väzením od osem dní do šesť mesiacov.
(2)
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi spácha čin, uvedený v odseku 1, potresce sa pre
prečin tuhým väzením od 3 mesiacov do 2 rokov.
Hlava II.
Trestné činy proti vonkajšej bezpečnosti štátu.
§ 5.
Vyzvedačstvo.
(1)
Kto vyzvedá štátne tajomstvo s úmyslom ho vyzradiť cudzej moci, alebo kto ho cudzej
moci priamo alebo nepriamo vyzradí, alebo kto sa na taký čin s niekým spolčí alebo
vstúpi do priameho alebo nepriameho styku s cudzou mocou alebo s cudzími činiteľmi,
alebo kto vstúpi do styku s organizáciou, ktorej účelom je vyzvedať štátne tajomstvo,
s úmyslom jej snahy podporovať, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať do
dvadsaťpäť rokov alebo doživotne.
(2)
Smrťou sa vinník potresce:
a)
ak spácha čin, uvedený v odseku 1, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného
napadnutia republiky,
b)
ak spácha taký čin, hoci mu bola výslovne uložená povinnosť zachovávať štátne tajomstvo,
c)
ak spácha taký čin ako člen organizácie, ktorej účelom je vyzvedať štátne tajomstvo,
d)
ak sa týka taký čin štátneho tajomstva zvlášť dôležitého,
e)
ak spácha taký čin na zárobkový spôsob alebo ak pácha taký čin po dlhší čas alebo
v značnom rozsahu alebo spôsobom zvlášť nebezpečným, alebo
f)
ak je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť.
(3)
Štátnym tajomstvom sa rozumie skutočnosť, opatrenie alebo predmet, ktoré vláda tají
v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme politickom, vojenskom alebo hospodárskom,
alebo ktoré v takom záujme majú zostať utajené pred cudzou mocou alebo pred cudzími
činiteľmi.
§ 6.
Vyzvedačstvo proti spojencovi.
§ 7.
Nedbalé zachovávanie štátneho tajomstva.
Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo môže stať známym cudzej moci alebo
cudzím činiteľom, hoci mal povinnosť ho zachovávať, potresce sa pre prečin tuhým väzením
od troch mesiacov do troch rokov.
Ohrozenie obrany republiky.
§ 8.
Kto vyzvedá štátne tajomstvo s úmyslom vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo ho takej
osobe vyzradí, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov, a ak
je tu zvlášte priťažujúca okolnosť, od päť do desať rokov.
§ 9.
(1)
Kto bez úradného povolenia
a)
zhotoví popis, plán, nákres alebo snímku niektorého zariadenia alebo opatrenia na
obranu republiky,
b)
odpíše, odkreslí alebo odfotografuje plán, nákres, snímku alebo spis o takom zariadení
alebo opatrení, alebo dá alebo nechá ho niekomu inému odpísať, odkresliť alebo odfotografovať,
alebo
c)
niektorý uvedený predmet pre seba alebo pre iného zadováži alebo ho uverejní,
potresce sa, ak nie je jeho čin prísnejšie trestný, pre prečin tuhým väzením od jedného
mesiaca do jedného roku.
§ 10.
Vojnové záškodníctvo.
(1)
Kto za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky alebo
v čase, keď sa konajú zvýšené bezpečnostné opatrenia pre obranu štátu, spôsobí škodu
obrane alebo vojenským podnikom republiky alebo jej spojenca, alebo obstará nepriateľovi
prospech alebo ho akokoľvek podporuje, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať
do dvadsaťpäť rokov alebo doživotne; ak spácha taký čin na zárobkový spôsob alebo
ak je tu iná zvlášte priťažujúca okolnosť, potresce sa smrťou.
(2)
Rovnako sa potresce, kto sa na čin, uvedený v predchádzajúcom odseku, s niekým spolčí
alebo vstúpi do priameho alebo nepriameho styku s nepriateľom.
(3)
Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, z hrubej nedbanlivosti, potresce sa pre prečin
tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.
§ 11.
Vojnová zrada.
Československý občan, ktorý za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného
napadnutia republiky koná službu v nepriateľskom vojsku alebo v nepriateľskom ozbrojenom
zbore, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov a ak je
tu zvlášte priťažujúca okolnosť, doživotne alebo smrťou.
§ 12.
Nedovolené spravodajstvo.
Kto zverejní údaje o akomkoľvek podniku, ústave, zariadení alebo opatrení, dôležitom
pre obranu republiky alebo jej spojenca, najmä o sile, vojnovej zdatnosti alebo pohybe
vojska alebo iného vojensky organizovaného zboru, hoci mohol z úradného zákazu alebo
zo správy alebo z iných okolností vedieť, že uverejnením ohrožuje záujmy štátu,
kto zverejní údaje o niektorom trestnom čine, uvedenom v §§ 1, 2, 5 až 8, 10, 11 a 39 alebo o úradnom pátraní alebo o trestnom konaní, ktoré sa týkajú takého činu, ak
nebola správa o tom vydaná alebo schválená Ministerstvom národnej obrany alebo Ministerstvom
vnútra, alebo
kto poskytne nepovolanej osobe informácie o niektorom trestnom čine, uvedenom v §§ 1, 2, 5 až 8, 10, 11 a 39 alebo o úradnom pátraní alebo o trestnom konaní, ktoré sa týkajú takého činu,
potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre prečin tuhým väzením od jedného
mesiaca do jedného roku.
