106/1949 Zb.

Ak vznikol verejnému zamestnancovi, ktorý bol v čase medzi 5. májom 1945 a 8. augustom 1948 odstránený od výkonu činnej služby z dôvodov ochrany alebo zabezpečenia ľudovodemokratického zriadenia alebo očisty verejného života alebo z iných verejných záujmov, alebo ktorý nebol pre niektorý z týchto dôvodov v uvedenom čase na výkon činnej služby pripustený, nárok na doplatok služobných príjmov, snižuje sa tento nárok o úhrn príjmov, ktoré verejný zamestnanec dosiahol tým, že sa v čase, keď bol mimo verejnej činnej služby, venoval súkromnej zárobkovej činnosti.

Odstránením od výkonu činnej služby podľa odseku 1 sa rozumejú nielen suspenzia alebo danie na dovolenú s čakateľným, ale tiež akékoľvek iné opatrenie, majúce obdobný účel, aj keď nemalo predpísaných formálnych náležitostí.

Príjmom zo služobného pomeru podľa odseku 1 sa rozumie čistý služobný plat (príjem jemu odpovedajúci) a z ostatných služobných príjmov tie, ktoré sú viazané na skutočný výkon služby.

Do úhrnu príjmov zo súkromnej zárobkovej činnosti podľa odseku 1 majú sa zahrnúť nielen akokoľvek označené čisté príjmy peňažné (odmeny, remunerácie, provízie a pod.), ale aj príjmy naturálne a výhody, poskytnuté za vykonané služby miesto hotovej odplaty, a to vo všeobecnej hodnote, platnej v rozhodnom čase.

Verejní zamestnanci, ktorým vznikol nárok podľa § 1, ods. 1, sú povinní na úradnú výzvu oznámiť do 60 dní výšku príjmov, ktoré dosiahli zo súkromnej zárobkovej činnosti, po prípade predložiť v tej istej lehote vyhlásenie o tom, že za čas, keď boli mimo činnej služby, žiadne súkromné zárobkové príjmy nemali.

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre verejných zamestnancov, ktorí boli z dôvodov, uvedených v § 1, ods. 1, najprv mimo činnej služby a boli potom z akýchkoľvek príčin preložení do výslužby.

Nesprávne údaje v oznámení alebo vyhlásení, urobenom podľa § 2, sa stíhajú, bez ujmy prípadného súdneho trestného konania, disciplinárne (kárne).

Ak neurobí zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 1, ods. 1, oznámenie alebo vyhlásenie podľa § 2 v ustanovenej lehote, platí, že sa jeho príjmy zo súkromnej zárobkovej činnosti za čas, keď činnú službu nevykonával, rovnaly služobným príjmom, ktoré by mu inak v rozhodnom čase prislúchaly. Na tento následok zmeškania zákonnej lehoty nech je zamestnanec v úradnej výzve podľa § 2, ods. 1 výslovne upozornený.

V prípadoch, hodných osobitného zreteľa, môže osobný úrad (posledný osobný úrad) odpustiť účinky spojené so zmeškaním lehoty podľa odseku 2.

Ak bola verejnému zamestnancovi vyplatená suma, prevyšujúca doplatok, ktorý mu prislúcha podľa § 1, ods. 1, treba mu rozdiel (preplatok) sraziť z jeho služobného alebo odpočivného platu. Zamestnancovi môžu byť povolené primerané mesačné splátky, avšak len tak, aby preplatok bol splatený najneskôr do 3 rokov odo dňa vyhlásenia tohto zákona.

V prípadoch, hodných osobitného zreteľa, môže ústredný úrad po dohode s Ministerstvom financií, u zamestnancov sväzkov ľudovej správy krajský národný výbor, upustiť celkom alebo z čiastky od vymáhania preplatkov podľa odseku 1.

Tento zákon platí primerane pre bývalých verejných zamestnancov, ďalej pre prípady, keď verejnému zamestnancovi, ktorý bol mimo verejnej služby v čase, vyznačenom v § 1, ods. 1, vznikne nárok na doplatky až za účinnosti tohto zákona a pre prípady, keď bude verejný zamestnanec odstránený z činnej služby z dôvodov, vyznačených v § 1, ods. 1, za účinnosti tohto zákona.

U bývalých zamestnancov urobí potrebné opatrenie podľa tohto zákona ich posledný osobný úrad. Pokiaľ zistený preplatok (§ 4, ods. 1) nebude vrátený v ustanovenej lehote, zariadi posledný osobný úrad jeho vymáhanie od bývalého zamestnanca.

Rozhodnutia, urobené pred účinnosťou tohto zákona podľa § 4, ods. 3 nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945, č. 99 Sb. n. SNR, o úprave služobného pomeru štátnych a verejných zamestnancov, zostávajú v platnosti.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.