11/1952 Zb.

Základná výmera dovolenky je 2 kalendárne týždne v kalendárnom roku.

Základná výmera dovolenky sa predlžuje o jeden kalendárny týždeň zamestnancom

Dovolenka podľa odseku 1 sa predlžuje o dva kalendárne týždne zamestnancom, ktorí po dosiahnutí 18. roku veku boli v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku, poprípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine povolania, dlhšie než 15 rokov.

Zamestnancom v baníctve, ktorí pracovali v posledných 9 mesiacoch bezprostredne predchádzajúcich nástupu dovolenky alebo jej časti pod zemou aspoň tri štvrtiny pracovného času, predlžuje sa dovolenka o ďalší kalendárny týždeň.

Pokiaľ dĺžka dovolenky závisí od zamestnancovho veku alebo od dĺžky jeho pracovného pomeru, rozhoduje stav ku dňu 1. mája kalendárneho roku.

Do doby rozhodnej pre predĺženie dovolenky podľa § 2 ods. 2 a 3 sa započítava doba, po ktorú zamestnanec nemohol byť zamestnaný, pretože konal službu v československej brannej moci alebo v spojeneckej armáde, a doba, po ktorú nemohol byť za doby neslobody zamestnaný pre národnostný, rasový alebo politický útlak.

Učebná doba v odborných učilištiach a školách závodného výcviku (zákon č. 110/1951 Sb.) sa započítava do doby rozhodnej pre predĺženie dovolenky podľa § 2 ods. 2 až 4.

Ak nemohol zamestnanec v kalendárnom roku konať práce po viac než 75 pracovných dní pre dôležitú príčinu týkajúcu sa jeho osoby, ktorú nespôsobil úmyselne alebo nedbanlivosťou, najmä pre nemoc, úraz alebo vojenskú službu, kráti sa mu dovolenka za každých ďalších 25 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu.

Za každý pracovný deň (smenu), ktorý zamestnanec zameškal bez dôležitej príčiny (odsek 1), je zamestnávateľ povinný skrátiť mu dovolenku o dva dni. Ak zamešká zamestnanec pracovné dni po vyčerpaní dovolenky, je zamestnávateľ povinný skrátiť mu rovnakým spôsobom dovolenku v budúcom roku. Zameškané pracovné časy, ktoré sú kratšie než celý pracovný deň, sa spočítajú.

Zamestnávateľ odpočíta od dovolenky pomernú časť dovolenky (§ 9 ods. 5), ktorú už iný zamestnávateľ zamestnancovi za kalendárny rok poskytol alebo za ktorú mu poskytol peňažnú náhradu.

U zamestnancov povinných návštevou základnej odbornej školy má zameškané vyučovanie na tejto škole rovnaké následky ako zameškanie pracovného času.

Krátenie podľa odsekov 2 a 4 vykoná zamestnávateľ (§ 17 ods. 2) po vypočutí zamestnanca a po prejednaní so závodným zastupiteľstvom zamestnancov.

Do dovolenky sa započíta účasť na osobitnej liečebnej starostlivosti podľa predpisov o národnom poistení. Ústredná rada odborov môže vyhláškou v úradnom liste určiť výnimky.

Po čas dovolenky prislúchajú zamestnancovi aj všetky naturálne požitky, pokiaľ ich môže užívať. Za stravu a iné naturálne požitky s výnimkou bytu, svetla a kúrenia, pokiaľ tieto požitky nemôže užívať, prislúcha mu náhrada v peniazoch. Výška tejto náhrady sa určí podľa predpisov vydaných na účely národného poistenia.

Peňažné požitky a náhrada naturálnych požitkov za čas dovolenky sú sročné v obvyklých výplatných dňoch. Ak však požiada o to zamestnanec, musia byť tieto požitky vyplatené pri nastúpení dovolenky. Pritom sa však daň zo mzdy sráža podľa obvyklých výplatných období.

Nastúpenie dovolenky určuje so zreteľom na štátny národohospodársky plán zamestnávateľ po prejednaní so závodným zastupiteľstvom zamestnancov. Pritom prihliada v medziach prevádzkových potrieb závodu aj na oprávnené požiadavky zamestnancov. Dovolenka vo vedľajšom zamestnaní sa má podľa možnosti poskytnúť zároveň s dovolenkou v hlavnom zamestnaní. Zamestnávateľ oznámi zamestnancovi deň nastúpenia dovolenky zpravidla aspoň 14 dní vopred.

Zamestnancovi možno poskytnúť dovolenku alebo jej časť za kalendárny rok aj po jeho uplynutí, ak o to požiada alebo ak nemohol ju vyčerpať z dôvodov naliehavej potreby prevádzky závodu alebo pre niektorú z príčin uvedených v § 4 ods. 1. V takých prípadoch však musí zamestnanec nastúpiť dovolenku tak, aby skončila najneskoršie 31. marca budúceho roku; inak stráca nárok na dovolenku bez ujmy prípadného nároku na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku (§ 11).

Hromadná závodná dovolenka je prípustná len vtedy, ak je z prevádzkových dôvodov potrebná a slučiteľná so všeobecným záujmom, najmä ak sa tým neohrozí ani nesťaží plnenie štátneho národohospodárskeho plánu. Hromadná závodná dovolenka nesmie trvať dlhšie než 14 dní.

