283/1948 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 24.12.1948 - 31.12.1948 | 284/1948 Zb. |
| 3. | 01.01.1949 - 31.12.1952 | 263/1949 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 283/1948 Zb. |
| Názov: | Zákon o všeobecnej dani. |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 21.12.1948 |
| Dátum vyhlásenia: | 24.12.1948 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 102/1949 Zb. | Nariadenie, ktorým sa mení a doplňuje diel „C" sadzobníka všeobecnej dane. |
| 284/1948 Zb. | Nariadenie, ktorým sa určuje začiatok účinnosti zákona o všeobecnej dani. |
| 263/1949 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o všeobecnej dani. |
| 73/1952 Zb. | Zákon o dani z obratu |
283
Zákon
zo dňa 21. decembra 1948
o všeobecnej dani.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
§ 1
Predmet dane.
Predmetom všeobecnej dane je tovar a výkony, uvedené v osobitne vydanom sadzobníku (ďalej len „sadzobník“).
§ 2
Podmet dane.
Daň vyberie a odvedie:
1.
z tovaru, vyrobeného v tuzemsku
a)
veľkoobchodný podnik alebo iná osoba (než výrobca) uvedená v sadzobníku; platí pre
ne obdobne ustanovenie o výrobcovi,
b)
podnik, určený alebo zriadený pre prevodzovanie zahraničného obchodu, ak nadobudol
tovar bez dane,
c)
výrobca, len na čas, než bude inak stanovené v sadzobníku;
2.
z tovaru, dovezeného z cudziny
a)
podnik určený alebo zriadený pre prevodzovanie zahraničného obchodu,
b)
iný dovozca (poplatník colnej pohľadávky);
3.
z výkonu ten, kto ho vykonal.
§ 3
Výrobca, výroba, výkony.
(1)
Za výrobcu sa považuje ten, kto zárobkový tovar vyrába, alebo si ho dáva vyrábať
za mzdu, po domácky alebo pod.
(2)
Pre účely tohto zákona sa delia výrobcovia na
a)
podniky verejné, ktorými sú výrobné podniky v rukách štátu a to buď spravované priamo
(podniky štátne), alebo nepriamo (podniky národné), alebo výrobné podniky v rukách
sväzkov ľudovej správy, zriadené a spravované podľa predpisov o komunálnych podnikoch
(podniky komunálne),
b)
podniky poverené, ktorými sú výrobné podniky, ktorým Ministerstvo financií alebo
nim zmocnený finančný úrad dovolil alebo uložil, aby sa spravovaly ustanoveniami,
platnými pre podniky verejné,
c)
roľníkov,
d)
drobné podniky, ktorými sú ostatné podniky výrobné.
(3)
Výrobou sa rozumie prvovýroba a akákoľvek činnosť, ktorou sa zhotovuje tovar, podliehajúci
dani, tiež jeho spracovanie, opracovanie, zušľachťovanie, obnovovanie, opravovanie,
alebo akékoľvek jeho upravovanie a sostavovanie.
(4)
Za výrobu sa nepovažuje jednoduché prispôsobenie tovaru potrebám kupujúceho, ak sa
robí pri prevádzke obchodnej činnosti.
(5)
Za výkony sa považujú zárobkové činnosti uvedené v sadzobníku.
§ 4
Daňová záväznosť.
Začatím výroby, dovozom tovaru z cudziny alebo začatím výkonu vstupuje podmet dane
(ďalej len „daňovník“) do daňovej záväznosti a je povinný podrobiť sa kontrolným opatreniam,
podľa ustanovenia tohto zákona na zabezpečenie dane.
§ 5
Vznik daňovej povinnosti.
(1)
Daňová povinnosť vzniká:
1.
pri tovare vyrobenom v tuzemsku
a)
vyskladnením, t. j. okamžikom, keď tovar opúšťa výrobňu, aby prešiel do obehu alebo
priamo na spotrebiteľa,
b)
použitím tovaru v podniku výrobcovom, bez toho, že by bol vyskladnený,
aa) pri prevádzaní výkonov,
bb) ako pomocnej látky pri výrobe,
cc) ako suroviny alebo polotovaru vo výrobe, ak ide o tovar vlastnej výroby, uvedenej
v § 6, ods. 1, č. 1, druhej vete,
dd) ako obalu,
ee) ako prevádzkového alebo iného podnikového zariadenia,
c)
vzatím tovaru z podniku pre vlastnú spotrebu alebo pre spotrebu zamestnancov poplatníkových;
2.
Pri tovare dovezenom z cudziny colným prejednaním do voľného obehu, alebo okamžikom,
keď tovar prechádza do voľného obehu, bez toho, že by bol colne prejednaný.
(2)
Pri výkone vzniká daňová povinnosť jeho uskutočnením.
(3)
Pre podnik, určený alebo zriadený pre prevodzovanie zahraničného obchodu platia o
vzniku daňovej povinnosti obdobne ustanovenia odseku 1, č. 1 a odseku 2.
(4)
Sadzobník môže určiť iné skutočnosti zakladajúce vznik daňovej povinnosti.
§ 6
Daňove viazaný obeh tovaru.
