204/1949 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 30.08.1949 - 31.12.1951 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 204/1949 Zb. |
| Názov: | Vyhláška o úplnom znení zákona o úprave sviatkového práva. |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 09.08.1949 |
| Dátum vyhlásenia: | 30.08.1949 |
| Autor: | Minister vnútra |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
204
Vyhláška ministra vnútra
zo dňa 9. augusta 1949
o úplnom znení zákona o úprave sviatkového práva.
Podľa čl. II zákona zo dňa 15. júna 1949, č. 154 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon o úprave sviatkového práva, vyhlasujem v prílohe
úplné znenie zákona zo dňa 20. decembra 1946, č. 248 Sb., o úprave sviatkového práva, ako vyplýva zo znení a doplnkov vykonaných zákonom zo
dňa 7. apríla 1948, č. 78 Sb., a zákonom zo dňa 15. júna 1949, č. 154 Sb.
Nosek v. r.
Príloha k vyhláške č. 204/1949 Sb.
Zákon zo dňa 20. decembra 1946, č. 248 Sb.,
o úprave sviatkového práva, v znení zákonov zo dňa 7. apríla 1948, č. 78 Sb., a zo
dňa 15. júna 1949, č. 154 Sb.
Ústavodarné Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Časť I.
§ 1.
Štátom uznanými sviatkami sú: Nový rok (1. január), Sv. Troch kráľov (6. január),
Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, Nanebevstúpenie Pána, Svätodušný pondelok, Božie
Telo, Sv. apoštolov Petra a Pavla (29. jún), Nanebevzatie Panny Márie (15. august),
Všech svätých (1. november), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. december), Narodenie
Kr. Pána (25. december) a druhý vianočný sviatok (26. december).
§ 2.
Pamätnými dňami Československej republiky sú: 7. marec podľa zákona zo dňa 7. marca
1946, č. 52 Sb. (narodeniny prezidenta Osloboditeľa T. G. Masaryka), 1. máj (Sviatok
práce), 5. júl (Sv. Cyrila a Metoda), 6. júl (majstra Jána Husa), 28. september (kniežaťa
Sv. Václava) a 28. október ako štátny sviatok podľa zákona zo dňa 14. októbra 1919,
č. 555 Sb.
§ 3.
(1)
Pre štátom uznané sviatky a pamätné dni Československej republiky (§§ 1 a 2) platia ustanovenia o nedeliach.
(2)
Okresné národné výbory urobia opatrenie podľa miestnych pomerov, smerujúce k dôstojnej
vonkajšej oslave dňa 28. októbra.
(3)
Po čas, keď to vyžadujú hospodárske záujmy štátu a ktorého koniec určí vláda nariadením,
neplatia ustanovenia o nedeliach pre tieto štátom uznané sviatky a pamätné dni Československej
republiky, ak pripadnú na všedný deň: Sv. Troch kráľov, Veľký piatok, Nanebevstúpenie
Pána, Božie Telo, Sv. apoštolov Petra a Pavla, Nanebevzatie Panny Márie, Nepoškvrnené
počatie Panny Márie, 7. marec a 28. september. Cirkevné obrady pripadajúce na sviatky
a pamätné dni vymenované v predchádzajúcej vete treba - pokiaľ prekročujú rozsah obradov
vo všedné dni - preložiť na nasledujúcu alebo predchádzajúcu nedeľu. Ak je to nemožné,
treba zamestnancom umožniť, aby sa mohli v týchto dňoch zúčastniť na cirkevných obradoch
a oslavách podľa svojho náboženského vyznania.
(4)
Ak to dovolia hospodárske záujmy štátu, môže vláda i pred ukončením času, uvedenom
v odseku 3, vete prvej, nariadením určiť, že pre niektoré sviatky (pamätné dni) -
poprípade i pre jednotlivé oblasti štátu - platia ustanovenia o nedeliach.
(5)
Ak to vyžadujú hospodárske záujmy štátu, môže vláda v čase, uvedenom v odseku 3,
vete prvej, usnesením pre jednotlivý rok určiť, že pre štátom uznaný sviatok alebo
pamätný deň, na ktorý sa nevzťahuje ustanovenie odseku 3, neplatia v dotyčnom roku
ustanovenia o nedeliach. Za taký sviatok (pamätný deň) určí vláda zároveň náhradný
voľný deň, pre ktorý potom platia ustanovenia o štátom uznaných sviatkoch a pamätných
dňoch.
(6)
Pre podniky, ktorých nerušená prevádzka je vo verejnom záujme potrebná, môže vecne
príslušné ministerstvo po dohode s ministerstvami vnútra a sociálnej starostlivosti
správnymi opatreniami určiť výnimky z ustanovenia odseku 1; bližšiu úpravu môže vyhradiť
príslušným nižším úradom (orgánom).
Časť II.
§ 4.
(1)
Ak pripadne niektorý z dní, uvedených v §§ 1 a 2, na iný deň než na nedeľu, prislúcha zamestnancom, ktorí preto v tento deň nepracujú
a nemajú za tento deň nárok na mzdu alebo plat, náhrada za ušlý zárobok.
