192/1950 Zb.

Všetky trestné a občianske právne veci sa majú prejednávať s najväčším urýchlením tak, aby sa v nich čo najskôr mohlo vydať konečné rozhodnutie.

Prokurátori, sudcovia a všetci zamestnanci prokuratúr a súdov majú vychádzať všetkým pracujúcim, ktorí sa dovolávajú ich rady alebo pomoci, všemožne v ústrety; najmä sa majú všestranne starať o to, aby nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania nebol nikomu na ujmu v jeho právach, a dávať všetkým, ktorí to potrebujú, návod na vykonanie potrebných úkonov spolu s poučením, aké právne následky budú spojené s vykonaním týchto úkonov alebo s ich opomenutím.

Čas, keď sa možno ustanoviť k prokurátorovi alebo na súd bez predchádzajúceho predvolania, sa určí tak, aby styk pracujúcich s prokurátorom alebo súdom bol čo najviac uľahčený.

Ak je potrebné nejaké vysvetlenie a ak ho nemožno opatriť iným vhodným spôsobom, možno si od osoby, ktorá môže podať také vysvetlenie, vyžiadať stručné písomné vyjadrenie alebo možno takú osobu informatívne vypočuť. Pozvanie na informatívne vypočutie sa môže stať jednoduchým predvolaním alebo telefonicky.

O informatívnom vypočutí sa spíše vo spise stručný záznam, ktorý podpíše ten, kto ho spísal; vypočúvaný pripojí svoj podpis, ak to pokladá vypočúvajúci vzhľadom na závažnosť oznámenia za účelné.

Tam, kde sú pre vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy), pre iné vybavenia a pre zápisnice predpísané vzory, treba ich použiť, pokiaľ tomu neprekážajú dôležité dôvody (napr. osobitná složitosť veci).

Pre ostatné vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy) alebo vybavenia, ktoré sa s výnimkou nepatrných odchýlok nemenia, ako aj pre listy, zprávy, oznámenia a listinné osvedčenia, ktoré sa veľmi často opakujú, a pre ktoré nie sú predpísané vzory, môžu si prokuratúry a súdy zaviesť vlastné vzory.

Písomné podania treba predložiť v toľkých rovnopisoch (§ 61 ods. 3 tr. p., § 43 ods. 2 o. s. p.), aby okrem rovnopisu určeného pre prokurátora alebo súd (poprípade tiež pre iného prokurátora, iný súd, iné oddelenie) mohlo sa doručiť po jednom rovnopise každej osobe, ktorej sa má rovnopis podania doručiť.

Ustanovenie odseku 1 sa použije aj pre odpisy príloh, ktoré sa majú doručiť s rovnopisom písomného podania.

Ak účastník v konaní v občianskych právnych veciach nepredložil potrebný počet rovnopisov písomného podania a jeho príloh, hoci bol na to vyzvaný, zhotoví ich súd na jeho trovy; na to musí byť účastník vo výzve upozornený.

Ak si osoba, ktorá urobila písomné podanie, praje, aby jej podateľňa potvrdila jeho prijatie, môže k písomnému podaniu okrem jeho rovnopisov uvedených v § 27 ods. 1 pripojiť buď ešte jeho ďalší rovnopis alebo aspoň jeho stručný výťah (tzv. rubriku); rubrika musí obsahovať označenie prokuratúry alebo súdu, meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného zástupcu alebo zmocnenca, ako aj údaj, o aký predmet konania a o aký procesný úkon ide.

Ak zápisnice spísané o ústne urobených podaniach nahradzujú písomné podania, musia mať všetky náležitosti, ktoré sú predpísané pre písomné podania.

Podania urobené ústne do zápisnice spisuje zpravidla prokurátor alebo sudca z povolania. Ak je to potrebné, môže zmocniť vedúci prokurátor jedného z prokurátorov a predseda súdu jedného zo sudcov z povolania, aby spisovali všetky ústne podania, ktoré boly urobené na prokuratúre alebo na súde.

Jednoduché podania urobené ústne do zápisnice môžu spisovať aj správni zamestnanci, ak ich na to zmocnil prokurátor-aprobant alebo predseda senátu (§§ 42, 677 o. s. p.).

Trestné oznámenie urobené ústne do zápisnice spisuje zpravidla prokurátor, ktorý vyslúchne oznamovateľa o trestnom čine, o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch páchateľa a o dôkazoch, ako aj o výške škody spôsobenej oznámeným činom. Výsluchom sa má získať potrebný základ pre ďalšie konanie, tak aby nebolo potrebné výsluch oznamovateľa opakovať.

Ak je z údajov oznamovateľa zrejmé, že oznámený skutok nie je trestným činom alebo že páchateľa nemožno stíhať z iných dôvodov, treba o tom oznamovateľa poučiť; ak oznamovateľ predsa trvá na svojom oznámení, poznamená sa v zápisnici, že oznamovateľ bol poučený.

Ak bolo trestné oznámenie urobené ústne do zápisnice na súde, použijú sa ustanovenia odsekov 1 a 2 obdobne. Zápisnica sa bezodkladne zašle príslušnému prokurátorovi.

Podania v občianskych právnych veciach urobené telegraficky (§ 44 o. s. p.), ktoré nemaly náležitosti predpísané pre písomné podania, musia sa opakovať písomným podaním alebo ústne do zápisnice.

Ak malo telegrafické podanie ostatné náležitosti predpísané pre písomné podania, treba nedostatok vlastnoručného podpisu [§ 43 ods. 1 písm. e) o. s. p.] odstrániť dodatočným stručným prejavom súhlasu s obsahom telegrafického podania; prejav súhlasu možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Súčasne treba predložiť aj potrebné prílohy.

Dodatočné podanie podľa odseku 1 alebo prejav súhlasu podľa odseku 2 musia byť urobené do troch dní po uplynutí lehoty, ktorá je určená pre ono podanie, ak však niet takej lehoty, do troch dní po dôjdení telegrafického podania. Ak sa táto lehota zmešká, nemožno prihliadať na telegrafické podanie.