(1)
Do daňove viazaného obehu sa tovar vyskladňuje alebo dováža bez platenia dane v týchto
prípadoch:
1.
ak vyskladňuje ho verejný alebo poverený výrobný podnik do inej svojej výrobne alebo
pre iný verejný alebo poverený výrobný podnik na ďalšiu výrobu. Toto ustanovenie sa
však nevzťahuje na zvieratá pre iné než jatočné účely, mäso, cukor, obaly, uhlie,
iné palivá, minerálne oleje, elektrický prúd, plyn, vodu, tepelnú energiu, ako i na
iné tovary vyňaté sadzobníkom z tejto výhody;
2.
ak sa dováža z cudziny priamo pre verejné alebo poverené výrobné podniky na ďalšiu
výrobu;
3.
ak sa dováža z cudziny priamo pre podniky určené alebo zriadené na prevodzovanie
zahraničného obchodu;
4.
ak sa dováža alebo ak sa vyváža v záznamnom styku colnom podľa §§ 62 až 65 colného
zákona alebo v prípadoch podľa § 87 colného zákona;
5.
ak sa vyskladňuje priamo do cudziny alebo pre podniky určené alebo zriadené na vykonávanie
zahraničného obchodu.
(2)
Tovar, dovezený z cudziny podľa odseku 2, č. 2 alebo 3 bez dane sa ďalej pre účely
tohto zákona považuje za tovar vyrobený v tuzemsku.
§ 7
Sadzby a presunutie dane.
(1)
Sadzby dane sa určia sadzobníkom.
(2)
Daň nie je súčiastkou ceny tovaru, daňovník je preto povinný účtovať ju odberateľovi
oddelene.
§ 8
Základ dane.
(1)
Daň sa vypočíta podľa meradla, uvedeného v sadzobníku. Meradlom môže byť najmä cena,
úplata, množstvo (váha, miera, kusy, pár, a pod.), počet osôb činných v podniku alebo
výmera pozemku so zreteľom na výrobnú oblasť a na katastrálny výťažok.
(2)
Pri cene a uplate nie je všeobecná daň súčiastkou daňového základu.
§ 9
Cena.
(1)
Cenou pri tovare vyrobenom v tuzemsku je cena, ktorú výrobca účtuje alebo by účtoval
prvému odbytovému stupňu. Do ceny sa nezapočítavajú výdavky za prepravné obaly v obchode
obvyklé a výdavky za prepravu, vzniklé daňovníkovi od vzniku jeho daňovej povinnosti,
pokiaľ ich oddelene účtuje. Miesto ceny, uvedenej v prvej vete, je v prípadoch, určených
sadzobníkom, základom dane cena spotrebiteľská alebo iná cena.
(2)
Ak bol tovar, podliehajúci dani podľa ceny vzatý pre niektorý z účelov uvedených
v § 5, ods. 1, č. 1, písm. b) a c) je základom dane všeobecná cena.
(3)
Ak nie je pre účely dane cena udaná alebo preukázaná, alebo ak je síce udávaná alebo
preukazovaná, avšak finančný úrad (§ 18 - ďalej len „úrad“) alebo kontrolný orgán (§ 20, ods. 2) ju považuje za nízku, má byť vzatá za základ dane cena všeobecná.
(4)
Pod všeobecnou cenou tovaru, vyrobeného v tuzemsku, sa rozumie cena, ktorú platí
v medziach cenových predpisov prvý odbytový stupeň za tovar toho istého druhu a vyrobenia
v čase a v mieste vzniku daňovej povinnosti; do tejto ceny sa nezapočítavajú všeobecná
daň a výdavky za prepravné obaly v obchode obvyklé.
(5)
Pri tovare dovezenom z cudziny je základom dane, vyberanej pri colnom prejednaní
účtovaná cena, ku ktorej sa pripočítavajú výdavky za prepravu na hranice a clo a dávky,
vyberané zároveň s clom z dovážaného tovaru.
(6)
Ak nie je cena dovezeného tovaru pri colnom prejednaní preukázaná, je základom dane
hodnota, ktorá sa najviac blíži všeobecnej cene dovezeného tovaru v mieste výroby,
ku ktorej sa pripočítavajú výdavky za prepravu na hranice a clo a dávky, vyberané
zároveň s clom z dovážaného tovaru.
(7)
Ak je cena udaná v cudzej mene, prepočítavá sa na československú menu pomerom, ktorý
určí Ministerstvo financií vyhláškou v Úradnom liste.
§ 10
Váha.
Váhou sa rozumie čistá váha tovaru, ak neurčí sadzobník inak.
§ 11
Osoby činné v podniku.
(1)
Za osoby činné v podniku sa považujú daňovník, jeho zamestnanci, učňovia a príslušníci
daňovníkovej rodiny, pracujúci v podniku, okrem manželky (manžela) alebo družky (druha)
a maloletých detí, vnukov, pastorkov a chovancov.
(2)
Pre výpočet dane je rozhodný najvyšší počet osôb, činných v podniku v období, za
ktoré sa daň odvádza.
(3)
V živnostiach výrobných, spojených so živnosťami obchodnými, sa považujú za osoby
činné v podniku všetci zamestnanci a učňovia.
§ 12
Splatnosť dane.
