235/1948 Zb.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorý o to požiada, pracovné (služobné) voľno na čas, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa zamestnanec mohol zúčastniť ako člen (náhradník) na schôdzkach národného výboru alebo jeho složiek alebo na iných úradných rokovaniach alebo prác, ktorými ho národný výbor poveril ako svojho člena alebo ako člena svojej složky.

Zamestnanec má za čas pracovného (služobného) voľna, poskytnutého mu podľa § 1, voči svojmu zamestnávateľovi nárok na všetky pracovné (služobné) požitky, ako keby v tomto čase preňho pracoval, ak svojím uvoľnením nezameškal v jednom kalendárnom týždni viac než 8 pracovných hodín alebo ak nahradil podľa dohody so zamestnávateľom zvýšeným výkonom zameškaný pracovný čas. Ak nahradzuje takto zamestnanec zameškaný pracovný čas náhradnou prácou mimo normálneho pracovného času, neprislúchajú mu za túto prácu prípadné príplatky za prácu po čase, prácu nočnú, nedeľnú a sviatočnú.

Štátni a iní verejní zamestnanci, okrem tých, ktorí sú zamestnaní v závodoch, ústavoch a zariadeniach, ktoré prevahou nemajú plniť úlohy správne, majú za čas pracovného (služobného) voľna, poskytnutého im podľa § 1, nárok na všetky pracovné (služobné) požitky, i keď svojím uvoľnením zameškali v jednom kalendárnom týždni viac než 8 pracovných hodín; sú však povinní podľa svojích síl zameškaný pracovný čas nahradiť. Ustanovenie odseku 1, poslednej vety platí obdobne.

Srážky pomernej časti mzdy (platu) za celý pracovný čas, zameškaný uvoľnením podľa § 1, pokiaľ sú podľa odseku 1 prípustné, musia byť vykonané najpozdejšie v druhom výplatnom termíne po tom, keď sa zamestnancovi poskytlo pracovné (služobné) voľno, inak oprávnenie na vykonanie srážky zaniká.

Pomerná časť mzdy (platu) určenej ináč než podľa hodín, dní alebo ďalších časových období, sa vypočíta podľa priemerného zárobku za posledné predchádzajúce mzdové zúčtovacie (platové) obdobie.

Ak treba, aby člen národného výboru, poverený ako referent samostatným vedením prác, bol uvoľnený pre výkon tejto svojej funkcie zo svojho zamestnania pravidelne na čas presahujúci 8 pracovných hodín v jednom kalendárnom týždni, môže príslušný národný výbor požiadať zamestnávateľa, aby poskytol svojmu zamestnancovi neplatenú dovolenku, a to podľa potreby úplnú alebo čiastočnú. Zamestnávateľ je povinný tejto žiadosti vyhovieť, iba ak by v konaní podľa ďalších ustanovení preukázal,

Zamestnávateľ môže zamestnanca, ktorý pre svoju funkciu v národnom výbore zameškáva pravidelne viac než 8 hodín svojho pracovného času v jednom kalendárnom týždni, dať na úplnú alebo čiastočnú neplatenú dovolenku podľa tohto zákona i bez žiadosti národného výboru, ak súhlasí s tým zamestnanec alebo príslušný orgán (§ 5, ods. 1).

Zamestnanec, ktorého možno uvoľniť len ak vyprázdni byt [odsek 1, písm. b)], môže sa prikázať podľa § 4, ods. 2 zákona zo dňa 28. apríla 1948, č. 138 Sb., o hospodárení s bytmi, ako nájomník pre iný byt. Pri určovaní poradia pri prikazovaní nájomníka podľa významu jeho zamestnania alebo povolania z hľadiska verejného záujmu má sa prihliadnuť na zamestnancovu činnosť v národnom výbore tak, ako by išlo o jeho zamestnanie (povolanie), ak je tým odôvodnené priaznivejšie poradie. Okrem toho nech sa dá tomuto zamestnancovi pri prikazovaní ako nájomníka, bez ujmy prednostných práv iných osôb podľa platných predpisov za inak rovnakých podmienok, prednosť.