O vykonanie jednotlivých úkonov dožiadaním (§ 22 ods. 2 tr. p., § 16 o. s. p.) treba požiadať zpravidla osobitným listom, v ktorom sa podrobne uvedú potrebné údaje. To platí najmä vtedy, ak ide o dožiadanie o súčasné vykonanie úkonov rôznymi okresnými prokuratúrami alebo rôznymi okresnými súdmi. Ak však na vykonanie úkonov, o ktoré sa žiadalo, je potrebná podrobnejšia znalosť spisov, zašlú sa dožiadanej prokuratúre alebo dožiadanému súdu príslušné spisy alebo ich časti. Dožiadaniu sa musí vyhovieť s najväčším urýchlením, aby na dožadujúcej prokuratúre alebo na dožadujúcom súde nebolo potrebné odročiť určené pojednávanie.

Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, vybavuje dožiadania prokurátor, alebo ak bol dožiadaný súd, sudca, ktorý bol na to určený rozvrhom práce. Ak je to dôležité pre úspešné vykonanie konania, treba pri vykonávaní dožiadania výsluchom osôb rozšíriť výsluch - podľa toho, čo pri ňom vyjde najavo - aj na okolnosti alebo osoby, ktoré v dožiadaní neboly uvedené. O výsluchu osoby, ktorá nebola v dožiadaní uvedená, treba vždy upovedomiť účastníkov (§ 96 ods. 1 o. s. p.).

Ak nemôže byť dožiadaný úkon vykonaný v obvode dožiadanej prokuratúry alebo dožiadaného súdu, postúpi sa dožiadanie príslušnej prokuratúre alebo príslušnému súdu, ak sú známe, inak sa dožiadanie vráti. Postúpenie dožiadania sa súčasne oznámi dožadujúcej prokuratúre alebo dožadujúcemu súdu.

Ak sa žiada len o doručenie písomnosti doručovateľom prokuratúry alebo súdnym doručovateľom, postačí, ak sa to uvedie na doručenke, s ktorou sa písomnosť dožiadanej prokuratúre alebo dožiadanému súdu zasiela; osobitný sprievodný list netreba pripojovať.

Dožiadania tuzemských súdov (úradov, orgánov verejnej správy) o doručenie písomností vybavuje samostatne oddelenie, ktoré obstaráva doručovaciu službu.

Žiadosti cudzozemských súdov (úradov) o doručenie písomností vybavuje prokurátor, alebo ak bol požiadaný súd, sudca, ktorý bol na to určený rozvrhom práce.

Do spisov možno nazerať (§ 66 tr. p., § 87 o. s. p.), pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, výlučne v miestnostiach prokuratúry alebo súdu pod dozorom vedúceho úradníka oddelenia alebo správneho zamestnanca ním na to určeného. Zároveň sa urobia vhodné opatrenia na zachovanie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znalcov (§ 118 ods. 1 tr. p., §§ 108 a nasl. o. s. p.). Znalcom, ktorí nemôžu podať spoľahlivý posudok bez zovrubného preštudovania spisov, môže prokurátor alebo predseda senátu spisy požičať.

Na odôvodnenú žiadosť možno so súhlasom prokurátora a v konaní na súde so súhlasom predsedu senátu zaslať spisy alebo ich časť aj inej prokuratúre alebo inému súdu, aby sa tam mohlo do nich nazrieť.

Povolenie nazerať do spisov, ktoré boly odovzdané do spisovne, udeľuje na prokuratúre vedúci prokurátor, na súde predseda súdu.

Vydávanie úradných vysvedčení.Prokurátor-aprobant a v konaní na súde predseda senátu môže účastníkovi konania na jeho žiadosť vydať úradné vysvedčenie o skutočnostiach známych zo spisu, pokiaľ to potrebuje na uplatňovanie alebo obhajovanie svojich práv.

Ak sudca (člen senátu, senát), o vylúčenie ktorého z vykonávania úkonov trestného konania v určitej veci ide (§ 39 ods. 2 tr. p.), s tým súhlasí, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi (senátu) alebo určí do senátu miesto neho iného sudcu. O tomto opatrení predseda súdu urobí záznam vo spise.

Zapisovateľ je povinný oznámiť skutočnosti, pre ktoré nesmie byť pribratý (§ 60 ods. 3 tr. p.), prokurátorovi a v konaní na súde predsedovi senátu, len čo sa o týchto skutočnostiach dozvedel.

Úkony prokurátora alebo súdu sa konajú mimo budovy prokuratúry alebo súdu len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak to vyžaduje povaha úkonu alebo ak je to vhodné z výchovných dôvodov.

Ak sa má nejaký úkon vykonať v budove úradu (orgánu verejnej správy) alebo verejného ústavu alebo podniku, treba to vopred ohlásiť osobe poverenej ich vedením.

Vo vojenských alebo vojskom obsadených budovách a podnikoch alebo v budovách Sboru národnej bezpečnosti smie prokurátor alebo súd vykonať potrebný úkon len so svolením príslušného veliteľa.

V dňoch pracovného pokoja možno konať úkony len v naliehavých prípadoch.

Predvolávanie na jednotlivé úkony sa deje zpravidla písomne, alebo pokiaľ je to možné, ústne, v naliehavých prípadoch aj telegraficky alebo telefonicky. Ak niektorá osoba bola predvolaná ústne, telegraficky alebo telefonicky, urobí sa o tom záznam vo spise; ak bola predvolaná ústne pri výsluchu, poznamená sa to v zápisnici.

Ak to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, najmä při nariadenom predvedení, možno predvolanie v trestných veciach zariadiť aj prostredníctvom orgánov národnej bezpečnosti.

V písomnom predvolaní sa uvedie označenie veci, miesto, čas, a ak tým nie je ohrozený všeobecný záujem, tiež predmet výsluchu alebo iného úkonu, ďalej, či sa má predvolaný ustanoviť ako obvinený, účastník, svedok, znalec alebo tlmočník a ktoré pomôcky a dôkazné prostriedky má so sebou priniesť. Zamestnané osoby sa súčasne vyzvú, aby o svojom predvolaní včas upovedomily svojho zamestnávateľa (bezprostredného predstaveného), aby mohlo byť zariadené ich zastupovanie za ich neprítomnosti v práci. Okrem toho sa v písomnom predvolaní označia zákonné následky, ktoré by predvolaného postihly, keby sa bez dôvodu a bez ospravedlnenia neustanovil.

V písomnom predvolaní určenom obvinenému sa okrem zákonného ustanovenia uvedie aj slovne, o aké obvinenie ide.

