153/1949 Zb.

Škodcami repy podľa tohto nariadenia (odsek 2) sa rozumejú jednak hmyz vo všetkých vývojových stupňoch (vajíčko, larva, kukla, chrobák, mora), jednak choroby.

Škodcami repy sú:

Pestovateľ repy (včítane repy semenačky) je povinný ničiť na svoj náklad škodcov repy na pozemkoch, ktoré obrába.

Ničiť treba predovšetkým sbieraním a spoľahlivým ničením škodcov, a to ako pri vykonávaní poľných prác pred zasiatim alebo sadením repy, tak pri ošetrovaní porastov. Ručný sber možno doplniť vypúšťaním hydiny do porastov repy. V oblastiach, v ktorých sú repné porasty pravidelne napádané nosatcami, sú pestovatelia povinní vykopať včas na jar ochranné lapacie priekopky s rozmerami asi 30 x 30 cm okolo pozemkov, o ktorých sa zistilo, že sú zamorené škodcami, a okolo repných polí a v nich sa shromažďujúcich škodcov zničiť, po prípade porasty repy opatriť ochranným pásom, ktorý sa vytvorí nasypaním chemických dotykových prostriedkov na ochranu rastlín v šírke 5 až 10 cm.

Ak nemožno vystačiť s ničením podľa odseku 2 sú pestovatelia povinní ničiť škodcov repy v porostoch postrekom alebo poprašovaním účinnými chemickými prostriedkami na ochranu rastlín.

Pestovatelia chmeľu v chmelárskych výrobných oblastiach (§ 1 vládneho nariadenia zo dňa 13. júla 1934, č. 161 Sb., ktorým sa vykonáva zákon zo dňa 4. mája 1934, č. 89 Sb., o povinnom známkovaní chmeľu a o úprave rozsahu pestovania chmeľu) sú povinní na svoj náklad chrániť vhodnými prostriedkami (§ 4) chmeľové porasty pred napádaním roztočom chmeľovým (Epitetranychus altheae), voškou chmeľovou (Phordon humuli), skočkou chmeľovou (Psylliodes athemata) a peronosporou chmeľovou (Pseudoperonospora humuli) a ničiť týchto škodcov chmeľu vo všetkých vývojových stupňoch.

Prostriedky, ktoré treba použiť na ochranu chmeľových porastov, sú:

Pestovateľ je povinný oznámiť ihneď výskyt škodcov repy a chmeľu (ďalej len „škodcovia“) alebo podozrenie z ich výskytu miestnemu národnému výboru obce, v ktorej obvode leží napadnutý pozemok; miestne národné výbory zisťujú výskyt škodcov tiež z moci úradnej.

Miestny národný výbor oznámi výskyt škodcov alebo podozrenie z ich výskytu bezodkladne poslom, telegraficky alebo telefonicky okresnému národnému výboru, a pokiaľ ide o škodcov repy, tiež cukrovaru, do ktorého dodávkového obvodu napadnuté pozemky patria. V hlásení treba uviesť meno alebo opis škodcov, meno pestovateľa, katastrálne číslo pozemku, po prípade jeho označenie v mieste obvyklé, a jeho výmeru. Okresný národný výbor zašle príslušnému výskumnému ústavu (§ 10) a krajskému národnému výboru najmenej raz týždenne súhrnnú zprávu o tom, kde sa v jeho obvode vyskytli škodcovia.

Zisťovanie a oznamovanie výskytu škodcov náleží najmä tiež jednotným roľníckym družstvám a ľudovým agronomom ustanoveným Ministerstvom pôdohospodárstva.

Ak sa vyskytnú škodcovia v niektorej obci v nebezpečnom rozsahu, sú pestovatelia povinní vykonávať ich ničenie spoločne na svoj náklad, a to najmä prostredníctvom jednotných roľníckych družstiev.

Povinnosť vykonávať ničenie podľa odseku 1, po prípade i spôsob ničenia, určí miestny národný výbor usnesením, ktoré vyhlási vyvesením na úradnej doske, po prípade iným spôsobom v mieste obvyklým; upovedomí o tom tiež jednotné roľnícke družstvo a ľudového agronoma. Znenie vyhlášky zašle miestny národný výbor okresnému národnému výboru a výskumnému ústavu (§ 10). Okresný národný výbor urobí opatrenia v prípadoch, keď ich neurobil miestny národný výbor, ačkoľvek je to potrebné.

Navrhovať opatrenia podľa odseku 2 náleží najmä tiež ľudovým agronomom a rastlinolekárskym zpravodajcom, ďalej jednotným roľníckym družstvám a kontrolným orgánom uvedeným v § 17 zák. č. 165/1924 Sb., a pokiaľ ide o škodcov repy, tiež cukrovaru, do ktorého dodávkového obvodu napadnuté pozemky patria.

Ak nevykonáva spoločné ničenie škodcov jednotné roľnícke družstvo i za pestovateľov, ktorí nie sú jeho členmi, môže miestny národný výbor urobiť opatrenia uvedené v § 10, ods. 3 zák. č. 165/1924 Sb.

Ak neplní pestovateľ povinnosti podľa §§ 2 a 3 a § 6, ods. 1, urobí príslušné opatrenia miestny národný výbor na jeho náklad. Ak nesplní ani miestny národný výbor túto povinnosť, urobí tieto opatrenia okresný národný výbor.

Povinnosť ničiť škodcov pripomenie okresný národný výbor pestovateľom prostredníctvom miestnych národných výborov každoročne aspoň raz, najneskoršie do konca mesiaca marca, inak podľa potreby.

Výskumné ústavy (§ 10) a okresné národné výbory sú povinné dávať členom jednotných roľníckych družstiev a ľudovým agronomom bezplatné informácie o najvhodnejších spôsoboch ničenia škodcov, najmä o prostriedkoch, ktoré treba pritom použiť.

Odborný dozor nad zachovávaním ustanovení zákona č. 165/1924 Sb. a predpisov podľa neho vydaných vykonávajú tieto výskumné ústavy:

Ak je podozrenie, že sa nedbá na ustanovenia tohto nariadenia, sú orgány výskumných ústavov a ich kontrolné orgány oprávnené i v tomto prípade robiť prehliadky pozemkov za podmienok uvedených v § 17 zák. č. 165/1924 Sb. K prehliadke treba prizvať ľudového agronoma, a ak ide o škodcov repy, tiež zástupcu cukrovaru, do ktorého dodávkového obvodu prezeraný pozemok patrí.

Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť, vládneho nariadenia zo dňa 22. júla 1932, č. 140 Sb., o odbornom dozore nad zachovávaním predpisov hlavy II zákona o ochrane výroby rastlinnej, vládneho nariadenia zo dňa 20. júla 1939, č. 186 Sb., o opatreniach proti peronospore chmeľovej, a vládneho nariadenia zo dňa 29. októbra 1947, č. 193 Sb., o opatreniach proti roztočovi chmeľovému (Epitetranychus altheae).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister pôdohospodárstva po dohode so zúčastnenými ministrami.