106/1951 Zb.

Aby boly mobilizované prostriedky pre ďalší rozvoj národného hospodárstva, aby bola upevnená finančná disciplína a aby bola zvýšená zodpovednosť ministrov za finančné hospodárenie nimi spravovaných ministerstiev, ich hlavných správ a podnikov, zavádza sa nový spôsob financovania národných a komunálnych podnikov.

Štátny rozpočet je základným finančným plánom štátu; v ňom sa sústreďujú všetky hlavné finančné zdroje, ním sa vykonáva financovanie národného hospodárstva a bezprostredne sa určujú vzájomné vzťahy štátu ku všetkým hospodárskym odvetviam.

Finančné hospodárenie ministerstiev a ich hlavných správ, ako aj podnikov sa spravuje ročnými a štvrťročnými finančnými plánmi ministerstiev, sostavenými na podklade priamych vzťahov k štátnemu rozpočtu.

V štátnom rozpočte sa vo shode so štátnym národohospodárskym plánom určia ministerstvám sumy odvodu všeobecnej dane, odvodu častí ziskov, odvodu prebytkov vlastných obežných prostriedkov a iných odvodov do štátneho rozpočtu. Zároveň sa ministerstvám v štátnom rozpočte určia sumy prídelov zo štátneho rozpočtu, určených na financovanie investícií, na zvýšenie vlastných obežných prostriedkov, na plánovanú úhradu nákladov a na ostatné plánované úlohy.

Vo shode s určenou výškou odvodov a prídelov sa určí v štátnom rozpočte ministerstvu časť plánovaného zisku, ktorý ministerstvo použije na financovanie investícií a na zvýšenie vlastných obežných prostriedkov v súhlase so štátnym národohospodárskym plánom. Odvody ziskov, určené= v štátnom rozpočte, nesmú byť menšie než 10% plánovaného zisku. Odpisy investícií a príjmy za vyradené investície sú určené na financovanie plánovaných investícií a opráv investičnej povahy; prebytok sa odvádza do štátneho rozpočtu.

Vláda určí, ako sa použijú zisky, ktoré dosiahnu podniky nad plán.

Prídely určené v štátnom rozpočte jednotlivým ministerstvám, a časť plánovaného zisku, ktorá zostáva ministerstvu na použitie, rozdelí kompetentný minister medzi svoje hlavné správy a podniky, ktoré sú mu priamo podriadené, a určí im aj výšku odvodov do štátneho rozpočtu podľa určeného finančného plánu ministerstva. Hlavné správy rozdelia prídely zo štátneho rozpočtu a odvody do štátneho rozpočtu medzi podnikmi im podriadenými.

Minister financií vydá smernice o použití ziskov, o odvodoch častí ziskov a prebytkov vlastných obežných prostriedkov do štátneho rozpočtu, o použití odpisov investícií a príjmov za vyradené investície a o spôsobe a podmienkach prídelov zo štátneho rozpočtu na investície, na zvýšenie obežných prostriedkov a na ostatné účely.

Minister financií môže po dohode s ministrom vnútra ustanoviť, že komunálne podniky budú vykonávať príslušné odvody do rozpočtov národných výborov a že od nich tiež dostanú potrebné prídely; minister financií po dohode s ministrom vnútra môže tiež určiť pre tieto podniky aj iné odchýlky od tohto zákona.

Podniky sú vystrojené základnými prostriedkami a vlastnými obežnými prostriedkami. Zvýšenie alebo sníženie vlastných obežných prostriedkov podnikov sa vykoná v súhlase so štátnym rozpočtom a finančným plánom ministerstva.

Podniky odvádzajú do štátneho rozpočtu zo základných prostriedkov a z vlastných obežných prostriedkov úroky, ktorých sadzbu a základ výpočtu určí vláda. Toto ustanovenie stratí platnosť dňom, ktorý určí vláda.

Minister môže novo rozdeľovať obežné prostriedky medzi hlavnými správami a podnikmi jemu priamo podriadenými; hlavné správy môžu novo rozdeľovať obežné prostriedky medzi podnikmi im podriadenými. Podrobné smernice o spôsobe nového rozdeľovania obežných prostriedkov vydá minister financií po dohode s ministrom-predsedom Štátneho úradu plánovacieho.

Predpisy o základných prostriedkoch, ich používaní a o novom rozdeľovaní určí vláda nariadením.

Podnikom možno poskytovať krátkodobý úver v prípadoch predvídaných hospodárskym plánom na sezónne zásoby materiálu, rozpracovaných výrobkov, hotových výrobkov, na pohľadávky za odoslaný tovar a za poskytnuté služby a podľa rozhodnutia vlády aj na ostatné dočasné potreby.

Investičná banka, národný podnik, a ústavy ľudového peňažníctva nesmú podnikom poskytovať úver na financovanie investícií.

Minister financií určí smernicami spôsob a podmienky poskytovania krátkodobých úverov podnikom, ďalej spôsob platenia a faktúrovania, kontrolu vykonávanú peňažnými ústavmi a dôsledky porušenia finančnej disciplíny; zároveň určí, na koho sa tieto predpisy vzťahujú.

Ministri zodpovedajú - bez ujmy svojej ústavnej zodpovednosti - vláde za finančné hospodárenie nimi vedených ministerstiev, hlavných správ a podnikov, za splnenie finančných plánov a povinností uložených štátnym rozpočtom a za zachovanie základných i obežných prostriedkov, ktoré boly podnikom sverené.

Minister financií kontroluje finančné hospodárenie ministerstiev a splnenie finančných plánov a povinností ministerstiev uložených im v štátnom rozpočte.

Neplánované straty podnikov i za čas pred účinnosťou tohto zákona možno uhradiť ministerstvami alebo Ministerstvom financií len podľa osobitného rozhodnutia vlády.

Spôsob, lehoty a zdroje úhrady neplánovaných strát určí vláda.

Vláda upraví nariadením zásady rozpočtovania a finančného plánovania, pokiaľ je to potrebné na vykonanie tohto zákona.

Minister financií môže po dohode s kompetentným ministrom ustanoviť, že sa ustanovenia tohto zákona použijú v rozsahu, ktorý zároveň určí, na ďalšie hospodárske organizácie.

Platnosť strácajú všetky predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, najmä zákon č. 104/1950 Sb., o financovaní národných a komunálnych podnikov, vyjmúc § 6. Predpisy zákona č. 110/1950 Sb., o organizácii bytového majetku a o Fonde bytového hospodárstva, zostávajú nedotknuté.

Od 1. januára 1952 nevykonáva Fond znárodneného hospodárstva finančnú službu, pokiaľ sa vzťahovala na sústreďovanie prostriedkov z podnikov a zo štátneho rozpočtu a na financovanie podnikov. Potrebnú úpravu organizácie, správy a hospodárenia Fondu znárodneného hospodárstva vykoná a vyhlási minister financií.

Záväzky Fondu znárodneného hospodárstva a podnikov voči Investičnej banke, národnému podniku, k 1. januáru 1952 z poskytnutých dlhodobých úverov sa uhradia z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Národné a komunálne podniky nepodliehajú zvláštnej dani zárobkovej z výťažkov dosiahnutých začínajúc dňom 1. januára 1952.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1952; vykonajú ho všetci členovia vlády.