Príslušníci ozbrojených sborov v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom svojho predstaveného. Ak nie je známy predstavený vojenských osôb v činnej službe, predvolajú sa prostredníctvom miestneho veliteľa; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe, predvolajú sa prostredníctvom najbližšieho veliteľstva príslušného Sboru.

Ak sa má vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných na tom istom pracovisku (v tom istom závode a pod.), možno vykonať ich výsluch po predchádzajúcej dohode so správou pracoviska (závodu a pod.) v mieste pracoviska, a to aj bez ich predchádzajúceho predvolania.

O predvedenie (§§ 92, 109 a § 232 ods. 2 tr. p., § 69, § 100 ods. 2 a § 112 o. s. p.) sa požiada príslušné veliteľstvo Sboru národnej bezpečnosti.

O predvedenie príslušníkov ozbrojených sborov v činnej službe sa požiada ich predstavený.

Ustanovenia § 45 ods. 1 a ods. 3 prvej a druhej vety sa použijú primerane, ak sa upovedomujú o úkonoch prokurátora alebo súdu obvinený, jeho obhajca alebo zákonný zástupca, zúčastnená osoba, poškodený a ich zákonní zástupcovia alebo zmocnenci, orgán verejnej starostlivosti o mládež alebo účastníci a ich zákonní zástupcovia alebo zmocnenci.

Prokurátor musí byť upovedomený o všetkých úkonoch súdu, ktorých sa má zúčastniť.

Pred výsluchom zistí vyslúchajúci totožnosť vyslúchaného a poučí ho o jeho právach a povinnostiach. V zápisnici sa výslovne uvedie, že sa tak stalo; kde je to potrebné, uvedie sa aj prejav vyslúchaného.

Na začiatku výsluchu zistí vyslúchajúci osobné pomery vyslúchaného:

Vyslúchanému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do svojich písomných poznámok. Ak sa tak stalo, poznamená sa to v zápisnici. Vyslúchaného možno vyzvať, aby poznámky predložil na nazretie prokurátorovi alebo sudcovi, ktorý vedie výsluch.

Výsluch osôb, ktoré sa nevedia vyjadrovať ani v českom ani v slovenskom jazyku, sa koná prostredníctvom tlmočníka. Od pribratia tlmočníka možno upustiť, ak vyslúchajúci alebo zapisovateľ ovláda jazyk, v ktorom sa bude výsluch konať.

Ustanovenie odseku 1 sa použije obdobne pre výsluch hluchých, nemých alebo hluchonemých osôb, ak sa nemožno s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.

Ak priberie prokurátor alebo súd znalca k ohliadke (§ 80 tr. p., §§ 119 a nasl. o. s. p.), môže vzhľadom na povahu veci určiť, že sa má ohliadka konať len v prítomnosti znalcov samých.

Ak je obava, že predmet ohliadky sa ohliadkou zničí alebo zmení, odovzdá sa znalcom, ak je to možné, len časť predmetu a urobí sa opatrenie, aby sa mohla ohliadka podľa potreby opakovať.

Zápisnica (§ 60 tr. p., §§ 66 a 68 o. s. p.) má obsahovať všetky podstatné okolnosti a musí byť z nej zrejmé, či pri vykonávaní úkonu sa dbalo na príslušné predpisy (napr. napomenutie vypovedať pravdu, prejav, ktorý vyslúchaný urobil na upozornenie, že má právo odoprieť výpoveď).

Zpravidla sa zapisuje len obsah výpovede vyslúchaných osôb. Pokiaľ je to dôležité pre posúdenie veci, zapíšu sa výpovede vyslúchaných osôb doslovne; v tomto prípade sa príslušné miesto vyslúchanej osobe vždy zo zápisnice prečíta a v zápisnici sa poznamená, že sa tak stalo, poprípade tiež, aké námietky boly robené. Ak záleží na presnom a doslovnom znení odpovede alebo ak vyslúchaný vypovedá vyhýbavo, koná sa výsluch tak, že sa kladú jednotlivé otázky, ktoré sa doslovne zapíšu do zápisnice; rovnako sa doslovne zapíše do zápisnice odpoveď vyslúchaného.

Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie ani česky ani slovensky, sa spíše v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej príslušnú časť pokiaľ možno tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedala.

Zápisnica sa hlasito diktuje, aby prítomní diktovanú výpoveď počuli. Prokurátor a v konaní na súde predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď diktoval zapisovateľovi sám. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

Ak je to potrebné, môže byť priebeh celého výsluchu alebo jeho časti, poprípade priebeh celého úkonu alebo jeho časti, zaznamenaný tesnopisne; tesnopisný záznam sa prepíše obyčajným písmom a pripojí k zápisnici.

Zápisnicu v trestných veciach podpisujú osoba vedúca konanie a zapisovateľ, ako aj tlmočník a osoba pribratá podľa § 127 ods. 2 a § 133 ods. 2 tr. p. Zápisnicu spísanú mimo hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania podpisuje aj vyslúchaný; ak bola výpoveď vyslúchaného napísaná na niekoľkých samostatných listoch alebo hárkoch, podpíše vyslúchaný každý samostatný list alebo hárok osobitne. Pred podpísaním sa zápisnica vyslúchanému prečíta alebo predloží na prečítanie. V zápisnici sa poznamená, že sa tak stalo, a uvedie sa, či vyslúchaný zápisnicu schválil. Ak vyslúchaný odmietne zápisnicu podpísať, poznamená sa to v zápisnici spolu s dôvodmi, ktoré uviedol.

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, podpíše ju iný člen senátu. Ak nemôže pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu iná osoba, nie je potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis chýba, sa poznamená v zápisnici.

Osoba vedúca konanie môže aj po podpísaní zápisnice nariadiť opravu chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností a v tomto smere zápisnicu doplniť. Oprava sa vyznačí tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil, a zapisovateľ.

V zápisnici o hlasovaní (§ 24 tr. p., § 155 o. s. p.) sa uvedie:

Mienka odlišná od názoru väčšiny sa zapíše v celom svojom znení a stručne sa odôvodní.

Dôvody rozhodnutia sa pojmú do zápisnice len vtedy, ak je medzi členmi senátu rozpor pre odôvodnenie, ktorý bolo potrebné hlasovaním odstrániť.

