260/1948 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 04.12.1948 do 26.02.1957
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 04.12.1948 - 26.02.1957 | |
| 3. | 27.02.1957 - | 72/1957 Zb. |
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 260/1948 Zb. |
| Názov: | Vyhláška o Dohovore medzi Československou republikou a Poľskou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy. |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 15.11.1948 |
| Dátum vyhlásenia: | 04.12.1948 |
| Dátum účinnosti od: | 04.12.1948 |
| Dátum účinnosti do: | 26.02.1957 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 72/1957 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Prvom dodatkovom protokole k Dohovoru medzi Československou republikou a Poľskou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy z 5. apríla 1948 |
260
Vyhláška ministra zahraničných vecí
zo dňa 15. novembra 1948
o Dohovore medzi Československou republikou a Poľskou republikou o spolupráci na poli
sociálnej politiky a správy.
Medzi Československou republikou a Poľskou republikou bol vo Varšave dňa 5. apríla
1948 dojednaný Dohovor o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy so Záverečným
protokolom.
Tento Dohovor a Záverečný protokol boly schválené vládou na jej schôdzke, konanej
dňa 13. apríla 1948, a dňa 27. júla 1948 boly ratifikované prezidentom republiky.
Výmena ratifikačných listín sa vykonala v Prahe dňa 15. septembra 1948.
Dohovor so Záverečným protokolom nadobudol podľa svojho čl. 15 účinnosť prvým dňom mesiaca, ktorý nasledoval po výmene ratifikačných listín, t.
j. dňa 1. októbra 1948.
Text tohto Dohovoru a Záverečného protokolu sa vyhlasuje v prílohe k Sbierke zákonov.
Dr. Clementis v. r.
DOHOVOR
medzi Československou republikou a Poľskou republikou o spolupráci na poli sociálnej
politiky a správy.
MENOM ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY !
MENOM
ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY
A
POĽSKEJ REPUBLIKY
BOL DOJEDNANÝ
TENTO DOHOVOR SO ZÁVEREČNÝM PROTOKOLOM:
Dohovor
medzi Československou republikou a Poľskou republikou
o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy.Prezident Československej republiky
s jednej strany a prezident Poľskej republiky so strany druhej, vedení prianim upraviť
vzájomný styk na poli sociálnej politiky a správy v duchu smluvy o priateľstve a vzájomnej
pomoci medzi Československou republikou a Poľskou republikou, rozhodli sa uzavrieť
na tento cieľ dohovor a vymenovali k tomu svojich splnomocnencov, ktorí, vymenivší
si svoje plnomocenstvá a zhľadavší ich v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na týchto
ustanoveniach:
Článok 1
(1)
Oba štáty budú spolupracovať vo všetkých otázkach a na všetkých úsekoch sociálnej
politiky a správy, najmä na prehĺbení sociálneho pokroku ako v svojich vlastných krajinách,
tak aj na poli medzinárodnom.
(2)
Na tento cieľ oba štáty budú podporovať na poli sociálnej politiky a správy výmenu
skúseností, všestranné vzájomné poznávanie, ako aj spoluprácu medzi príslušnými úradmi,
inštitúciami, odborovými a inými organizáciami.
Článok 2
(1)
Oba štáty budú podporovať - po prípade i poskytovaním hmotných prostriedkov - vzájomné
návštevy, organizované úradmi, inštitúciami, odborovými a inými organizáciami na poli
sociálnej politiky a správy.
(2)
Oba štáty budú podporovať vzájomnú zotavovaciu starostlivosť o deti, mladistvých
a pracujúcich, vykonávanú štátom, odborovými, verejnoprávnymi alebo inými organizáciami;
rovnako tak liečebnú starostlivosť, najmä v kúpeľoch a liečebných miestach. Na tento
účel budú tiež oba štáty podporovať budovanie a rozvoj vlastných i spoločných zariadení
na území druhého štátu.
