44/1950 Zb.

Táto časť upravuje nároky z verejnoprávneho dôchodkového poistenia v poistných prípadoch nastalých pred 1. októbrom 1948, ak bol poistenec poistený vo viacerých odvetviach verejnoprávneho dôchodkového poistenia alebo u viacerých nositeľov toho istého odvetvia poistenia a - pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak - ak sa dosiaľ o nároku právoplatne nerozhodlo.

Úpravou podľa tejto časti zostáva nedotknuté zhodnotenie prevodných súm vydávaných pri prestupoch, ku ktorým došlo před 1. januárom 1929, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

O nárokoch na poistné dávky rozhoduje posledný nositeľ hlavného poistenia (hlavný nositeľ poistenia) podľa predpisov preň platných (používateľných), pokiaľ sa týmto nariadením neustanovuje inak.

Hlavné je poistenie, v ktorom sa čakacia doba dovŕšila (§ 3). Ak sa čakacia doba dovŕšila v niekoľkých poisteniach, je hlavným poistenie, v ktorom poistenec získal v rozhodnom čase najväčší počet príspevkových mesiacov z povinného poistenia. Ak je tento počet rovnaký v niekoľkých poisteniach, je hlavným poistením posledné z nich. Rozhodným časom je posledných 60 kalendárnych mesiacov, v ktorých bol poistenec povinne poistený; ak bol povinne poistený v čase kratšom než 60 kalendárnych mesiacov, rozhoduje tento kratší čas. Banícke penzijné poistenie (ďalej len „banícke poistenie“) je však hlavným len, ak sa v ňom samotnom dovŕšila čakacia doba.

Ak sa čakacia doba nedovŕšila v žiadnom poistení, je hlavným posledné z nich.

Pri posudzovaní čakacej doby, zachovania a oživnutia nároku a pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre dobrovoľné pokračovanie v poistení, prihliada sa na všetky započítateľné príspevkové doby získané vo verejnoprávnom dôchodkovom poistení. Príspevkové doby, ktoré sa kryjú, počítajú sa len raz, pričom povinné poistenie predchádza pred dobrovoľným pokračovaním v poistení.

Pri určení príspevkovej doby počíta sa 30 príspevkových dní ako príspevkový mesiac a naopak. Zvyšok počíta sa ako celý príspevkový mesiac.

Dôchodky, pre ktoré platia ustanovenia tejto časti, skladajú sa zo základnej sumy, zo zvyšovacích súm a z ostatných složiek (§§ 5 až 7).

Základnou sumou invalidného (starobného) dôchodku je základná suma hlavného poistenia.

Ak bol poistenec poistený aj v baníckom alebo penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách (ďalej len „penzijné poistenie“), určí sa základná suma invalidného (starobného) dôchodku tak, že sa šesťdesiatina základnej sumy penzijného poistenia násobí počtom započítateľných príspevkových mesiacov baníckeho, poprípade penzijného poistenia. Suma zistená podľa predchádzajúcej vety však nesmie byť vyššia než základná suma penzijného poistenia, a ak nebol poistenec poistený v tomto poistení, nesmie byť vyššia než zvýšenie pevnej základnej sumy v baníckom poistení; pritom však nesmie byť nižšia než základná suma hlavného poistenia.

Ak bol poistenec poistený aj v penzijnom poistení, určí sa základná suma dôchodku pozostalých zo základnej sumy invalidného dôchodku pomerom dôchodku pozostalých k invalidnému dôchodku, ako je určený zákonom o penzijnom poistení. Základná suma nesmie však byť nižšia než základná suma dôchodku toho istého druhu z invalidného poistenia.

Ak nebol poistenec poistený v penzijnom poistení, náleží ako základná suma dôchodku pozostalých základná suma hlavného poistenia; ak je hlavným nositeľom poistenia nositeľ provízneho poistenia v českých zemiach, náleží ako základná suma vdovského dôchodku polovica základnej sumy baníckej provízie (baníckej úplnej provízie).

Základnými sumami provízneho poistenia na Slovensku sú základné sumy invalidného poistenia.

Zvyšovacie sumy náležia za všetky započítateľné príspevkové doby vo výmere určenej predpismi platnými (používateľnými) pre príslušné odvetvie poistenia.