(1)
Daň je splatná siedmeho dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom vznikla daňová povinnosť. Daň určená paušálnou sumou je splatná toho istého
dňa jednou dvanáctinou ročnej sumy, ak neurčí sadzobník inak.
(2)
Ak pripadne deň splatnosti na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, je
daň splatná najbližšieho nasledujúceho dňa.
(3)
O splatnosti a spôsobe platenia dane, vyberanej pri colnom prejednaní platia ustanovenia
o cle.
§ 13
Platenie dane.
Daň sa platí za každý samostatný závod oddelene. Ministerstvo financií alebo úrad
ním splnomocnený môže poplatníkovi povoliť alebo nariadiť, aby platil daň hromadne
zo všetkých alebo z niektorých závodov.
§ 14
Hlásenie o dani. Určenie dane.
(1)
Daňovník je povinný predložiť príslušnému úradu do siedmeho dňa každého mesiaca za
predchádzajúci mesiac hlásenie o dani podľa vzoru, ktorý vydá Ministerstvo financií.
(2)
Úrad preskúma hlásenie. Určí daň a ak sa javia proti hláseniu odchýlky, upovedomí
o určenej dani daňovníka; tým nie je vylúčené prípadné trestné stíhanie. Úrad môže
žiadať od daňovníka vysvetlenie, opravu alebo doplnenie hlásenia.
(3)
Ak zistí daňovník dodatočne, že hlásenie o dani, ktoré predložil úradu, je nesprávne
alebo neúplné, je povinný bezodkladne to oznámiť úradu a zároveň udať, v čom spočíva
nesprávnosť alebo neúplnosť. Daňovníka nemožno trestne stíhať, ak urobí toto oznámenie
pred zavedením trestného konania alebo pred začatím kontroly.
(4)
Odberateľ oznámi tiež bezodkladne príslušnému úradu, že použije tovar, ktorý nadobudol
v obehu daňove viazanom (§ 6) alebo sadzbou viazanou na podmienku, spôsobom, ktorý neodpovedá určeným podmienkám.
§ 15
Oznamovacia povinnosť.
(1)
Daňovník písomne oznámi príslušnému úradu začatie výroby alebo začatie výkonov, a
to do 14 dní od začatia výroby (začatie výkonov). Rovnako oznámi do 14 dní zmeny,
ukončenie, zastavenie alebo presídlenie. Ak má podnik viac pobočiek, závodov, prevodzovní
alebo iných technických jednotiek, urobí oznámenie o každej z nich osobitne príslušnému
úradu. Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na dovozcu, pokiaľ ide o tovar, z ktorého
daň bola vybraná pri colnom konaní.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 urobia i tí, ktorí v deň začiatku účinnosti tohto zákona
vyrábajú tovar alebo uskutočňujú výkony podrobené dani, a to do 14 dní od tohto dňa.
§ 16
Daňové záznamy a doklady.
(1)
Verejné a poverené výrobné podniky, ako i podniky určené alebo zriadené pre prevodzovanie
zahraničného obchodu, sú povinné zapisovať príjem a výdavok tovaru do svojich účtovných
kníh a záznamov a vydať každému odberateľovi tohto tovaru pri vyskladnení sprievodný
alebo dodací list, účet alebo potvrdenku. Z týchto zápisov a dokladov musia byť zrejmé
najmä údaje o množstve, druhu (s uvedením položky sadzobníka) a cene tovaru a o tom,
či tovar bol nadobudnutý (pri príjme) a vyskladnený (pri vydaní) s daňou alebo bez
dane; z účtovných kníh musia byť tiež zrejmé mesačné úhrny množstva vyskladneného
tovaru, cien a dane.
(2)
Odberateľ, ktorý odberá tovar priamo od podniku, uvedeného v odseku 1, je povinný
žiadať od neho, aby mu vydal doklad o odbere (odsek 1); ak ho neobdrží, ohlási to
bezodkladne svojmu príslušnému úradu.
(3)
Daňovníci, uskutočňujúci výkony, podliehajúce dani, okrem tých, ktorí platia daň
paušálne, sú povinní zapisovať uskutočnené výkony a úplaty za ne do účtovných, prevádzkových
alebo iných záznamov a vydávať doklad o uskutočnenom výkone; zo spisov a dokladov
musí byť zrejmý druh výkonu a odplata zaň; ustanovenie odseku 2 platí podobne.
§ 17
Vrátenie dane.
(1)
Ak vezme daňovník do 90 dní od vyskladnenia tovar od odberateľa zpät pre vady alebo
preto, že obchod bol dodatočne zrušený, má nárok na vrátenie dane. Toto ustanovenie
sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý platí daň paušálne.
(2)
Podnik určený alebo zriadený pre prevodzovanie zahraničného obchodu má nárok na vrátenie
dane, ak vyvezie, alebo ak dá vyviezť do cudziny tovar, ktorý nadobudol v tuzemsku
s daňou.
(3)
Daň sa vráti tým spôsobom, že si ju daňovník odpočíta od dane, ktorú je povinný platiť.
Daňovník to vyznačí v hlásení o dani za mesiac, v ktorom vznikol nárok na vrátenie,
a vo svojich účtovných knihách a záznamoch; inak nárok zaniká. Ak prestane byť daňovníkom,
vráti sa daň v hotovosti, ak nedlhuje iné dane a dávky.
