117/1951 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1955 do 31.03.1964
Predpis bol zrušený predpisom 95/1963 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1952 - 31.12.1954 | |
| 3. | 01.01.1955 - 31.03.1964 | 52/1954 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 117/1951 Zb. |
| Názov: | Nariadenie, ktorým sa vykonáva zákon o štátnom notárstve |
| Typ: | Nariadenie |
| Dátum schválenia: | 28.12.1951 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.12.1951 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1955 |
| Dátum účinnosti do: | 31.03.1964 |
| Autor: | Minister spravodlivosti |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 116/1951 Zb. | Zákon o štátnom notárstve |
| 52/1954 Zb. | Zákon, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva |
| 95/1963 Zb. | Zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok). |
117.
Nariadenie ministra spravodlivosti
zo dňa 28. decembra 1951,
ktorým sa vykonáva zákon o štátnom notárstve.
Minister spravodlivosti nariaďuje podľa § 33 zák. č. 116/1951 Sb., o štátnom notárstve:
Prvý diel.
Všeobecné ustanovenia.
Miesto a čas úkonov.
§ 1.
Štátne notárstvo (ďalej len „notárstvo“) môže mimo svojej úradovne konať úkony, len
ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak to vyžaduje povaha úkonu alebo nebezpečenstvo
v omeškaní.
§ 2.
(1)
Pre obľahčenie styku s pracujúcimi môže notárstvo so súhlasom predsedu okresného
súdu konať pre niektoré obce svojho obvodu pravidelné úradné dni.
(2)
Miesto, kde sa konajú pravidelné úradné dni, platí pre úkony tam vykonané za sídlo
notárstva.
(3)
Zavedenie alebo zastavenie pravidelných úradných dní vyhlási notárstvo na súdnej
tabuli okresného súdu a v zúčastnených obciach, ako aj na budove určenej na konanie
úradných dní.
(4)
Trovy spojené s konaním pravidelných úradných dní sa uhradzujú z prostriedkov justičnej
správy.
§ 3.
Zo závažných dôvodov môže notárstvo dožiadať o vykonanie určitého úkonu alebo o pokračovanie
v ňom iné notárstvo.
§ 4.
V dňoch pracovného pokoja možno notárske úkony konať len v naliehavých prípadoch.
§ 5.
Doručovanie.
(1)
O doručovaní písomností sa použijú primerane ustanovenia o doručovaní písomností
v občianskoprávnom konaní súdnom.
(2)
Poštovné za zásielky notárstva sa platí zo štátnej pokladnice.
Druhý diel.
Činnosť z poverenia súdu.
§ 6. - Zrušený od 1. 1. 1955.
§ 7.
Ak sa zistí zo spisov o prejednaní dedičstva, že medzi pozostalými sú osoby pod osobitnou
ochranou zákona, oznámi notár, pokiaľ je to podľa rodinného práva potrebné, túto skutočnosť
súdu príslušnému na vedenie poručenstva (opatrovanstva).
§ 8.
V prípadoch, kde súd musí použiť okrúhlu úradnú pečiatku, použije notár notársku pečiatku;
vyhlášky notára sa vyvesujú na tabuli okresného súdu.
Tretí diel.
Činnosť vo vlastnom odbore pôsobnosti.
Notárske listiny.
§ 9.
(1)
Notárske listiny (notárske zápisnice, rovnopisy notárskych zápisníc, notárske osvedčenia,
notárske protesty a notárske potvrdenia) musia byť písané srozumiteľne. Číselné údaje,
ktorých závažnosť to vyžaduje, musia byť aspoň raz vypísané slovami; taktiež dátum
notárskej listiny sa vypíše slovami.
(2)
V notárskej listine nesmie sa nič vymazávať alebo vpisovať medzi riadky. Medzery
sa vyplnia čiarami.
(3)
Ak treba niektoré slová prečiarknuť, musia zostať čitateľné. Vykonané prečiarky,
ak nejde iba o prečiarky v pečiatke, a zmeny alebo doplnky, sa vyznačia na listine
poznámkou. Ak bola listina už podpísaná, podpíšu poznámku tie isté osoby, ktoré podpísaly
listinu.
§ 10.
Notár podpíše listinu na konci za podpismi ostatných osôb a pripojí notársku pečiatku;
okrem toho sa podpíše na každom hárku alebo jednotlivom liste a na každej pripojenej
prílohe.
Zápisnice o právnom úkone a ich rovnopisy.
§ 11.
