283/1948 Zb.

Do daňove viazaného obehu sa tovar vyskladňuje alebo dováža bez platenia dane v týchto prípadoch:

Tovar, dovezený z cudziny podľa odseku 2, č. 2 alebo 3 bez dane sa ďalej pre účely tohto zákona považuje za tovar vyrobený v tuzemsku.

Sadzby dane sa určia sadzobníkom.

Daň nie je súčiastkou ceny tovaru, daňovník je preto povinný účtovať ju odberateľovi oddelene.

Daň sa vypočíta podľa meradla, uvedeného v sadzobníku. Meradlom môže byť najmä cena, úplata, množstvo (váha, miera, kusy, pár, a pod.), počet osôb činných v podniku alebo výmera pozemku so zreteľom na výrobnú oblasť a na katastrálny výťažok.

Pri cene a uplate nie je všeobecná daň súčiastkou daňového základu.

Cenou pri tovare vyrobenom v tuzemsku je cena, ktorú výrobca účtuje alebo by účtoval prvému odbytovému stupňu. Do ceny sa nezapočítavajú výdavky za prepravné obaly v obchode obvyklé a výdavky za prepravu, vzniklé daňovníkovi od vzniku jeho daňovej povinnosti, pokiaľ ich oddelene účtuje. Miesto ceny, uvedenej v prvej vete, je v prípadoch, určených sadzobníkom, základom dane cena spotrebiteľská alebo iná cena.

Ak bol tovar, podliehajúci dani podľa ceny vzatý pre niektorý z účelov uvedených v § 5, ods. 1, č. 1, písm. b) a c) je základom dane všeobecná cena.

Ak nie je pre účely dane cena udaná alebo preukázaná, alebo ak je síce udávaná alebo preukazovaná, avšak finančný úrad (§ 18 - ďalej len „úrad“) alebo kontrolný orgán (§ 20, ods. 2) ju považuje za nízku, má byť vzatá za základ dane cena všeobecná.

Pod všeobecnou cenou tovaru, vyrobeného v tuzemsku, sa rozumie cena, ktorú platí v medziach cenových predpisov prvý odbytový stupeň za tovar toho istého druhu a vyrobenia v čase a v mieste vzniku daňovej povinnosti; do tejto ceny sa nezapočítavajú všeobecná daň a výdavky za prepravné obaly v obchode obvyklé.

Pri tovare dovezenom z cudziny je základom dane, vyberanej pri colnom prejednaní účtovaná cena, ku ktorej sa pripočítavajú výdavky za prepravu na hranice a clo a dávky, vyberané zároveň s clom z dovážaného tovaru.

Ak nie je cena dovezeného tovaru pri colnom prejednaní preukázaná, je základom dane hodnota, ktorá sa najviac blíži všeobecnej cene dovezeného tovaru v mieste výroby, ku ktorej sa pripočítavajú výdavky za prepravu na hranice a clo a dávky, vyberané zároveň s clom z dovážaného tovaru.

Ak je cena udaná v cudzej mene, prepočítavá sa na československú menu pomerom, ktorý určí Ministerstvo financií vyhláškou v Úradnom liste.

Váhou sa rozumie čistá váha tovaru, ak neurčí sadzobník inak.

Za osoby činné v podniku sa považujú daňovník, jeho zamestnanci, učňovia a príslušníci daňovníkovej rodiny, pracujúci v podniku, okrem manželky (manžela) alebo družky (druha) a maloletých detí, vnukov, pastorkov a chovancov.

Pre výpočet dane je rozhodný najvyšší počet osôb, činných v podniku v období, za ktoré sa daň odvádza.

V živnostiach výrobných, spojených so živnosťami obchodnými, sa považujú za osoby činné v podniku všetci zamestnanci a učňovia.

Daň je splatná siedmeho dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Daň určená paušálnou sumou je splatná toho istého dňa jednou dvanáctinou ročnej sumy, ak neurčí sadzobník inak.

Ak pripadne deň splatnosti na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, je daň splatná najbližšieho nasledujúceho dňa.

O splatnosti a spôsobe platenia dane, vyberanej pri colnom prejednaní platia ustanovenia o cle.