Ak nie je provízne poistenie hlavným poistením, náležia za príspevkové doby získané v províznom poistení v českých zemiach zvyšovacie sumy vo výmere, platnej pre úplné provízie. Zvyšovacie sumy provízneho poistenia na Slovensku sú 18 Kčs ročne za každý príspevkový mesiac.

Ak nie sú zvyšovacie sumy dôchodku pozostalých v jednotlivých odvetviach poistenia určené priamo, určia sa zo zvyšovacích súm invalidného dôchodku pomerom dôchodku pozostalých k invalidnému dôchodku.

Za príspevkové doby provízneho poistenia, ako aj za doby po 30. septembri 1924, započítateľné v províznom poistení, zvyšuje sa invalidný (starobný) dôchodok o 16 Kčs ročne za každý príspevkový mesiac; pritom sa odpočíta zvýšenie dôchodku, ku ktorému došlo zhodnotením tej istej doby podľa iných predpisov. Vdovský dôchodok a dôchodok obojstranne osiroteného dieťaťa sa takto zvyšuje o 8 Kčs ročne, dôchodok ostatných pozostalých o 4 Kčs ročne. Zvýšenie sa poskytne od prvej mesačnej splátky po vyhlásení tohto nariadenia na návrh oprávneného; tomu nebráni, že sa o návrhu oprávneného už právoplatne rozhodlo.

Ak bol poistenec poistený aj v invalidnom poistení, náleží vekový príplatok s týmito odchýlkami:

Ak bol poistenec poistený aj v penzijnom poistení, náleží zvýšenie dávok podľa § 177 a) zákona o penzijnom poistení.

Ak sa stretne nárok na vekový príplatok s nárokom na zvýšenie dávky podľa odseku 2, náleží vekový príplatok iba v sume, o ktorú presahuje toto zvýšenie.

Ak získal poistenec aspoň 30 príspevkových mesiacov v samotnom penzijnom poistení, náleží prídavok podľa čl. III vládneho nariadenia č. 316/1941 Sb., ktorým sa opätovne mení a doplňuje zákon o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách, poprípade podľa čl. IV § 2 zákona č. 70/1948 Sb., o sjednotení niektorých predpisov vo verejnoprávnom sociálnom poistení. Ak získal poistenec v samotnom penzijnom poistení kratšiu príspevkovú dobu, náleží za každý započítateľný mesiac penzijného poistenia tridsiatina tohto prídavku. Ak je hlavným banícke poistenie, snižuje sa tento prídavok o rozdiel medzi základnou sumou baníckeho poistenia a základnou sumou penzijného poistenia zvýšenou o ročný prídavok podľa zákona č. 156/1945 Sb., o prídavkoch k dôchodkom z verejnoprávneho sociálneho poistenia.

Ak bol poistenec poistený aj v invalidnom poistení, náleží osobitný prídavok podľa § 122 c) zákona o invalidnom poistení.

Ak sa stretne nárok na prídavok podľa odseku 4 s nárokom na osobitný prídavok podľa odseku 5, náleží prídavok podľa odseku 4 len v sume, o ktorú presahuje osobitný prídavok podľa odseku 5.

Ak bol poistenec poistený aj v penzijnom poistení, náleží zvýšenie dôchodku vo výške štátneho príspevku podľa § 176 zákona o penzijnom poistení.

Ak bol poistenec poistený aj v invalidnom poistení na Slovensku, náleží vždy dôchodok podľa čl. I zákona č. 70/1948 Sb.

Doba poistenia v náhradnom penzijnom ústave sa posudzuje pri určení základnej sumy a zvyšovacích súm ako doba poistenia podľa všeobecných predpisov o penzijnom poistení.

Ak je hlavným nositeľom poistenia náhradný penzijný ústav, zvyšuje sa dôchodok, určený podľa predpisov platných (používateľných) pre všeobecného nositeľa penzijného poistenia ako nositeľa hlavného, o rozdiel medzi dôchodkom podľa stanov náhradného penzijného ústavu a dôchodkom, ktorý by náležal zo samotného penzijného poistenia podľa všeobecných predpisov. Ak nezískal poistenec v tomto poistení samotnom 60 príspevkových mesiacov, zistí sa, o akú sumu by sa dôchodok zvýšil, keby sa bolo získalo 60 príspevkových mesiacov v penzijnom poistení. Zvýšenie dôchodku sa potom vypočíta tak, že sa táto suma delí šesťdesiatimi a násobí počtom príspevkových mesiacov získaných v penzijnom poistení.