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

Ak sa skončí pojednávanie bez odročenia, pojmú sa všetky zápisy o hlasovaní senátu do jedinej zápisnice o hlasovaní.

Ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát usniesol jednohlasne a ktoré predchádzala iba porada v pojednávacej miestnosti bez prerušenia pojednávania, nespisuje sa osobitná zápisnica o hlasovaní, v zápisnici o pojednávaní sa poznamená, že sa usnesenie stalo bez prerušenia pojednávania.

Zápisnica o hlasovaní sa pripojí ku spisu v zalepenej obálke, opatrenej na závere okrúhlou úradnou pečiatkou (§ 70 ods. 1).

Ak nie sú známe všetky osobné dáta obvineného [§ 26 ods. 1 písm. b), § 86 písm. b) tr. p.], uvedú sa ako v obžalobe, tak v rozsudku všetky okolnosti, ktoré sú potrebné, aby obvinený nemohol byť zamenený s inou osobou.

Trestný čin [§ 26 ods. 1 písm. c), § 86 písm. c) tr. p.] sa ako v obžalobe, tak v rozsudku označí nielen uvedením príslušného ustanovenia (príslušných paragrafov) trestného zákona, ale aj svojím pomenovaním.

Na okresnej a Štátnej prokuratúre vedie prokurátor o každej trestnej veci denník. Denník nie je súčasťou trestného spisu a uschováva sa oddelene.

Za prípravného konania sa do denníka zpravidla zapisuje len dôjdenie spisu a spôsob vybavenia prokurátorom, poprípade záznam o úkonoch, ktoré sú pre konanie zvlášť dôležité. Po podaní obžaloby, pokiaľ bude trestný spis na súde, sa v denníku vyznačí každé dôjdenie spisu, ako aj jednotlivých písomností a urobené opatrenie. Po právoplatnom skončení veci na súde nebudú zpravidla potrebné ďalšie záznamy v denníku.

V každom štádiu konania treba však do denníka zapisovať a v ňom ukladať rovnopisy zpráv predkladaných nadriadenému prokurátorovi a poukazy od neho došlé, dôverné prípisy, rovnopis vyhotovenia obžaloby a opravných prostriedkov a rovnopisy súdnych rozhodnutí, ak boly prokurátorovi doručené.

Vo väzobných veciach denník sa nápadne označí „Väzba“. Ak bol obvinený z väzby prepustený, označenie „Väzba“ sa na denníku prečiarne.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane na vedenie denníka o občianskych právnych veciach, ak prokurátor urobil návrh na začatie občianskoprávneho konania alebo ak vstúpil do takého konania.

Ak sa zúčastnil prokurátor konania v občianskych právnych veciach (§ 6 o. s. p.), vyznačí sa to vo vyhotovení súdneho rozhodnutia (§§ 157 a 170 o. s. p.).

Predseda senátu môže vypracovaním písomného vyhotovenia rozhodnutia poveriť niektorého sudcu z povolania, ktorý je členom senátu; vypracovanie písomného vyhotovenia usnesenia jednoduchej povahy môže sveriť aj správnym zamestnancom.

Ak nemôže predseda senátu ani iný člen senátu pre prekážku dlhšieho trvania vypracovať písomné vyhotovenie vyhláseného (vyneseného) rozhodnutia, môže ho na príkaz predsedu súdu vypracovať iný sudca z povolania, ktorý nebol členom senátu.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa opatrí dátom jeho vyhlásenia (vynesenia).

Písomné vyhotovenie rozhodnutia prokurátora schvaľuje a podpisuje vedúci prokurátor, ktorý však môže toto oprávnenie v niektorých veciach buď celkom alebo zčasti preniesť na prokurátorov - aprobantov.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu podpisuje predseda senátu. Ak nemôže predseda senátu podpísať písomné vyhotovenie rozhodnutia pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný člen senátu. Dôvod, prečo podpis predsedu senátu chýba, sa poznamená na písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Pri usneseniach jednoduchej povahy, ktoré v úplnom rozsahu vyhovujú podanému návrhu a ktoré nemusia byť odôvodnené, môže sa písomné vyhotovenie usnesenia nahradiť stručným povoľovacím záznamom („Návrhu sa vyhovuje“).

V povoľovacom zázname sa ďalej uvedie, či sa má na zhotovenie rovnopisu vyhotovenia rozhodnutia použiť predpísaný vzor („Návrhu sa vyhovuje, vzor č. ...“) alebo povoľovacia pečiatka („Návrhu sa vyhovuje, peč.“).

Povoľovaciu pečiatku možno použiť, ak je poruke dostatočný počet rovnopisov písomného podania alebo dostatočný počet rovnopisov rubrík; tieto podania alebo tieto rubriky musia obsahovať určitý návrh súhlasný s písomným podaním, ako aj právne poučenie o opravnom prostriedku.

Ak je to potrebné, uvedie sa v povoľovacom zázname aj výška určených trov.

Povoľovacia pečiatka sa odtlačí na prednej strane rovnopisu písomného podania alebo rubriky.

Pre povoľovaciu pečiatku sa určuje tento vzor:

Použitie návrhu usnesenia predloženého účastníkmi.V občianskych právnych veciach môžu účastníci v záujme urýchleného vybavenia veci predložiť súdu súčasne s podaním aj potrebné rovnopisy usnesenia, ktoré navrhujú, a ktoré sa má vydať bez vypočutia účastníkov. Ak sa tieto rovnopisy hodia, môže ich súd po prípadnom doplnení použiť.

Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia prokurátora alebo súdu, listiny o ustanovení poručníka alebo opatrovníka (§ 253 ods. 2, § 262 o. s. p.), listiny o ustanovení správcu likvidačnej podstaty (§ 581 o. s. p.), úradné vysvedčenia (§ 39), overovacie doložky (§ 171 ods. 2, § 174 ods. 3), ako aj všetky rovnopisy vybavení určené pre cudzozemské súdy alebo úrady opatrí vedúci úradník oddelenia okrúhlou úradnou pečiatkou.

Rovnopisy vyhotovenia usnesenia v skrátenej forme (§§ 67 a 68) sa okrúhlou úradnou pečiatkou neopatrujú.

Ak rovnopisy uvedené v odseku 1 sú určené pre cudzinu, podpisuje ich prokurátor-aprobant alebo predseda senátu vlastnoručne; správnosť ostatných rovnopisov potvrdzuje vedúci úradník oddelenia.