Žiadosť o uvoľnenie zamestnanca podľa § 3 podáva u zamestnávateľa (u osobného úradu zamestnancovho) národný výbor, o člena ktorého ide, a to buď priamo, alebo prostredníctvom svojho nadriadeného orgánu. Orgán bezprostredne nadriadený národnému výboru, o člena ktorého ide, môže túto žiadosť zo svojej moci zmeniť alebo odvolať a to i vtedy, ak bol zamestnanec medzitým uvoľnený.

Len čo bola žiadosť podľa odseku 1 podaná, má zamestnávateľ (osobný úrad zamestnancov), pokiaľ nehodlá podľa § 5, ods. 1 navrhnúť, aby o veci rozhodol príslušný orgán, bezodkladne udeliť zamestnancovi neplatenú dovolenku v požadovanom rozsahu (odsek 1).

Ak je národný výbor, o člena ktorého ide, zároveň osobným úradom zamestnancovým, udelí zamestnancovi dovolenku sám. Orgán, ktorý je tomuto národnému výboru bezprostredne nadriadený, môže však rozhodnutie o udelení dovolenky zrušiť alebo zmeniť jej rozsah.

Zamestnávateľ (osobný úrad zamestnancov) môže kedykoľvek navrhnúť príslušnému orgánu, aby rozhodol, či a v akom rozsahu je povinný poskytnúť svojmu zamestnancovi bezplatnú dovolenku (§ 3, ods. 1) alebo či a v akom rozsahu môže dať svojho zamestnanca bez jeho súhlasu na neplatenú dovolenku (§ 3, ods. 2). Taký návrh môžu podať tiež zamestnanec, o ktorého ide, národný výbor, ktorého je zamestnanec členom a orgán tomuto národnému výboru bezprostredne nadriadený. O návrhu rozhoduje s konečnou platnosťou orgán príslušný podľa odseku 2 až 5. Pred vydaním rozhodnutia musí byť vypočutý zamestnávateľ (osobný úrad zamestnancov), národný výbor, o člena ktorého ide, po prípade národný výbor, ktorý podal návrh, a zamestnanec, ktorému má byť udelená bezplatná dovolenka. Ak ide o zamestnanca, ktorého pracovný (služobný) pomer je upravený súkromnoprávnou smluvou, musí byť vypočutý tiež príslušný okresný úrad ochrany práce, okrem prípadov, ak ide o verejného zamestnanca v regulovanom súkromnoprávnom pomere.

Ak ide o zamestnanca štátu alebo o zamestnanca jeho alebo ním spravovaného podniku, fondu alebo zariadenia, rozhoduje (odsek 1) osobný úrad zamestnancov, a to

Ak ide o zamestnanca sväzku ľudovej správy alebo o zamestnanca jeho alebo ním spravovaného ústavu, podniku, fondu alebo zariadenia, rozhoduje (odsek 1)

Ak ide o zamestnanca inej korporácie verejného práva než štátu alebo niektorého sväzku ľudovej správy, rozhoduje (odsek 1) štátny orgán, ktorému prísluší bezprostredný dozor nad touto korporáciou, po prípade, ak je týmto orgánom národný výbor, o člena ktorého ide, štátny orgán bezprostredne mu nadriadený. Ak má takto rozhodovať ústredný úrad, rozhoduje v dohode s Ministerstvom vnútra; ak má takto rozhodovať iný úrad, rozhoduje v dohode s krajským národným výborom.

Ak ide o iných zamestnancov než o zamestnancov, uvedených v odsekoch 2 až 4, rozhoduje (odsek 1) orgán bezprostredne nadriadený národnému výboru, o člena ktorého ide. To platí najmä aj, ak ide o zamestnancov národných podnikov alebo o zamestnancov ich ústredných (oblastných) orgánov.

Zachovanie práv a nárokov.