§ 18
Príslušnosť.
(1)
Správu všeobecnej dane vykonávajú:
1.
v prvej stolici okresný národný výbor (finančný úrad I. stolice),
2.
v druhej stolici krajský národný výbor (finančný úrad II. stolice).
(2)
Až do dňa prenesenia výkonu finančnej správy na národné výbory, vykonávajú pôsobnosť
okresných národných výborov vo veciach tejto dane daňové správy.
(3)
Miestna príslušnosť sa určuje miestom, v ktorom je samostatný závod. O miestnej príslušnosti
pre daň vyberanú pri colnom prejednaní platia ustanovenia o cle.
(4)
Ministerstvo financií alebo úrady ním zmocnené môžu upraviť miestnu príslušnosť v
jednotlivých prípadoch inak.
§ 19
Opravné prostriedky.
(1)
Proti ustanoveniu dane možno sa odvolať do 30 dní od dňa, keď daň bola daňovníkovi
oznámená. Odvolanie sa podáva písomne na finančný úrad I. stolice.
(2)
Ak pripadne posledný deň odvolacej lehoty na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo
pamätný deň, končí lehota až budúcim všedným dňom. Lehota je zachovaná, ak bolo odvolanie
v odvolacej lehote odovzdané na potvrdenie na poštovom úrade na dopravu.
(3)
Odvolanie nemá odkladný účinok.
(4)
O odvolaní rozhodne finančný úrad I. stolice, ak mu úplne vyhovie; inak o ňom rozhoduje
finančný úrad II. stolice s konečnou platnosťou. Odvolací úrad môže daň zvýšiť.
(5)
Pre daň vyberanú pri colnom prejednaní platia o opravných prostriedkoch ustanovenia
o cle.
§ 20
Kontrola dane.
(1)
Daňovníci podliehajú kontrole, ktorú vykonávajú finančné úrady a ich orgány.
(2)
Finančné orgány, poverené kontrolou sú oprávnené:
a)
vstupovať do všetkých miestností, zariadení a priestorov, ktoré slúžia prevádzke
akéhokoľvek druhu alebo neslúžia síce prevádzke, avšak vykonanie kontroly vyžaduje
vstup do nich,
b)
vykonávať v týchto miestnostiach, zariadeniach a priestoroch prehľadanie všetkých
vecí, skúmať všetky účtovné knihy, záznamy, doklady, listy, listiny, zápisnice a iné
písomnosti, týkajúce sa prevádzky podniku a urobiť si z nich odpisy, výpisy a snímky.
Ak hrozí nebezpečie straty alebo zavlečenia týchto písomností, môžu ich vziať do úschovy
alebo iným vhodným spôsobom zabezpečiť.
(3)
Úkony podľa odseku 2 možno vykonávať v pracovných hodinách a bez predchádzajúceho
vyrozumenia; ak je nebezpečie v meškaní, možno ich vykonávať i mimo pracovné hodiny.
(4)
Oprávnenia podľa odseku 2 prislúchajú finančným orgánom, povereným kontrolou, tiež
v podnikoch, ktoré nie sú daňovníkmi, najmä v podnikoch, ktoré pre daňovníkov vykonávajú
peňažnú službu.
(5)
Osoby a podniky, podliehajúce kontrole, sú nielen oprávnené, ale i povinné pri nej
spolupôsobiť, poskytnúť finančným orgánom vysvetlenie a dôkazné prostriedky, predložiť
všetky písomnosti, týkajúce sa prevádzky podniku, poskytnúť vhodné a spôsobilé pracovné
miesto a vôbec urobiť všetko, čo je na usnadnenie a urýchlenie kontroly nevyhnuteľne
potrebné.
(6)
Finančné orgány, poverené kontrolou, majú právo vykonávať ju na tovare podliehajúcom
dani i za prepravy a pre to zastavovať cestné vozidlá a kontrolovať prepravovaný tovar
a listiny.
(7)
Kontrolné oprávnenie závodných zastupiteľstiev zamestnancov podľa dekrétu prezidenta
republiky zo dňa 24. októbra 1945, č. 104 Sb., o závodných a podnikových radách, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
zostávajú nedotknuté.
§ 21.
Súčinnosť.
(1)
Všetky úrady a orgány verejnej správy, verejné ústavy, složky národného poistenia,
orgány hospodárskej samosprávy, závodné zastupiteľstvá zamestnancov, ústredné (oblastné)
orgány znárodneného priemyslu a orgány spravovaného (plánovaného) hospodárstva sú
povinné poskytovať v medziach svojej pôsobnosti finančným úradom a ich orgánom účinnú
pomoc pri vykonávaní tohto zákona, najmä pri zisťovaní daňovej povinnosti a pri vykonávaní
kontroly.
(2)
Finančné úrady a ich orgány sú oprávnené žiadať od osôb zúčastnených na výrobe, odbyte
alebo preprave tovaru podliehajúceho dani, aby poskytly účinnú pomoc pri kontrole
a podaly potrebné vysvetlenie na zistenie daňovej povinnosti.
(3)
Každý je povinný vypovedať vo veciach daňových ako svedok, znalec, osoba prezvedná
alebo ako odhadca. Výpoveď smú však odoprieť príbuzní daňovníka v priamej línii, jeho
manžel alebo manželka so svojimi súrodencami a súrodenci daňovníka.