Rovnopisy poukazov, ktorými sa nariaďuje vydanie peňazí alebo iných hodnôt, podpisuje vlastnoručne prokurátor-aprobant alebo predseda senátu; vedúci prokurátor alebo predseda súdu ich opatrí osemhrannou úradnou pečiatkou.

Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia prokurátora alebo súdu majú byť vypravené najneskoršie do 15 dní po vyhlásení (vynesení) rozhodnutia. Túto lehotu možno predĺžiť len so súhlasom vedúceho prokurátora a v konaní na súde so súhlasom predsedu súdu.

Rozhodnutie opravnej stolice sa zašle v potrebnom počte rovnopisov aj so spismi prvej stolici, ktorá zariadi jeho doručenie (§§ 29 a 64 tr. p., §§ 189 a 196 o. s. p.).

Len čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená vedúci úradník oddelenia na vyhotovení rozhodnutia túto skutočnosť, ako aj deň, keď právoplatnosť nastala. Ak sa rozhodnutie stalo právoplatným len zčasti, má sa to v zázname presne vyjadriť.

Záznam uvedený v odseku 1 sa urobí aj na rovnopisoch vyhotovenia rozhodnutia, ktorými sa upovedomujú iné súdy alebo úrady (orgány verejnej správy); na žiadosť osoby, ktorej bolo rozhodnutie doručené ešte pred jeho právoplatnosťou, urobí sa tento záznam aj na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.

Doložka o vykonateľnosti rozhodnutia.Na žiadosť osoby, ktorej bolo doručené rozhodnutie vykonateľné ešte pred tým, než sa stalo právoplatným, vyznačí vedúci úradník oddelenia vykonateľnosť rozhodnutia na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.

Doručenie písomností a jeho spôsob nariaďuje prokurátor a v konaní na súde predseda senátu. K písomnostiam, doručenie ktorých má byť preukázané, sa pripojí doručenka.

Písomnosti prokurátora a súdu sa doručujú zpravidla poštou ako listové zásielky, v naliehavých prípadoch ako náhle zásielky.

Ak to prokurátor a v konaní na súde predseda senátu uzná za výhodnejšie, vykoná sa doručenie doručovateľom prokuratúry alebo súdnym doručovateľom.

Vo zvlášť naliehavých prípadoch môže prokurátor a v konaní na súde predseda senátu požiadať o vykonanie doručenia príslušný miestny národný výbor alebo, najmä pri nariadenom predvedení, príslušné veliteľstvo Sboru národnej bezpečnosti.

Ak sa má písomnosť prokurátora alebo súdu doručiť při nejakom úradnom úkone (napr. pri prehľadaní domu alebo pri výkone exekúcie zexekvovaním hnuteľných vecí), obstará jej doručenie orgán, ktorý má úkon vykonať; v takých prípadoch sa doručenka nepripojuje a výkon doručenia sa osvedčí v zápisnici, ktorá bola spísaná o úkone.

Prokurátorovi sa doručujú písomnosti súdu zpravidla súčasne so spismi, aby mohol do nich nazrieť.

Niekoľko písomností pre jednu osobu možno doručiť na jednu doručenku len vtedy, ak ide o tú istú vec.

Adresátovi možno doručiť v byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Písomnosti určené úradom (orgánom verejnej správy), súdom, ústavom, podnikom alebo právnickým osobám sa doručia ich zamestnancom oprávneným prijímať písomnosti (podateľni). Ak niet takých osôb, doručia sa ktorémukoľvek prítomnému zamestnancovi, ktorý je ochotný ich prijať.

Písomnosti, určené v trestnom konaní príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe, sa doručia prostredníctvom ich predstaveného; ak nie je známy predstavený vojenských osôb v činnej službe, doručia sa také písomnosti prostredníctvom miestneho veliteľa; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe, doručia sa také písomnosti prostredníctvom najbližšieho veliteľstva príslušného Sboru.

Písomnosti určené osobám, ktorým prislúcha právo exteritoriality, alebo osobám v bytoch exteritoriálnych osôb alebo v exteritoriálnych budovách alebo miestnostiach sa predložia Ministerstvu spravodlivosti, ktoré zariadi ich doručenie.

Ak adresát odoprel písomnosť prijať, vráti ju doručovateľ prokuratúre alebo súdu. Na doručenke uvedie dátum a dôvod odopretia prijatia.

Ak prokurátor alebo súd uznal, že odopretie prijať písomnosť bolo bezdôvodné, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté. Na tieto následky musí doručovateľ adresáta upozorniť a na doručenke musí poznamenať, že sa tak stalo.

Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť v byte, nebol tam zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, možno písomnosť doručiť každej dorastenej osobe v byte spolubývajúcej, a keby taká osoba nebola, prenajímateľovi alebo osobe poverenej v dome dozorom, pokiaľ tam bývajú a sú ochotní písomnosť prijať.

Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť na pracovisku, nebol tam zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, možno písomnosť určenú zamestnávateľovi doručiť každému jeho zamestnancovi, pokiaľ je ochotný ju prijať; písomnosť určenú zamestnancovi možno doručiť jeho zamestnávateľovi alebo zástupcovi zamestnávateľa alebo spoluzamestnancom, pokiaľ sú ochotní ju prijať.

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 možno na obálke písomnosti uviesť osobu, ktorej sa písomnosť pre jej záujem na veci alebo z iných dôvodov pri náhradnom doručení nesmie doručiť.

Ak sa adresát nezdržuje v mieste určenia a ak môže doručovateľ ihneď zistiť nové miesto jeho pobytu, zašle písomnosť za adresátom, ak nie je na zásielke výslovne uvedené, že doručenie mimo miesta určenia je vylúčené.

Ak nemožno doručiť písomnosť niektorým zo spôsobov uvedených v § 82 ods. 1 a 2, uloží ju poštový doručovateľ na poštovom úrade, doručovateľ prokuratúry na prokuratúre, súdny doručovateľ na súde a orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore. Adresáta o tom upovedomí oznámením, ktoré zanechá v jeho byte alebo na pracovisku, a ak to nie je možné, v schránke určenej na prijímanie jeho pošty. Ak niet takej schránky, pripevní oznámenie na dverách vchodu do jeho bytu alebo na vhodnom mieste pracoviska a podľa možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva alebo osoby zamestnané na pracovisku. Tieto okolnosti uvedie doručovateľ na doručenke, poznamená, ktorého dňa bola písomnosť uložená, a vráti doručenku prokuratúre alebo súdu.