§ 13.
Účasť a nadržovanie pri vojenskom zločine alebo prečine.
(1)
Kto úmyselne pôsobí na spáchanie vojenského zločinu alebo pri spáchaní takého zločinu
alebo páchateľovi po spáchaní takého činu nadržuje ukrývaním alebo pomáhaním k úteku
alebo na úteku, potresce sa, ak nepodlieha právomoci vojenských súdov podľa § 11 vojenského
trestného poriadku, pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
(2)
Kto sa zúčastní, spôsobom uvedeným v odseku 1, na vojenskom prečine alebo na nadržovaní
jeho páchateľovi, potresce sa, ak nepodlieha právomoci vojenských súdov podľa § 11
vojenského trestného poriadku, pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného
roku.
(3)
Ak ustanovuje vojenský trestný zákon na vojenský zločin alebo prečin, na ktorom sa
vinník zúčastnil alebo pri ktorom nadržoval spôsobom, uvedeným v odseku 1 alebo 2,
nižšiu trestnú sadzbu, než aká je tam ustanovená, potresce sa vinník podľa onej nižšej
trestnej sadzby.
(4)
Pre nadržovanie nie je trestný, kto nadržoval blízkej osobe.
Hlava III.
Trestné činy proti vnútornej bezpečnosti štátu.
§ 14.
Útoky na život ústavných činiteľov.
(1)
Kto spácha vraždu alebo úmyselné zabitie alebo pokus o taký čin
a)
na prezidentovi republiky alebo jeho námestníkovi, alebo
b)
na členovi vlády (Sboru povereníkov), alebo členovi zákonodárneho sboru pri výkone
jeho právomoci alebo pre tento výkon alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote,
potresce sa pre zločin smrťou.
(2)
Rovnako sa potresce, kto pôsobí k spáchaniu alebo pri spáchaní vraždy alebo úmyselného
zabitia na niektoré z osôb a za okolností, uvedených v odseku 1, a to aj keď čin nebol
dokonaný.
§ 15.
Telesné ublíženie ústavným činiteľom.
(1)
Kto úmyselne ublíži na tele alebo na zdraví
a)
prezidentovi republiky alebo jeho námestníkovi, alebo
b)
členovi vlády (Sboru povereníkov) alebo členovi predsedníctva zákonodárneho zboru
pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom
živote,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
(2)
Ak vinník spácha čin, uvedený v odseku 1, s úmyslom spôsobiť ťažké ublíženie na tele
alebo na zdraví, alebo ak mal taký čin za následok ťažké ublíženie na tele alebo na
zdraví, vinník sa potresce ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť rokov alebo doživotne,
a ak mal taký čin za následok smrť poškodeného, vinník sa potresce smrťou.
§ 16.
Kto úmyselne ublíži na tele alebo na zdraví členovi zákonodárneho zboru pri výkone
jeho právomoci alebo pre tento výkon alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov a za okolností, uvedených
v § 15, ods. 2, ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
§ 17.
Spolčenie na útoky na ústavných činiteľov.
(1)
Kto sa s niekým spolčí na spáchanie činu, uvedeného v § 14 alebo v § 15, alebo na spáchanie takých činov alebo kto také spolčenie alebo jeho účastníkov akýmkoľvek
spôsobom podporuje, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
(2)
Kto sa s niekým spolčí na spáchanie činu, uvedeného v § 16, alebo na spáchanie takých činov alebo kto také spolčenie alebo jeho účastníkov akýmkoľvek
spôsobom podporuje, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
§ 18.
Násilie na ústavných činiteľoch.
Kto použije násilie s úmyslom pôsobiť na výkon právomoci prezidenta republiky alebo
jeho námestníka, člena vlády (Zboru povereníkov) alebo člena zákonodárneho zboru,
alebo kto použije násilie proti nim pre výkon ich právomoci, potresce sa pre zločin
ťažkým žalárom od jedného do päť rokov, a ak spácha taký čin so zbraňou, alebo ak
je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť, ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
§ 19.
Osobovanie si právomoci ústavných činiteľov.
Kto si sám alebo v spojení s inými osobuje právomoc, vyhradenú prezidentovi republiky,
jeho námestníkovi, členovi vlády (Zboru povereníkov) alebo členovi zákonodárneho zboru,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov, a ak je tu zvlášte
priťažujúca okolnosť, od päť do desať rokov.
Vzbúrenie.
§ 20.
(1)
Kto sa zúčastní na zhlukovaní viacerých osôb s úmyslom spoločne násilím pôsobiť na
výkon právomoci verejného funkcionára, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného
do päť rokov.
(2)
Ťažkým žalárom od päť do desať rokov potresce sa vinník, ak sa zúčastní na zhlukovaní,
uvedenom v odseku 1, s úmyslom tam uvedeným potom, keď na obnovenie poriadku bola
použitá mimoriadna moc.
§ 21.
Kto sa zúčastnil na zhlukovaní viacerých osôb s úmyslom spoločne násilím pôsobiť na
výkon právomoci zboru povolaného zákonom alebo podľa zákona na prejednávanie verejných
vecí, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
§ 22.
Násilie na verejných zboroch.
Kto použije násilie s úmyslom pôsobiť na výkon právomoci zboru, povolaného zákonom
alebo podľa zákona na prejednávanie verejných vecí, potresce sa pre zločin ťažkým
žalárom od jedného do päť rokov, a ak spácha taký čin so zbraňou, alebo ak je tu zvlášť
priťažujúca okolnosť, ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
§ 23.
