69/1950 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1953 do 31.08.1956
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.04.1950 - 31.05.1953 | |
| 3. | 01.06.1953 - 31.08.1956 | 38/1953 Zb. |
| 4. | 01.09.1956 - 31.12.1956 | 30/1956 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 69/1950 Zb. |
| Názov: | Nariadenie, ktorým sa vydáva platový poriadok pre učiteľov |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 30.05.1950 |
| Dátum vyhlásenia: | 10.06.1950 |
| Dátum účinnosti od: | 01.06.1953 |
| Dátum účinnosti do: | 31.08.1956 |
| Autor: | Vláda Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 38/1953 Zb. | Nariadenie, ktorým sa menia, poprípade doplňujú niektoré ustanovenia platových poriadkov pre správnych zamestnancov, učiteľov, zamestnancov zdravotnej starostlivosti a sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov |
| 30/1956 Zb. | Zákonné opatrenie o úprave platových pomerov učiteľov a vychovávateľov |
| 54/1956 Zb. | Zákon o nemocenskom poistení zamestnancov |
69.
Vládne nariadenie
zo dňa 30. mája 1950,
ktorým sa vydáva platový poriadok pre učiteľov.
Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 32 zákona č. 66/1950 Sb., o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov (ďalej len „zákon“):
§ 1.
Osobný rozsah.
(1)
Tento platový poriadok upravuje platové pomery učiteľov.
(2)
Za učiteľov sa považujú štátni zamestnanci, ktorí obstarávajú výchovu a vyučovanie
na školách alebo pedagogickú a vedeckú (umeleckú) činnosť na vysokých školách, ak
je táto práca ťažiskom ich činnosti.
§ 2.
Pracovné triedy.
(1)
Pracovné triedy sa určujú podľa druhu práce takto:
| Pracovná trieda | Druh práce |
| I | Výchova a vyučovanie na materských školách. |
| II | Výchova a vyučovanie na národných školách. |
| III | Výchova a vyučovanie na školách stredných, na školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, na základných odborných školách a odborný výcvik alebo vyučovanie po dielenskom spôsobe na školách odborných a vysokých. |
| IV | Výchova a vyučovanie na výberových školách III. stupňa. Pomocná pedagogická a vedecká (umelecká) činnosť na vysokých školách. |
| V | Výchova a vyučovanie vyžadujúce mimoriadne odborné kvalifikácie. Pedagogická a vedecká (umelecká) činnosť na vysokých školách. |
(2)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií
a práce a sociálnej starostlivosti.
§ 3.
Zaradenie učiteľa pri prijatí (pri prevode z inej zamestnaneckej skupiny).
(1)
Učiteľ sa pri prijatí zaradí do pracovnej triedy, do ktorej sú zaradené práce, na
výkon ktorých bol prijatý.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane pri prevode zamestnanca z inej zamestnaneckej
skupiny.
§ 4.
Preradenie do vyššej alebo nižšej pracovnej triedy.
(1)
Učiteľ, ktorý koná s úspechom práce zaradené do vyššej pracovnej triedy, preradí
sa v rámci plánu pracovných síl do tejto vyššej pracovnej triedy najneskoršie do troch
mesiacov odo dňa, keď sa mu uložilo konať tieto práce.
(2)
Učiteľ sa preradí do nižšej pracovnej triedy,
a)
ak bol preložený na iné pracovisko preto, že sa neosvedčil v práci zaradenej do vyššej
pracovnej triedy,
b)
ak vyžaduje to trvalá zmena organizácie práce, poprípade zmena plánu pracovných síl.
§ 5.
Spoločné ustanovenia o zaraďovaní (preraďovaní).
(1)
Ak koná učiteľ práce zaradené do viac pracovných tried, zaradí sa podľa prác, v ktorých
je ťažisko jeho celkovej činnosti.
(2)
Zastupovanie neprítomného učiteľa na služobný príkaz neodôvodňuje preradenie zastupujúceho
učiteľa do inej pracovnej triedy. Ak koná však pritom učiteľ s úspechom práce zaradené
do vyššej pracovnej triedy dlhšie než mesiac, prislúcha mu za dobu ďalšieho zastupovania
náhrada vo výške určenej v § 7 ods. 4.