(3)
Oba štáty sa zaväzujú, že budú navzájom spolupracovať na úlohách medzinárodnej sociálnej
služby, týkajúcej sa občanov oboch štátov, napr. pri pátraní po nezvestných, pri obstarávaní
dokladov a podávaní zpráv, pri riešení jednotlivých otázok z oblasti osobných a rodinných
pomerov atď.
Článok 3
(1)
S príslušníkmi jedného štátu, zamestnanými na území druhého štátu, ako aj s ich rodinami,
bude sa nakladať z hľadiska pracovne-právnych predpisov toho štátu, v ktorom pracujú,
rovnako ako s vlastnými príslušníkmi tohto štátu.
(2)
Pre príslušníkov jedného štátu, zamestnaných na území štátu druhého na podklade dohody
medzi príslušnými správnymi úradmi oboch štátov v určitých podnikoch alebo odboroch,
platí ustanovenie odseku 1, ak nie je v príslušnej dohode určené inak. V príslušnej
dohode môže byť najmä dohodnuté, že pre príslušníkov jedného štátu, zamestnaných na
území štátu druhého v určitých podnikoch alebo odboroch, nebudú platiť vnútroštátne
predpisy, týkajúce sa nútenej zmeny pracovného miesta či druhu povolania.
(3)
Príslušníci jedného štátu, zamestnaní na území druhého štátu, majú rovnaké práva
a povinnosti ako vlastní príslušníci tohto štátu, pokiaľ ide o odborné školenie, o
členstvo v odborovej organizácii a používanie všetkých zariadení, určených pre blaho
zamestnancov.
Článok 4
Výučné listy, vysvedčenia a diplomy, platné pre územie jedného štátu, budú uznávané
na území štátu druhého na účely zaradenia zamestnancov do mzdových alebo platových
skupín.
Článok 5
(1)
Pokiaľ ide o výhody zo starobného (invalidného) zaopatrenia, rodinných prídavkov
(dávok rodinného poistenia) a iných prídavkov peňažných a naturálnych (zaopatrenie
potravinami, odevom a kurivom, tarifné výhody v doprave atď.), sú postavení príslušníci
druhého štátu na roveň vlastným štátnym príslušníkom.
(2)
Ak je pobyt na území jedného štátu podmienkou pre poskytovanie požitkov peňažných
alebo naturálnych, nepovažuje sa pobyt na území druhého štátu za pobyt v cudzine.
(3)
Ustanovenie odseku 2 platí tiež pokiaľ ide o príjemcov verejných odpočívnych (zaopatrovacích)
platov, počítajúc v to platy povolené podľa voľnej úvahy, ako i o príjemcov platov
zo zaopatrovacích alebo nadlepšovacích zariadení zamestnávateľov.
(4)
Najvyššie správne úrady oboch štátov môžu vzájomnou dohodou v rámci všeobecných predpisov
o platobnom styku určiť spôsob výplaty požitkov a platov, uvedených v odsekoch 1 a
3 a iných prídavkov peňažných alebo primeranej náhrady v peniazoch za naturálne dávky,
ako aj časti zárobku z jedného štátu na územie štátu druhého.
Článok 6
Sociálne poistenie je upravené osobitným dohovorom.
Článok 7
(1)
Príslušníkom jedného z oboch štátov, zdržujúcim sa na území štátu druhého, zaručí
štát miesta pobytu nevyhnutnú pomoc a starostlivosť, ak ju budú potrebovať, a to najmenej
v takom rozsahu a za takých podmienok, ako svojim vlastným občanom.
(2)
Pomoc a starostlivosť budú zahrnovať buď pomoc hmotnú, buď starostlivosť a pomoc
liečebnú, umiestenie vo verejných ústavoch liečebných a ošetrovacích, ústavoch pre
invalidov, pre osoby prestárle a podobne. Podľa okolností a skutočnej potreby môže
sa poskytnúť viac druhov pomoci a starostlivosti súčasne.
Článok 8
(1)
Poskytnutá pomoc a starostlivosť podľa článku 7 nebude dôvodom, aby druhý štát požadoval náhradu výdavkov, ak pobyt jeho občana v
prvom štáte trvá už najmenej 5 rokov.
