41/1952 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1953 - 31.12.1953 | 72/1952 Zb. |
| 3. | 01.01.1954 - 31.12.1958 | 99/1953 Zb. |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 41/1952 Zb. |
| Názov: | Nariadenie, ktorým sa ustanovujú zásady pre účtovnú evidenciu (účtovné zásady) |
| Typ: | Nariadenie vlády |
| Dátum schválenia: | 19.08.1952 |
| Dátum vyhlásenia: | 06.09.1952 |
| Autor: | Vláda Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 99/1953 Zb. | Vyhláška o účinnosti účtovných zásad pre ďalšie okruhy účtovných jednotiek. |
| 72/1952 Zb. | Vyhláška o účinnosti účtovných zásad pre niektoré okruhy účtovných jednotiek |
| 99/1953 Zb. | Vyhláška o účinnosti účtovných zásad pre ďalšie okruhy účtovných jednotiek. |
| 30/1958 Zb. | Vládne nariadenie, ktorým sa ustanovujú zásady pre účtovnú evidenciu (účtovné zásady) |
41
Vládne nariadenie
zo dňa 19. augusta 1952,
ktorým sa ustanovujú zásady pre účtovnú evidenciu (účtovné zásady).
Vláda Československej republiky, prihliadajúc na nutnosť zdokonaliť evidenciu a kontrolu
plnenia štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu a vybudovať
na ten účel na vedeckom podklade politickej ekonómie socializmu novú organizáciu účtovnej
evidencie, poskytujúcu potrebné údaje pre vedenie celého národného hospodárstva, nariaďuje
podľa § 8 zákona č. 108/1951 Sb., o organizácii národohospodárskej evidencie:
Prvá časť.
Úlohy účtovnej evidencie, jej základné náležitosti. Účtovná jednotka.
§ 1.
Účtovná evidencia je odborom jednotnej sústavy národohospodárskej evidencie; organizuje
sa jednotne podľa zásad ustanovených týmto nariadením.
§ 2.
(1)
Úlohou účtovnej evidencie je sledovať a kontrolovať vo všetkých účtovných jednotkách
(§ 6) priebeh plnenia štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu,
ako i poskytovať podklady pre ich sostavovanie, tým že vyjadruje hospodárske procesy
uzavretou sústavou vzájomne sopätých peňažných, poprípade aj naturálnych ukazovateľov.
(2)
Účtovná evidencia musí zároveň
a)
slúžiť na ochranu socialistického vlastníctva, na zamedzenie nezákonného a nehospodárneho
vydávania hospodárskych prostriedkov a nešetrného nakladania s nimi,
b)
umožňovať kontrolu hospodárskej, rozpočtovej a finančnej disciplíny všetkých hospodárskych,
rozpočtových i ostatných organizácií a rozbor ich hospodárskej činnosti a finančného
stavu,
c)
umožňovať uplatňovanie zásady hospodárnosti, odkrývanie nevyužitých rezerv a aktívne
ovplyvňovanie hospodárskych procesov za účelom upevnenia chozrasčotu,
d)
poskytovať podklady pre kontrolu množstva a akosti práce, pre kontrolu plnenia technicko-hospodárskych
noriem a pre správne a včasné určovanie odmeny za prácu podľa zásluhy,
e)
prispievať k rozvoju socialistických metód práce, uľahčovať zapojenie pracujúcich
do vedenia hospodárstva a prispievať k ich socialistickej výchove.
§ 3.
(1)
Účtovná evidencia zahrnuje
a)
bežnú účtovnú evidenciu, v ktorej sa účtovnými zápismi usporiadane zachycuje stav
hospodárskych prostriedkov a ich zmeny pri výrobnej a inej hospodárskej činnosti,
ako i pri ostatných hospodárskych operáciách (účtovné prípady); v hospodárskych organizáciách
sa na podklade bežnej účtovnej evidencie tiež zisťujú a usporiadane zachycujú skutočné
vlastné náklady kalkulačnej jednice (§ 22),
b)
účtovné výkazy, ktoré podávajú prehľad údajov o priebehu plnenia plánu a rozpočtov
účtovných jednotiek,
c)
súhrnné účtovné výkazy, ktoré podávajú prehľad súhrnných údajov o priebehu plnenia
štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva podľa jednotlivých hospodárskych odvetví
a štátneho rozpočtu podľa jeho členenia.