§ 6.
Základný plat.
Základný plat sa skladá z platu pevného a diferenčného.
§ 7.
Pevný plat.
(1)
Výška pevného platu v pracovných triedach I až IV je:
| V stupni | Pri dobe započitateľnej pre zvýšenie pevného platu | V pracovnej triede | ||||
| od začiatku | do konca | I | II | III | IV | |
| Kčs mesačne | ||||||
| 1. | - | 5. roka | 3 500 | 4 000 | 4 500 | 5 000 |
| 2. | 6. roka | 10. roka | 3 940 | 4 500 | 5 070 | 5 630 |
| 3. | 11. roka | 15. roka | 4 380 | 5 000 | 5 630 | 6 250 |
| 4. | 16. roka | 20. roka | 4 820 | 5 500 | 6 190 | 6 880 |
| 5. | 21. roka | - | 5 250 | 6 000 | 6 750 | 7 500 |
(2)
Postup do vyššieho stupňa pevného platu sa priznáva len učiteľovi, ktorý preukáže
vyššiu politickú a odbornú spôsobilosť a dobré pracovné výsledky.
(3)
Pevný plat v pracovnej triede V sa určuje sumou od 5 500 Kčs mesačne. Výmeru pevného
platu v tejto pracovnej triede určí jednotlivým učiteľom na návrh ministra školstva,
vied a umení vláda, poprípade orgán ňou na to splnomocnený, a to s prihliadnutím na
hodnotu učiteľovej práce, na jeho pracovné výsledky, osobné vlastnosti a funkciu,
ktorú poprípade zastáva.
(4)
Náhrada za zastupovanie neprítomného učiteľa (§ 5 ods. 2) sa vymeria vo výške rozdielu medzi pevným platom zastupujúceho učiteľa a pevným
platom, ktorý by mu prislúchal v pracovnej triede, do ktorej je zaradený zastupovaný
učiteľ. Ak je však touto pracovnou triedou trieda V, robí náhrada za každú pracovnú
triedu prevyšujúcu triedu, do ktorej je zastupujúci učiteľ zaradený, 15 % jeho pevného
platu; úhrn pevného platu a tejto náhrady nesmie však presahovať výšku pevného platu
zastupovaného učiteľa.
(5)
Náhrada podľa odseku 4 sa posudzuje ako súčasť pevného platu.
§ 8.
Diferenčný plat.
(1)
Pre diferenčný plat je smerodajná obťažnosť prác zaradených do tej istej pracovnej
triedy, ktoré vyplývajú najmä z organizácie školy, z počtu žiakov a z povahy výchovných
a vzdelávacích odborov.
(2)
Diferenčný plat prislúcha za práce zaradené do pracovnej triedy I až IV a určuje
sa
a)
na materských školách do výšky 300 Kčs, na národných školách do výšky 400 Kčs, na
národných školách málotriednych do výšky 800 Kčs, na školách pre mládež vyžadujúcu
osobitnú starostlivosť do výšky 800 Kčs, vždy mesačne a za triedu,
b)
na vysokých školách do výšky 250 Kčs a na ostatných školách do výšky 180 Kčs mesačne
za predmet (odbor) a triedu (oddelenie, skupinu).
(3)
Ak ide o práce mimoriadne ohrožujúce zdravie alebo bezpečnosť života, môže sa diferenčný
plat určený podľa odseku 2 zvýšiť o sumu primeranú tomuto ohrozeniu.
(4)
Diferenčný plat je sročný vždy najdlhšie za uplynulý školský polrok.
(5)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií
a práce a sociálnej starostlivosti.
Doba započitateľná pre zvýšenie pevného platu.
§ 9.
(1)
Pre zvýšenie pevného platu sa obmedzením určeným v §§ 10 a 11 započíta doba
a)
strávená v akomkoľvek pracovnom pomere,
b)
vojenskej služby v československej armáde, pokiaľ nebola predĺžená (nasluhovaná)
v dôsledku výkonu trestu,
c)
služby v československých légiách alebo strávená vo vlastnosti účastníka národného
boja za oslobodenie, a to v rozsahu, v ktorom bola dosiaľ započitateľná pre zvýšenie
služného (platu mu zodpovedajúceho) podľa zákona č. 462/1919 Sb., o udeľovaní miest
legionárom, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, alebo podľa zákona č. 255/1946 Sb., o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch
národného boja za oslobodenie.