Ublíženie na cti prezidentovi republiky.
(1)
Kto ublíži na cti prezidentovi republiky alebo jeho námestníkovi pred viac ľuďmi,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
(2)
Tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov sa vinník potresce:
a)
ak spácha čin, uvedený v odseku 1, verejne alebo zoči-voči prezidentovi republiky
(jeho námestníkovi), alebo
b)
ak ho spácha opätovne pri rôznych príležitostiach.
(3)
Dôkaz pravdy ani dôkaz ospravedlniteľného omylu nie je prípustný.
§ 24.
Hanobenie niektorých ústavných činiteľov.
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi hanobí zákonodárny zbor alebo jeho predsedníctvo,
výbor alebo komisiu alebo vládu (Zbor povereníkov) alebo člena vlády (Zboru povereníkov)
pre výkon jeho právomoci alebo pre jeho činnosť v politickom živote, potresce sa pre
prečin tuhým väzením od troch mesiacov do dvoch rokov.
§ 25.
Podpora a propagácia fašizmu a podobných hnutí.
(1)
Kto propaguje alebo podporuje fašizmus alebo nacizmus alebo podobné hnutie, ktoré
sleduje potlačovanie práv a slobôd pracujúceho ľudu alebo šírenie národnostnej, náboženskej
alebo rasovej nenávisti, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
(2)
Ak spácha niekto čin, uvedený v odseku 1, tlačou, filmom, rozhlasom alebo podobne
účinným spôsobom, potresce sa ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
(3)
Ak spácha niekto čin, uvedený v odseku 1, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase
ozbrojeného napadnutia republiky, potresce sa ťažkým žalárom od desať do dvadsaťpäť
rokov.
§ 26.
Popudzovanie.
(1)
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi alebo viacej ľudí popudzuje k násilnému alebo inému
nepriateľskému činu proti jednotlivým skupinám obyvateľov pre ich národnosť, rasu
alebo náboženstvo alebo preto, že sú bez vyznania, alebo že sú stúpencami ľudovodemokratického
poriadku republiky, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch
rokov.
(2)
Kto spôsobom, uvedeným v odseku 1, a z niektorého dôvodu tam uvedeného popudzuje
k nenávisti proti jednotlivým skupinám obyvateľov, potresce sa pre prečin tuhým väzením
od troch mesiacov do dvoch rokov.
(3)
Kto spôsobom, uvedeným v odseku 1, a z niektorého dôvodu tam uvedeného popudzuje
k násilnému alebo k inému nepriateľskému činu alebo k nenávisti proti jednotlivcovi,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
§ 27.
Hanobenie národa alebo rasy.
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi hanobí niektorý národ, jeho jazyk alebo niektorú
rasu, takže to môže vzbudiť verejné pohoršenie alebo ohroziť všeobecný mier, potresce
sa pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
§ 28.
Zneužitie úradu duchovného alebo inej podobnej funkcie.
Kto zneužije výkon svojho úradu duchovného alebo podobnú svoju náboženskú funkciu
na vykonávanie vplyvu na veci politického života v smere nepriaznivom ľudovodemokratickému
poriadku republiky, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre prečin tuhým
väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
Nedovolené ozbrojovanie.
§ 29.
(1)
Kto bez povolenia príslušného úradu
a)
obstará, prechováva alebo niekomu prenechá delo, guľomet, samopal, ručný granát,
mínomet, plameňomet, bojové plyny alebo látky alebo zbraň (látku) podobnej účinnosti
alebo súčiastky, ktoré sú nevyhnutne potrebné na použitie takej zbrane,
b)
hromadí alebo rozdeľuje ručné alebo strelné zbrane, strelivo, traskaviny, alebo
c)
tvorí ozbrojený alebo na vojenský spôsob organizovaný zbor, spolok alebo skupinu,
alebo ich organizuje alebo cvičí vojensky alebo v zachádzaní so zbraňou,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.
(2)
Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, s úmyslom podporovať vzbúrenie, potresce sa pre
zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
(3)
Ak spácha vinník čin, uvedený v odseku 2, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase
ozbrojeného napadnutia republiky, alebo ak je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
§ 30.
Ak vyzve úrad obyvateľstvo vyhláškou, aby vydalo zbrane a iné veci, uvedené v § 29, nepotresce sa pre nedovolené ozbrojovanie spáchané držaním takých zbraní alebo takých
vecí, kto ich odovzdá úradu v lehote vyhláškou ustanovenej.
§ 31.
Kto k ozbrojenému alebo na vojenský spôsob organizovanému zboru, spolku alebo skupine,
utvoreným bez povolenia príslušného úradu, pristúpi alebo sa na ich činnosti zúčastní
alebo ich alebo ich členov podporuje, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch
mesiacov do dvoch rokov; ak však vedel, že účelom niektorého takého zboru alebo spolku
alebo niektorej takej skupiny je vzbúrenie, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom
od jedného do päť rokov.
§ 32.
Šírenie poplašnej správy.
