75/1950 Zb.

Prípravné konanie o rozpočtoch a rozpočtové konanie smeruje k tomu,

Na tieto zásady musia dbať ako národné výbory, ktoré pripravujú a sostavujú rozpočty, tak dohliadacie národné výbory (úrady), ktoré ich rozpočtové podklady a rozpočty podľa ďalších ustanovení upravujú.

Ministerstvo vnútra určí smernicami po dohode s Ministerstvom financií, so Štátnym úradom plánovacím a Najvyšším účtovným kontrolným úradom, kedy sa má začať s prípravou rozpočtu, ako má táto príprava postupovať a akým spôsobom sa vykonáva.

V čase určenom smernicami podľa odseku 1 vyzve Ministerstvo vnútra národné výbory, aby podľa ustanovení týchto smerníc a v rozsahu nimi určenom sostavily predpokladané potreby pre svoju činnosť a pre svoj vlastný hospodársky plán (§ 3 ods. 2 zákona), ako i predpokladané príjmy v budúcom roku (ďalej len „rozpočtovný podklad“). Sumy na predpokladané investície sa vykážu oddelene. Na rozpočtovnom podklade sa usnáša rada národného výboru.

Rozpočtovné podklady oznámia národné výbory svojim dohliadacím národným výborom (Ministerstvu vnútra), ktoré ich preskúšajú a upravia v záujme rovnomernosti. Rozpočtovné podklady sa sostavujú do okresných a krajských prehľadov, a to oddelene podľa jednotlivých stupňov národných výborov. Ministerstvo vnútra potom po ich prejednaní s vecne príslušnými ústrednými úradmi sostaví celoštátne súhrny.

Výdavkové smerné čísla.

Celoštátne súhrny rozpočtovných podkladov národných výborov slúžia ako jedna z informatívnych pomôcok na určenie výdavkových smerných čísel pre jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu (celkové rezortné smerné čísla).

Patričný ústredný úrad určí po prejednaní veci s ministerstvami vnútra a financií aká suma z celkového jeho rezortného smerného čísla pripadá na neinvestičné potreby národných výborov (§ 15 ods. 1 zákona). Túto sumu oznámi ministerstvám vnútra a financií.

Ministerstvo vnútra rozvrhne po dohode s Ministerstvom financií a s príslušným ústredným úradom tú časť rezortného smerného čísla, ktorá bola určená pre výdavky národných výborov na hlavné mesto Prahu a na jednotlivé kraje, a to:

Ústredný národný výbor hlavného mesta Prahy rozvrhne rezortné smerné číslo pre ľudovú správu v Prahe na jednotlivé obvodné národné výbory a na ústrednú správu mesta.

Krajský národný výbor rozvrhne sumu určenú pre okresné a miestne národné výbory na jednotlivé okresy, a to:

Okresné národné výbory rozvrhnú sumu určenú pre miestne národné výbory na jednotlivé miestne národné výbory (miestne rezortné smerné číslo).

Ministerstvo vnútra určí po dohode s Ministerstvom financií a po prejednaní so zúčastnenými ústrednými úradmi celkové smerné číslo pre predpokladané príjmy národných výborov, ktoré sa potom rozvrhne na jednotlivé národné výbory obdobným postupom ako smerné čísla výdavkové.

Ministerstvo financií ustanoví po dohode s Ministerstvom vnútra, Štátnym úradom plánovacím a Najvyšším účtovným kontrolným úradom zásady pre sostavenie rozpočtov národných výborov a pre ich včlenenie do jednotného štátneho rozpočtu. V týchto zásadách sa určia aj lehoty pre rozpočtovné konanie a spôsob, ako sa do rozpočtu začleňujú schválené investičné výdavky.

Úhrn všetkých rezortných smerných čísel pre patričný národný výbor (celkové smerné číslo krajské, okresné, poprípade miestne) je hranicou, ktorú nesmú prekročiť neinvestičné výdavky v rozpočte národného výboru. Pritom však môže národný výbor pri sostavovaní rozpočtu zvýšiť potrebu niektorej kapitoly na úkor smerného čísla inej kapitoly; musí však dbať na to, aby bolo zabezpečené plnenie úloh kapitoly takto ukracovanej, najmä plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona a iných právnych titulov a povinností uložených národnému výboru nadriadenými národnými výbormi (úradmi).