(2)
Ministerstvo školstva, vied a umení môže pre zvýšenie pevného platu započítať aj
dobu strávenú v samostatnom zamestnaní (povolaní), dobu nezavinenej nezamestnanosti
alebo dobu, po ktorú bola učiteľovi práca znemožnená pre politickú, národnú alebo
rasovú perzekúciu.
§ 10.
(1)
Zo započítania pre zvýšenie pevného platu je vylúčená doba
a)
strávená pred dovŕšením 18. roku veku, pokiaľ nejde o obdobia uvedené v § 9 ods. 1 písm. c),
b)
neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
c)
neplateného pracovného voľna,
d)
po ktorú bol učiteľ podľa príslušných predpisov pozbavený výkonu práce, okrem ak
by mu za túto dobu prislúchal úplný pevný plat,
e)
ktorá bola v predchádzajúcom pracovnom pomere vylúčená zo započítania pre zvýšenie
pracovných príjmov.
(2)
Ministerstvo školstva, vied a umení môže v odôvodnených prípadoch povoliť započítanie
doby uvedenej v odseku 1 písm. c) a e).
§ 11.
Pri súbehu niekoľkých dôvodov pre započítanie tej istej doby pre zvýšenie pevného
platu sa vykoná započítanie iba z jedného, pre učiteľa najpriaznivejšieho dôvodu.
§ 12.
Ministerstvo školstva, vied a umení môže po dohode s ministerstvami vnútra, financií
a práce a sociálnej starostlivosti vydať smernice na vykonávanie ustanovení §§ 9 až 11.
§ 13.
Doba, po ktorú prislúcha základný plat.
(1)
Základný plat prislúcha, pokiaľ osobitné predpisy neurčia inak, po dobu trvania pracovného
pomeru s výnimkou doby
a)
neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
b)
neplateného pracovného voľna,
c)
neschopnosti na prácu pre nemoc alebo úraz, pokiaľ táto neschopnosť presahuje čas
6 týždňov, alebo pokiaľ si učiteľ nemoc (úraz) spôsobil úmyselne alebo hrubou nedbanlivosťou.
Lehota 6 týždňov sa predlžuje o 2 týždne učiteľom, ktorých zamestnanie vo verejnej
službe ku dňu onemocnenia (úrazu) trvá už 10 rokov, a o ďalší týždeň za každých ďalších
5 rokov zamestnania vo verejnej službe,
d)
neprítomnosť v práci pre tehotenstvo alebo materstvo, pokiaľ táto neprítomnosť presahuje
čas 6 týždňov; ak však nie je učiteľka vo verejnej službe zamestnaná aspoň 2 roky,
neprislúcha základný plat od začiatku neprítomnosti v práci.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže Ministerstvo školstva, vied a umení povoliť výnimky
z ustanovení odseku 1 písm. c) a d) podľa smerníc, ktoré určí vláda.
§ 14.
Nárok na základný plat po čas neschopnosti na prácu pre nemoc (úraz) alebo po čas
neprítomnosti v práci pre tehotenstvo alebo materstvo, vyplývajúci z ustanovení § 13 ods. 1 písm. c) a d), trvá, aj keď pracovný pomer skončil skôr výpoveďou danou učiteľovi v uvedenom čase.
§ 15.
Riaditeľské (funkčné) prídavky.