(4)
Ustanovenia odseku 3 sa nevzťahujú na exteritoriálne osoby, na konzulov z povolania
a osoby im na roveň postavené, ak nie sú tieto osoby československými štátnymi občanmi
a ak neprevádzajú na území štátu zárobkovú činnosť.
§ 22
Vecné ručenie.
(1)
Pre daň viazne zákonné záložné právo na tovare jej podrobenom, dokiaľ je v držaní
daňovníka alebo osoby, ktorá ho prevzala, hoci vedela alebo z okolností mohla vedieť,
že daň bola skrátená alebo zatajená.
(2)
Pre daň viazne na daňovníkovom podniku a jeho hospodárskom príslušenstve (nehnuteľnostiach,
zariadeniach, zásobách, pohľadávkach a pod.) zákonné záložné právo; zákonné záložné
právo má na nehnuteľnostiach aj bez pozemnoknižného zápisu prednosť pred všetkými
záložnými právami, v knihách zapísanými a pohľadávkami nimi zaistenými. Daňový nedoplatok,
starší než dva roky, požíva však prednostné právo len vtedy, ak bol najneskoršie do
dvoch rokov, začínajúc dňom nasledujúcim po splatnosti príslušnej daňovej sumy, pozemnoknižne
zaistený.
(3)
Ručenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje tiež na príslušenstvo dane.
§ 23
Osobné ručenie.
(1)
Za dlžnú daň ručia:
1.
nadobúdateľ podniku alebo závodu, ktorý nadobudol ako celok za odplatu alebo bez
odplaty, za daň, ktorú boli povinní platiť jeho predchodcovia;
2.
osobne ručiaci spoločníci, za daň, ktorú bola povinná platiť spoločnosť v čase, keď
boli jej spoločníkmi;
3.
osoby zodpovedné za správu podniku, za daň, ktorú je povinný platiť podnik v čase,
po ktorý sú zodpovedné za jeho správu;
4.
účastníci príležitostných sdružení, za daň, ktorú je povinné platiť toto sdruženie
v čase, po ktorý sa zúčastnili príležitostného sdruženia;
5.
osoba, poverená vedením tuzemskej prevodzovne daňovníka, ktorý má bydlisko alebo
sídlo v cudzine, za daň, ktorú je povinný tento daňovník platiť v čase, po ktorý bola
poverená vedením jeho tuzemskej prevodzovne;
6.
národný správca, za daň, ktorú je povinný platiť podnik v čase, po ktorý bol zodpovedný
za národnú správu podniku.
(2)
Ručitelia podľa odseku 1, č. 3 sa sprostia ručenia, ak oznámia včas finančnému úradu
daňové neporiadky.
(3)
Ak nepatria predmety, slúžiace prevádzke podniku, daňovníkovi, ale niektorému z jeho
rodinných príslušníkov (§ 21, ods. 3, druhá veta), alebo osobe, ktorá sama alebo s rodinnými príslušníkmi dohromady je zúčastnená
na podniku viacej než štvrtinou, ručí vlastník predmetu týmito predmetmi za daň, ktorú
je povinný daňovník platiť v čase, po ktorý slúžia tieto predmety prevádzke podniku
alebo po ktorý trvala účasť na podniku. Ak vloží tichý spoločník do podniku vklad
v peniazoch, ručí obdobne do výšky svojho vkladu.
(4)
O rozsahu ručenia platí obdobne ustanovenie § 22, ods. 3.
(5)
O uplatnení osobného ručenia platia príslušné predpisy o priamych daniach.
§ 24
Ručenie pri dovoze.
O ručení za daň, vybieranú pri colnom prejednaní, platia ustanovenia o cle.
§ 25
Zvýšenie dane.
Ak nebola splatná daň zaplatená včas (§ 12), zaplatí daňovník zo sumy včas nezaplatenej 5 % zvýšenie; tým nie je vylúčené trestné
stíhanie.
§ 26
Vymáhanie dane.
Nezaplatená daň a jej príslušenstvo (5 % zvýšenie podľa § 25 a náhrady trov upomínacieho a exekučného konania) sa vymáhajú podľa predpisov o vymáhaní
priamych daní.
§ 27
Premlčanie.
(1)
Právo ustanoviť daň sa premlčuje v päť rokoch, začínajúc kalendárnym rokom, ktorý
nasleduje po roku, v ktorom daňovník splnil povinnosť podať hlásenie o dani.
(2)
Ak nebola vinou daňovníkovou daň ustanovená celkom alebo čiastočne, začína lehota
bežať až po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom úrad nadobudol možnosť daň ustanoviť.
(3)
Právo ustanoviť daň, o ktorú bolo bez viny strany ustanovené menej, sa premlčí v
troch rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom bola daň ustanovená.
(4)
Premlčanie sa pretrhuje úkonmi, ktoré úrad vykonal na ustanovenie dane a o ktorých
bol daňovník upovedomený. Nová premlčacia lehota začína bežať od uplynutia kalendárneho
roku, v ktorom bol vykonaný taký posledný úkon.
(5)
Ak uplynulo však od konca kalendárneho roku, v ktorom vznikla daňová povinnosť, 10
rokov, nemožno daň už ustanoviť.