Poskytnutie pracovného (služobného) voľna alebo dovolenky podľa § 1 alebo § 3 nesmie byť zamestnancom na ujmu pri ich vymenovaní, pri zaradení do platových (mzdových) skupín alebo pri zvýšení mzdy (platu), ku ktorým by došlo, keby zamestnanci nemali pracovné (služobné) voľno alebo dovolenku, a to i keď na ne nie je právny nárok, ak splňujú ináč zamestnanci všetky stanovené podmienky. Čas tohto pracovného (služobného) voľna a čas tejto dovolenky sa najmä započítava do času rozhodného pre mzdový (platový) postup, pre nárok a výmeru odpočivných (zaopatrovacích) platov verejných zamestnancov a pre nárok a dĺžku dovolenky na zotavenú.

Výnimočné ustanovenie.

Ustanovenia §§ 1 a 3 neplatia pre ďalejslúžiacich poddôstojníkov (§ 19 branného zákona zo dňa 19. marca 1920, č. 193 Sb.) a pre osoby, konajúce činnú vojenskú službu, pokiaľ nie sú vojenskými gážistami z povolania. Za brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení v mieri neplatia tieto ustanovenia ani pre vojenských gážistov z povolania ani pre aktívnych príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti.

Zákaz výpovedi alebo zrušenia pracovného (služobného) pomeru.

Zamestnávateľ nesmie v ochrannom čase (odsek 3 a 4) dať výpoveď alebo zrušiť pracovný (služobný) pomer so zamestnancom, ktorý je členom národného výboru alebo kandidátom členstva alebo členom niektorej složky národného výboru.

Tento zákaz sa nevzťahuje na prípady,

Ochranný čas začína dňom, keď bola podaná kandidátna listina, na ktorej bol zamestnanec kandidovaný na miesto člena národného výboru (jeho složky), a ak sa stal členom ináč než voľbou na podklade kandidátnych listín, alebo ak bol ako náhradník povolaný za člena dňom, keď bol do svojej funkcie povolaný.

Ochranný čas končí,

Výpoveď daná zamestnávateľom pred začiatkom ochranného času tak, že by výpovedná lehota končila za ochranného času, je síce platná, avšak bez výpovednej lehoty končí v takom prípade len po uplynutí ochranného času.

Preloženie.

Zamestnanci, ktorí sú členmi národného výboru, nemajú byť prekladaní (prevádzaní, premiesťovaní) bez svojho súhlasu na iné pracovné (služobné) miesto v inej obci, ak nie sú pre to dôležité dôvody.

Ak zamýšľa zamestnávateľ preložiť (previesť, premiestiť) zamestnanca, ktorý ako člen národného výboru vedie samostatne práce (referenta), bez jeho súhlasu na iné pracovné (služobné) miesto v inej obci, je povinný vyrozumieť o tom 15 dní predom národný výbor, o člena ktorého ide, a uviesť dôvody pre zamýšľané preloženie (prevedenie, premiestenie). Príslušný národný výbor môže v tomto prípade do 15 dní po tom, čo bol vyrozumený, podať u zamestnávateľa proti zamýšľanému preloženiu (prevedeniu, premiesteniu) námietky. O námietkach rozhoduje s konečnou platnosťou orgán, príslušný podľa § 5. Pred vydaním rozhodnutia musia byť vypočutí zamestnávateľ (osobný úrad zamestnancov), národný výbor, o člena ktorého ide, a zamestnanec, ktorý má byť preložený (prevedený, premiestený). Ak ide o zamestnanca, ktorého pracovný pomer je upravený súkromnoprávnou smluvou, musí byť vypočutý tiež príslušný okresný úrad ochrany práce, okrem prípadu, ak ide o verejného zamestnanca v regulovanom súkromnoprávnom služobnom pomere.

Dokiaľ neuplynula lehota pre námietky, a ak boly podané, dokiaľ nebolo o nich rozhodnuté, nesmie byť zamestnanec preložený (prevedený, premiestený).

Ustanovenia odsekov 2 a 3 neplatia v prípadoch, keď sa má preloženie (prevedenie, premiestenie) stať podľa právoplatného disciplinárneho (poriadkového, kárneho) rozhodnutia.

Pri rozhodovaní podľa odseku 2 má sa prihliadnuť na ujmu, ktorá by vznikla dotknutému národnému výboru a jeho členovi, keby preložením (prevedením, premiestením) bol tomuto členovi znemožnený alebo podstatne zťažený výkon jeho funkcie v národnom výbore, ako aj na ujmu, ktorá by vznikla zamestnávateľovi alebo príslušnému hospodárskemu alebo správnemu odvetviu, keby sa preloženie (prevedenie, premiestenie) neuskutočnilo.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 neplatia pre vojenských gážistov z povolania a pre aktívnych príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti.