(2)
V účtovnej evidencii treba rozlišovať hospodárske prostriedky so zreteľom na ich
složenie (aktíva) a zdroje (pasíva).
§ 4.
(1)
Účtovné zápisy v bežnej účtovnej evidencii, účtovné výkazy a súhrnné účtovné výkazy,
ako i účtovné doklady a ostatné písomnosti účtovnej evidencie musia byť pravdivé,
prehľadné, srozumiteľné a ľahko kontrolovateľné.
(2)
Bežnú účtovnú evidenciu treba viesť dochvíľne, aby predovšetkým umožňovala včasné
sostavovanie a predkladanie účtovných a štatistických výkazov v určených lehotách.
§ 5.
Základom účtovnej evidencie je podvojná sústava.
§ 6.
(1)
Účtovnými jednotkami sa rozumejú
a)
podniky, poprípade závody, zariadenia a organizácie hospodáriace podľa zásad chozrasčotu
(hospodárske organizácie),
b)
ústredné úrady, ich hlavné správy, ostatné úrady, národné výbory, ich referáty, súdy,
prokuratúry, zariadenia a organizácie, pre činnosť ktorých sa zabezpečujú finančné
prostriedky v štátnom rozpočte a ktoré hospodária s týmito prostriedkami podľa rozpočtov
pre ne schválených (rozpočtové organizácie),
c)
ostatné zariadenia a organizácie,
pokiaľ sú povinné viesť o svojej činnosti účtovnú evidenciu ako uzavretý celok a sostavovať
samostatné účtovné výkazy alebo sostavovať súhrnné účtovné výkazy.
(2)
Investičná výstavba, ktorá sa vykonáva hospodárskym spôsobom, môže tvoriť účtovnú
jednotku, ak tak určí Ministerstvo financií.
(3)
Ministerstvá, iné ústredné úrady a ústredia organizácií (ďalej len „ústredné účtovné
jednotky“) so súhlasom Ministerstva financií podľa potreby určia jednotlivé základné
(najnižšie) účtovné jednotky, poprípade určia, kedy môžu podniky zo svojich častí
tvoriť samostatné účtovné jednotky; pritom sa spravujú hospodárnosťou a nutnosťou
zabezpečiť kontrolu ich hospodárskej a finančnej činnosti. Podľa tých istých zásad
rozhodnú v pochybnostiach, čo sa rozumie jednotlivými účtovnými jednotkami a aká je
ich vzájomná podriadenosť.
Druhá časť.
Bežná účtovná evidencia.
Prvý oddiel.
Druhy účtovných zápisov.
§ 7.
Bežná účtovná evidencia sa vedie podľa
a)
časového usporiadania účtovných prípadov (časové čiže chronologické zápisy) a
b)
vecného usporiadania účtovných prípadov (sústavné čiže systematické zápisy).
§ 8.
Časové zápisy sa robia v denníku (v denníkoch) zpravidla podľa pôvodných účtovných
dokladov a musia zachycovať účtovné prípady jednotlivo; je však dovolené jedným zápisom
zachycovať viac jednotlivých rovnorodých účtovných prípadov, ak sú zahrnuté v jednom
pôvodnom účtovnom doklade alebo ak sa na ne vyhotoví sberný účtovný doklad (§ 28).
§ 9.
(1)
Sústavné zápisy sa robia na účtoch, pričom sa účtovné prípady triedia a soskupujú
a)
v syntetickej evidencii na syntetických účtoch určených účtovou osnovou,
b)
v analytickej evidencii na analytických účtoch, na ktorých sa zachycujú podrobnejšie
rozvedené alebo doplnené údaje zápisov robených na jednotlivých syntetických účtoch.
(2)
Peňažné sumy vyplývajúce zo zápisov analytickej evidencie musia zodpovedať príslušným
peňažným sumám na syntetickom účte, ku ktorému sa vedie analytická evidencia.
(3)
Časové zápisy rovnorodých účtovných prípadov možno sbierať (sborníkovať) v obdobiach
najviacej mesačných a potom zachycovať ich údaje sústavnými zápismi hromadne.