(6)
Právo vymáhať daň s príslušenstvom sa premlčuje v päť rokoch od uplynutia kalendárneho
roku, v ktorom sa stala daň splatná. Ustanovenie odseku 2 platí obdobne.
(7)
Premlčanie práva vymáhať daň sa pretrhuje upomenutím, zavedením exekúcie alebo uplatnením
ručenia. Nová premlčacia lehota začína bežať po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom
bola vydaná posledná upomienka, urobený posledný exekučný krok alebo v ktorom bolo
naposledy uplatnené ručenie.
(8)
O premlčaní práva stanoviť a vymáhať daň vybieranú pri colnom prejednaní platia predpisy
o oprave alebo dodatočnom vyrubení a o premlčaní colnej pohľadávky.
Trestné ustanovenie.
§ 28
(1)
Kto daň akýmkoľvek spôsobom skráti, zatají alebo ohrozí alebo kto sa o to pokusí,
dopúšťa sa ťažkého daňového priestupku a trestá sa pokutou vo výške jednonásobku až
desaťnásobku skrátenej, zatajenej alebo ohrozenej dane.
(2)
Podľa odseku 1 sa potresce, kto použije predmety, pre ktoré sa docielily na podklade
správnych údajov daňové alebo iné výhody, pozdejšie na iný než ohlásený účel alebo
sa o to pokusí bez toho, že by splnil povinnosť podľa § 14, ods. 4.
(3)
Ak spáchal obvinený čin trestný podľa odseku 1 alebo 2 za priťažujúcich okolností,
a to:
a)
ak použil podvrhnuté, falšované alebo iné porušené listiny, predstierané mená alebo
zápisy v účtovných knihách alebo iné prostriedky zvlášte spôsobilé na oklamanie, alebo
b)
snažil sa uniknúť svojmu zadržaniu alebo zadržaniu predmetu trestného činu, používajúc
pritom dopravné prostriedky, alebo ak sa snažil týmto spôsobom po zadržaní oslobodiť
seba alebo predmet trestného činu, alebo
c)
ak sa dopúšťa trestných činov, uvedených v odsekoch 1 a 2, opätovne alebo zo zvyku,
alebo
d)
ak spáchal trestný čin najmenej s dvoma osobami, alebo
e)
ak bol už pre spáchanie niektorého z trestných činov, uvedených v odsekoch 1 a 2,
právoplatne odsúdený a ak sa dopustil opäť takého trestného činu do päť rokov po právoplatnom
odsúdení, alebo
f)
ak prevyšuje skrátená, zatajená alebo ohrozená daň 50.000 Kčs,
môže sa uložiť vedľa pokuty trest väzenia od jedného dňa do jedného roka.
(4)
Ak prevyšuje skrátená, zatajená alebo ohrozená daň sumu 250.000 Kčs, môže sa vedľa
pokuty uložiť trest tuhého väzenia od troch mesiacov do dvoch rokov; ak prevyšuje
táto daň 1,000.000 Kčs, môže sa uložiť vedľa pokuty trest tuhého väzenia od šesť mesiacov
do troch rokov.
(5)
Ak nemožno skrátenú, zatajenú alebo ohrozenú daň zistiť ani približne odhadnúť, uloží
sa pokuta do 10,000.000 Kčs.
(6)
Kto poruší ustanovenia tohto zákona alebo predpisy podľa neho vydané inak, než je
uvedené v odsekoch 1 alebo 2, potresce sa za jednoduchý daňový priestupok pokutou
od 100 Kčs do 1,000.000 Kčs.
(7)
Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty sa uloží náhradný trest väzenia od jedného dňa
do dvoch rokov. Náhradný trest väzenia sa stanoví vo výmere jeden deň za 500 Kčs až
1.000 Kčs podľa miery zavinenia.
(8)
Rovnako ako páchateľ sa potresce, kto návodom, povzbudzovaním, ponúkaním, radou,
utvrdzovaním, sľubom alebo poskytnutím pomoci, najmä tiež nesprávnym vedením účtovných
kníh a zápisov, nesprávnym dokladaním účtovných zápisov a iných predpísaných záznamov
alebo inak vedome pôsobí na spáchanie alebo pri spáchaní trestného činu inou osobou.
To isté platí u toho, kdo po spáchaní trestného činu inou osobou vedome pôsobí na
to, aby účelu trestného činu sa docielilo alebo aby zadovážil sebe alebo niekomu inému
z neho prospech.
(9)
Vo všetkých týchto prípadoch sa môže uznať na prepadnutie tovaru, i keď nepatrí potrestanému,
a uloženie trestu sa môže uverejniť na útraty potrestaného tlačou alebo rozhlasom.
Na prepadnutie nemožno uznať, ak patrí tovar alebo vecné právo k nemu osobe, ktorá
o trestnom čine ani nevedela, ani mu nenadržovala, ani nemala z neho prospech.
(10)
U osoby, ktorá bola opätovne potrestaná pre trestné činy, uvedené v odsekoch 1 alebo
2, môže sa vysloviť odňatie výrobného alebo živnostenského oprávnenia.