(2)
Ak požíva občan jedného štátu na území štátu druhého pomoc a starostlivosť podľa
článku 7 za čas, presahujúci najmenej 1 rok, a čas jeho pobytu nerobí ešte 5 rokov, počítajúc
od času, keď sa mu poskytla pomoc či starostlivosť, potom môže štát pobytu požiadať
druhý štát o náhradu výdavkov za čas, v ktorom pomoc alebo starostlivosť bola poskytovaná,
pokiaľ prevyšuje zmienený čas jedného roku.
(3)
Pri určení päťročného pobytu sa neprizerá na neprítomnosť, spôsobenú vojnou.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá možnosť požadovať náhradu od osoby, ktorej
pomoc alebo starostlivosť sa poskytovala, alebo od osôb povinných alimentáciou.
Článok 9
(1)
Každý z oboch štátov sa bude do času repatriácie starať o deti mladistvé vo veku
do 18 rokov občanov druhého štátu, zdržujúcich sa na jeho území, ktorých rodičia nežijú,
sú neprítomní alebo nemôžu im zaistiť patričnú starostlivosť alebo existenčné podmienky.
Výdavky na túto pomoc a starostlivosť nebude druhý štát požadovať.
(2)
Každý štát bude v trojmesačných obdobiach uvedomovať príslušný konzulárny úrad druhého
štátu o rozsahu starostlivosti o deti alebo mladistvých, ktorí sú občanmi druhého
štátu.
(3)
Príslušný konzulárny úrad rozhodne, po dohode s úradmi alebo ochrannými činiteľmi
(poručenskými) svojej krajiny, o čase repatriácie detí alebo mladistvých do ich vlasti.
(4)
Výdavky repatriácie na hranice materského štátu uhradí štát pobytu.
Článok 10
Oba štáty zriadia Smiešanú komisiu, složenú zo 6 členov. Táto komisia bude pôsobiť
ako iniciatívny a poradný sbor. Jej hlavnou úlohou bude navrhovať opatrenia zásadnej
povahy na vykonávanie tohto dohovoru.
Článok 11
Tento dohovor vykonajú príslušní ministri, majúc ohľad na podnety a návrhy Smiešanej
komisie. Príslušné najvyššie správne úrady oboch štátov budú sa uvedomovať o opatreniach,
vydaných na vykonanie tohto dohovoru.
Článok 12
Konzulom oboch štátov prislúcha bez osobitného plnomocenstva rokovať osobne alebo
prostredníctvom osoby nimi splnomocnenej menom občanov svojho štátu vo všetkých záležitostiach,
vyplývajúcich z tohto dohovoru a súvisiacich s jeho vykonávaním. Vnútroštátne predpisy,
podľa ktorých sa vyžaduje zastúpenie advokátom alebo inou osobou znalou práv, nie
sú tým dotknuté.
Článok 13
(1)
Písomnosti a úradné výkony, potrebné výhradne na vykonanie tohto dohovoru, sú oslobodené
od poplatkov a dávok.
(2)
Písomnosti, vydané v súvislosti s vykonávaním tohto dohovoru, nepodliehajú legalizácii
miest diplomatických alebo konzulárnych.
Článok 14
Styk, spojený s vykonávaním tohto dohovoru, bude vedený bezprostredne medzi príslušnými
úradmi a inštitúciami.
Článok 15
(1)
Tento dohovor bude ratifikovaný v čase čo najkratšom. Ratifikačné listiny budú vymenené
v Prahe bez odkladu po vykonaní ratifikácie. Dohovor nadobudne účinnosť prvým dňom
mesiaca, ktorý nasleduje po výmene ratifikačných listín.
(2)
Každý z oboch štátov môže vypovedať tento dohovor ku koncu kalendárneho roku aspoň
6 mesiacov napred.
Spísané v dvoch exemplároch, každé v jazyku českom i poľskom; obe znenia sú považované
za autentické.
Na dôkaz toho splnomocnenci tento dohovor podpísali a označili svojimi pečaťmi.