(1)
Ak nepozná notár účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne a
menom a priezviskom, musí mu byť ich totožnosť preukázaná úradným preukazom alebo
potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Ak nepozná notár svedkov totožnosti osobne a
menom a priezviskom, musí mu byť ich totožnosť preukázaná úradným preukazom.
(2)
V notárskej zápisnici (ďalej len „zápisnica“) sa uvedie, akým spôsobom notár zistil
totožnosť osôb uvedených v odseku 1.
§ 12.
(1)
Notár musí pribrať dvoch svedkov úkonu,
a)
ak je účastník slepý,
b)
ak nevie alebo nemôže účastník čítať alebo písať.
(2)
Notár môže pribrať svedkov úkonu aj v iných prípadoch, ak to pokladá za účelné.
§ 13.
Svedkovia úkonu privzatí podľa § 12 ods. 1 musia byť prítomní pri prejave účastníka o tom, čo má byť do zápisnice pojaté, pri
predčítaní zápisnice a jej podpísaní tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí.
§ 14.
Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť osoby neplnoleté, osoby, ktoré pre
svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopné vydať svedectvo, alebo ktoré nevedia
alebo nemôžu čítať a písať; ďalej nimi nemôžu byť osoby účastníkom blízke (§ 17 ods. 2 obč. zák.), osoby, ktoré sú zúčastnené na veci a osoby činné v notárstve, v ktorom sa zápisnica
spisuje.
§ 15.
(1)
Ak je účastník hluchý alebo nemý a ak vie čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať
a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje; ak nevie alebo nemôže
čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý jeho dôverník, ktorý sa s
ním vie dorozumieť; jeho prostredníctvom notár zistí, či účastník zápisnicu schvaľuje.
(2)
Dôverník musí mať náležitosti spôsobilého svedka (§ 14), môže ním však byť i osoba účastníkovi blízka.
§ 16.
(1)
Ak nepozná účastník, alebo niektorý svedok úkonu jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje,
priberie sa stály prísažný tlmočník; tlmočník musí mať náležitosti spôsobilého svedka
(§ 14).
(2)
Od pribratia tlmočníka možno upustiť, ak je notár sám stálym prísažným tlmočníkom.
§ 17.
(1)
Účastníci, svedkovia, dôverníci a tlmočníci sa podpisujú v zápisnici na konci; svedkovia
totožnosti sa však môžu podpísať už za potvrdením totožnosti. Ak neboli účastníci
prítomní súčasne, musí to byť v zápisnici výslovne poznamenané.
(2)
V prípadoch uvedených v § 3 môže byť podpis niektorého účastníka a ďalších osôb uvedených v odseku 1, ktoré sa
majú v jeho záujme podpísať, pripojený pred dožiadaným notárstvom, na ktorom sa v
pôvodnej zápisnici pokračuje.
§ 18.
Ak nevie alebo nemôže sa účastník podpísať, uvedie notár túto skutočnosť v zápisnici
a svedkovia úkonu svojím podpisom potvrdia, že účastník súhlasí s obsahom zápisnice.
§ 19.
Plnomocenstvá a iné prílohy notárskej zápisnice možno pripojiť v prvopise alebo overenom
odpise; ak žiada o to niektorý účastník, prečítajú sa tieto prílohy spolu so zápisnicou.
§ 20.
Z notárskych zápisníc možno vydávať rovnopisy a úplné alebo čiastočné odpisy jednoduché
alebo overené.
§ 21.
(1)
Rovnopis sa označuje v nadpise slovami „rovnopis notárskej zápisnice“; obsahuje doslovné
znenie zápisnice s uvedením všetkých jej podpisov, ďalej potvrdenie, že rovnopis súhlasí
so zápisnicou, a údaj, komu a kedy bol vydaný.
(2)
Do rovnopisu nemusí byť pojaté znenie príloh zápisnice; musí to však byť v potvrdení
vyznačené.
§ 22.
(1)
Ak boly v zápisnici urobené opravy, zmeny alebo doplnky (§ 9 ods. 3), môže byť rovnopis zápisnice vydaný priamo v opravenom, pozmenenom alebo doplnenom
znení.
(2)
Ak bola zápisnica opravená, zmenená alebo doplnená neskoršou zápisnicou, môže byť
vydaný spoločný rovnopis z obidvoch zápisníc alebo rovnopis z pôvodnej zápisnice v
opravenom, zmenenom alebo doplnenom znení; vo vydanom rovnopise sa uvedie, ktorým
z obidvoch spôsobov sa tak stalo.