§ 10.
(1)
Syntetická evidencia sa vedie len v peňažných jednotkách.
(2)
Analytická evidencia sa vedie v peňažných jednotkách alebo v jednotkách množstva
alebo v obidvoch jednotkách podľa povahy hospodárskych operácií; ak sa vedie len v
jednotkách množstva, treba zabezpečiť väzbu v peňažných jednotkách na zápisy syntetickej
evidencie.
§ 11.
(1)
Analytická evidencia sa vedie k syntetickým účtom o základných prostriedkoch, zásobách,
pracovných príjmoch zamestnancov, zúčtovaní s inými osobami, nákladoch na výrobu a
o nákladoch na obeh.
(2)
Ministerstvo financií určí, ku ktorým ďalším syntetickým účtom sa musí viesť analytická
evidencia.
Druhý oddiel.
Účtové osnovy a účtový rozvrh.
§ 12.
Základom pre jednotnú organizáciu bežnej účtovnej evidencie je účtová osnova, ktorá
určuje všetky syntetické účty a podľa ich ekonomického obsahu sdružuje ich do oddielov,
tak aby účtovná evidencia poskytovala
a)
najdôležitejších ukazovateľov pre kontrolu plnenia štátneho plánu rozvoja národného
hospodárstva a štátneho rozpočtu, ako i potrebné podklady pre ich sostavenie a
b)
údaje potrebné pre rozbor hospodárskej činnosti a finančného stavu účtovných jednotiek.
§ 13.
(1)
Ministerstvo financií určí pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtové osnovy
a vydá k nim smernice; predpíše v nich aj záväzné názvy a číselné označenia oddielov
a syntetických účtov.
(2)
Ústredné účtovné jednotky môžu doplniť so súhlasom Ministerstva financií účtové osnovy
ďalšími syntetickými účtami podľa osobitných potrieb podriadených účtovných jednotiek.
§ 14.
V účtovnej jednotke sa musia viesť všetky syntetické účty určené v účtovej osnove,
pokiaľ sú pre ne dané účtovné prípady. Každá účtovná jednotka sostaví pre každý účtovný
rok účtový rozvrh, v ktorom uvedie názvy a číselné označenia syntetických účtov potrebných
na zachytenie účtovných prípadov, ktoré sa môžu v účtovnom roku vyskytnúť.
§ 15.
Bežná účtovná evidencia v účtovnej jednotke sa môže v jednotlivých prípadoch decentralizovať
do samostatných uzavretých častí; pritom však musí byť medzi nimi zachovaná organická
spojitosť, aby bolo možno z ich údajov sostavovať účtovné výkazy za účtovnú jednotku
ako celok.
Tretí oddiel.
Účtovné knihy a forma účtovných zápisov.
§ 16.
Účtovné zápisy sa robia v účtovných knihách, ktoré môžu byť buď viazané alebo vedené
ako voľné listy.
§ 17.
(1)
Účtovné zápisy treba robiť perom (atramentom), strojom alebo iným prostriedkom zaručujúcim
ich trvanlivosť. Pri ručnom prepisovaní účtovných zápisov a v analytickej evidencii
je dovolené používať atramentovú ceruzu.
(2)
Účtovné zápisy nie je dovolené robiť tesnopisom.
(3)
Účtovné zápisy treba robiť starostlive a čitateľne, bez prečiarkovania a vymazávania,
bez pripisovania nad riadkami, pod nimi alebo v prázdnych miestach medzi účtovnými
zápismi.
(4)
Treba zabezpečiť spojitosť medzi účtovnými dokladmi a účtovnými zápismi, ako i spojitosť
účtovných zápisov toho istého účtovného prípadu.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane tiež o ostatných zápisoch v účtovnej
evidencii (napr. v účtovných výkazoch, účtovných dokladoch, kalkulačných listoch,
archívnej knihe). V účtovných dokladoch je dovolené používať atramentovú ceruzu, ak
to nie je v rozpore s osobitnými predpismi.
§ 18.
(1)
Ministerstvo financií vydá podrobné predpisy o účtovných knihách, o podmienkach pre
používanie voľných listov a o spôsobe opráv chybných zápisov v účtovnej evidencii.