(1)
Učiteľom zaradeným do pracovných tried I až IV, ktorí sú poverení správou školy (jej
odboru) prislúchajú riaditeľské prídavky v mesačných sumách:
| Za správu školy | V stupni | |||
| a | b | c | d | |
| pri počte tried | ||||
| 1 | 2-3 | 4-6 | 7 a viac | |
| Kčs | ||||
| materskej | 250 | 300 | 400 | |
| 1. stupňa | 500 | 600 | 750 | 900 |
| Za správu školy (odboru) | V stupni | ||||
| a | b | c | d | e | |
| pri počte tried | |||||
| do 3 | 4-6 | 7-10 | 11-20 | 21 a viac | |
| Kčs | |||||
| II. stupňa | 600 | 800 | 1 000 | 1 200 | |
| III. stupňa | 800 | 1 100 | 1 400 | 1 700 | 2 000 |
(2)
Učiteľom povereným správou školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť prislúcha
riaditeľský prídavok v sumách určených za správu školy zodpovedajúceho stupňa.
(3)
Riaditeľské prídavky určené za správu materskej školy sa zvyšujú mesačne o 100 Kčs,
ak je na škole zavedené celodenné zamestnávanie detí.
(4)
Učiteľom povereným správou základnej odbornej školy sa počítajú pre určenie výšky
riaditeľského prídavku vždy dve triedy, ktoré majú najviac 3 dni pravidelné vyučovanie
týždenne, za jednu triedu; pritom sa počítajú vystávajúce liché triedy za celú triedu.
(5)
Ak je učiteľ poverený správou niekoľkých škôl, vymeria sa mu riaditeľský prídavok
podľa najvyššieho stupňa spravovaných škôl a podľa celkového počtu tried.
(6)
Riaditeľský prídavok prislúcha, pokiaľ osobitné predpisy neurčia inak, po dobu skutočného
výkonu funkcie a po dobu ospravedlnenej neprítomnosti v práci, po ktorú učiteľovi
prislúcha základný plat.
(7)
Učiteľovi, ktorý zastupuje riaditeľa po dobu jeho neprítomnosti v práci, prislúcha
náhrada vo výške riaditeľského prídavku po dobu zastupovania, ak trvá dlhšie než mesiac.
U riaditeľov sa v prípade takého zastupovania užije obdobne ustanovenie odseku 5.
(8)
Učiteľom odborných a vysokých škôl v pracovných triedach III a IV prislúchajú za
vedenie ústavu alebo podobných organizačných složiek funkčné prídavky v sumách od
500 Kčs do 1000 Kčs, za pedagogické vedenie laboratórií alebo dielní v sumách od 200
Kčs do 500 Kčs mesačne. Ustanovenia odsekov 6 a 7 platia obdobne.
(9)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií
a práce a sociálnej starostlivosti.
§ 16.
Vyučovacia povinnosť.
(1)
V pracovnej dobe určenej všeobecnými predpismi je učiteľ povinný plniť normálnu mieru
vyučovacej povinnosti, obstarávať práce súvisiace s vyučovaním a práce, ktoré sa mu
uložia osobitnými predpismi.
(2)
Normálna miera vyučovacej povinnosti učiteľov sa určuje
| v pracovnej triede | I | II | III | IV |
| počtom vyučovacích hodín týždenne | 28 | 26 | 24 | 21 |
a môže sa snížiť o jednu až dve hodiny týždenne v prípadoch odôvodnených osobitnou
povahou práce, ktoré určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrom financií.
(3)
Normálnu mieru vyučovacej povinnosti učiteľov vysokých škôl a učiteľov zaradených
do pracovnej triedy V na ostatných školách určí minister školstva, vied a umení.
(4)
Ak koná učiteľ práce zaradené do rôznych pracovných tried, je pre normálnu mieru
jeho vyučovacej povinnosti smerodajná práca, ktorú koná prevažne.
(5)
Učiteľom povereným správou školy (jej odboru) sa započítajú do vyučovacej povinnosti
a)
za správu jednotriednej školy materskej alebo národnej 3 hodiny týždenne,
b)
| za správu školy (jej odboru) | pri počte tried | ||||
| do 3 | 4-6 | 7-10 | 11-20 | 21 a viac | |
| hodín týždenne | |||||
| materskej | 4 | 6 | 8 | ||
| I. stupňa | 6 | 8 | 10 | ||
| II. alebo III. stupňa | 8 | 12 | 14 | 16 | 18 |
(6)
Učiteľovi poverenému správou školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,
započíta sa za správu školy do vyučovacej povinnosti počet hodín určený pre školu
zodpovedajúceho stupňa.