Ak bol poistenec poistený aj v náhradnom penzijnom ústave so sídlom v českých zemiach, ktorý nie je hlavným nositeľom, zvyšuje sa dôchodok určený podľa predchádzajúcich ustanovení o sumu, zodpovedajúcu prípadnému rozdielu medzi prevodnou sumou podľa stanov tohto ústavu a úhradovým podielom všeobecného nositeľa penzijného poistenia podľa stavu ku dňu výstupu z tohto poistenia. Táto suma sa určí podľa počtovných podkladov nositeľa penzijného poistenia.

Ak bol poistenec poistený aj v náhradnom penzijnom ústave so sídlom na Slovensku (§ 12 ods. 2 a 3), ktorý nie je hlavným nositeľom, platí pre zvýšenie dôchodku obdobne ustanovenie odseku 2.

Ak zomrel poistenec, bez toho že by dovŕšil čakaciu dobu v niektorom zo zúčastnených odvetví poistenia (§ 3), náleží odbavné podľa predpisov platných pre posledné poistenie, v ktorom sú splnené podmienky pre jeho priznanie.

Výbavné, na ktoré vznikol nárok podľa tohto nariadenia (§ 3), nesmie byť nižšie než výbavné, ktoré by náležalo, keby hlavným poistením bolo iné zo zúčastnených poistení, v ktorom samotnom sa čakacia doba dovŕšila.

Ak získala poistenka do dňa sobáša menej než 60, avšak viac než 29 príspevkových mesiacov započítateľných do čakacej doby, náleží jej výbavné podľa predpisov platných do 30. septembra 1948 v českých zemiach.

Ak získala osoba v čase, v ktorom požívala invalidný alebo starobný dôchodok, ďalšiu príspevkovú dobu povinného poistenia u iného nositeľa poistenia a ak splnila aj podmienky pre priznanie dôchodku u tohto nositeľa, vzniká z nového poistenia nárok len na zvyšovacie sumy k doterajšiemu dôchodku; dovŕšenie čakacej doby v novom poistení sa nevyžaduje.

Zvyšovacími sumami podľa odseku 1 sa v náhradnom penzijnom ústave rozumie zvýšenie, ktoré náleží podľa stanov za príspevkové mesiace presahujúce 120.

Ak zanikne požitok dôchodku, ako aj požitok zvyšovacích súm, poskytovaných podľa odsekov 1 a 2, z iného dôvodu než úmrtím dôchodcu, prihliadne sa pri rozhodovaní o nároku v novom poistnom prípade i na príspevkovú dobu, za ktorú sa vyplácaly zvyšovacie sumy podľa odsekov 1 a 2.

Hlavný nositeľ poistenia vypláca poistné dávky vymerané podľa predchádzajúcich ustanovení zo svojho. Na vrub náhradného ústavu ide však len tá časť dávky, ktorá plynie zo samotného penzijného poistenia podľa stanov; zvyšok ide na vrub nositeľa všeobecného verejnoprávneho dôchodkového poistenia.

Poistenie vo Fonde pre invalidné a starobné poistenie zamestnancov Československých štátnych železníc (hlavné oddelenie) a vo fondoch pre invalidné a starobné poistenie poštových zamestnancov sa pri vykonávaní tohto nariadenia považuje za poistenie u nositeľa invalidného poistenia.

Poistenie vo Fonde pre invalidné a starobné poistenie zamestnancov Československých štátnych železníc (penzijné oddelenie), v Penzijnom fonde pre zamestnancov Národného divadla v Prahe a nositeľov poistenia podľa vládneho nariadenia č. 33/1933 Sb., o penzijnom poistení zamestnancov súkromných železníc, sa pri vykonávaní tohto nariadenia považuje za poistenie v náhradných ústavoch penzijného poistenia.

Poistenie podľa § 124 zákona o penzijnom poistení a penzijné poistenie na vyššie dávky podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 17/1946 Sb. n. SNR, o penzijnom poistení niektorých súkromných zamestnancov na vyššie dávky, sa posudzuje pri vykonávaní tohto nariadenia ako poistenie v náhradných ústavoch.