(2)
Ak nie sú mzda alebo plat zamestnancov pevne určené podľa hodín, dní alebo dlhších
časových období, berie sa za základ pre výpočet náhrady podľa odseku 1 priemerný zárobok
za posledné mzdové obdobie.
(3)
Zamestnancom, ktorí bez dostatočného ospravedlnenia zameškali pracovnú smenu (alebo
jej časť) bezprostredne predchádzajúcu alebo nasledujúcu po dni, za ktorý prislúcha
nárok podľa odseku 1, sa neposkytne náhrada za ušlý zárobok podľa tohto ustanovenia.
(4)
Náhrada za ušlý zárobok podľa odseku 1 sa neposkytuje taktiež tým zamestnancom, ktorí
bez dostatočného dôvodu alebo ospravedlnenia zameškali pracovnú smenu (alebo jej časť),
konanú v rámci platných predpisov v niektoré z dní, uvedených v §§ 1 a 2, keď pripadnú na iný deň než na nedeľu.
§ 5.
(1)
Domáckym robotníkom a im na roveň postaveným domáckym živnostníkom a sprostredkovateľom
domáckej práce prislúcha za každý deň, uvedený v §§ 1 a 2, pokiaľ pripadne na iný deň než na nedeľu, 1 % z pracovnej odmeny, dosiahnutej v
posledných bezprostredne predchádzajúcich 4 kalendárnych mesiacoch.
(2)
Pracovnou odmenou sa rozumie hrubá odmena bez príplatkov na hotové výdavky.
(3)
Podnikatelia domáckej práce sú povinní nahradiť sprostredkovateľom domáckej práce
sumy, ktoré títo vyplatili domáckym robotníkom a im na roveň postaveným domáckym živnostníkom
podľa ustanovenia odseku 1.
§ 6.
(1)
Ak sa koná práca v niektorý deň uvedený v §§ 1 a 2, pokiaľ nepripadá na nedeľu, prislúcha zamestnancovi za každú v tento deň odpracovanú
hodinu skutočne docielený zárobok, zvýšený o osobitný príplatok, ktorý sa rovná
a)
u zamestnanca pracujúceho v časovej mzde jeho skutočnej hodinovej mzde,
b)
u zamestnanca pracujúceho na akord alebo v prémiovej sústave priemernému hodinovému
zárobku, ktorý docielil v poslednom mzdovom zúčtovacom období ukončenom,
c)
u zamestnanca s mesačným platom 1/200 jeho hrubého mesačného platu.
(2)
Ustanovenia platných mzdových (platových) vyhlášok, platných kolektívnych smlúv alebo
iných ujednaní o výške príplatku za prácu vo sviatočné dni (dni pracovného pokoja),
pokiaľ odporujú ustanoveniu odseku 1, sa zrušujú.
(3)
Ak je odpadnutý pracovný čas dlhší než čas, ktorý zamestnanec v dotyčný deň skutočne
odpracoval, dostane okrem odmeny za odpracovaný čas podľa odseku 1 ešte náhradu ušlého
zárobku za zvyšujúcu časť odpadnutého pracovného času, vypočítanú podľa § 4.
(4)
Učňovi, ktorý pracuje v niektoré z dní vymenovaných v §§ 1 a 2, zvýši sa určený týždenný (mesačný) vychovávací príspevok o 1/48 (1/200) za každú
v tento deň odpracovanú hodinu.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 neplatia pre zamestnancov, ktorým sa preto, že vo sviatok
(pamätný deň) pracovali, poskytne náhradný voľný deň. Za taký náhradný voľný deň im
prislúcha náhrada podľa ustanovení § 4.
§ 7.
Ustanovenia §§ 4 až 6 sa nevzťahujú na dni, pre ktoré podľa ustanovenia § 3, ods. 3. vety prvej alebo podľa usnesenia vlády urobeného v smysle ustanovenia § 3, ods. 5, vety prvej neplatia ustanovenia o nedeliach.
§ 8.
Ustanovenia §§ 4 až 7 platia pre zamestnancov súkromných i verejných.
Časť III.
§ 9.
(1)
Zrušujú sa, pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje inak, všetky predpisy, ktoré odporujú
ustanoveniam tohto zákona, najmä zákon zo dňa 3. apríla 1925, č. 65 Sb., o sviatkoch
a pamätných dňoch Československej republiky.
(2)
Zrušuje sa používateľnosť vládneho nariadenia zo dňa 9. marca 1939, č. 63 Sb., ktorým
sa doplňuje a mení zákon zo dňa 3. apríla 1925, č. 65 Sb., o sviatkoch a pamätných
dňoch.
(3)
Ustanovenia § 11 zákona zo dňa 23. apríla 1925, č. 96 Sb., o vzájomných pomeroch
náboženských vyznaní, zostávajú nedotknuté.
§ 10.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1947*); vykonajú ho ministri vnútra a sociálnej starostlivosti po dohode s ostatnými zúčastnenými
členmi vlády.
*)