Náhrada výdavkov.

Členovia národných výborov a členovia ich složiek (náhradníci) majú nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré im vznikly výkonom ich funkcie.

Pre náhradu skutočných výdavkov, spojených so služobnými cestami, smerodajné sú predpisy o náhradách služobných výdavkov zamestnancov vo verejnej službe.

Náhrady výdavkov, spojených s cestou z miesta bydlišťa do miesta, kde sa konajú schôdzky sborových orgánov národných výborov a primeraných iných výdavkov predsedov národných výborov, po prípade i iných funkcionárov, môžu byť podľa smerníc Ministerstva vnútra, vydaných v dohode s Ministerstvom financií, paušalované usnesením príslušného národného výboru. Toto usnesenie vyžaduje schválenie orgánu, ktorý je bezprostredne nadriadený dotknutému národnému výboru. Ak je týmto orgánom Ministerstvo vnútra, udeľuje schválenie v dohode s Ministerstvom financií.

Náhrada za stratu času.

Členovia národných výborov a členovia ich složiek (náhradníci), majú nárok na náhradu za hmotnú ujmu, ktorú utrpeli stratou času, spojenou s účasťou na schôdzkach složiek národného výboru alebo s účasťou na inom úradnom rokovaní, ktorým ich národný výbor poveril. Táto náhrada sa poskytuje v rámci smerníc, vydaných Ministerstvom vnútra v dohode s Ministerstvom financií, paušálnymi čiastkami, na ktorých sa usnáša príslušný národný výbor. Jeho usnesenie vyžaduje schválenie bezprostredne nadriadeného orgánu. Ak je týmto orgánom Ministerstvo vnútra, udeľuje schválenie v dohode s Ministerstvom financií.

Nárok podľa odseku 1 nemajú osoby, ktoré nie sú zárobkove činné. Náhrada za stratu času nemá byť poskytovaná osobám, ktoré nie sú v zamestnaneckom pomere, ak im táto strata nespôsobí vzhľadom k ich majetkovým alebo zárobkovým pomerom hmotnú ujmu zvlášť citeľnú.

Odmena.

Predsedovia národných výborov a ostatní ich členovia, ktorí vedú samostatne práce príslušného národného výboru (referenti), majú nárok na primeranú odmenu za výkon funkcie. Výška odmeny sa riadi velikostnou skupinou, do ktorej bol príslušný národný výbor zaradený (odsek 2), rozsahom prác, spojených s výkonom funkcie a ich významom.

Podrobnosti o odmene podľa odseku 1 určí vláda nariadením, ktorým najmä určí velikostné skupiny národných výborov a určí pre jednotlivé velikostné skupiny hornú hranicu úhrnu odmien.

O nároku na odmenu podľa odseku 1 rozhoduje a jej výšku pre jednotlivých členov určí na návrh národného výboru, o člena ktorého ide, orgán bezprostredne nadriadený tomuto národnému výboru. Ak je týmto orgánom Ministerstvo vnútra, rozhoduje v dohode s Ministerstvom financií.

Členovia národného výboru, ktorým sa priznala odmena podľa odseku 1, nemajú nárok na náhradu za stratu času podľa § 11.

Osoby, ktorým bolo podľa § 1 poskytnuté pracovné (služobné) voľno pre účasť na schôdzkach alebo iných úradných rokovaniach alebo prácach národného výboru alebo ktorým bola podľa § 3 poskytnutá dovolenka pre samostatné vedenie prác národného výboru, zostávajú bez prerušenia povinne poistené ako zamestnanci a nesmú byť odhlásené z poistenia.

U zamestnanca, ktorému bolo podľa § 1 poskytnuté pracovné (služobné) voľno alebo ktorému bola podľa § 3 poskytnutá dovolenka, je vyrubovacím základom pre dávky a poistné podľa § 20, ods. 1 zákona zo dňa 15. apríla 1908, č. 99 Sb., o národnom poistení, celý zárobok (mzda, plat), ktorý by zamestnancovi prislúchal, keby sa mu nebolo poskytlo pracovné (služobné) voľno alebo dovolenka.