Ak sa ukáže pri sostavovaní rozpočtu, že národný výbor s prihliadnutím na zásady uvedené v § 1 nepotrebuje pridelené smerné číslo v celom rozsahu, je povinný oznámiť zvyšujúcu sumu najneskoršie pri predkladaní usneseného rozpočtu dohliadaciemu národnému výboru (úradu), ktorý potom, pokiaľ je to potrebné, môže ju v rámci tej istej kapitoly prideliť inému národnému výboru pri úprave jeho rozpočtu.

Návrh rozpočtu miestneho národného výboru sostaví rada miestneho národného výboru a vyloží ho na verejné nahliadnutie po čas 15 dní, čo sa v obci vyhlási spôsobom v mieste obvyklým. V tomto čase môžu do návrhu rozpočtu nahliadnuť a robiť k nemu pripomienky fyzické osoby staršie než 18 rokov, ktoré majú v obci svoje bydlisko alebo zamestnanie, a právnické osoby, ktoré majú v obci svoje sídlo alebo v nej vykonávajú činnosť, a pokiaľ ide o potreby škôl, aj sdruženia rodičov a priateľov školy a miestne národné výbory priškolených obcí.

Po uplynutí 15dennej lehoty sa miestny národný výbor na verejnom plenárnom zasadaní usnesenie na svojom rozpočte, pričom prejedná aj podané pripomienky. Usnesený rozpočet miestneho národného výboru spolu s pripomienkami sa predloží okresnému národnému výboru.

Rada okresného národného výboru preskúma rozpočty miestnych národných výborov, a ak je treba, upraví ich.

Návrh rozpočtu okresného národného výboru sostaví rada okresného národného výboru a vyloží ho na čas 15 dní, o čom vyrozumie všetky miestne národné výbory a vyhláškou okresné orgány masových ľudových organizácií v okrese s upozornením, že môžu doň v tomto čase svojimi splnomocnencami nahliadnuť a podať k nemu pripomienky.

Po uplynutí 15dennej lehoty sa okresný národný výbor na verejnom plenárnom zasadaní usnesie na svojom rozpočte, pričom aj prejedná podané pripomienky. Usnesený rozpočet okresného národného výboru spolu s pripomienkami sa predloží krajskému národnému výboru.

Rada krajského národného výboru preskúma rozpočty okresných národných výborov, a ak je treba, upraví ich.

Návrh rozpočtu krajského národného výboru sostaví rada krajského národného výboru a vyloží ho po čas 15 dní, o čom vyrozumie všetky okresné národné výbory, jednotný (ústredný) národný výbor a vyhláškou krajské orgány masových ľudových organizácií v kraji s upozornením, že môžu doň v tomto čase svojimi splnomocnencami nahliadnuť a podať k nemu pripomienky.

Po uplynutí 15dennej lehoty sa usnesie krajský národný výbor na verejnom plenárnom zasadaní na svojom rozpočte, pričom aj prejedná podané pripomienky. Usnesený rozpočet krajského národného výboru sa spolu s pripomienkami predloží Ministerstvu vnútra.

Ministerstvo vnútra po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi preskúma, a ak je treba, upraví rozpočty krajských národných výborov.

Pre ľudovú správu v hlavnom meste Prahe sa sostavuje jednotný rozpočet Ústredného národného výboru, súčasťou ktorého sú rozpočty obvodných národných výborov.

Návrh rozpočtu obvodného národného výboru sostavuje rada obvodného národného výboru a vyloží ho po čas 15 dní na verejné nahliadnutie. Pre oprávnenie na podávanie pripomienok platia obdobne predpisy o pripomienkach k návrhom rozpočtov miestnych národných výborov, avšak s tou odchýlkou, že namiesto bydliska (zamestnania, sídla) v obci sa vyžaduje bydlisko (zamestnanie, sídlo) v patričnom obvode.