(2)
Ministerstvo financií schvaľuje typové vzory účtovných kníh a smernice k nim.
Štvrtý oddiel.
Kontrola bežnej účtovnej evidencie a účtovná uzávierka.
§ 19.
Formálna správnosť bežnej účtovnej evidencie sa musí kontrolovať najmenej raz mesačne,
zpravidla k začiatku prvého dňa každého mesiaca (súvahový čiže bilančný deň), a to
preskúšaním shody údajov časových a sústavných zápisov, ako i shody údajov syntetickej
a analytickej evidencie za uplynulé účtovné obdobie a sostavením predvahy.
§ 20.
Vecná správnosť bežnej účtovnej evidencie sa kontroluje pri inventarizácii hospodárskych
prostriedkov srovnaním ich skutočných stavov so stavmi podľa účtovných zápisov. Ak
sa zistí pritom nesúhlas, vyšetrí sa jeho príčina a rozhodne sa o jeho urovnaní.
§ 21.
Účtovné knihy obsahujúce sústavné účtovné zápisy sa musia po vyúčtovaní všetkých účtovných
prípadov účtovného roka riadne uzavrieť k začiatku prvého dňa budúceho účtovného roka
(ročný súvahový čiže bilančný deň).
Piaty oddiel.
Výsledná kalkulácia vlastných nákladov v hospodárskych organizáciách.
§ 22.
(1)
Na podklade bežnej účtovnej evidencie sa v hospodárskych organizáciách sostavuje
výsledná kalkulácia vlastných nákladov kalkulačnej jednice.
(2)
Kalkulačnou jednicou sa rozumejú výrobky, služby, tovar a pod., poprípade ich časti
alebo skupiny, vymedzené množstvom, časom alebo iným spôsobom.
(3)
Výsledná kalkulácia vlastných nákladov musí byť srovnateľná s predbežnou kalkuláciou
čo do kalkulačnej jednice i čo do jednotlivých položiek nákladov.
§ 23.
(1)
Vlastné náklady kalkulačnej jednice sa zachycujú v kalkulačných listoch.
(2)
Údaje o nákladoch v kalkulačných listoch, pokiaľ nevyplývajú priamo z bežnej účtovnej
evidencie, musia byť doložené osobitnými dokladmi, pre ktoré platia primerane ustanovenia
o účtovných dokladoch.
§ 24.
(1)
Ministerstvo financií určí pre jednotlivé skupiny účtovných jednotiek typové kalkulačné
vzorce pre sostavovanie výslednej kalkulácie vlastných nákladov a vydá k nim smernice.
(2)
Ústredné účtovné jednotky vydajú podľa osobitných potrieb podriadených účtovných
jednotiek so súhlasom Ministerstva financií odborové kalkulačné vzorce a pokyny k
nim.
§ 25.
Ministerstvo financií alebo s jeho súhlasom ostatné ústredné účtovné jednotky určia,
v ktorých hospodárskych organizáciách, kedy a za ktoré obdobia sa musí sostavovať
výsledná kalkulácia vlastných nákladov.
Šiesty oddiel.
Účtovné doklady.
§ 26.
Účtovné zápisy musia byť doložené pôvodnými alebo sbernými účtovnými dokladmi overujúcimi
uskutočnenie hospodárskych operácií zachycovaných v účtovnej evidencii.
§ 27.
(1)
Pôvodné účtovné doklady musia mať tieto základné náležitosti:
a)
názov účtovného dokladu, označenie vyhotoviteľa, doklady pre vnútorné účtovanie vyhotovené
v účtovnej jednotke aj označenie jej složky, a označenie účastníkov hospodárskej operácie,
b)
dátum vyhotovenia účtovného dokladu, účtovné doklady došlé aj dátum ich doručenia,
c)
opis obsahu hospodárskej operácie a jej zdôvodnenie,
d)
peňažnú sumu alebo údaj o množstve, poprípade peňažnú sumu i údaj o množstve, podľa
povahy hospodárskej operácie,
e)
podpisy vyhotoviteľa a osôb zodpovedných za uskutočnenie hospodárskej operácie a
za správne zachytenie údajov o nej v účtovnom doklade,
f)
vyjadrenie spojitosti účtovného dokladu s účtovným zápisom (napr. účtovací predpis,
poznámka o zaúčtovaní účtovného dokladu).