Deň, keď bola písomnosť uložená, považuje sa za deň doručenia písomnosti. Také uloženie má účinky doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

Do vlastných rúk adresáta musí sa písomnosť doručiť:

Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, vyzve ho doručovateľ, aby bol v určitý deň a hodinu prítomný na prijatie písomnosti. S výzvou naloží doručovateľ ako s oznámením pri náhradnom doručení (§ 83 ods. 1 druhá a tretia veta). Ak nebude výzve vyhovené, uloží poštový doručovateľ písomnosť na pošte, doručovateľ prokuratúry na prokuratúre, súdny doručovateľ na súde a orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore; o tom sa adresát upovedomí a súčasne sa upozorní, že si má doručovanú písomnosť do troch dní prevziať.

Ak si adresát písomnosť v lehote troch dní neprevzal, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň, keď bolo doručenie vykonané, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

Ustanovenia odseku 2 tretej vety a odseku 3 nemožno použiť pri doručovaní písomností, pri ktorých je náhradné doručenie podľa ustanovenia § 65 ods. 2 druhej vety tr. p. vylúčené. V týchto prípadoch sa doručenka nápadne označí „Náhradné doručenie vylúčené“.

Pri doručovaní do vlastných rúk adresáta sa použijú modré doručenky, inak sa použijú biele doručenky.

Zásielky s modrými doručenkami sa podávajú na poštu vždy doporučene.

K trovám trestného konania preddavkovaným štátom (§ 67 tr. p.) patria najmä:

Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené so zaopatrením vo väzbe a s výkonom trestu odňatia slobody a ochranného opatrenia vyhlási každoročne Ministerstvo spravodlivosti v príslušnom úradnom liste určenom pre súdne vyhlášky. Trovy na zdravotnú starostlivosť počas väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia sa účtujú podľa skutočného výdavku.

Trovy na liečenie úrazu, ktorý utrpela osoba, na ktorej sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie, pri práci nariadenej väzenským, výchovným alebo liečebným ústavom, sa k trovám trestného konania nepočítajú.

Trovy konania v občianskych právnych veciach.K trovám konania v občianskych právnych veciach, preddavkovaným štátom, patria najmä:

Účastníkovi, ktorý sa osobne ustanovil na súd, pretože to bolo účelné na uplatnenie alebo na obranu jeho práva, prislúcha proti odporcovi, proti ktorému má nárok na náhradu trov konania (§§ 129 až 132 o. s. p.), náhrada potrebných výdavkov a ušlej odmeny za prácu.

K potrebným výdavkom účastníka náleží

Nárok na náhradu ušlej odmeny za prácu môže uplatniť len účastník, ktorý pre svoju účasť na súde bol neprítomný v zamestnaní a nemá za tento čas nárok na mzdu (plat) voči svojmu zamestnávateľovi. Náhrada skutočne ušlej mzdy (platu) sa priznáva na základe potvrdenia účastníkovho zamestnávateľa podľa priemeru za posledné výplatné obdobie.

Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo vadou, ako aj v iných podobných prípadoch, potrebuje sprievodcu, nahradia sa aj sprievodcovi jeho potrebné výdavky a ušlá odmena, ako by sprievodca sám bol účastníkom.

Nárok na cestovné má len účastník, ktorý nebýva v mieste konania.

Ak účastník použil verejný hromadný dopravný prostriedok, nahradzuje sa mu cestovné za najnižšiu vozňovú triedu. Cestovné za použitie rýchlika (vlaku, autobusu) sa nahradzuje pri vzdialenostiach nad 100 km, inak len vtedy, keby sa účastník so zreteľom na čas konania nemohol včas ustanoviť na miesto konania alebo keby bolo potrebné nahradiť mu nocľažné.

Účastníkovi postihnutému ťažkou telesnou chorobou alebo vadou, ako aj v iných podobných prípadoch, sa môže nahradiť aj cestovné vyššej vozňovej triedy.

Ak účastník (§ 89) pri väčšej vzdialenosti miesta konania od stanovišťa verejného hromadného dopravného prostriedku musel použiť ešte miestny verejný hromadný dopravný prostriedok, nahradzuje sa mu aj miestne prepravné.

Miestne prepravné sa nahradzuje aj účastníkovi, ktorý býva v mieste konania, ak so zreteľom na vzdialenosť miesta konania od miesta svojho bydliska alebo pracoviska použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak než verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkovi pri ceste

Nárok na stravné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva v mieste konania, ak trval jeho pobyt v tomto mieste aj s cestou tam a zpät dlhšie ako 6 hodín. V takom prípade má účastník nárok na stravné v sume 40 Kčs, a ak trval pobyt dlhšie ako 12 hodín, na stravné v sume 80 Kčs.

Nárok na nocľažné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva v mieste konania, ak sa so zreteľom na čas konania musel ubytovať mimo domova.

Nocľažné sa poskytne vo výške skutočne zaplateného výdavku za ubytovanie, najviac však v sume 70 Kčs za jednu noc. Za noc, ktorú účastník so zreteľom na čas konania použije na cestovanie, prislúcha mu nocľažné len vtedy, ak sa musí v tej istej noci ubytovať pre včasný príchod alebo neskorý odchod.

Na určenie výšky potrebných výdavkov a ušlej odmeny za prácu, ktoré je obvinený povinný nahradiť poškodenému na jeho žiadosť [§ 68 ods. 1 písm. b) tr. p.], ako aj na určenie trov zákonného zástupcu účastníka alebo poškodeného alebo ich zmocnencov, ktorí nie sú advokátmi, a na určenie výšky svedočného (§ 74 ods. 1 tr. p., § 107 ods. 1 o. s. p.) sa použijú ustanovenia §§ 88 až 93 obdobne.

Predseda senátu môže rozhodovanie o svedočnom sveriť vedúcemu úradníkovi oddelenia (§ 107 ods. 2, § 677 o. s. p.).

Ak osoba odsúdená na trest odňatia slobody nie je vo väzbe, vyzve ju na príkaz prokurátora vedúci úradník oddelenia, aby trest nastúpila.