Po uplynutí 15dennej lehoty sa obvodný národný výbor na verejnom plenárnom zasadaní usnesie na svojom rozpočte, pričom aj prejedná podané pripomienky. Usnesený rozpočet obvodného národného výboru spolu s pripomienkami k nemu sa predloží Ústrednému národnému výboru.

Rada Ústredného národného výboru upraví rozpočty obvodných národných výborov a sostaví návrh rozpočtu pre ústrednú správu mesta. Celý rozpočet (včítane upravených rozpočtov obvodných národných výborov) sa verejne vyloží po čas 15 dní. V tomto čase môžu k nemu podávať pripomienky osoby oprávnené podľa predpisov o pripomienkach k návrhom rozpočtov miestnych národných výborov a ďalej príslušné orgány masových ľudových organizácií.

Po uplynutí 15dennej lehoty sa usnesie na rozpočte pre ľudovú správu v hlavnom meste Prahe verejné plenárne zasadanie Ústredného národného výboru, pričom aj prejedná podané pripomienky. Usnesený rozpočet i s pripomienkami sa predloží Ministerstvu vnútra, ktoré ďalej postupuje ako pri rozpočtoch krajských národných výborov.

Rozpočty jednotných národných výborov s výnimkou Jednotného národného výboru Vysokých Tatier sa sostavia ako rozpočty jednotné, ale súčasťou každého takého rozpočtu je rozpočet pre ľudovú správu v patričnej obci.

Rada jednotného národného výboru pripraví návrh rozpočtu a vyloží ho po čas 15 dní. K rozpočtu pre ľudovú správu v obci môžu sa robiť pripomienky obdobne podľa predpisov o rozpočtoch miestnych národných výborov. K ostatnému obsahu rozpočtu jednotného národného výboru možno robiť pripomienky obdobne podľa predpisov o rozpočtoch okresných národných výborov.

Po uplynutí 15dennej lehoty sa jednotný národný výbor na verejnom plenárnom zasadaní usnesie na svojom rozpočte, pričom aj prejedná podané pripomienky. Usnesený rozpočet sa predkladá patričnému krajskému národnému výboru, ktorý ďalej postupuje ako pri rozpočtoch okresných národných výborov.

Rozpočty ústredných národných výborov Brna a Bratislavy a rozpočet Jednotného národného výboru Vysokých Tatier sa prejednajú obdobne podľa zásad o rozpočtoch miestnych národných výborov s týmito odchýlkami:

Z rozpočtov národných výborov sa sostavia okresné, krajské a celoštátne súhrny, a to oddelene podľa jednotlivých stupňov národných výborov. Podrobnosti sa určia v zásadách vydaných podľa § 5.

Vyšší dohliadací národný výbor (úrad) môže si dať predložiť aj ktorýkoľvek rozpočet jednotlivo. Pri sostavovaní krajských súhrnov môže krajský národný výbor upraviť aj ktorýkoľvek rozpočet z okresného súhrnu a pri sostavovaní celoštátnych súhrnov môže Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií a so zúčastnenými ústrednými úradmi upraviť aj ktorýkoľvek rozpočet z okresného alebo krajského súhrnu.

Dohliadací národný výbor (úrad), ktorý sostavuje súhrny rozpočtov národných výborov, sostaví a určí rozpočet podriadeného národného výboru, ktorý ho nepredložil včas. V takom prípade sa o rozpočte nekoná pripomienkové konanie.

Vyhlásenie právoplatných rozpočtov.

Po schválení štátneho rozpočtu Národným shromaždením a po prípadnom upravení rozpočtov národných výborov vládou alebo podľa smerníc vydaných vládou, národné výbory vyložia svoje právoplatné rozpočty, ktoré im boly oznámené, na verejné nahliadnutie obdobne podľa predpisov o vyložení usnesených rozpočtov. Pripomienkové konanie sa už nekoná.

Proti opatreniu, ktorým sa rozpočet národného výboru upravil alebo náhradným opatrením sostavil a určil, nemožno sa odvolať.

Osoby a orgány, ktoré podaly pripomienky k rozpočtu národného výboru, netreba jednotlivo vyrozumievať o tom, ako sa ich pripomienky prejednaly a vybavily, a neprislúcha im odvolacie právo. Môžu však, pokiaľ tomu nebráni verejný záujem, po schválení rozpočtu nahliadnuť do príslušných spisov.