Zápisnice o zistení niektorých skutočností a notárske osvedčenia z nich vydané.
§ 23.
(1)
Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, platia pre zápisnice o zistení niektorých skutočností
primerane ustanovenia §§ 11 až 19.
(2)
Zo zápisnice o zistení niektorých skutočností sa vydávajú notárske osvedčenia (ďalej
len „osvedčenie“), a pokiaľ to povaha veci nevylučuje, úplné alebo čiastočné odpisy
jednoduché alebo overené.
(3)
Osvedčenie sa označuje v nadpise slovami „notárske osvedčenie“. Pokiaľ nie je ďalej
ustanovené inak, obsahuje doslovné znenie zápisnice, ďalej potvrdenie, že osvedčenie
súhlasí so zápisnicou, a údaj, komu a kedy bolo vydané; dátum, podpis notára a pečiatku
notárstva obsahuje však vždy. Do osvedčenia nemusí byť pojaté znenie príloh zápisnice;
musí to však byť v potvrdení vyznačené.
§ 24.
(1)
Ak má byť osvedčené, že niekto listinu vlastnoručne podpísal alebo že podpis vlastnoručne
skôr urobený uznal za vlastný, musí byť v zápisnici uvedené označenie listiny a naznačený
jej stručný obsah.
(2)
Osvedčenie z takej zápisnice vyhotoví notár ako doložku na listine, na ktorej sa
podpis nachádza, alebo na liste s ňou pevne spojenom. Doložka obsahuje potvrdenie
pravosti podpisu žiadateľa, jeho meno a priezvisko, zamestnanie, bydlisko (pracovisko)
a údaj, či je notárovi známy alebo či a akým spôsobom zistil jeho totožnosť.
§ 25.
Ustanovenia § 24 sa použijú primerane na zápisnice a osvedčenia, že podpis niekoho, kto nevie alebo
nemôže písať, bol nahradený na listine samej potvrdením dvoch svedkov o jeho súhlase.
§ 26.
Ak má byť osvedčené, že je niekto nažive alebo na určitom mieste, musí byť v zápisnici
uvedené, kedy, kde a akým spôsobom to notár zistil.
§ 27.
(1)
Ak má byť osvedčené, že listina bola predložená a v ktorom čase, musí byť v zápisnici
uvedené, či listina bola predložená notárovi v prvopise alebo overenom odpise, ďalej
čas a miesto predloženia, ako aj označenie listiny a naznačený jej stručný obsah.
(2)
Osvedčenie z takej zápisnice vyhotoví notár ako doložku na predloženej listine alebo
na liste s ňou pevne spojenom. Doložka obsahuje s výnimkou označenia a stručného obsahu
listiny údaje uvedené v odseku 1; kto listinu predložil a ako bola zistená jeho totožnosť,
sa uvedie len na žiadosť.
§ 28.
(1)
Ak má byť osvedčené, že bolo odoslané vyhlásenie a že malo určitý obsah, musí byť
v zápisnici uvedený obsah vyhlásenia. Ak bolo o to požiadané listom alebo telegraficky,
uvedie notár túto skutočnosť v zápisnici a pripojí k nej list alebo telegram, ktoré
nahradzujú podpis žiadateľa; v zápisnici sa uvedie, či a akým spôsobom notár zistil
totožnosť žiadateľa.
(2)
Notár zašle odpis zápisnice adresátovi do vlastných rúk; čas a spôsob odoslania uvedie
v pôvodnej zápisnici a pripojí k nej preukaz o odoslaní.
§ 29.
(1)
Ak má byť osvedčené, že bolo oznámené vyhlásenie a že malo určitý obsah, platí o
zápisnici obdobne ustanovenie § 28 ods. 1.
(2)
Notár oznámi obsah vyhlásenia adresátovi na mieste žiadateľom označenom a adresátovi
vydá na žiadosť odpis zápisnice. Pritom môže, ak bol o to požiadaný, vykonať i súvisiace
právne úkony. Totožnosť adresáta zistí, len ak je to možné.
(3)
Potom zapíše notár v pôvodnej zápisnici priebeh úkonov podľa odseku 2. Na žiadosť
adresáta zapíše jeho odpoveď a vyzve ho na podpis.
(4)
Ak nebolo notárovi možno z akýchkoľvek dôvodov oznámiť vyhlásenie adresátovi, uvedie
sa prekážka v zápisnici.
§ 30.