(1)
Kto rozširuje poplašnú správu, hoci si mohol uvedomiť, že jej rozširovanie je spôsobilé
vážne znepokojiť aspoň časť obyvateľstva niektorého miesta, potresce sa, ak nejde
o čin prísnejšie trestný, pre priestupok väzením od osem dní do šesť mesiacov; ak
však vedel, že správa ním rozširovaná je nepravdivá, potresce sa pre prečin tuhým
väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
(2)
Kto rozširuje poplašnú správu, hoci si mohol uvedomiť, že jej rozširovanie je spôsobilé
ohroziť bezpečnosť štátu, brannosť obyvateľstva, československú menu, vážnosť verejnej
moci, verejnú bezpečnosť alebo verejný poriadok alebo že sa ním môže spôsobiť zdražovanie
predmetov potreby, prenáhlenej a hromadnej kúpy alebo predaja alebo prenáhlené a hromadné
vyberanie vkladov, potresce sa pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného
roku; ak však vedel, že správa ním rozširovaná je nepravdivá, potresce sa tuhým väzením
od troch mesiacov do troch rokov.
(3)
Kto za brannej pohotovosti štátu alebo v čase ozbrojeného napadnutia republiky alebo
v čase, keď sa konajú zvýšené bezpečnostné opatrenia pre obranu štátu, rozširuje poplašnú
správu povahy, uvedenej v odseku 2, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch
mesiacov do troch rokov; ak však rozširuje správu tlačou, filmom, rozhlasom alebo
podobne účinným spôsobom, potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť
rokov.
§ 33.
Podnecovanie k trestnému činu a k neplneniu zákonných povinností.
(1)
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi podnecuje k zločinu alebo k prečinu, potresce sa
pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.
(2)
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi podnecuje k zločinu podľa tohto zákona, k zločinu
alebo prečinu vojenskému, niektorému zo zločinov alebo prečinov, uvedených v §§ 171
až 177 zákona zo dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu, alebo k niektorému
z prečinov, uvedených v §§ 47 až 51 branného zákona republiky Československej zo dňa
19. marca 1920, č. 193 Sb., v znení zákonov ho meniacich a doplňujúcich, potresce
sa pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov; ak však zákon ustanovuje na
zločin, ku ktorému vinník podnecoval, trest smrti, potresce sa ťažkým žalárom od päť
do desať rokov.
(3)
Kto verejne podnecuje k hromadnému páchaniu súdneho alebo správneho priestupku alebo
k hromadnému neplneniu verejnoprávnej povinnosti uloženej zákonom, potresce sa pre
prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku, a ak je tu zvlášte priťažujúca
okolnosť, od troch mesiacov do troch rokov.
§ 34.
Schvaľovanie trestného činu.
(1)
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi
a)
vychvaľuje alebo výslovne schvaľuje zločin alebo prečin alebo inak s ním prejavuje
súhlas, alebo
b)
vychvaľuje alebo oslavuje páchateľa pre zločin alebo pre prečin,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
(2)
Rovnako sa potresce, ak nie je pre takú činnosť trestný už ako účastník, kto odmení
páchateľa akýmkoľvek spôsobom za zločin alebo prečin alebo s úmyslom prejaviť tým
súhlas s jeho činom, poskytne mu akýmkoľvek spôsobom náhradu za trest, zabezpečovacie
opatrenie alebo plnenie uložené mu rozsudkom trestného súdu alebo na ten istý cieľ
zbiera na takú náhradu.
§ 35.
Neprekazenie alebo neoznámenie trestného činu.
(1)
(2)
(3)
Nie je trestný podľa odsekov 1 a 2, kto povinnosti tam uvedenej nemohol vyhovieť
ľahko a bez nebezpečia pre seba alebo pre osoby sebe blízke.
Sabotáž.
§ 36.
(1)
Kto neplní alebo poruší povinnosť, vyplývajúcu z jeho verejnej funkcie, úradu, služby,
povolania alebo zamestnania alebo plnenie takej povinnosti obchádza s úmyslom mariť
alebo sťažiť prevádzanie alebo plnenie jednotného hospodárskeho plánu, potresce sa,
ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
(2)
Ťažkým žalárom od päť do desať rokov sa vinník potresce,
a)
ak sa dopustí činu, uvedeného v odseku 1, za brannej pohotovosti štátu alebo v čase
ozbrojeného napadnutia republiky,
b)
ak sa dopustí takého činu ako člen spolčenia na hospodársku sabotáž,
c)
ak sa zmarilo alebo sťažilo uskutočňovanie alebo plnenie jednotného hospodárskeho
plánu v podstatnom úseku, alebo
d)
ak je tu iná zvlášť priťažujúca okolnosť.
§ 37.
Kto neplní alebo poruší povinnosť, vyplývajúcu z jeho verejnej funkcie, úradu, služby,
povolania alebo zamestnania s úmyslom ohroziť tým dôležitý záujem republiky, potresce
sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov.
§ 38.
Ohrozovanie jednotného hospodárskeho plánu z nedbanlivosti.
Kto z nedbanlivosti neplní alebo poruší povinnosť, vyplývajúcu z jeho verejnej funkcie,
úradu, služby, povolania alebo zamestnania, hoci mohol vedieť, že tým ohrožuje uskutočňovanie
alebo plnenie jednotného hospodárskeho plánu, potresce sa pre prečin tuhým väzením
od jedného mesiaca do jedného roku.
Hlava IV.
Trestné činy proti medzinárodným vzťahom.
§ 39.
Vierolomnosť.