Ak vstúpil do poistenia v náhradnom ústave poistenec, ktorý získal príspevkové doby v inom náhradnom ústave, a ak sa zaňho nevydala prevodná suma (poistné) podľa iných predpisov, je skorší náhradný ústav povinný odovzdať novému náhradnému ústavu prevodnú sumu vo výške podľa vládneho nariadenia č. 10/1931 Sb., o prevodných sumách a počtovných podkladoch Všeobecného penzijného ústavu a ústavov náhradných, v znení vládneho nariadenia č. 3/1939 Sb. Nový ústav použije prijatú sumu podľa predpisov preň platných.

Táto časť upravuje nároky osôb,

Za osoby účastné na verejnom penzijnom zaopatrení sa považujú osoby, ktoré boly vyňaté z verejnoprávneho dôchodkového poistenia preto, že im boly v ich zamestnaní zaručené normálne (rovnocenné) penzijné nároky (ďalej len „vyňaté zamestnanie“).

Úpravou podľa tejto časti zostáva nedotknuté zhodnotenie prevodných súm vydávaných pri prestupoch medzi verejným penzijným zaopatrením a verejnoprávnym dôchodkovým poistením, ku ktorým došlo pred 1. marcom 1940, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Osobám, nároky ktorých z verejného penzijného zaopatrenia zanikly (§ 14 ods. 1 č. 2), započíta nositeľ penzijného poistenia

Doba vyňatého zamestnania sa započíta u nositeľa penzijného poistenia ku dňu zániku nárokov z verejného penzijného zaopatrenia. Doby, ktoré sa kryjú, započítavajú sa len raz.

Ak uplatnil zamestnanec po vstupe do vyňatého zamestnania právo na doplnenie sumy, vydávanej podľa predpisov o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení) platných (používateľných) před 1. októbrom 1948, na výšku potrebnú na započítanie celej doby, je zamestnávateľ povinný vydať nositeľovi penzijného poistenia poistnomatematickú hodnotu sumy, zaplatenej zamestnancom na tento doplatok.

Ak prijal zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý prestúpil od nositeľa verejnoprávneho dôchodkového poistenia do verejného penzijného zaopatrenia sumy, ktoré zodpovedajú nárokom prevyšujúcim nároky z penzijného poistenia, je povinný odovzdať tieto sumy nositeľovi penzijného poistenia, ak zaniknú nároky z verejného penzijného zaopatrenia.

Zamestnávateľ je povinný vydať sumy podľa ustanovení odsekov 3 a 4, pokiaľ sa tak už nestalo, do šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto nariadenia s 5 % úrokmi. Nositeľ penzijného poistenia použije tieto sumy na pripoistenie pevného dôchodku invalidného (starobného) a ostatných dávok určených zákonom o penzijnom poistení podľa schválených sadzieb. Ak nestačia tieto sumy ani na pripoistenie pevného dôchodku invalidného (starobného) vo výške 200 Kčs ročne, vydajú sa poistencovi.

Ak prestúpila osoba, ktorá bola poistená vo verejnoprávnom dôchodkovom poistení a nepožíva dôchodok invalidný alebo starobný, do vyňatého zamestnania, započíta sa jej do doby rozhodnej pre nárok na odpočivné (zaopatrovacie) platy a pre ich výmeru doba získaná v poistení podľa ustanovení odseku 2.

O zistení dĺžky započítanej doby a o jej hodnotení platia obdobne ustanovenia §§ 4 až 12 vládneho nariadenia č. 273/1937 Sb., o použití prevodných súm verejnoprávneho poistenia (zaopatrenia) v službe vyňatej z poistnej penzijnej povinnosti, s týmito odchýlkami:

Doba verejnoprávneho dôchodkového poistenia sa započíta ku dňu vstupu do vyňatého zamestnania, a ak bol zamestnanec ustanovený v pragmatikálnom (regulovanom) služobnom pomere so zpiatočnou platnosťou, ku dňu doručenia vymenovacieho dekrétu. Ak bol z poistenia priznaný invalidný alebo starobný dôchodok, započíta sa uvedená doba ku dňu zániku nároku na tento dôchodok.

Ku dňu započítania uvedenému v odseku 3 zanikajú nároky na dávky z verejnoprávneho dôchodkového poistenia.

Ak vznikol zamestnancovi ustanovenému so zpiatočnou platnosťou nárok na odpočivné platy z verejného penzijného zaopatrenia, započítajú sa na tieto platy sumy, ktoré mu boly už vyplatené na dávkach verejnoprávneho dôchodkového poistenia za tú istú dobu. To platí obdobne o nárokoch pozostalých po takom zamestnancovi.