Ak sa udelí v závode hromadná závodná dovolenka, majú zamestnanci, ktorým v čase tejto dovolenky neprislúcha buď vôbec nárok na dovolenku alebo ktorým prislúcha nárok na dovolenku kratšiu než je hromadná závodná dovolenka, po celý čas jej trvania nárok na všetky požitky podľa ustanovení § 6, i keď nemôžu byť po čas hromadnej závodnej dovolenky primerane zamestnaní. Ak nadobudnú títo zamestnanci dodatočne v kalendárnom roku nárok na dovolenku alebo nárok na dlhšiu dovolenku, započíta sa im do nej čas hromadnej závodnej dovolenky, po ktorú boli platení a nepracovali. Inak sú títo zamestnanci povinní konať na zamestnávateľov rozkaz bezplatné náhradné práce po čas, rovnajúci sa pracovnému času, za ktorý dostali požitky podľa ustanovenia prvej vety v čase hromadnej závodnej dovolenky.

Ak bol pracovný pomer pred nastúpením dovolenky predčasne zrušený zamestnancom bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého dôvodu zavineného zamestnancom, stráca zamestnanec nárok na dovolenku.

Ak bol pracovný pomer po vyčerpaní dovolenky - avšak pred uplynutím kalendárneho roku - predčasne zrušený zamestnancom bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého dôvodu zavineného zamestnancom, je zamestnávateľ povinný od zamestnanca požadovať peňažnú náhradu za dovolenku, poprípade za jej časť, ktorú pred zrušením pracovného pomeru vyčerpal. Zamestnávateľ je oprávnený sraziť si príslušnú sumu pri poslednej výplate zamestnancových požitkov.

V ostatných prípadoch skončenia pracovného pomeru pred nastúpením dovolenky prislúcha zamestnancovi jej pomerná časť, ak sú u neho splnené podmienky pre vznik nároku na ňu; pritom platia ustanovenia o obmedzení dovolenky.

Za dni, ktoré zamestnanec zameškal bez dôležitej príčiny (§ 4 ods. 2 až 4) po vyčerpaní dovolenky v kalendárnom roku - avšak pred skončením pracovného pomeru - je zamestnávateľ povinný požadovať od zamestnanca dvojnásobok peňažných požitkov pripadajúcich na jeden deň poskytnutej dovolenky. Ustanovenie odseku 2 poslednej vety platí obdobne.

V ostatných prípadoch skončenia pracovného pomeru po vyčerpaní dovolenky - avšak pred uplynutím kalendárneho roku - je zamestnávateľ oprávnený od zamestnanca požadovať peňažnú náhradu za pomernú časť dovolenky, pripadajúcej na ostávajúcu časť roka, pokiaľ nejde o prípady uvedené v § 12 ods. 1. Ustanovenie odseku 2 poslednej vety platí obdobne.

Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že sa poskytne za každý mesiac trvania pracovného pomeru v kalendárnom roku jedna dvanástina dovolenky.

Zamestnancom poľnohospodárskym a lesným, ktorí za trvania pracovného pomeru nekonajú prácu nepretržite, prislúcha dovolenka podľa ustanovení § 2, ak v kalendárnom roku pracovali u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku viac než 150 dní; inak im prislúcha pomerná časť dovolenky vo výmere jednej dvanástiny za každých 25 dní konanej práce. Čas rozhodný pre predĺženie dovolenky podľa § 2 sa zistí súčtom kalendárnych rokov, v ktorých zamestnanec pracoval aspoň 150 dní.

Poskytovanie peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku je okrem prípadov uvedených v odseku 2 alebo 3 neprípustné.

Ak nemohol zamestnanec vyčerpať dovolenku alebo jej časť do 31. marca budúceho roku z príčin uvedených v § 4 ods. 1 alebo z rozkazu zamestnávateľa odôvodneného naliehavou potrebou prevádzky, má nárok na peňažnú náhradu za dovolenku alebo jej nevyčerpanú časť.

Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť prislúcha zamestnancovi tiež, ak ju nemohol vyčerpať pre skončenie pracovného pomeru.

Peňažná náhrada za dovolenku sa rovná peňažným požitkom zodpovedajúcim času dovolenky, okrem náhrady hotových výdavkov a odmeny za prácu nad čas, a peňažnej náhrade za naturálne požitky (§ 6 ods. 1 a 2).

Peňažná náhrada za dovolenku sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov o národnom poistení a je oslobodená od dane zo mzdy.

Pri zmene zamestnania sa započíta v novom zamestnaní do doby rozhodnej pre vznik nároku na dovolenku (§ 1) trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných pomerov a do doby rozhodnej pre predĺženie dovolenky (§ 2) trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných pomerov po dokončení 18. roku veku

Zamestnanci uvedení v odseku 1 majú voči svojmu doterajšiemu zamestnávateľovi nárok na pomernú časť dovolenky, ak nemali v tomto roku plnú dovolenku. Zamestnancovi prislúcha pomerná časť dovolenky, i keď mu podľa ustanovení § 1 nevznikol nárok na dovolenku.

Ak nemal zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje odsek 1, v kalendárnom roku v doterajšom pracovnom pomere plnú dovolenku alebo ak mal dovolenku kratšiu než mu prislúcha v novom pracovnom pomere, má voči novému zamestnávateľovi nárok na pomernú časť dovolenky.

Ak došlo k rozviazaniu pracovného pomeru v priebehu kalendárneho mesiaca, poskytne pomernú časť dovolenky za celý tento mesiac podľa predchádzajúcich ustanovení ten zamestnávateľ, u ktorého trval pracovný pomer v tomto mesiaci dlhšie než polovicu mesiaca, a pri zmene uprostred mesiaca doterajší zamestnávateľ.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne pre dovolenku zamestnancov pridelených podľa príslušných predpisov na výkon naliehavých prác a pre účastníkov pracovných brigád, pokiaľ trvajú dlhšie než 2 mesiace.