(1)
Kto ohrozí dôležitý záujem republiky tým, že
a)
poruší svoje povinnosti, ktoré má ako zmocnenec republiky, alebo
b)
zničí, poškodí, neupotrebiteľnou urobí, odstráni, utají, poruší alebo falšuje listinu
alebo iný dôkaz o právnych pomeroch republiky k cudzej moci,
potresce sa pre zločin ťažkým žalárom od päť do desať rokov, a ak je tu zvlášte priťažujúca
okolnosť, od desať do dvadsaťpäť rokov.
(2)
Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, z hrubej nedbanlivosti, potresce sa pre prečin
tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.
§ 40.
Neoprávnené opustenie územia republiky a neuposlúchnutie výzvy k návratu.
Československý občan, ktorý s úmyslom poškodiť záujem republiky opustí neoprávnene
územie republiky alebo s rovnakým úmyslom neuposlúchne výzvu úradu, aby sa v primeranej
lehote, ktorú mu úrad určí, na územie republiky vrátil, potresce sa pre zločin ťažkým
žalárom od jedného do päť rokov.
§ 41.
Poškodzovanie záujmu republiky v cudzine.
(1)
Československý občan, ktorý v cudzine rozširuje nepravdivú správu o politických,
bezpečnostných, hospodárskych, sociálnych alebo právnych pomeroch v republike, hoci
nemá dostatočné dôvody pokladať ju za pravdivú a mohol si uvedomiť, že je spôsobilá
ohroziť záujem republiky, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do
troch rokov.
(2)
Kto spácha čin, uvedený v odseku 1, s úmyslom poškodiť republiku, potresce sa pre
zločin ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
§ 42.
Hanobenie spojeneckého štátu.
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi
hanobí spojenecký štát, jeho hlavu alebo iného jeho predstaviteľa alebo jeho zástupcu,
uznaného vládou republiky,
potupí meno alebo symbol spojeneckého štátu, najmä jeho znak, vlajku, farby alebo
štátnu hymnu, alebo
zničí, poškodí alebo odstráni symbol spojeneckého štátu, najmä jeho znak, vlajku alebo
farby, alebo vyobrazenie hlavy spojeneckého štátu alebo iného jeho predstaviteľa s
úmyslom prejaviť opovrhnutie spojeneckému štátu, alebo nepriateľské zmýšľanie o ňom,
potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do dvoch rokov.
§ 43.
Podnecovanie k útočnej vojne.
Kto verejne alebo pred viac ľuďmi podnecuje k útočnej vojne, potresce sa pre zločin
ťažkým žalárom od jedného do päť rokov.
Hlava V.
Spoločné a záverečné ustanovenia.
§ 44.
Stíhanie cudzincov.
§ 45.
Účinná ľútosť.
(1)
Páchateľ prestáva byť trestným pre čin, uvedený v §§ 1, 2, 5, 6, 10 alebo 17, ak upustil od svojho podniknutia a buď urobil oznámenie bezpečnostnému úradu alebo
orgánu včas, keď škodlivý výsledok mohol byť ešte zamedzený, buď ho sám zamedzil alebo
napravil, pokiaľ tak neurobil len preto, že vedel alebo sa domnieval, že jeho čin
vyšiel najavo.
(2)
Oznámením trestného činu nezanikne však trestnosť toho, kto čin nastrojil alebo k
nemu naviedol preto, aby dal podnet k trestnému stíhaniu inej osoby.
§ 46.
Osobitné ustanovenie o ukladaní trestu.
Ak bol zločin, uvedený v tomto zákone, spáchaný za brannej pohotovosti štátu alebo
v čase ozbrojeného napadnutia republiky alebo v čase, keď sa konajú zvýšené bezpečnostné
opatrenia pre obranu štátu, nemožno trest na slobode ani skrátiť pod dolnú hranicu
zákonnej trestnej sadzby, ani zmeniť jeho druh na miernejší.
§ 47.
Peňažný trest.
Ak odsudzuje súd vinníka pre čin trestný podľa tohto zákona spáchaný zo zištnosti
alebo s úmyslom poškodiť republiku, uloží mu popri treste na slobode peňažný trest.
Tento trest sa vymeria pri odsúdení za priestupok od 500 Kčs do 50.000 Kčs, pri odsúdení
za prečin od 1.000 Kčs do 250.000 Kčs a pri odsúdení za zločin od 10.000 Kčs do päť
miliónov Kčs.
§ 48.
Konfiškácia majetku.
§ 49.
Zhabanie.
(1)
Ak odsudzuje súd vinníka, ktorý prijal majetkový prospech ako odmenu za čin trestný
podľa tohto zákona, vysloví, že sa zhabáva to, čo vinník takto prijal alebo čo si
za to opatril.
(2)
Ak vinník nemá to, čo by sa malo zhabať, vo svojom majetku a ak nepreukáže, že o
to prišiel bez svojej viny, alebo ak to nemožno od jeho ostatného majetku oddeliť,
vysloví súd, že sa z vinníkovho majetku zhabáva hodnota toho v peniazoch; zároveň
určí výšku tejto peňažnej sumy.
§ 50.
Prepadnutie.
(1)
Vec, ktorá sa použila na spáchanie činu trestného podľa tohto zákona alebo ktorá
je na spáchanie takého činu zrejme určená, vyhlási súd, ak odsudzuje vinníka, za prepadnutú,
ak náleží vinníkovi alebo inej osobe, ktorá zavinene prispela na spáchanie onoho činu
alebo na jeho prípravu.