Ak vznikne behom rozpočtovného roka nový územný správny celok s národným výborom, sostaví preň dohliadací národný výbor (úrad) rozpočet na zvyšok roka z rozpočtových úverov národného výboru, z obvodu ktorého sa tento nový územný správny celok utvoril.

Ministerstvo financií ustanoví po dohode s Ministerstvom vnútra, Štátnym úradom plánovacím a Najvyšším účtovným kontrolným úradom zásady pre sostavenie záverečných účtov národných výborov a pre ich prejednanie a včlenenie do záverečného štátneho účtu. Pritom určí aj lehoty pre sostavenie a prejednanie týchto záverečných účtov.

Po uplynutí rozpočtového roka sú národné výbory všetkých stupňov povinné uzavrieť v určenej lehote všetky účtovné knihy o všetkých príjmoch a výdavkoch a sostaviť záverečné účty. Rada národného výboru sostaví záverečné účty a vyloží ich po čas 15 dní na verejné nahliadnutie a na pripomienky obdobne podľa predpisov o vyložení rozpočtov. Po uplynutí 15dennej lehoty sa záverečné účty i s došlými pripomienkami predložia na prejednanie plenárnemu zasadaniu národného výboru. Účty prejednané na plenárnom zasadaní sa predkladajú i s došlými pripomienkami na preskúšanie dohliadaciemu národnému výboru (úradu), ktorý si k nim poprípade vyžiada potrebné vysvetlenia. Ak zistí dohliadací národný výbor (úrad) závady, urobí opatrenie, aby sa odstránily. Pokiaľ ide o sostavovanie okresných, krajských a celoštátnych súhrnov a o včleňovanie záverečných účtov národných výborov do záverečných účtov štátnych, platia obdobne ustanovenia o rozpočtoch.

Záverečné účty úsporových fondov sa sostavujú do oddelených súhrnov a prejednávajú sa zároveň a rovnakým spôsobom ako záverečné účty vlastného hospodárenia národných výborov.

Národný výbor, ktorý vo smysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona vedie správu samostatných fondov alebo základín, sostavuje a prejednáva ich rozpočty a záverečné účty primerane podľa predpisov o svojom rozpočte a svojich záverečných účtoch a zároveň s nimi. Schvaľuje ich dohliadací národný výbor (úrad). Do štátneho rozpočtu a do štátnych záverečných účtov sa nevčleňujú.

Rozpočty komunálnych podnikov a ich účtovné závierky sa sostavujú a prejednávajú bez pripomienkového konania a schvaľujú ich dohliadacie národné výbory (úrady). Podrobnosti určí Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií, Štátnym úradom plánovacím a Najvyšším účtovným kontrolným úradom.

Veci, utajenie ktorých je v záujme štátu, musia zostať zachované v tajnosti i pri príprave, sostavovaní a prejednávaní rozpočtov a záverečných účtov národných výborov a nimi spravovaných samostatných fondov a základín, ako aj rozpočtov a účtovných závierok komunálnych podnikov. Ministerstvo vnútra určí po dohode s Ministerstvom financií a patričnými ústrednými úradmi podrobnosti.

Výnos sbierky usporiadanej národným výborom (§ 13 ods. 4 zákona) je vtedy jeho rozpočtovným príjmom, ak je určený na úlohu, ktorá patrí do odboru pôsobnosti tohto národného výboru. Takú sbierku však môže národný výbor usporiadať len so súhlasom dohliadacieho národného výboru (úradu). Ak vykonáva národný výbor sbierku pre iný subjekt alebo orgán, spravuje jej výnos ako cudzí majetok a odvedie ho tomu, pre koho je určený bez toho, že by tento výnos zúčtoval ako rozpočtovný príjem.

Mimoriadny výnos národného majetku, ktorý spravuje národný výbor [§ 10 ods. 1 písm. b) zákona], treba v každom prípade zúčtovať ako rozpočtovný príjem tohto národného výboru.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho ministri vnútra a financií po dohode so zúčastnenými členmi vlády.