Ak niet obavy, že odsúdený utečie, môže mu prokurátor poskytnúť lehotu na nastúpenie trestu tak, aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní.

Ak odsúdený nenastúpil trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak sú tu odôvodnené obavy, že utečie, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.

Prokurátor nariadi väzenskému ústavu písomným príkazom, aby trest odňatia slobody bol vykonaný.

Veliteľ väzenského ústavu potvrdí na písomnom príkaze, že trest bol nastúpený, a vráti príkaz prokurátorovi. O odpykaní trestu podá prokurátorovi osobitnú zprávu.

Ak zistí prokurátor, ktorému náleží dozor na výkon trestu odňatia slobody, že u odsúdeného sú podmienky pre zaradenie do tábora nútenej práce (§ 36 tr. zák.), podá o tom zprávu krajskému prokurátorovi (§ 279 tr. p.).

Len čo komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa odsúdený zaraďuje po odpykaní trestu do tábora nútenej práce, upovedomí o tom krajský prokurátor veliteľstvo väzenského ústavu, ďalej krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti a okresného prokurátora, v obvode ktorých si odsúdený odpykáva trest, krajského prokurátora, u ktorého sa vedie register trestov, a krajský národný výbor, v obvode ktorého mal odsúdený posledné bydlisko pred nastúpením trestu.

Výkon trestu straty štátneho občianstva, straty čestných práv občianskych, vylúčenia z vojska a straty vojenskej hodnosti.Ak boly právoplatným rozsudkom vyslovené strata štátneho občianstva (§ 42 tr. zák.), strata čestných práv občianskych (§§ 43 a 44 tr. zák.), vylúčenie z vojska (§ 45 tr. zák.) alebo strata vojenskej hodnosti (§ 46 tr. zák.), upovedomí o tom prokurátor stručným oznámením príslušné úrady alebo verejné orgány so žiadosťou o ďalšie opatrenia, ktoré im náleží vykonať (§ 267 tr. p.).

Ak dôjde k zaisteniu majetku obvineného (§ 283 tr. p.), požiada bez meškania prokurátor a v konaní na súde predseda senátu okresný národný výbor, v obvode ktorého mal obvinený svoje posledné bydlisko, aby podľa smerníc vydaných Ministerstvom financií zaistený majetok po dohode s finančnou prokuratúrou zabezpečil; súčasne upovedomí o zaistení majetku finančnú prokuratúru a orgán národnej bezpečnosti, ktorý podal na obvineného trestné oznámenie.

Ak nejaká osoba oznámi prokurátorovi alebo súdu, ktorý nariadil zaistenie majetku, že má vo svojej moci veci, ktoré patria k zaistenému majetku (§ 284 ods. 2 tr. p.), upovedomí o tom prokurátor alebo súd okresný národný výbor (odsek 1) a finančnú prokuratúru.

Ak bolo vyslovené prepadnutie majetku (§ 47 tr. zák.) rozsudkom, ktorý sa dosiaľ nestal právoplatným, zaistí súd majetok obvineného (§ 283 tr. p.) a postupuje ďalej podľa ustanovení § 99.

Ak sa stal rozsudok, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, právoplatným, zašle prokurátor rovnopis vyhotovenia rozsudku, opatrený doložkou o jeho právoplatnosti, okresnému národnému výboru, v obvode ktorého mal odsúdený svoje posledné bydlisko, so žiadosťou, aby urobil opatrenie potrebné na prevzatie majetku. Ďalší jeho rovnopis zašle finančnej prokuratúre a Ministerstvu financií.

Ak bolo právoplatným rozsudkom odsúdenému zakázané dočasne alebo navždy vykonávať určitú činnosť alebo určité povolanie (§ 51 tr. zák.), upovedomí o tom prokurátor stručným oznámením príslušné úrady alebo verejné orgány so žiadosťou o ďalšie opatrenia, ktoré im náleží vykonať (§ 267 tr. p.); ak bol vyslovený dočasný zákaz činnosti, oznámi prokurátor súčasne pravdepodobný deň, keď tento zákaz prestane (§ 51 ods. 3 tr. zák.).

Ak bol právoplatným rozsudkom uložený trest vyhostenia (§ 52 tr. zák.), pripojí prokurátor k písomnému príkazu, aby trest odňatia slobody bol vykonaný (§ 96 ods. 1), list obsahujúci žiadosť, aby krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti urobilo ďalšie opatrenia (§ 267 tr. p.) týkajúce sa výkonu vyhostenia; zároveň prokurátor nariadi veliteľstvu väzenského ústavu, aby najneskoršie tri týždne pred prepustením odsúdeného z trestu odňatia slobody zaslalo list krajskému veliteľstvu národnej bezpečnosti, v obvode ktorého je väzenský ústav, kde odsúdený odpykáva posledný mesiac trestu.

Ak bol právoplatným rozsudkom vyslovený zákaz pobytu (§ 53 tr. zák.), upovedomí o tom prokurátor, so žiadosťou o ďalšie opatrenia (§ 267 tr. p.), okresné veliteľstvá Sboru národnej bezpečnosti tých území, na ktoré sa zákaz pobytu vzťahuje; ak sa zákaz vzťahuje na celé územie kraja, upovedomí krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti tohto kraja. Ak bol vyslovený dočasný zákaz pobytu, oznámi prokurátor súčasne pravdepodobný deň, keď tento zákaz prestane.

Ak má byť vykonaný trest uverejnenia rozsudku (§ 54 tr. zák., § 294 tr. p.), určí prokurátor, či sa rozsudok uverejní bez odôvodnenia, alebo či a v akom rozsahu sa uverejní aj odôvodnenie rozsudku.

Ak prokurátor neurobil iné opatrenie, odovzdá vec, ktorá bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za prepadnutú alebo bola zhabaná (§§ 55 a 74 tr. zák.) a je v jeho úschove alebo v úschove súdu (§§ 82 a 56 tr. p.), na ďalšie opatrenie okresnému národnému výboru, v obvode ktorého mal odsúdený svoje posledné bydlisko.

Ak je vec uvedená v odseku 1 dosiaľ v držaní odsúdeného alebo inej osoby, urobí prokurátor návrh, aby bola odňatá podľa ustanovení §§ 553 a 554 o. s. p. Ak bola takto odňatá vec odovzdaná prokurátorovi, postupuje prokurátor podľa ustanovenia odseku 1.