(7)
Učiteľovi, poverenému správou základnej odbornej školy sa počítajú pre určenie normálnej
miery vyučovacej povinnosti vždy dve triedy, ktoré majú najviac 3 dni vyučovanie týždenne,
za jednu triedu; pritom sa počítajú vystávajúce liché triedy za celú triedu.
(8)
Učiteľovi, poverenému správou niekoľkých škôl rôzneho stupňa, sa určí vyučovacia
povinnosť podľa najvyššieho stupňa spravovaných škôl a podľa celkového počtu tried.
(9)
Ak vyžaduje to potreba práce, je učiteľ povinný vyučovať až o 20 % nad normálnu mieru
vyučovacej povinnosti.
(10)
Učiteľovi, ktorému bolo osobným úradom uložené vykonávať správne alebo iné práce,
možno započítať do vyučovacej povinnosti dve hodiny takého zamestnania ako jednu hodinu
vyučovaciu.
(11)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií
a práce a sociálnej starostlivosti.
§ 17.
Odmeny za nadpočetné hodiny.
(1)
Za každú vyučovaciu hodinu uloženú učiteľovi nad normálnu mieru vyučovacej povinnosti
prislúcha odmena, ktorá je:
| v pracovnej triede | I | II | III | IV |
| Kčs týždenne | 20 | 30 | 40 | 50 |
(2)
Odmena za nadpočetné hodiny neprislúcha
a)
za hodiny, v ktorých učiteľ zastupoval neprítomného učiteľa, ak netrvá čas takého
zastupovania nepretržite dlhšie než 14 dní,
b)
za čas neprítomnosti v práci a
c)
za čas hlavných školských prázdnin presahujúci čas dovolenky na zotavenie.
(3)
Celkový čas, za ktorý odmena prislúcha, sa zaokruhluje na celé týždne.
(4)
Odmeny za nadpočetné hodiny sa vyplácajú zpravidla za uplynulý školský polrok.
(5)
Podrobnosti určí minister školstva, vied a umení.
§ 18.
Pedagogické odmeny.
(1)
Výkon učiteľa a akosť jeho práce sa hodnotí najmä podľa
výchovných a vyučovacích výsledkov,
politickej a odbornej úrovne výchovy a vyučovania,
činnosti v pedagogických sboroch,
úsilia o prekonaní sťažených pracovných podmienok,
činnosti v žiakovských organizáciách a v sdružení rodičov a priateľov školy,
práce v odbore sociálnej a zdravotnej starostlivosti o žiactvo,
účasti na rozširovaní a zdokonaľovaní spoločenskej hospodárskej základne a pri zavádzaní
socialistických foriem práce,
činnosti smerujúcej na zvýšenie politického uvedomenia ľudu a činnosti osvetovej a
telovýchovnej.
(2)
Pedagogické odmeny sa vyplácajú zpravidla za uplynulý školský polrok.
(3)
Podrobnosti o spôsobe hodnotenia a odmeňovania zvýšeného výkonu učiteľa určí minister
školstva, vied a umení po dohode s ministrami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
(4)
Úhrnnú ročnú sumu pedagogických odmien určí vláda.
§ 19.
Mimoriadne odmeny.
Za zlepšovacie návrhy, vykonaním ktorých bola práca zhospodárnená alebo inak zdokonalená,
a za mimoriadne úkony a významné pracovné zásluhy môžu byť poskytnuté mimoriadne odmeny.
Bližšie predpisy o poskytovaní mimoriadnych odmien vydá vláda.
§ 20.
Vecné plnenia.
(1)
Vecné plnenia možno priznať učiteľovi len potiaľ, pokiaľ sú odôvodnené osobitnými
pracovnými výkonmi a ak je to účelnejšie než poskytovanie peňažných pracovných príjmov,
alebo pokiaľ sú odôvodnené osobitnými povinnosťami. Inak možno učiteľovi poskytovať
vecné plnenia len za náhradu zodpovedajúcu ich všeobecnej cene.
(2)
Podrobnosti určí vláda.
§ 21.
Pracovné príjmy neúplne zamestnaných.