(2)
Pôvodné účtovné doklady musia byť vyhotovené v lehotách určených osobitnými predpismi,
a ak niet takých lehôt, bez meškania po dokončení overovanej hospodárskej operácie.
Za ich včasné vyhotovenie a odovzdanie učtárni zodpovedajú osoby, ktoré sú povolané
ich podpisovať.
§ 28.
Sbernými účtovnými dokladmi sa shrnujú údaje niekoľkých pôvodných účtovných dokladov
o rovnorodých hospodárskych operáciách. Náležitosti týchto dokladov a podmienky pre
ich používanie určí Ministerstvo financií.
§ 29.
Učtáreň preskúša pred zaúčtovaním všetky účtovné doklady, pokiaľ ide o úplnosť predpísaných
náležitostí, o počtovú správnosť číselných údajov v nich obsiahnutých, o zákonnosť
overovaných hospodárskych operácií a o oprávnenie osôb, ktoré ich uskutočnily.
§ 30.
Ministerstvo financií schvaľuje typové vzory účtovných dokladov, ak nie je vzor určený
osobitnými predpismi.
Tretia časť.
Účtovné výkazy a postup pri ich schvaľovaní.
§ 31.
(1)
Účtovné jednotky sostavujú účtovné výkazy za uplynulé mesačné, štvrťročné a ročné
účtovné obdobia vždy k začiatku súvahového dňa.
(2)
Nadriadené účtovné jednotky sostavujú z preverených účtovných výkazov, poprípade
z preverených súhrnných účtovných výkazov, súhrnné účtovné výkazy za celý odbor svojej
pôsobnosti.
(3)
Ministerstvo financií po dohode so Štátnym úradom štatistickým alebo s ich súhlasom
ostatné ústredné účtovné jednotky môžu v jednotlivých prípadoch nariadiť sostavovanie
a predkladanie účtovných výkazov a súhrnných účtovných výkazov i za kratšie obdobie
než mesačné.
§ 32.
(1)
Mesačné, štvrťročné a ročné účtovné výkazy obsahujú súvahu čiže bilanciu, ktorá podáva
súborne stav aktív a pasív a sostavuje sa na podklade predvahy sosúhlasenej s údajmi
analytickej evidencie.
(2)
K ročným účtovným výkazom prikladá účtovná jednotka sprievodnú zprávu o svojej výrobnej
a inej hospodárskej činnosti a o jej výsledkoch; k ročným súhrnným účtovným výkazom
prikladá sprievodnú zprávu o výrobnej a inej hospodárskej činnosti podriadených účtovných
jednotiek a o celkových výsledkoch tejto činnosti, v ktorej zvlášť prihliadne na účtovné
jednotky, ktoré celkový výsledok podstatne ovplyvnily.
(3)
Účtovné výkazy predkladané podľa §§ 34 až 36 a ukladané podľa § 90 musia byť podpísané vedúcim účtovnej jednotky a hlavným (vedúcim)
účtovníkom; bez týchto podpisov sú neplatné.
§ 33.
Ministerstvo financií po dohode so Štátnym úradom štatistickým určí, z čoho sa skladajú
a aký majú obsah účtovné výkazy a súhrnné účtovné výkazy, a schvaľuje typové vzory
účtovných výkazov a smernice k nim. Nie je dovolené používať neschválené vzory.
§ 34.
(1)
Základné účtovné jednotky predkladajú mesačné, štvrťročné a ročné účtovné výkazy
priamo nadriadenej účtovnej jednotke, orgánom Štátnej banky československej, orgánom
Štátneho úradu štatistického podľa predpisov ním vydaných a účtovné výkazy o investíciách
tiež orgánom Investičnej banky, národného podniku.
(2)
Ministerstvo financií môže uložiť základným účtovným jednotkám, aby predkladaly mesačné,
štvrťročné a ročné účtovné výkazy aj jemu alebo orgánom ním určeným.