Ak bola vyhlásená za prepadnutú určitá peňažná suma, vymáha sa podľa ustanovení platných pre vymáhanie peňažných trestov (§ 163).

Ak bola právoplatným rozsudkom vyhlásená za prepadnutú nehnuteľná vec, zašle prokurátor rovnopis vyhotovenia rozsudku, opatrený doložkou o jeho právoplatnosti, okresnému národnému výboru, v obvode ktorého je nehnuteľná vec, so žiadosťou, aby urobil opatrenie potrebné na jej prevzatie. Ďalší jeho rovnopis zašle finančnej prokuratúre.

Ak nariadil súd odovzdanie páchateľa do liečebného ústavu (§ 70 ods. 1 tr. zák.), požiada prokurátor orgán národnej bezpečnosti, aby páchateľa do ústavu (§ 295 ods. 1 tr. p.) dodal; súčasne tento ústav upovedomí, že páchateľ smie byť z ústavu prepustený len na základe rozhodnutia súdu.

Ak súd rozhodol, že sa páchateľ z ochranného liečenia prepúšťa (§ 70 ods. 2 tr. zák.), nariadi prokurátor, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, aby bol páchateľ z liečebného ústavu bez meškania prepustený.

Ak je mladistvý, u ktorého bola trestným súdom nariadená ochranná výchova (§ 71 ods. 1 tr. zák.), na slobode, vyzve ho na príkaz prokurátora vedúci úradník oddelenia, aby sa prihlásil vo výchovnom ústave (§ 295 ods. 1 tr. p.), v ktorom bude ochranná výchova vykonaná.

Ak niet obavy, že mladistvý utečie, môže mu prokurátor poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní.

Ak sa mladistvý neprihlásil na výkon ochrannej výchovy v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak sú tu odôvodnené obavy, že utečie, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.

Prokurátor nariadi výchovnému ústavu písomným príkazom, aby ochranná výchova bola vykonaná, a upovedomí o tom zákonného zástupcu mladistvého a orgán verejnej starostlivosti o mládež.

Výchovný ústav potvrdí na písomnom príkaze, že výkon ochrannej výchovy sa začal a vráti príkaz prokurátorovi. O skončení ochrannej výchovy podá výchovný ústav prokurátorovi osobitnú zprávu.

Pred podaním návrhu na upustenie od ochrannej výchovy (§ 235 ods. 2 tr. p.), na prepustenie z ochrannej výchovy (§ 235 ods. 3 tr. p.) alebo na jej predĺženie (§ 73 ods. 1 tr. zák.) vyžiada si prokurátor zprávu väzenského alebo výchovného ústavu.

Ak poručenský alebo opatrovanský súd nariadil ochrannú výchovu (§ 71 ods. 2 tr. zák., § 60 zák. o rod. práve), požiada predseda senátu okresný národný výbor, v obvode ktorého mladistvý býva, o zariadenie výkonu ochrannej výchovy.

Ak uplynul skúšobný čas podmienečne odsúdenému, vyžiada si vedúci úradník oddelenia prokuratúry od miestneho národného výboru a od príslušného veliteľstva stanice Sboru národnej bezpečnosti, v obvode ktorých odsúdený býva alebo predtým dlhší čas býval, zprávu o jeho správaní sa; súčasne si vyžiada aj doplnenie výpisu z registra trestov.

Výsledky vyšetrenia predloží prokurátor súdu so spismi a s návrhom, aby súd vyslovil, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnom čase osvedčil (§ 27 tr. zák.).

Ak súd právoplatne rozhodol, že sa trest, výkon ktorého bol podmienečne odložený, vykoná, zariadi prokurátor výkon trestu.

Ak sa dozvie prokurátor, ktorý koná prípravné konanie, alebo súd, na ktorom bola podaná obžaloba, že obvinený bol v inej trestnej veci podmienečne odsúdený alebo podmienečne prepustený, oznámi to prokurátorovi, ktorý vedie podmienečne odsúdeného alebo podmienečne prepusteného v evidencii. Toto oznámenie nie je potrebné, ak pri podmienečnom odsúdení a podmienečnom prepustení uplynuly dva roky od konca skúšobného času.

Ak zistí prokurátor, ktorému náleží dozor na výkon trestu odňatia slobody, že sú u odsúdeného podmienky pre podmienečné prepustenie (§ 33 tr. zák.), podá o tom zprávu krajskému prokurátorovi (§ 278 ods. 3 tr. p.).

Len čo komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa odsúdený podmienečne prepúšťa, upovedomí o tom krajský prokurátor, ak nehodlá navrhnúť, aby rozhodnutie komisie bolo preskúmané ministrom spravodlivosti (§ 278 ods. 4 tr. p.), okresného prokurátora, v obvode ktorého odsúdený odpykáva trest, aby zariadil jeho okamžité prepustenie. Súčasne upovedomí krajského prokurátora, u ktorého sa vedie register trestov.

Správanie sa podmienečne prepusteného vedie v evidencii krajský prokurátor, ktorý si podľa potreby vyžiada od miestneho národného výboru a od veliteľstva stanice Sboru národnej bezpečnosti, v obvode ktorých podmienečne prepustený býva alebo predtým dlhší čas býval, zprávu, ako sa podmienečne prepustený správa.

Ak komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa zvyšok trestu vykoná, upovedomí o tom krajský prokurátor okresného prokurátora, činného na súde, ktorý konal v prvej stolici (na ktorom sú uložené trestné spisy). Tento prokurátor urobí opatrenie, aby zvyšok trestu bol vykonaný. Okrem toho krajský prokurátor upovedomí o nariadení výkonu zvyšku trestu krajského prokurátora, ktorý vedie register trestov.

Ak sa dozvie súd alebo úrad o okolnosti, ktorá môže odôvodniť návrh na obnovu trestného stíhania, je povinný to oznámiť prokurátorovi, ktorý je činný na súde, ktorý konal v prvej stolici. Ak by tieto skutočnosti mohly odôvodniť návrh na obnovu trestného konania v prospech odsúdeného a ak taký návrh nepodá prokurátor sám, upovedomí o tom odsúdeného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu (§ 221 ods. 2 tr. p.).