Daň sa platí za každý samostatný závod oddelene. Ministerstvo financií alebo úrad ním splnomocnený môže poplatníkovi povoliť alebo nariadiť, aby platil daň hromadne zo všetkých alebo z niektorých závodov.

Daňovník je povinný predložiť príslušnému úradu do siedmeho dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac hlásenie o dani podľa vzoru, ktorý vydá Ministerstvo financií.

Úrad preskúma hlásenie. Určí daň a ak sa javia proti hláseniu odchýlky, upovedomí o určenej dani daňovníka; tým nie je vylúčené prípadné trestné stíhanie. Úrad môže žiadať od daňovníka vysvetlenie, opravu alebo doplnenie hlásenia.

Ak zistí daňovník dodatočne, že hlásenie o dani, ktoré predložil úradu, je nesprávne alebo neúplné, je povinný bezodkladne to oznámiť úradu a zároveň udať, v čom spočíva nesprávnosť alebo neúplnosť. Daňovníka nemožno trestne stíhať, ak urobí toto oznámenie pred zavedením trestného konania alebo pred začatím kontroly.

Odberateľ oznámi tiež bezodkladne príslušnému úradu, že použije tovar, ktorý nadobudol v obehu daňove viazanom (§ 6) alebo sadzbou viazanou na podmienku, spôsobom, ktorý neodpovedá určeným podmienkám.

Daňovník písomne oznámi príslušnému úradu začatie výroby alebo začatie výkonov, a to do 14 dní od začatia výroby (začatie výkonov). Rovnako oznámi do 14 dní zmeny, ukončenie, zastavenie alebo presídlenie. Ak má podnik viac pobočiek, závodov, prevodzovní alebo iných technických jednotiek, urobí oznámenie o každej z nich osobitne príslušnému úradu. Oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na dovozcu, pokiaľ ide o tovar, z ktorého daň bola vybraná pri colnom konaní.

Oznámenie podľa odseku 1 urobia i tí, ktorí v deň začiatku účinnosti tohto zákona vyrábajú tovar alebo uskutočňujú výkony podrobené dani, a to do 14 dní od tohto dňa.

Verejné a poverené výrobné podniky, ako i podniky určené alebo zriadené pre prevodzovanie zahraničného obchodu, sú povinné zapisovať príjem a výdavok tovaru do svojich účtovných kníh a záznamov a vydať každému odberateľovi tohto tovaru pri vyskladnení sprievodný alebo dodací list, účet alebo potvrdenku. Z týchto zápisov a dokladov musia byť zrejmé najmä údaje o množstve, druhu (s uvedením položky sadzobníka) a cene tovaru a o tom, či tovar bol nadobudnutý (pri príjme) a vyskladnený (pri vydaní) s daňou alebo bez dane; z účtovných kníh musia byť tiež zrejmé mesačné úhrny množstva vyskladneného tovaru, cien a dane.

Odberateľ, ktorý odberá tovar priamo od podniku, uvedeného v odseku 1, je povinný žiadať od neho, aby mu vydal doklad o odbere (odsek 1); ak ho neobdrží, ohlási to bezodkladne svojmu príslušnému úradu.

Daňovníci, uskutočňujúci výkony, podliehajúce dani, okrem tých, ktorí platia daň paušálne, sú povinní zapisovať uskutočnené výkony a úplaty za ne do účtovných, prevádzkových alebo iných záznamov a vydávať doklad o uskutočnenom výkone; zo spisov a dokladov musí byť zrejmý druh výkonu a odplata zaň; ustanovenie odseku 2 platí podobne.

Ak vezme daňovník do 90 dní od vyskladnenia tovar od odberateľa zpät pre vady alebo preto, že obchod bol dodatočne zrušený, má nárok na vrátenie dane. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý platí daň paušálne.

Podnik určený alebo zriadený pre prevodzovanie zahraničného obchodu má nárok na vrátenie dane, ak vyvezie, alebo ak dá vyviezť do cudziny tovar, ktorý nadobudol v tuzemsku s daňou.

Daň sa vráti tým spôsobom, že si ju daňovník odpočíta od dane, ktorú je povinný platiť. Daňovník to vyznačí v hlásení o dani za mesiac, v ktorom vznikol nárok na vrátenie, a vo svojich účtovných knihách a záznamoch; inak nárok zaniká. Ak prestane byť daňovníkom, vráti sa daň v hotovosti, ak nedlhuje iné dane a dávky.