Ak sa zamestnancovi poskytla úplná neplatená dovolenka podľa § 3, je príslušný národný výbor povinný nahradiť zamestnávateľovi celé poistné, ktoré odviedol za zamestnanca. Ak sa zamestnancovi poskytla len čiastočná neplatená dovolenka podľa § 3, je príslušný národný výbor povinný nahradiť zamestnávateľovi rozdiel medzi poistným ním odvedeným a poistným, ktoré by bol povinný odviesť podľa predpisov o národnom poistení, keby vyrubovací základ podľa § 13, ods. 2 bol zmenšený o pomernú časť, pripadajúcu na čas neplatenej dovolenky.

Národný výbor srazí z odmeny, ktorá bola dotknutému členovi priznaná podľa § 12, tú čiastku poistného ním hradeného (odsek 1), ktorá by ináč podľa predpisov o národnom poistení pripadla na zamestnanca.

Dobrovoľné pokračovanie v poistení a dobrovoľné poistenie.

Členovi národného výboru, ktorému sa priznala odmena za výkon funkcie (§ 12) a ktorý podľa predpisov o národnom poistení dobrovoľne pokračuje v poistení alebo je dobrovoľne poistený, nahradí príslušný národný výbor časť poistného až do výšky odpovedajúcej časti poistného, ktorú podľa predpisov o národnom poistení hradí zamestnávateľ za zamestnanca, u ktorého sa vyrubovací základ podľa § 20, ods. 1 zák. č. 99/1948 Sb. o národnom poistení rovná odmene priznanej podľa § 12.

Osoby, ktoré triciateho dňa po vyhlásení tohto zákona budú členmi národného výboru, môžu sa prihlásiť do jedného mesiaca od tohto dňa na dobrovoľné pokračovanie v poistení podľa §§ 147 a 148 zák. č. 99/1948 Sb. o národnom poistení za týchto podmienok:

Ustanovenia trestné.

Kto ako zamestnávateľ alebo jeho zástupca

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre orgány verejnej správy, podliehajúce disciplinárnej (poriadkovej, kárnej) právomoci. Ak sa previní taký orgán spôsobom, uvedeným v odseku 1, bude stíhaný v konaní disciplinárnom (poriadkovom, kárnom).

Správne komisie a obvodné rady.

Ustanovenia tohto zákona o členoch národných výborov (o členoch ich složiek) platia obdobne aj pre členov orgánov (pre členov ich složiek), ktoré sú ustanovené podľa osobitných predpisov na dočasné vedenie správy, vykonávané národnými výbormi (správné komisie), a pre členov obvodných rad (pre členov ich složiek).

Učňovia.

Ustanovenia tohto zákona o zamestnancoch platia obdobne tiež pre učňov; pritom sa považujú za pracovné požitky učňa vyživovacie príspevky.

Vylúčenie smluvných obmedzení.

Práva, ktoré prislúchajú zamestnancom podľa tohto zákona, nemôžu byť pracovnou (služobnou) smluvou alebo listinou o určení (dekrétom) ani vylúčené, ani obmedzené.

Náklady na náhrady a odmeny členom národných výborov a členom ich složiek, poskytnuté alebo vyplatené zálohove za čas pred účinnosťou tohto zákona, ako i náklady na náhrady a odmeny členom národných výborov a členom ich složiek podľa §§ 10 až 12 a náklady na náhrady poistného podľa § 14, ods. 1 a § 15, ods. 1, pokiaľ sa neuhradia srážkou z odmeny (§ 14, ods. 2), nesú príslušné sväzky ľudovej správy.

Uvoľnenie doterajších funkcionárov.

O členoch národných výborov, ktorí v deň vyhlásenia tohto zákona majú dovolenku, ktorá im bola poskytnutá so zreteľom na ich funkcie v národnom výbore, sa predpokladá, že im bola poskytnutá neplatená dovolenka podľa § 3, ods. 1.