62/1949 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1948 do 31.12.1956
Predpis bol zrušený predpisom 55/1956 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 62/1949 Zb. |
| Názov: | Zákon o minimálnach verejných odpočivných (zaopatrovacích) platoch a o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a nstup do výslužby, ako aj o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 23.02.1949 |
| Dátum vyhlásenia: | 12.03.1949 |
| Dátum účinnosti od: | 01.10.1948 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1956 |
| Autor: | Národné shromaždenie československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 55/1956 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
62.
Zákon
zo dňa 23. februára 1949
o minimálnych verejných odpočivných (zaopatrovacích) platoch a o zmene niektorých
ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby, ako aj o niektorých
výhodách pre štátnych zamestnancov.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Čl. I.
§ 1.
(1)
Príjemcom pravidelných verejných odpočivných (zaopatrovacích) platov (ďalej len „príjemcovia"),
u ktorých nedosahujú ich celkové platy, pokiaľ ide
a)
o príjemcu slobodného, ovdoveného, rozvedeného, rozlúčeného ročných 8.400 Kčs,
b)
o príjemcu, žijúceho v spoločnej domácnosti s manželkou (družkou) ročných...........12.600
Kčs,
c)
o sirotu (§ 9, ods. 1 zákona zo dňa 17. decembra 1919, č. 2 z r. 1920 Sb., o zmene
niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby ako aj o niektorých
výhodách pre štátnych zamestnancov a obdobné predpisy), ktorej prislúcha výchovné
ročných ...........6.000 Kčs,
zvýšia sa s účinnosťou od 1. októbra 1948 ich platy na vyššie uvedené sumy.
(2)
Za podmienok, určených pre priznanie výchovného, zvýši sa sirotská penzia na sumu,
uvedenú v odseku 1, písm. c) tiež sirotám po štátnych, obecných (mestských) a obvodných
lekároch, na ktorých sa vzťahujú zákon zo dňa 24. júna 1926, č. 105 Sb., o platových
pomeroch štátnych, obecných (mestských) a obvodných lekárov, a vládne nariadenie zo
dňa 17. marca 1927, č. 23 Sb., o úprave platových pomerov štátnych obecných (mestských)
a obvodných lekárov.
§ 2.
(1)
Celkovými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa § 1 rozumejú sa ako základné
odpočivné (zaopatrovacie) platy, tak aj ich celé príslušenstvá, s výnimkou:
a)
prídavky za zranenie a vojnové prídavky,
b)
u príjemcov platov, uvedených v § 1, písm. a) a b), výchovné a osobitný prídavok
podľa § 2, ods. 1, písm. D zákona zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb., o osobitnom
prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako aj požívateľom štátnych
odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb.
(2)
Príspevky na výchovu sa ku vdovskej penzii (zaopatrovaciemu požitku družky) nepripočítavajú.
§ 3.
(1)
Príjemcom pravidelných verejných odpočivných (zaopatrovacích) platov, u ktorých úhrn
týchto platov (§ 2) nedosahuje sumu 72.000 Kčs ročne a ktorí sú na trvalo tak bezmocní,
že potrebujú ošetrenie a obsluhu inou osobou, možno zvýšiť na ich žiadosť s účinnosťou
od 1. októbra 1948 ich platy najviac o sumu 8.400 Kčs ročne. Sirotský dôchodok možno
zvýšiť pre bezmocnosť až od siedmeho roku veku.
(2)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhoduje príslušný ústredný úrad po dohode s Ministerstvom
financií.
§ 4.
Verejnými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa ustanovení §§ 1 a 3 sa rozumejú
odpočivné (zaopatrovacie) platy, vyplácané zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov
ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, z prostriedkov sväzkov
ľudovej samosprávy, všeobecných verejných nemocníc, školských obcí (obvodov) alebo
verejnoprávnych korporácií.
§ 5.
Ustanovenia §§ 1 až 3 platia tiež
a)
pre učiteľov, na ktorých sa vzťahuje učiteľský zákon,
b)
pre profesorov diecéznych učilíšť teologických (§ 211 platového zákona),
c)
pre duchovných kongruálnych cirkví a náboženských spoločností štátom uznaných, prípadne
recipovaných.
Čl. II.
Zákon zo dňa 14. mája 1896, č. 74 r.z., o zaopatrení civilných úradníkov štátnych
(učiteľov štátnych), potom sluhov, ako aj ich vdov a sirôt v znení čl. I zákona zo
dňa 17. decembra 1919, č. 2 z r. 1920 Sb., o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich
penzijné nároky a vstup do výslužby ako i o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov,
sa mení a upravuje takto:
1.