(3)
Ústredné účtovné jednotky môžu so súhlasom Ministerstva financií oslobodiť základné
účtovné jednotky od povinnosti predkladať mesačné súvahy, ak im neposkytuje úver Štátna
banka československá a ak im neposkytuje úver, ani ich nefinancuje Investičná banka;
nemožno však oslobodiť od povinnosti predkladať štvrťročné a ročné súvahy.
(4)
V prípadoch, kde sa v tejto časti hovorí o Štátnej banke československej, vstupuje
na jej miesto Investičná banka, ak ide o účtovné výkazy alebo súhrnné účtovné výkazy
účtovných jednotiek, ktoré sú s ňou v prevádzkovom styku.
§ 35.
(1)
Nadriadené účtovné jednotky, s výnimkou ústredných, predkladajú mesačné, štvrťročné
a ročné súhrnné účtovné výkazy účtovnej jednotke im priamo nadriadenej, orgánom určeným
Ministerstvom financií, orgánom Štátnej banky československej a súhrnné účtovné výkazy
o investíciách aj orgánom Investičnej banky. Ministerstvo financií po dohode so Štátnym
úradom štatistickým môže oslobodiť tieto účtovné jednotky celkom alebo zčasti od povinnosti
predkladať súhrnné účtovné výkazy.
(2)
Štátny úrad plánovací a Štátny úrad štatistický môžu uložiť so súhlasom Ministerstva
financií účtovným jednotkám uvedeným v odseku 1, aby predkladaly súhrnné účtovné výkazy
aj ich orgánom.
§ 36.
Ústredné účtovné jednotky predkladajú mesačné, štvrťročné a ročné súhrnné účtovné
výkazy Štátnemu úradu plánovaciemu, Ministerstvu financií, Štátnemu úradu štatistickému,
Štátnej banke československej a súhrnné účtovné výkazy o investíciách aj Investičnej
banke; ročné súhrnné účtovné výkazy predkladajú vláde.
§ 37.
(1)
Základné účtovné jednotky predkladajú účtovné výkazy najneskoršie v týchto lehotách:
a)
mesačné a štvrťročné do dvadsať dní po uplynutí sledovaného účtovného obdobia,
b)
ročné do 15. februára roku nasledujúceho po sledovanom účtovnom roku.
(2)
Ústredné účtovné jednotky predkladajú súhrnné účtovné výkazy najneskoršie v týchto
lehotách:
a)
mesačné a štvrťročné do štyridsať dní po uplynutí sledovaného účtovného obdobia,
b)
ročné do 1. apríla roku nasledujúceho po sledovanom účtovnom roku.
(3)
V medziach lehôt podľa odseku 1 upraví základným účtovným jednotkám odstupňované
lehoty na predloženie účtovných výkazov priamo nadriadená účtovná jednotka, ústredným
účtovným jednotkám v medziach lehôt podľa odseku 2 Ministerstvo financií po dohode
so Štátnym úradom štatistickým a ostatným účtovným jednotkám priamo nadriadená účtovná
jednotka v medziach lehoty pre ňu určenej.
(4)
Ministerstvo financií môže skrátiť lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2, ak budú na to
dané podmienky zlepšením organizácie, metódy a techniky účtovnej evidencie.
§ 38.
(1)
Za oneskorené predkladanie mesačných, štvrťročných a ročných účtovných výkazov a
súhrnných účtovných výkazov zodpovedajú vedúci účtovných jednotiek a ich hlavní (vedúci)
účtovníci.
(2)
Za nesprávne údaje v účtovných výkazoch a za porušovanie určených vzorov a lehôt
pre predkladanie účtovných výkazov zodpovedajú vedúci účtovných jednotiek a hlavní
(vedúci) účtovníci podľa príslušných trestných predpisov.
§ 39.
(1)
Nadriadené účtovné jednotky preskúmajú predložené štvrťročné účtovné výkazy do desať
dní, ročné účtovné výkazy a štvrťročné súhrnné účtovné výkazy do pätnásť dní a ročné
súhrnné účtovné výkazy do dvadsať dní po ich doručení; v tých istých lehotách rozhodnú
o ich schválení.