(2)
Ak ohrozuje vec, uvedená v odseku 1, alebo vec, ktorá bola vyrobená alebo získaná
trestným činom podľa tohto zákona, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť alebo verejný
poriadok alebo ak je jej držanie vôbec zakázané, vyhlási ju súd za prepadnutú vždy,
nehľadiac na to, komu náleží, i keď páchateľa nemožno stíhať alebo odsúdiť.
(3)
Ak súd odsudzuje vinníka, vysloví prepadnutie ako vedľajší trest. Ak páchateľa nemožno
stíhať, alebo ak mu nenáleží vec, ktorá sa má vyhlásiť za prepadnutú, rozhodne na
návrh verejného obžalobcu o prepadnutí súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie
o tomto trestnom čine, uznesením. Verejný obžalobca a osoby dotknuté týmto rozhodnutím
môžu si proti nemu sťažovať do osem dní od doručenia uznesenia. O sťažnosti rozhoduje
súd, ktorý by bol inak príslušný rozhodovať o opravnom prostriedku proti výroku o
treste.
§ 51.
Strata živnostenského oprávnenia a strata oprávnenia vykonávať povolanie.
(1)
Ak súd odsudzuje vinníka pre niektorý zločin, uvedený v §§ 1, 5, 10, 37 a 39, alebo vôbec pre zločin podľa tohto zákona, ktorým bola ohrozená alebo napadnutá
hospodárska sústava štátu, vysloví zároveň stratu živnostenského oprávnenia alebo
oprávnenia vykonávať reálnu živnosť alebo povolania na čas alebo na vždy; to isté
môže urobiť, ak odsudzuje vinníka pre iný čin trestný podľa tohto zákona, ak je obava,
že vinník by mohol zneužiť svoju živnosť alebo povolanie na spáchanie činu trestného
podľa tohto zákona.
(2)
Platné predpisy o odňatí a zániku živnostenského oprávnenia nie sú dotknuté ustanovením
odseku 1.
§ 52.
Strata čestných práv občianskych.
(1)
Ak súd odsudzuje vinníka pre zločin, uvedený v tomto zákone, na trest smrti alebo
na trest na slobode na čas dlhší ako jeden rok, vysloví, ak ho neodsúdi na stratu
štátneho občianstva (§ 53), že odsúdený stráca čestné práva občianske; to urobí tiež, ak ho odsudzuje pre zločin,
uvedený v tomto zákone, na trest kratší, ak bol tento čin spáchaný z pohnútky nízkej
a nečestnej.
(2)
Strata čestných práv občianskych znamená:
a)
stratu vyznamenaní, radov a čestných odznakov, verejných úradov a služieb, verejných
hodností, funkcií a titulov, akademických hodností a povolaní, pre ktoré je taká hodnosť
podmienkou, ako aj stratu odpočivných a zaopatrovacích platov z peňazí verejných,
platov z milosti a iných podobných platov z verejných peňazí,
b)
stratu spôsobilosti nadobudnúť tieto práva a
c)
stratu volebného práva a hlasovacieho vo veciach verejných.
(3)
Strata čestných práv občianskych nastane právnou mocou rozsudku. Strata práv, uvedených
v odseku 2, písm. a), je trvalá; strata spôsobilosti nadobudnúť tieto práva [ods.
2, písm. b)] sa skončí, ak uplynie od vykonania hlavného trestu alebo od premlčania
jeho výkonu čas, ktorý súd určí medzi tromi až desiatimi rokmi, ak však bol vinník
odsúdený na trest štátneho väzenia, vykonaním tohto trestu. Strata práv, uvedených
v odseku 2, písm. c), sa skončí, ak uplynie od vykonania hlavného trestu, od jeho
odpustenia alebo od premlčania jeho výkonu čas troch rokov, ak ide o zločin, a čas
jedného roku, ak ide o prečin alebo priestupok, a ak bol vinník odsúdený na trest
štátneho väzenia, vykonaním tohto trestu.
§ 53.
Strata štátneho občianstva.
(1)
(2)
S odsúdením ku strate štátneho občianstva je spojená strata všetkých práv, uvedených
v § 52, ods. 2.
§ 54.
Uverejnenie rozsudku.
(1)
Ak je to vo verejnom záujme, nariadi súd v odsudzujúcom rozsudku pre čin trestný
podľa tohto zákona, že sa právoplatný rozsudok uverejní na trovy odsúdeného najviacej
tri razy v jednom alebo niekoľkých časopisoch, ktoré súd v rozsudku určí. Súd môže
tiež nariadiť, aby rozsudok bol verejne vyvesený alebo inak uverejnený v obci, kde
odsúdený býva, alebo v obci, kde spáchal trestný čin, alebo v obidvoch.
(2)
Súd ustanoví, či majú byť uverejnené i dôvody rozsudku alebo ich podstatný obsah
v znení, ktoré sám určí.
§ 55.
Vypovedanie.
(1)
Ak súd odsudzuje cudzinca pre zločin podľa tohto zákona, vypovie ho z územia republiky.
(2)
V ostatných prípadoch odsúdenia cudzinca podľa tohto zákona urobí tak súd, ak je
ďalší pobyt cudzinca na území republiky z dôvodu bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti
alebo verejného poriadku nežiadúci.
§ 56.
Zákaz pobytu.
Ak odsudzuje súd vinníka pre čin trestný podľa tohto zákona, vysloví, ak to vyžaduje
bezpečnosť štátu, verejná bezpečnosť alebo verejný poriadok, že sa odsúdenému zakazuje
na čas alebo navždy pobyt v niektorej časti územia republiky, ktorú určí v rozsudku.