Ustanovenie § 5, ods. 2 znie:
„Ak niet oprávnenej vdovy, náleží zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie nemajetnej
družke až do iného zaopatrenia, ak žila so zamestnancom v spoločnej domácnosti až
do jeho smrti nepretržite najmenej po čas 5 rokov, z ktorých aspoň dva roky za jeho
činnej služby, a ak mala s ním v tomto nepretržitom čase dieťa. Za rovnakých podmienok
náleží tiež zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil zamestnanec do manželstva
až vo výslužbe alebo v činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu
jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie
zaopatrovacieho požitku družky.“.
2.
Ustanovenie § 8, ods. 2, č. 2 znie:
„u nemanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné a že otcovstvo bolo súdne zistené
alebo uznané mimosúdne“.
3.
Ustanovenie § 9, ods.1 znie:
„Ak niet vdovy, ktorej vdovská penzia prislúcha, patrí, po prípade (§ 8, ods. 3),
môže sa povoliť za podmienok a na čas v § 8 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým
alebo im na roveň postaveným sirotská penzia v celkovej sume 1/2 vdovskej penzie.“.
4.
Ustanovenie § 9, ods. 4 znie:
„Ak majú nárok na sirotskú penziu vedľa manželských detí deti nemanželské, rozdelí
sa sirotská penzia so všetkými prídavkami na ne rovnakým dielom podľa hláv. Tým istým
spôsobom rozdelí sa osobitný prídavok k výchovnému [zákon zo dňa 13. decembra 1945,
č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako
aj požívateľom štátnych odpočivných ( zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa
2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo dňa 13. decembra 1945,
č. 159 Sb.] u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskej penzii výchovné.“.
5.
Ustanovenie § 9, ods. 5 znie:
„Ak majú alebo získajú deti, v § 8, ods. 2 menované, ešte iný nárok na príspevok na
výchovu alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo iných verejných prostriedkov,
započíta sa tento požitok do príspevku na výchovu alebo sirotskej penzie, ktoré dieťaťu
náležia podľa tohto zákona."
6.
Ustanovenie § 9 a) sa zrušuje.
Čl. III.
Zákon zo dňa 17. februára 1922, č. 76 Sb., o vojenských zaopatrovacích požitkoch sa
mení a upravuje takto:
1.
Ustanovenie § 36, ods. 3 znie:
"Ak niet oprávnenej vdovy, prislúcha zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie
nemajetnej družke až do iného zaopatrenia, ak žila so zamestnancom v spoločnej domácnosti
až do jeho smrti nepretržite najmenej po čas 5 rokov, z nich aspoň po 2 roky za jeho
činnej služby, a ak mala s ním v tomto nepretržitom čase dieťa. Za tých istých podmienok
prislúcha tiež zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil zamestnanec do manželstva
až vo výslužbe alebo v činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu
jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie
zaopatrovacieho požitku družky."
2.
Záver § 41 za ustanovením písm. b) znie:
„môže Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom financií zvýšiť dôchodok
vdovský (§§ 38 a 40) až o 50%.“.
3.
Ustanovenie § 50, ods. 2, písm. b) znie:
„u nemanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné, a že otcovstvo bolo súdom zistené
alebo uznané mimosúdne.“.
4.
Ustanovenie § 52, ods. 1 znie:
„Ak niet vdovy, ktorej prislúcha vdovský dôchodok, patrí, po prípade (§ 61) môže sa
povoliť za podmienok a na čas v § 59 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým alebo
im na roveň postaveným sirotský dôchodok v celkovej sume 1/2 vdovského dôchodku. Deti
nemanželské, adoptované a chovanci majú nárok na sirotský dôchodok, ak sú u nich splnené
podmienky, určené v § 50, ods. 2.“.
5.
Ustanovenie § 53, ods. 1 znie:
„Ak majú nárok na sirotský dôchodok vedľa manželských detí deti nemanželské, rozdelí
sa sirotský dôchodok so všetkými prídavkami na ne rovnakým dielom podľa hláv. Tým
istým spôsobom sa rozdelí osobitný prídavok na výchovné [zákon zo dňa 13. decembra
1945, č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom,
ako aj požívateľom štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo
dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo dňa 13. decembra
1945, č. 159 Sb.] u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskému dôchodku výchovné.“.
6.
Ustanovenie § 53, ods. 2 znie:
„V prípadoch, uvedených v § 49, ods. 2, môžu sa povoliť príspevky na vychovanie a
sirotský dôchodok aj deťom.“.
7.