(11)
Úrady a podniky sú povinné na žiadosť finančného úradu (§ 18) vylúčiť svojich zamestnancov z tej časti služby alebo prevádzky, ktorej sa týka
vykonávanie daňového konania, ak sa dopustily trestných činov, uvedených v odsekoch
1 alebo 2.
(12)
Fyzické a právnické osoby ručia za pokuty a útraty trestného konania, ktoré boly
uložené ich zákonným alebo splnomocneným zástupcom pre ťažký daňový priestupok podľa
tohto zákona, spáchaný pri vykonávaní tohto zastupiteľského pomeru. Z ručenia sú však
vyňaté nesvojprávne fyzické osoby, pokiaľ ide o trestné činy ich zákonných alebo úradne
zriadených zástupcov a svojprávne fyzické a právnické osoby, ktoré preukážu, že ich
splnomocnenec konal bez ich vedomia. Výkon náhradného trestu na slobode vylučuje uplatňovať
ručenie.
§ 29
(1)
Úrad môže upustiť od trestného konania, ak splní obvinený podmienky úradom mu stanovené.
Upustenie sa môže tiež viazať na podmienku, že sa na útraty osoby, ktorej sa upustenie
povoľuje, uverejní jej meno a výsledok konania proti nej vedeného a že tovar prepadne.
(2)
Trestnosť daňových priestupkov sa premlčuje v piatich rokoch po uplynutí kalendárneho
roku, v ktorom sa priestupok spáchal.
§ 30
(1)
O stíhaní a trestaní činov trestných podľa tohto zákona platia inak predpisy trestného
práva dôchodkového. Predpisy trestného práva dôchodkového o najvyššej výmere peňažných
pokút platia iba vtedy, keď na miesto sumy, prevyšujúcej túto najvyššiu výmeru, sa
uloží trest na slobode. Pri rozhodovaní o trestných činoch daňových sa hodnotia vykonané
dôkazy podľa voľného uváženia.
(2)
Pre zistenie skutkovej podstaty trestných činov a pre opatrenie, smerujúce na zabránenie
takých činov, platia obdobne ustanovenia §§ 13 až 20 colného zákona s omedzením, že
oprávnenie § 15 colného zákona možno použiť len pri podozrení z ťažkých daňových priestupkov.
(3)
O trestných činoch, spáchaných pri dovoze, platia ustanovenia o cle.
(4)
Trestné činy daňové alebo daňové priestupky (ťažké, jednoduché) sú dôchodkovými priestupkami
(ťažkými, jednoduchými).
§ 31
(1)
Tovar, podliehajúci dani, uložený inde než na miestach oznámených podľa § 15, môže úrad vyhlásiť za prepadnutý bez ohľadu na to, komu patrí a či sa zavedie proti
určitej osobe daňové trestné konanie, pokiaľ sa nepreukáže, že bol zdanený. Prepadnutím
prechádza vlastnícke právo k nemu na štát a zanikajú práva tretích osôb. Ustanovenie
o ručení zostáva nedotknuté. Na prepadnutie nemožno uznať v prípadoch, uvedených v
§ 28, ods. 9, druhej vete.
(2)
Finančné orgány sú oprávnené postarať sa na útraty daňovníka, po prípade osoby, u
ktorej bol tovar nájdený, o bezpečné jeho uschovanie do rozhodnutia úradu. Ak je nebezpečie
v zameškaní, obstarajú predaj samy.
§ 32
Povinnosť k mlčanlivosti.
Osoby, zúčastnené na úradnom konaní vo veciach tejto dane, sú povinné zachovávať o
zistených okolnostiach úradné tajomstvo a zachovávať ustanovenia zákona zo dňa 13.
mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich.
§ 33
Najvyššie vedenie a dozor.
Najvyššie vedenie a dozor vo veciach tejto dane prislúcha Ministerstvu financií.
§ 34
Podporná platnosť iných predpisov.
V prípadoch, týmto zákonom neupravených, platia pre konanie obdobne, pokiaľ nariadenie
alebo sadzobník neustanovuje inak:
1.
ak ide o daň, vybieranú pri colnom prejednaní, predpisy o cle;
2.
vo všetkých ostatných prípadoch, predpisy o priamych daniach.
§ 35
Poplatkové oslobodenie.
Všetky podania a osvedčenia vo veciach všeobecnej dane sú od poplatkov oslobodené.
§ 36
Štátny príjem.
(1)
Všeobecná daň, jej príslušenstvá, pokuty uložené podľa tohto zákona a výťažky za
tovar, prepadnutý podľa tohto zákona, vplynú do štátnej pokladnice.
(2)
Všeobecná daň nemôže byť podkladom verejnej prirážky alebo dávky.
§ 37
Splnomocnenie.
(1)
Minister financií sa splnomocňuje, aby podľa potrieb jednotného hospodárskeho plánu
a)
b)
pre tento účel prepočítal doterajšie zaťaženie daní z obratu, nepriamymi daniami,
prepychovou daňou, cenovými vyrovnávacími sumami, dopravnými daniami, dávkou z cestovného
za osobnú dopravu na železniciach, poplatkom z účtov a výpisov z obchodných a živnostenských
kníh obchodníkov a živnostníkov a kolkom z hracích kariet a uviedol ich v sadzobníku
ako sadzbu dane alebo ich nahradil inou sadzbou,
c)
nariadením vydával predpisy na vykonanie zákona,
d)
vyhláškami Ministerstva financií v Úradnom liste vydával, menil a doplňoval záväzné
vysvetlivky k sadzobníku,
e)
upravil paušálne alebo inak zdanenie v prípadoch, kde by postup podľa ustanovenia
tohto zákona bol spojený s osobitnými ťažkosťami alebo kde to vyžaduje hospodárnejší
spôsob vykonávania tohto zákona,
f)
urobil opatrenie na zamedzenie nesrovnalostí a tvrdostí, ktoré by mohly vzniknúť
vykonávaním tohto zákona.