Ak má byť osvedčený priebeh a výsledky rokovania na schôdzke, musí byť v zápisnici
uvedené, kde a kedy sa schôdzka konala, ktoré usnesenia boly prijaté, ako aj prejavy
a iné udalosti dôležité pre posúdenie priebehu schôdzky. Totožnosť osôb na schôdzke
prítomných notár zistí, len ak bol o to požiadaný.
§ 31.
Ak majú byť osvedčené skutočnosti, ktoré sa staly v prítomnosti notára alebo ktoré
sám zistil, musia byť tieto skutočnosti v zápisnici presne opísané s uvedením miesta,
času a spôsobu zistenia. Ak bolo o také osvedčenie požiadané listom alebo telegraficky,
uvedie notár túto skutočnosť v zápisnici a pripojí k nej list alebo telegram, ktoré
nahradzujú podpis žiadateľa; v zápisnici sa uvedie, či a akým spôsobom notár zistil
totožnosť žiadateľa.
§ 32.
(1)
Ak má byť osvedčené, že notár niekoho vyslúchal, musí byť v zápisnici uvedené, akým
spôsobom bola zistená totožnosť vyslúchaného, ďalej otázky mu položené a jeho výpoveď.
Vyslúchaný sa vyzve, aby zápisnicu podpísal.
(2)
Ak sa žiada o výsluch pod prísahou, uvedie sa v zápisnici, že vyslúchanému bolo pred
výsluchom oznámené znenie prísahy a že ju vyslúchaný pred svojím výsluchom opakoval.
Prísaha zneje: „Prísahám na svoju česť, že o všetkom na čo budem opýtaný, vypoviem
úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím.“ Ak sa žiada o výsluch s následnou prísahou,
znenie prísahy sa primerane zmení.
§ 33.
Úschova zápisníc.
(1)
Zápisnice sa uschovávajú na notárstve, na ktorom boly spísané.
(2)
Zápisnica môže byť vydaná len vtedy, ak o to požiadajú všetci účastníci alebo žiadatelia,
osvedčia právny záujem na jej vydaní a určia, komu má byť vydaná; inak smie notár
požičať zápisnicu len súdu alebo prokurátorovi.
§ 34.
Rovnopisy, osvedčenia a odpisy zápisníc.
(1)
Ak nie je v zápisnici ustanovené inak, smú byť rovnopisy zápisníc vydané len účastníkom
alebo ich právnym nástupcom, a to i opätovne. Iným osobám smú byť vydané, len keď
všetci účastníci na to privolia v pôvodnej alebo osobitne o tom spísanej zápisnici.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije, pokiaľ to povaha veci pripúšťa, primerane i na osvedčenie.
(3)
Tým, ktorí osvedčia na veci právny záujem, možno zo zápisníc vydať úplné alebo čiastočné
odpisy jednoduché alebo overené.
§ 35.
Notárske potvrdenia.
(1)
Potvrdenie, že sa odpis alebo fotokópia shodujú s predloženou listinou, vydá notár
vo forme doložky na odpise (fotokópii) alebo na liste s ním pevne spojenom. V doložke
sa uvedie:
1.
že odpis (fotokópia) súhlasí úplne s predloženou listinou,
2.
či listina, s ktorou sa shodnosť potvrdzuje, je prvopisom alebo overeným odpisom,
či a ako je kolkovaná a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,
3.
či sú v predloženej listine závady, zmeny, doplnky, vsuvky alebo prečiarky, ktoré
by mohly zoslabiť jej hodnovernosť,
4.
či boly na odpise (fotokópii) urobené opravy nejakých neshôd s predloženou listinou,
5.
či ide o úplný alebo čiastočný odpis (fotokópiu) listiny,
6.
miesto a deň potvrdenia.
(2)
Obdobne sa postupuje pri potvrdení, že niekoľko prvopisov spolu súhlasí; doložka
sa pripojí na každý z predložených prvopisov.
Štvrtý diel.
Záverečné ustanovenia.
§ 36.
(1)
Príkazy, dané súdom notárom podľa doterajších predpisov na vykonanie určitého konania
alebo jednotlivých úkonov, pokiaľ do 1. januára 1952 neboly vykonané, sa premeňujú
na poverenia podľa § 6, a to v rozsahu podľa tohto ustanovenia.
(2)
Poverenie podľa odseku 1 dokončí notár, ktorý nastúpi na miesto notára, ktorý dostal
príkaz.
§ 37.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1952.
Zápotocký v. r.
Dr. Rais v. r.
Dr. Rais v. r.