Správu všeobecnej dane vykonávajú:

Až do dňa prenesenia výkonu finančnej správy na národné výbory, vykonávajú pôsobnosť okresných národných výborov vo veciach tejto dane daňové správy.

Miestna príslušnosť sa určuje miestom, v ktorom je samostatný závod. O miestnej príslušnosti pre daň vyberanú pri colnom prejednaní platia ustanovenia o cle.

Ministerstvo financií alebo úrady ním zmocnené môžu upraviť miestnu príslušnosť v jednotlivých prípadoch inak.

Proti ustanoveniu dane možno sa odvolať do 30 dní od dňa, keď daň bola daňovníkovi oznámená. Odvolanie sa podáva písomne na finančný úrad I. stolice.

Ak pripadne posledný deň odvolacej lehoty na nedeľu, štátom uznaný sviatok alebo pamätný deň, končí lehota až budúcim všedným dňom. Lehota je zachovaná, ak bolo odvolanie v odvolacej lehote odovzdané na potvrdenie na poštovom úrade na dopravu.

Odvolanie nemá odkladný účinok.

O odvolaní rozhodne finančný úrad I. stolice, ak mu úplne vyhovie; inak o ňom rozhoduje finančný úrad II. stolice s konečnou platnosťou. Odvolací úrad môže daň zvýšiť.

Pre daň vyberanú pri colnom prejednaní platia o opravných prostriedkoch ustanovenia o cle.

Daňovníci podliehajú kontrole, ktorú vykonávajú finančné úrady a ich orgány.

Finančné orgány, poverené kontrolou sú oprávnené:

Úkony podľa odseku 2 možno vykonávať v pracovných hodinách a bez predchádzajúceho vyrozumenia; ak je nebezpečie v meškaní, možno ich vykonávať i mimo pracovné hodiny.

Oprávnenia podľa odseku 2 prislúchajú finančným orgánom, povereným kontrolou, tiež v podnikoch, ktoré nie sú daňovníkmi, najmä v podnikoch, ktoré pre daňovníkov vykonávajú peňažnú službu.

Osoby a podniky, podliehajúce kontrole, sú nielen oprávnené, ale i povinné pri nej spolupôsobiť, poskytnúť finančným orgánom vysvetlenie a dôkazné prostriedky, predložiť všetky písomnosti, týkajúce sa prevádzky podniku, poskytnúť vhodné a spôsobilé pracovné miesto a vôbec urobiť všetko, čo je na usnadnenie a urýchlenie kontroly nevyhnuteľne potrebné.

Finančné orgány, poverené kontrolou, majú právo vykonávať ju na tovare podliehajúcom dani i za prepravy a pre to zastavovať cestné vozidlá a kontrolovať prepravovaný tovar a listiny.

Kontrolné oprávnenie závodných zastupiteľstiev zamestnancov podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. októbra 1945, č. 104 Sb., o závodných a podnikových radách, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, zostávajú nedotknuté.

Všetky úrady a orgány verejnej správy, verejné ústavy, složky národného poistenia, orgány hospodárskej samosprávy, závodné zastupiteľstvá zamestnancov, ústredné (oblastné) orgány znárodneného priemyslu a orgány spravovaného (plánovaného) hospodárstva sú povinné poskytovať v medziach svojej pôsobnosti finančným úradom a ich orgánom účinnú pomoc pri vykonávaní tohto zákona, najmä pri zisťovaní daňovej povinnosti a pri vykonávaní kontroly.

Finančné úrady a ich orgány sú oprávnené žiadať od osôb zúčastnených na výrobe, odbyte alebo preprave tovaru podliehajúceho dani, aby poskytly účinnú pomoc pri kontrole a podaly potrebné vysvetlenie na zistenie daňovej povinnosti.

Každý je povinný vypovedať vo veciach daňových ako svedok, znalec, osoba prezvedná alebo ako odhadca. Výpoveď smú však odoprieť príbuzní daňovníka v priamej línii, jeho manžel alebo manželka so svojimi súrodencami a súrodenci daňovníka.