Ustanovenia § 16 platia obdobne i o nárokoch osôb, ktoré prestúpily medzi nositeľmi verejného penzijného zaopatrenia navzájom.

Ak získala osoba, požívajúca odpočivný (zaopatrovací) plat z vyňatého zamestnania, príspevkovú dobu verejnoprávneho dôchodkového poistenia a ak splnila aj podmienky pre priznanie dôchodku z tohto poistenia, vzniká jej nárok len na zvyšovacie sumy; dovŕšenie čakacej doby sa nevyžaduje.

Zvyšovacími sumami v poistení v náhradnom ústave sa rozumie zvýšenie, ktoré náleží podľa stanov za príspevkové mesiace presahujúce 120.

Nárok na zvyšovacie sumy nevznikne, ak je ich úhrn menej než 300 Kčs ročne.

Ak došlo k prestupu z verejnoprávneho dôchodkového poistenia do verejného penzijného zaopatrenia (§ 14 ods. 1 č. 1), je nositeľ poistenia povinný oznámiť na požiadanie novému zamestnávateľovi do 6 mesiacov osobné dáta, celkovú dobu poistenia a úhrn poistného jej zodpovedajúci.

Ak zaniknú nároky z verejného penzijného zaopatrenia (§ 14 ods. 1 č. 2), je skorší zamestnávateľ povinný oznámiť na požiadanie nositeľovi penzijného poistenia do 6 mesiacov osobné dáta zamestnancove, dobu započítateľnú podľa ustanovení § 15 a ostatné skutočnosti rozhodné pre jej započítanie.

Ak došlo k prestupu zamestnanca medzi nositeľmi verejného penzijného zaopatrenia navzájom, je skorší zamestnávateľ povinný oznámiť na požiadanie novému zamestnávateľovi do 6 mesiacov osobné dáta zamestnancove a dobu započítateľnú podľa § 17.

Ak dôjde k započítaniu doby podľa tohto nariadenia, má zamestnanec nárok na odpočivné (zaopatrovacie) platy, i keby mu taký nárok podľa predpisov o verejnom penzijnom zaopatrení pre jeho dočasné služobné zaradenie neprislúchal, ak sú uňho inak splnené ostatné podmienky pre vznik tohto nároku. Pre podmienky a výšku nároku zamestnanca v dočasnom služobnom zaradení a pozostalých po takom zamestnancovi sú smerodajné predpisy platné pre definitívnych zamestnancov.

Odpočivné (zaopatrovacie) platy, ktoré boly určené inak, než ako ustanovuje § 16, sa na žiadosť oprávneného prepočítajú s platnosťou od 1. októbra 1948.

Sumy, o ktoré zamestnanec (pozostalí po ňom) zaplatil před vyhlásením tohto nariadenia na doplnenie prevodnej sumy (§ 15 ods. 3) viac, než vyplýva z prepočítania podľa odseku 1, sa nevracajú.

Sumy vydané pred účinnosťou tohto nariadenia podľa doterajších predpisov o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení) zostávajú u nositeľa poistenia (zaopatrenia), ktorý ich prijal.

Predpisy o povinnosti nositeľov verejnoprávneho dôchodkového poistenia a zamestnávateľov osôb vo vyňatom zamestnaní vydávať pri vzájomných prestupoch úhradové sumy za nároky prevyšujúce výmeru podľa všeobecných predpisov o verejnoprávnom dôchodkovom poistení zostávajú nedotknuté.

Ak bol zamestnanec vyňatý z verejnoprávneho dôchodkového poistenia so zpiatočnou platnosťou pred účinnosťou tohto nariadenia a ak došlo preto ku zrušeniu poistenia a k vráteniu poistného za dobu odo dňa zpiatočného ustanovenia, zachováva sa tento stav.

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti môže v jednotlivých prípadoch robiť opatrenia na odstránenie príkrostí, ktoré by sa vyskytly pri vykonávaní tohto nariadenia; ak ide o odpočivné (zaopatrovacie) platy, robí tak po dohode s Ministerstvom financií.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, pokiaľ z jeho jednotlivých ustanovení neplynie iný začiatok ich účinnosti; vykoná ho minister práce a sociálnej starostlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.