88/1949 Zb.

Sbernými surovinami podľa tohto nariadenia sú:

Ministerstvo vnútorného obchodu môže po dohode s ministerstvom, do ktorého pôsobnosti patrí výrobné odvetvie, ktorému prislúcha zúžitkovanie surovín, vyhlásiť za sberné suroviny podľa tohto nariadenia ďalšie hmoty, pri ktorých možno sberom zabezpečiť ich zužitkovanie, alebo niektoré hmoty z jeho dosahu vyňať, ako i bližšie určiť jednotlivé druhy surovín, uvedené v odseku 1.

Sberné suroviny nesmú byť ničené, pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodov iného verejného záujmu.

Sberné suroviny musia byť ponúkané a odovzdávané podnikom, uvedeným v § 3, pokiaľ ich vlastník (držiteľ) nespracováva sám podľa príslušných predpisov.

Sber sberných surovín obstarávajú národné podniky, poverené Ministerstvom vnútorného obchodu vyhláškou v Úradnom liste (ďalej len „poverené národné podniky“).

Spôsobom uvedeným v odseku 1 určí Ministerstvo vnútorného obchodu národným podnikom sberné obvody.

Miestne národné výbory starajú sa o pravidelný sber sberných surovín, ktoré určí Ministerstvo vnútorného obchodu po dohode s Ministerstvom priemyslu vyhláškou v Úradnom liste.

V obciach s počtom obyvateľstva do 50.000 sa miestne národné výbory postarajú o odoberanie sberných surovín od osôb, ktoré ich bezplatne ponúknu, a o ich vhodné uskladnenie a roztriedenie podľa druhov. Na vykonanie sberu privolajú organizácie mládeže alebo iné organizácie a osoby.

Miestne národné výbory predajú sberné suroviny, získané sberom podľa odseku 2, príslušnému poverenému národnému podniku a výťažok odvedú do obecnej pokladnice. Náklady spojené so sberom sa uhradzujú z obecných prostriedkov. Ak presahujú výťažky sberu tieto náklady, môže miestny národný výbor do výšky zisteného prebytku poskytovať odmeny z obecných prostriedkov organizáciám a osobám, ktoré sa zaslúžily o úspech sberu, a prispieť na zriadenie alebo prevodzovanie kultúrnych a telovýchovných zariadení.

V obciach s počtom obyvateľstva nad 50.000 môže miestny národný výbor nariadiť vlastníkom a iným užívateľom domov, aby zriadili stále domové sberne sberných surovín. Sberné suroviny z týchto domových sberní odoberajú priamo poverené národné podniky.

O rozdeľovaní sberných surovín, získaných poverenými národnými podnikmi, rozhoduje distribučná komisia, ktorú zriadi Ministerstvo vnútorného obchodu po dohode s Ministerstvom priemyslu pri niektorom z poverených národných podnikov. Distribučná komisia má päť členov i s predsedom a podpredsedom. Predsedu a podpredsedu vymenúva minister vnútorného obchodu po dohode s ministrom priemyslu z vedúcich zamestnancov poverených národných podnikov. Ďalšími členmi sú zástupcovia ministerstiev vnútorného obchodu a priemyslu a Povereníctva priemyslu a obchodu. Každý člen má svojho náhradníka ustanoveného tým istým spôsobom ako člen.

Distribučná komisia privolá podľa potreby na svoje rokovanie zástupcov zúčastnených hospodárskych odvetví a úradov.

Distribučná komisia podlieha ministrovi priemyslu a spravuje sa jeho pokynmi a smernicami. V naliehavých prípadoch môže Ministerstvo priemyslu rozhodovať o rozdeľovaní sberných surovín priamo.

Poverené národné podniky sú povinné oznamovať distribučnej komisii potrebné údaje a vykonávať pre ňu administratívne práce.

Krajské a okresné národné výbory dozerajú na obstarávanie sberu surovín vo svojom obvode, vedú v evidencii jeho výsledky a sú povinné spolupôsobiť pri plnení úloh podľa tohto nariadenia.

Podrobné predpisy o vykonávaní sberu vydá Ministerstvo vnútorného obchodu po dohode s ministerstvom, do ktorého pôsobnosti patrí výrobné odvetvie, v ktorom sa zužitkujú sberné suroviny, a po dohode s Ministerstvom zdravotníctva vyhláškou v Úradnom liste.

Podrobné predpisy o triedení, úprave a nakladaní s jednotlivými druhmi sberných surovín vydá ministerstvo, do ktorého pôsobnosti patrí výrobné odvetvie, v ktorom sa zužitkujú suroviny, a po dohode s Ministerstvom zdravotníctva vyhláškou v Úradnom liste.

Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť vládneho nariadenia zo dňa 23. novembra 1939, č. 312 Sb., o povinnom sbere kostí a rohoviny, o obchode s nimi a o ich spracovaní, vládneho nariadenia zo dňa 21. decembra 1939, č. 29 Sb. z roku 1940, o hospodárení s odpadkami, a nariadenia s mocou zákona zo dňa 24. apríla 1940, č. 111 Sl. z., o povinnom sbieraní odpadkov.

Opatrenia, urobené podľa predpisov, ktorých platnosť, po prípade používateľnosť podľa odseku 1, sa zrušuje, zostávajú nedotknuté, pokiaľ nebudú nahradené novými opatreniami, urobenými podľa tohto nariadenia.

Konania a opomenutia, ktoré odporujú ustanoveniam tohto nariadenia alebo predpisom vydaným podľa neho, sa trescú, pokiaľ nejde o čin trestný súdne, ako správny priestupok pokutou do 50.000 Kčs, alebo väzením (zatvorením) do 6 mesiacov, alebo oboma týmito trestami. Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty uloží sa náhradný trest väzenia (zatvorenia) podľa miery zavinenia do 6 mesiacov. Ak sa uložia oba druhy trestov zároveň, nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom väzenia (zatvorenia) presahovať 6 mesiacov.

Ak bol priestupok spáchaný pri prevodzovaní živnosti a ak bol páchateľ už predtým právoplatne potrestaný pre priestupok podľa odseku 1, môže sa vysloviť tiež strata živnostenského oprávnenia, a to buď na čas, alebo navždy.

Orgány verejnej správy nemožno stíhať pre priestupok podľa odseku 1.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho ministri vnútorného obchodu, priemyslu a zdravotníctva a ostatní zúčastnení členovia vlády.