Vo Varšave dňa 5. apríla 1948.
E. ERBAN
L.S.
K. RUSINEK
L.S.
Záverečný protokol
Pri podpise dohovoru medzi Československou republikou a Poľskou republikou o spolupráci
na poli sociálnej politiky a správy shodly sa obe smluvné strany na tomto:
I.
Každý štát poskytne štátnym príslušníkom druhého štátu tú istú zotavovaciu a liečebnú
starostlivosť, akú poskytuje príslušníkom vlastným. Oba štáty využijú zotavovaciu
a liečebnú starostlivosť vzájomnými výmennými akciami na sústavné sbližovanie oboch
národov. V kúpeľných a zotavovacích strediskách budú vyhradené potrebné miesta príslušníkom
druhého štátu. Oba štáty budú podporovať budovanie jednak vlastných objektov pre zotavovaciu
a liečebnú starostlivosť, jednak spoločných zariadení tohto druhu.
II.
Pracovne-právnymi predpismi sa rozumejú predpisy o plánovaní a vedení práce, o pracovnej
smluve, o pracovnom čase a dovolenke, predpisy o mzdách a platoch, o ochrane života
a zdravia, počítajúc v to ochranu mladistvých a žien, ako aj o zaistenie pracovnej
výkonnosti a disciplíny.
III.
Do času 5 rokov sa započítavá i čas, stravený na území, ktoré po skončení druhej svetovej
vojny sa stalo územím toho ktorého z oboch smluvných štátov.
IV.
K článku 10.
Smiešaná komisia sa bude skladať z trojčlennej delegácie, vymenovanej československou
vládou a z trojčlennej delegácie vymenovanej poľskou vládou. Jedným z členov delegácie
každého štátu bude vymenovaný zástupca odborových organizácií.
Smiešaná komisia sa bude schádzať podľa potreby, najmenej raz v roku, a to striedavo
v Československej republike a v Poľskej republike. Predsedom toho ktorého zasadania
Smiešanej komisie bude predseda delegácie toho štátu, na ktorého území sa bude zasadanie
konať.
Na rokovanie Smiešanej komisie môžu zástupcovia jedného i druhého štátu si pribrať
poradcu. Smiešaná komisia môže zriadiť zo svojich členov alebo i z iných osôb podvýbory,
v ktorých každý štát bude zastúpený rovnakým počtom členov. Predsedov takýchto podvýborov
vymenuje československý minister sociálnej starostlivosti, ak budú zasadať v Československu,
a poľský minister práce a sociálnej starostlivosti, ak budú zasadať v Poľsku. Smiešaná
komisia bude rokovať podľa rokovacieho poriadku, na ktorom sa sama usnesie.
V.
K článku 11.
V Československej republike je pre vykonávanie tohto dohovoru predovšetkým príslušný
minister sociálnej starostlivosti, v Poľskej republike minister práce a sociálnej
starostlivosti.
VI.
K článku 13.
Cestovné listiny sa nepovažujú za písomnosti, potrebné výhradne na vykonávanie tohto
dohovoru.
Tento záverečný protokol tvorí nerozdielnu súčiastku dohovoru medzi Československou
republikou a Poľskou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy a
bol spísaný v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom i poľskom; obe znenia sú
považované za autentické.
Vo Varšave dňa 5. apríla 1948.
E. ERBAN
L.S.
K. RUSINEK
L.S.
PO PRESKÚMANÍ TENTO DOHOVOR SO ZÁVEREČNÝM PROTOKOLOM SCHVAĽUJEME A POTVRDZUJEME ICH.
NA DÔKAZ TOHO SME TENTO LIST PODPÍSALI A K NEMU PEČAŤ REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKEJ PRITISNÚŤ
DALI.
NA HRADE PRAŽSKOM DŇA 27. JÚLA ROKU TISÍC DEVÄŤSTO ŠTYRIDSIATEHO ÔSMEHO.
PREZIDENT REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKEJ:
GOTTWALD v. r.
MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ:
Dr. V. Clementis v. r.