§ 57.
Prikázanie do robotárne.
(1)
Ak súd odsudzuje vinníka pre zločin alebo prečin podľa tohto zákona, môže vysloviť,
že odsúdený smie po odpykaní trestu byť držaný v robotárni, na Slovensku, že sa odkazuje
do robotárne, ak bol čin spáchaný zo zištnosti, alebo ak je spôsobom svojho vykonania
alebo použitými prostriedkami zvlášť zavrhnuteľný.
(2)
Odsúdený sa prikazuje do robotárne najmenej na šesť mesiacov a najdlhšie na päť rokov.
§ 58.
Opravné prostriedky proti zabezpečovacím opatreniam.
Výrokom podľa §§ 49 až 57 možno odporovať tými istými opravnými prostriedkami ako výroku o treste.
§ 59.
Podmienečné odsúdenie.
U osôb, ktoré v čase spáchania trestného činu boli staršie ako osemnásť rokov, je
podmienečné odsúdenie vylúčené,
a)
ak ide o zločin podľa tohto zákona, alebo
b)
ak ide o iný čin trestný podľa tohto zákona a verejný záujem vyžaduje výkon trestu.
Zastavenie periodického tlačiva.
§ 60.
(1)
Ak uzná súd v trestnom konaní proti určitej osobe alebo v konaní podľa §§ 492 a 493
trestného poriadku zo dňa 23. mája 1873, č. 119 r.z., že obsahom periodického tlačiva
bol spáchaný trestný čin podľa tohto zákona a že, hľadiac na predchádzajúce také rozhodnutie
urobené v čase pomerne krátkom o tom istom tlačive, čo aj pod iným názvom vydávanom,
možno sa dôvodne obávať, že budú uvedené trestné činy obsahom toho istého tlačiva
ďalej páchané, môže zároveň vysloviť, že vydávanie tlačiva môže byť zakázané. Ak bol
obsahom tlačiva spáchaný niektorý zločin v §§ 1, 5 alebo 6 uvedený, môže byť prípustnosť zastavenia vyslovená už v prvom prípade.
(2)
Výroku, učinenému podľa odseku 1, možno odporovať tými istými opravnými prostriedkami
ako výroku o treste, alebo v konaní podľa §§ 492 a 493 tr. ř. opravnými prostriedkami,
uvedenými v §§ 493 a 494 tr. ř.
(3)
Ak výrok súdu podľa odseku 1 nadobudol právnu moc, môže Ministerstvo vnútra po dohode
s Ministerstvom informácií a osvety nariadiť zastavenie tlačiva na čas od jedného
do šesť mesiacov alebo zakázať jeho vydávanie vôbec. Súdny výrok stráca účinnosť,
ak sa zastavenie tlačiva nenariadilo najpozdejšie do jedného roku.
§ 61.
(1)
Ak je tlačový úrad tej mienky, že zastavené tlačivo je vydávané alebo podľa oznámenia
jemu urobeného má byť vydávané ďalej pod iným menom, zakáže toto vydávanie alebo odmietne
vziať oznámenie na vedomie, pričom uvedie tento dôvod. To platí, i keď rozhodnutie
súdu, ktorým bolo vyslovené, že vydávanie tlačiva môže byť zastavené, ešte nenadobudlo
právnu moc.
(2)
Sťažnosť proti opatreniu tlačového úradu, urobenému podľa odseku 1, nemá odkladný
účinok.
§ 62.
Kto periodické tlačivo, ktorého vydávanie bolo podľa § 60 alebo § 61 zastavené, zakázané alebo nebolo vzaté na vedomie, ďalej vydáva alebo ho vydávať
začne, potresce sa pre prečin tuhým väzením od osem dní do šesť mesiacov, a ak bol
pre tento trestný čin už trestaný, tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.
§ 63.
Ak sa začalo s opätovným vydávaním periodického tlačiva, ktoré bolo zastavené podľa
ustanovenia § 60, pred uplynutím jedného roku od konca času, na ktorý bolo zastavené,
platia po čas jedného roku od začiatku jeho opätovného vydávania v tlačovom konaní
jeho sa týkajúcom tieto osobitné ustanovenia:
a)
lehota na námietky proti rozhodnutiam podľa § 493 tr. ř. a proti výroku, ktorým súd
vyslovil prípustným jeho zastavenie, je trojdňová,
b)
verejné zasadanie o námietkach proti rozhodnutiam, uvedeným pod písm. a), nech sa
ustanoví najdlhšie na čas troch dní,
c)
okolnosť, že osoba, ktorá námietky podala, neprišla na verejné zasadanie o námietkach
z akéhokoľvek dôvodu alebo že sa nepodarilo doručiť jej predvolanie naň, nie je na
prekážku, aby sa konalo verejné zasadanie, a
d)
lehota na sťažnosť proti rozhodnutiu o námietkach je trojdňová a začína sa vždy odo
dňa vyhlásenia rozhodnutia.
§ 64.
Výklad niektorých pojmov.
(1)
Verejne je čin vykonaný, ak je spáchaný obsahom tlačiva alebo rozširovaného spisu,
rozhlasom, filmom, na zhromaždení alebo pred zástupom alebo na miestach a v miestnostiach
prístupných verejnosti bez obmedzenia, ak mohol byť postrehnutý viacej ľuďmi.