Ustanovenie § 53, ods. 3 znie:
"Ak majú alebo získajú deti, v § 50, ods. 2, písm. a) a b) menované, ešte iný nárok
na príspevok na vychovanie alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo z iných
verejných prostriedkov, započíta sa tento požitok do príspevkov na vychovanie alebo
sirotského dôchodku, ktorý dieťaťu prislúcha podľa tohto zákona."
Čl. IV.
Zákon zo dňa 4. júla 1923, č. 153 Sb., ktorým sa upravujú niektoré služobné pomery
četníctva a niektoré četnícke požitky, najmä odpočivné a zaopatrovacie, sa mení a
upravuje takto:
1.
Ustanovenie § 44, ods. 3 znie:
„Ak niet oprávnenej vdovy, prislúcha zaopatrovací požitok vo výške vdovskej penzie
nemajetnej družke až do iného zaopatrenia, ak žila s gážistom v spoločnej domácnosti
až do jeho smrti nepretržite najmenej za čas 5 rokov, z nich aspoň 2 roky za jeho
činnej služby, a ak mala s ním za tohto nepretržitého spolužitia dieťa. Za tých istých
podmienok náleží tiež zaopatrovací požitok vdove, s ktorou vstúpil gážista do manželstva
až vo výslužbe alebo v činnej službe po 60. roku veku, ak bola pred uzavretím sobášu
jeho družkou a u ktorej by inak v deň jeho úmrtia boly splnené podmienky pre priznanie
zaopatrovacieho požitku družky.“.
2.
V § 48, ods. 1 sa zrušuje ustanovenie poslednej vety.
3.
Ustanovenie § 55, ods. 2, písm. b) znie:
„u nemanželských detí, že sú a zostávajú nemajetné a že otcovstvo bolo súdne zistené
alebo uznané mimosúdne.“.
4.
Ustanovenie § 57, ods. 1 znie:
„Ak niet vdovy, ktorej prislúcha vdovský dôchodok, patrí, po prípade (§ 64) môže sa
povoliť za podmienok a na čas v § 62 uvedený nezaopatreným deťom celkom osirelým alebo
im na roveň postaveným sirotský dôchodok v celkovej sume 1/2 dôchodku vdovského. Deti
nemanželské, adoptované a chovanci majú nárok na sirotský dôchodok, ak sú u nich splnené
podmienky, určené v § 55, ods. 2.“.
5.
Ustanovenie § 58, ods.1 znie:
„Ak majú nárok na sirotský dôchodok vedľa manželských detí deti nemanželské, rozdelí
sa sirotský dôchodok so všetkými prídavkami na ne rovnakým dielom podľa hláv. Tým
istým spôsobom sa rozdelí osobitný prídavok na výchovné (zákon zo dňa 13. decembra
1945, č. 159 Sb., o osobitnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom,
ako i požívateľom štátnych odpočivných [zaopatrovacích] platov, v znení zákona zo
dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon zo dňa 13. decembra
1945, č. 159 Sb.) u sirôt, ktorým prislúcha k sirotskému dôchodku výchovné.“.
6.
Ustanovenie § 58, ods. 2 znie:
„V prípadoch, uvedených v § 54, ods. 2, môžu sa povoliť príspevky na vychovanie a
sirotský dôchodok i deťom.“.
7.
Ustanovenie § 58, ods. 3 znie:
„Ak majú alebo získajú deti, menované v § 55, ods. 2, bodoch a) a b), ešte iný nárok
na príspevok na vychovanie alebo sirotskú penziu zo štátnej pokladnice alebo z iných
verejných prostriedkov, započíta sa tento požitok do príspevku na vychovanie alebo
sirotského dôchodku, ktorý dieťaťu náleží podľa tohto zákona.
Čl. V.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1948; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Gottwald v. r.
Dr. John v. r.
Zapotocký v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Dr. Ševčík v. r.
Dr. Clementis v. r.
arm. gen. Svoboda v. r.
Dr. Gregor v. r.
Nosek v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Dr. Čespička v. r.
Kopecký v. r.
Kliment v. r.
Ďuriš v. r.
Krajčír v. r.
Petr v. r.
Dr. Ing. Šlechta v. r.
Dr. Neuman v. r.
Erban v. r.
Plojhar v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Dr. Šrobár v. r.
Dr. John v. r.
Zapotocký v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Dr. Ševčík v. r.
Dr. Clementis v. r.
arm. gen. Svoboda v. r.
Dr. Gregor v. r.
Nosek v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Dr. Čespička v. r.
Kopecký v. r.
Kliment v. r.
Ďuriš v. r.
Krajčír v. r.
Petr v. r.
Dr. Ing. Šlechta v. r.
Dr. Neuman v. r.
Erban v. r.
Plojhar v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Dr. Šrobár v. r.