Učiteľovi, ktorému bola na jeho žiadosť snížená normálna miera vyučovacej povinnosti
o viac než 20 %, prislúcha namiesto úplného pevného platu jeho časť, a to
| v pracovnej triede | % |
| I | 4,5 |
| II | 4,8 |
| III | 5,2 |
| IV | 5,7 |
| za každú týždennú vyučovaciu hodinu. | |
§ 22.
Externí učitelia.
(1)
Zamestnanci prijatí na vyučovanie len na určité časové obdobie sú externí učitelia
a vzťahuje sa na nich ustanovenie § 33 zákona.
(2)
Výšku odmien externých učiteľov určí minister školstva, vied a umení po dohode s
ministrami financií a práce a sociálnej starostlivosti.
§ 23.
Prídavok na deti.
(1)
Pre prídavok na deti platia obdobne ustanovenia §§ 3, 4, 7 a 8, § 17 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 90/1949 Sb., o rodinných prídavkoch, v znení predpisov ho meniacich alebo doplňujúcich; v prípadoch
uvedených v § 19 ods. 3 uvedeného zákona robí príslušné opatrenia Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom práce a
sociálnej starostlivosti.
(2)
Prídavok na deti prislúcha
a)
po dobu, po ktorú prislúcha pevný plat,
b)
za obdobia uvedené v § 2 ods. 3 zákona o rodinných prídavkoch.
(3)
Na deti, na ktoré sa poskytuje podľa iných predpisov, najmä podľa predpisov o národnom
poistení, výchovné, prídavok na deti neprislúcha.
(4)
Nárok na prídavok na deti a každú okolnosť, ktorá má vplyv na trvanie nároku alebo
na výšku tohto prídavku, musí oprávnený včas ohlásiť a preukázať prípadné podmienky
nároku.
§ 24.
Vznik a zánik nároku na príjmy z pracovného pomeru a zmena ich výmery.
(1)
Príjmami z pracovného pomeru sa rozumejú pracovné príjmy a sociálne dávky.
(2)
Nárok na základný plat a riaditeľské (funkčné) prídavky vzniká dňom, keď boly splnené
podmienky určené pre priznanie týchto príjmov, a zaniká s výnimkou uvedenou v odseku
4 posledným dňom mesiaca, v ktorom odpadly podmienky nároku na tieto príjmy. Učiteľovi,
u ktorého vznikol nárok na tieto príjmy iného dňa než prvého dňa v mesiaci, prislúcha
za zvyšujúcu časť mesiaca pomerná časť týchto príjmov.
(3)
Pokiaľ nie je platovým poriadkom alebo predpismi podľa neho vydanými určené inak,
vzniká (zaniká) nárok na ostatné príjmy dňom, keď opatrenie, ktorým boly tieto príjmy
priznané (odňaté), nadobudlo účinnosť, pokiaľ v ňom nebude určený iný deň.
(4)
Ak nastala niektorá zo skutočností, ktoré podľa § 13 ods. 1 vylučujú nárok na základný plat, prislúcha v mesiaci, v ktorom taká skutočnosť vznikla
alebo zanikla, pomerná časť základného platu a riaditeľského (funkčného) prídavku
za dni predchádzajúce a nasledujúce, ak neurčia osobitné predpisy inak.
(5)
Ak nastala skutočnosť, ktorá podľa platných predpisov má za následok zmenu výmery
príjmov uvedených v odseku 2, prislúchajú tieto príjmy v novej výmere od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom táto skutočnosť nastala, a ak je týmto dňom
prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
§ 25. - Zrušený od 1. 6. 1953.
§ 26.
Administratívne srážky.
Pohľadávky štátu vzniknuté z pracovného pomeru alebo so zreteľom naň možno uhradzovať
administratívnymi srážkami z pracovných príjmov bez ohľadu na predpisy o exekúcii.
Tieto pohľadávky sa uhradzujú predo všetkými ostatnými i skôr zaznamenanými pohľadávkami,
vyjmúc nárok na výživné zo zákona. Podrobnejšie predpisy o vykonávaní administratívnych
srážok vydá Ministerstvo financií.
§ 27.