(2)
Minister financií podá Národnému shromaždeniu vždy pri predložení štátneho záverečného
účtu za príslušný rok zprávu o tom, aké opatrenie urobil podľa ustanovenia odseku
1, písm. a) až c).
Prechodné a záverečné ustanovenie.
§ 38
Minister financií sa splnomocňuje, aby
a)
upravil nariadením dodatočné zdanenie zásob tovaru podliehajúceho dani, ktorý je
v deň začiatku účinnosti tohto zákona v podnikoch alebo mimo nich,
b)
urobil opatrenia, ktoré umožnia nerušený prechod od doterajších právnych predpisov,
platných pre zanikajúce dane a dávky, a vybavenie prípadov, ktoré by sa maly prejednať
podľa týchto predpisov,
c)
upustil celkom alebo zčasti od nedoplatkov na dani z uhlia za čas od 1. januára 1947,
nedoplatkov na dani z umelých jedlých tukov za čas od 1. marca 1946 a nedoplatkov
na dani z vína, moštu a ovocných štiav za čas od 28. júna 1948, avšak len pri prírodných
ovocných šťavách a syrupov, ktoré nemajú v stave priamo požívateľnom väčší obsah alkoholu
než 0.75 objemových percient.
§ 39
(1)
Pokiaľ sa neustanovuje inak, zrušuje sa platnosť všetkých predpisov, odporujúcich
tomuto zákonu, najmä predpisom ďalej uvedeným, v znení predpisov ich meniacich a doplňujúcich:
1.
zákon zo dňa 19. februára 1946, č. 30 Sb., o novej úprave československého práva v odbore nepriamych daní a štátnych finančných
monopolov, a všetky predpisy o jednotlivých daniach novoupravovaných zákonom č. 30/1946 Sb., s výnimkou ustanovení o štátnych finančných monopoloch (§§ 92 až 104) a ustanovenia § 106;
2.
zákon zo dňa 21. februára 1946, č. 31 Sb., o dani z obratu, s výnimkou ustanovení o poplatku zo zameškania, ktoré zostávajú
v platnosti pre odbor zákonov zo dňa 21. marca 1948, č. 49 Sb., o pôdohospodárskej dani, a zo dňa 20. marca 1948, č. 50 Sb., o živnostenskej dani, v rozsahu stanovenom v týchto zákonoch;
3.
zákon zo dňa 1. apríla 1947, č. 51 Sb., ktorým sa zabezpečuje sníženie cien niektorého tovaru ľudovej potreby a ustálenie
cien iných dôležitých statkov, s výnimkou ustanovení o všeobecnom cenovom vyrovnávacom
fonde;
4.
zákon zo dňa 31. októbra 1947, č. 200 Sb., o dani z predmetov luxusnej potreby (prepychová daň);
5.
zákon zo dňa 30. júna 1921, č. 242 Sb., o dopravných daniach, ako aj predpisy o dávke
z cestovného za osobnú dopravu na železniciach, zavedené § 10 zákona zo dňa 22. decembra
1924, č. 287 Sb., ktorým sa čiastočne menia niektoré predpisy o odpočivných a zaopatrovacích
požitkoch civilných štátnych a niektorých iných verejných zamestnancov a pozostalých
po týchto zamestnancoch;
6.
všetky predpisy o poplatkoch z účtov a výpisov z obchodných a živnostenských kníh
obchodníkov a živnostníkov;
7.
všetky predpisy o kolku z hracích kariet.
(2)
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušujú všetky oslobodenia a iné úľavy
na daniach, dávkach a poplatkoch, zrušovaných podľa ustanovenia odseku 1.
(3)
Pri tovare a výkonoch, podliehajúcich pred účinnosťou tohto zákona nepriamej dani
alebo dani dopravnej, postupuje sa vo veciach neupravených týmto zákonom alebo predpisom
vydaným podľa neho, až na ďalšie, podľa ustanovenia platných pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, pokiaľ neustanoví minister financií inak. Toto ustanovenie
sa nevzťahuje na daňové oslobodenia alebo iné úľavy.
(4)
Podľa predpisov, zrušovaných v odseku 1, sa však postupuje v prípadoch, kde daňová
alebo poplatková povinnosť vznikla pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona;
to isté platí pre vývoz vykonaný pred týmto dňom a pre stíhanie a trestanie trestných
činov a priestupkov, spáchaných pred týmto dňom.
§ 40
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom, ktorý určí minister financií nariadením; vykoná
ho minister financií po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Gottwald v. r.
Dr. John v. r.
Zápotocký v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Dr. John v. r.
Zápotocký v. r.
Dr. Dolanský v. r.