Ustanovenia odseku 3 sa nevzťahujú na exteritoriálne osoby, na konzulov z povolania a osoby im na roveň postavené, ak nie sú tieto osoby československými štátnymi občanmi a ak neprevádzajú na území štátu zárobkovú činnosť.

Pre daň viazne zákonné záložné právo na tovare jej podrobenom, dokiaľ je v držaní daňovníka alebo osoby, ktorá ho prevzala, hoci vedela alebo z okolností mohla vedieť, že daň bola skrátená alebo zatajená.

Pre daň viazne na daňovníkovom podniku a jeho hospodárskom príslušenstve (nehnuteľnostiach, zariadeniach, zásobách, pohľadávkach a pod.) zákonné záložné právo; zákonné záložné právo má na nehnuteľnostiach aj bez pozemnoknižného zápisu prednosť pred všetkými záložnými právami, v knihách zapísanými a pohľadávkami nimi zaistenými. Daňový nedoplatok, starší než dva roky, požíva však prednostné právo len vtedy, ak bol najneskoršie do dvoch rokov, začínajúc dňom nasledujúcim po splatnosti príslušnej daňovej sumy, pozemnoknižne zaistený.

Ručenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje tiež na príslušenstvo dane.

Za dlžnú daň ručia:

Ručitelia podľa odseku 1, č. 3 sa sprostia ručenia, ak oznámia včas finančnému úradu daňové neporiadky.

Ak nepatria predmety, slúžiace prevádzke podniku, daňovníkovi, ale niektorému z jeho rodinných príslušníkov (§ 21, ods. 3, druhá veta), alebo osobe, ktorá sama alebo s rodinnými príslušníkmi dohromady je zúčastnená na podniku viacej než štvrtinou, ručí vlastník predmetu týmito predmetmi za daň, ktorú je povinný daňovník platiť v čase, po ktorý slúžia tieto predmety prevádzke podniku alebo po ktorý trvala účasť na podniku. Ak vloží tichý spoločník do podniku vklad v peniazoch, ručí obdobne do výšky svojho vkladu.

O rozsahu ručenia platí obdobne ustanovenie § 22, ods. 3.

O uplatnení osobného ručenia platia príslušné predpisy o priamych daniach.

O ručení za daň, vybieranú pri colnom prejednaní, platia ustanovenia o cle.

Ak nebola splatná daň zaplatená včas (§ 12), zaplatí daňovník zo sumy včas nezaplatenej 5 % zvýšenie; tým nie je vylúčené trestné stíhanie.

Nezaplatená daň a jej príslušenstvo (5 % zvýšenie podľa § 25 a náhrady trov upomínacieho a exekučného konania) sa vymáhajú podľa predpisov o vymáhaní priamych daní.

Právo ustanoviť daň sa premlčuje v päť rokoch, začínajúc kalendárnym rokom, ktorý nasleduje po roku, v ktorom daňovník splnil povinnosť podať hlásenie o dani.

Ak nebola vinou daňovníkovou daň ustanovená celkom alebo čiastočne, začína lehota bežať až po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom úrad nadobudol možnosť daň ustanoviť.

Právo ustanoviť daň, o ktorú bolo bez viny strany ustanovené menej, sa premlčí v troch rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom bola daň ustanovená.

Premlčanie sa pretrhuje úkonmi, ktoré úrad vykonal na ustanovenie dane a o ktorých bol daňovník upovedomený. Nová premlčacia lehota začína bežať od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný taký posledný úkon.

Ak uplynulo však od konca kalendárneho roku, v ktorom vznikla daňová povinnosť, 10 rokov, nemožno daň už ustanoviť.

Právo vymáhať daň s príslušenstvom sa premlčuje v päť rokoch od uplynutia kalendárneho roku, v ktorom sa stala daň splatná. Ustanovenie odseku 2 platí obdobne.

Premlčanie práva vymáhať daň sa pretrhuje upomenutím, zavedením exekúcie alebo uplatnením ručenia. Nová premlčacia lehota začína bežať po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola vydaná posledná upomienka, urobený posledný exekučný krok alebo v ktorom bolo naposledy uplatnené ručenie.

O premlčaní práva stanoviť a vymáhať daň vybieranú pri colnom prejednaní platia predpisy o oprave alebo dodatočnom vyrubení a o premlčaní colnej pohľadávky.