(2)
Viac ľuďmi v zmysle tohto zákona rozumejú sa aspoň dvaja ľudia.
(3)
Blízkymi osobami sú príbuzní v rade priamom, súrodenci a manželia; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorou
by trpela jedna z nich, druhá pociťovala ako vlastnú ujmu.
§ 65.
Osobitné ustanovenie pre Slovensko.
Pokus prečinov podľa tohto zákona je trestný.
§ 66.
Stíhanie vojenských osôb.
(1)
Ustanovenia tohto zákona platia tiež pre osoby podliehajúce vojenskej súdnej právomoci.
Ustanovenia trestných zákonov, ktorými sa ustanovujú prísnejšie trestné sadzby pre
činy spáchané za vojny, zostávajú nedotknuté.
(2)
Trestom smrti u osôb podliehajúcich vojenskej súdnej právomoci sa rozumie trest smrti
povrazom.
§ 67.
Príslušnosť.
(1)
Zákon o Štátnom súde ustanovuje, ktoré zločiny a prečiny podľa tohto zákona náležia
do príslušnosti Štátneho súdu.
(2)
Súdiť o ostatných zločinoch a prečinoch podľa tohto zákona prislúcha sborovému súdu
I. stolice (vrchnému vojenskému súdu).
(3)
Súdiť o priestupkoch podľa tohto zákona prislúcha okresnému súdu v sídle sborového
súdu I. stolice (krajskému súdu vojenskému).
§ 68.
Zanedbanie povinnej starostlivosti.
Ustanovenie čl. III, č. 5 zákona zo dňa 15. októbra 1868, č. 142 r.z., ktorým sa menia
niektoré ustanovenia trestného zákona a zákona o trestnom konaní vo veciach tlačových
zo 17. decembra 1862, č. 6 a 7 r.z. z roku 1863, sa mení a znie:
„5. Kto sa dopustí podľa predchádzajúcich ustanovení zanedbania povinnej starostlivosti,
potresce sa pre priestupok, a to, ak zakladá obsah tlačiva zločin, väzením od osem
dní do troch mesiacov, ak zakladá prečin, peňažným trestom od 250 Kčs do 15.000 Kčs.
Ak však zakladá obsah tlačiva zločin alebo prečin podľa zákona na ochranu ľudovodemokratickej
republiky, potresce sa vinník za prečin tuhým väzením od štrnásť dní do šesť mesiacov;
popri tomto treste možno uznať na peňažný trest od 500 Kčs do 50.000 Kčs. Ak by bolo
podľa § 59 uvedeného zákona vylúčené podmienečné odsúdenie pre trestný čin spáchaný
obsahom tlačiva, je podmienečné odsúdenie vylúčené i pre prečin podľa predchádzajúcej
vety.“
§ 69.
Pomer zákona k doterajším predpisom.
Kde sa doterajšie zákony odvolávajú na ustanovenie zákona zo dňa 19. marca 1923, č.
50 Sb., na ochranu republiky, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, nastupujú
na miesto dovolávaných ustanovení obdobné ustanovenia tohto zákona.
§ 70.
Zákon o traskavinách.
Zákon zo dňa 27. mája 1885, č. 134 r.z., o opatreniach proti všeobecne nebezpečnému
používaniu traskavín a všeobecne nebezpečnému zachádzaniu s nimi v znení prílohy zákona
č. 50/1923 Sb. platí na celom území republiky.
§ 71.
Zrušovacie ustanovenia.
Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu, najmä:
1.
ustanovenia §§ 68 až 75 tr. z. č. 117/1852 r. z. a § 303, ods. 2 toho istého zákona
v znení zákona zo dňa 20. februára 1919, č. 111 Sb., ktorým sa doplňuje § 303 tr.
z.,
2.
ustanovenia §§ 344 až 351 v. tr. z.,
3.
zákon č. 50/1923 Sb.,
4.
zákon zo dňa 28. mája 1942, č. 91 Sl. z., o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby
zbrane za brannej pohotovosti štátu,
5.
zákon zo dňa 24. októbra 1947, č. 182 Sb., o stíhaní trestných činov proti štátu.
§ 72.
Účinnosť a vykonanie zákona.
Tento zákon nadobúda účinnosť ôsmym dňom po vyhlásení; vykonajú ho všetci členovia
vlády.
Gottwald v. r.
Dr. John v. r.
Zápotocký v. r.
Široký v. r.
tiež za ministra Dr. Clementisa
Dr. Čepička v. r.
Kopecký v. r.
Kliment v. r.
Fierlinger v. r.
Ďuriš v. r.
Dr. Ševčík v. r.
Krajčír v. r.
tiež za ministra Dr. Šrobára
Petr v. r.
arm. gen. Svoboda v. r.
Dr. Ing. Šlechta v. r.
Dr. Gregor v. r.
Dr. Neuman v. r.
Nosek v. r.
Erban v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Plojhar v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Dr. John v. r.
Zápotocký v. r.
Široký v. r.
tiež za ministra Dr. Clementisa
Dr. Čepička v. r.
Kopecký v. r.
Kliment v. r.
Fierlinger v. r.
Ďuriš v. r.
Dr. Ševčík v. r.
Krajčír v. r.
tiež za ministra Dr. Šrobára
Petr v. r.
arm. gen. Svoboda v. r.
Dr. Ing. Šlechta v. r.
Dr. Gregor v. r.
Dr. Neuman v. r.
Nosek v. r.
Erban v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Plojhar v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