Doplatky a preplatky na príjmoch z pracovného pomeru.
(1)
Nárok na príjmy z pracovného pomeru okrem prídavku na deti sa premlčuje, pokiaľ v
predpisoch o jednotlivých druhoch týchto príjmov nie je určené inak, v troch rokoch
odo dňa ich sročnosti.
(2)
Vrátenie neprávom vyplatených súm pracovných príjmov (preplatkov) možno požadovať
len, ak vedel učiteľ alebo ak musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
vymerané alebo omylom vyplatené, a najdlhšie za uplynulú dobu troch rokov.
(3)
O preplatkoch na prídavku na deti platí obdobne ustanovenie § 11 ods. 1 prvej vety zákona o rodinných prídavkoch. Preplatky môžu sa sraziť pri budúcich výplatách prídavku na deti tomu istému príjemcovi,
a ak je príjemcom učiteľ, aj z jeho pracovných príjmov. Inak sa preplatky vymáhajú
súdnou exekúciou.
§ 28.
Prevod doterajších zamestnancov.
(1)
Učiteľmi podľa zákona sa stávajú odo dňa začiatku jeho účinnosti štátni zamestnanci,
u ktorých boly v tento deň splnené podmienky určené v § 1 alebo u ktorých tieto podmienky neboly splnené len z toho dôvodu, že v tento deň
a)
vykonávali vojenskú službu,
b)
boli uvoľnení na výkon poslaneckého mandátu, verejnej funkcie v politickej strane,
jednotnej odborovej organizácii alebo v závodnej rade,
c)
boli pridelení do iného odboru práce podľa predpisov o všeobecnej pracovnej povinnosti,
d)
zúčastnili sa na brigádach v inom pracovnom odbore alebo
e)
boli zo zdravotných dôvodov v práci neprítomní.
(2)
Učiteľ sa zaradí v rámci dočasného plánu pracovných síl do pracovnej triedy zodpovedajúcej
prácam, ktoré naposledy konal predo dňom začiatku účinnosti tohto platového poriadku.
§ 29.
Určenie výšky pevného platu ku dňu prevodu.
(1)
V pracovných triedach I až IV sa výška pevného platu ku dňu prevodu do nových príjmov
určí podľa celkovej doby započitateľnej k tomuto dňu pre zvýšenie pevného platu podľa
obdoby ustanovení §§ 9 až 11.
(2)
V pracovnej triede V sa výška základného platu ku dňu prevodu do nových príjmov určí
podľa § 7 ods. 3.
§ 30.
Poskytovanie naturálnych príjmov.
Až do vydania predpisov podľa § 20 ods. 2 sa naturálne príjmy poskytujú podľa doterajších predpisov.
Príjmy niektorých učiteľov neprítomných v práci.
§ 31.
Lehoty, po ktoré prislúcha základný plat podľa § 13 ods. 1 písm. c) a d), sa počítajú najskôr od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení tohto nariadenia.
Až do tohto dňa sú pre dobu trvania nároku na pracovné príjmy pri neprítomnosti v
práci pre nemoc (úraz) alebo pre tehotenstvo (materstvo) smerodajné predpisy platné
(používateľné) predo dňom začiatku účinnosti nariadenia. Celková doba nesmie však
presiahnuť dobu, po ktorú prislúchaly služobné príjmy podľa predpisov uvedených v
predchádzajúcej vete.
§ 32.
Nároky štátnych zamestnancov povolaných na službu v brannej moci sa do dňa začiatku
účinnosti zákona č. 64/1950 Sb., o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu
v brannej moci a ich rodinných príslušníkov, posudzujú podľa predpisov platných (používateľných)
predo dňom začiatku účinnosti tohto nariadenia.
§ 33.
Učitelia náboženstva.
Na štátnych zamestnancov, ktorí na školách vyučujú náboženstvo, sa tento platový poriadok
nevzťahuje; ich platové pomery upraví príslušný ústredný úrad po dohode s ministerstvami
financií a práce a sociálnej starostlivosti.
§ 34.
Účinnosť a vykonanie.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950; vykoná ho minister školstva,
vied a umení po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Zápotocký v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Dr. Nejedlý v. r.