(2)
Nadriadené účtovné jednotky, s výnimkou ústredných, sú povinné oznámiť dva dni vopred
deň skúmania ročných účtovných výkazov a ročných súhrnných účtovných výkazov orgánom
určeným Ministerstvom financií a kompetentným orgánom Štátneho úradu štatistického,
Štátnej banky československej a Investičnej banky; ústredné účtovné jednotky oznámia
deň skúmania Ministerstvu financií, Štátnemu úradu štatistickému, Štátnej banke československej
a Investičnej banke.
(3)
Ministerstvo financií, orgány ním určené, Štátny úrad štatistický, Štátna banka československá,
Investičná banka a ich orgány môžu
a)
požadovať od účtovných jednotiek potrebné vysvetlenia údajov obsiahnutých v účtovných
výkazoch,
b)
skúmať v účtovných jednotkách údaje účtovnej evidencie a účtovných výkazov, ich podloženie
dokladmi, ako i zápisnice a iný materiál o revíziách účtovných jednotiek,
c)
zúčastniť sa na skúmaní účtovných výkazov.
(4)
Nadriadené účtovné jednotky oznamujú v lehotách podľa odseku 1 svoje rozhodnutia
o účtovných výkazoch a o súhrnných účtovných výkazoch účtovným jednotkám, ktoré ich
predložily, a vo veciach investícií aj Investičnej banke alebo jej kompetentným orgánom;
rozhodnutia o súhrnných účtovných výkazoch oznamujú aj Ministerstvu financií alebo
kompetentným orgánom ním určeným.
(5)
Ministerstvo financií alebo kompetentné orgány ním určené a Investičná banka alebo
jej kompetentné orgány oznamujú svoje námietky k súhrnným účtovným výkazom alebo k
účtovným výkazom základných účtovných jednotiek do pätnásť dní po ich doručení účtovným
jednotkám, ktoré predložily tieto výkazy, i nadriadeným účtovným jednotkám, ktoré
ich schvaľujú. Ak neprejavia nadriadené účtovné jednotky nesúhlas s námietkami do
desať dní po ich doručení, pokladajú sa námietky za prijaté. Ak nesúhlasia nadriadené
účtovné jednotky s námietkami, rozhodne o nich vláda na návrh Ministerstva financií,
poprípade rada krajského národného výboru, pokiaľ je na to kompetentná, na návrh orgánov
určených Ministerstvom financií alebo Investičnej banky. Dokiaľ sa nerozhodne o týchto
námietkách, vykonajú sa len tie rozhodnutia nadriadených účtovných jednotiek o účtovných
výkazoch, proti ktorým neboly vznesené námietky.
§ 40.
Ministerstvo financií upraví osobitným predpisom sostavovanie, predkladanie a postup
pri schvaľovaní účtovných výkazov rozpočtových organizácií, peňažných ústavov a jednotných
roľníckych družstiev.
Štvrtá časť.
Zásady pre sostavovanie súvah a pre oceňovanie ich položiek.
Prvý oddiel.
Základné prostriedky, odpisy základných prostriedkov a investície.
§ 41.
(1)
Stavby a budovy, zariadenie vyžadujúce montáž a práce na ich dobudovaní alebo adaptácie
zväčšujúce ich obstarávaciu hodnotu sa vyúčtujú ako základné prostriedky po ich dokončení.
Zariadenie nevyžadujúce montáž (dopravné prostriedky, voľne stojace obrábacie stroje,
pôdohospodárske stroje, stavebné mechanizmy a pod.), zariadenie vyžadujúce montáž,
avšak určené pre stálu rezervu, ďalej dospelé ťažné a chovné zvieratá, dospelá hydina
a včelstvá bez zreteľa na ich hodnotu, ako aj nástroje a inventár s výnimkou hospodárskych
prostriedkov patriacich k obežným prostriedkom (§ 53) sa vyúčtujú ako základné prostriedky po ich prevzatí.
(2)
Investičné náklady spojené s vysádzaním porastov, ako i s prácami na pozemkoch, v
hlbinách zeme, na lesných a vodných plochách (melioračné, vysušovacie, zavlažovacie
a podobné práce s výnimkou banských investičných prác), sa vyúčtujú ako základné prostriedky
každoročne v sume vynaloženej v účtovnom roku bez zreteľa, či bol dokončený celý komplex
prác.
§ 42.
(1)
Investičné práce v najatých základných prostriedkoch sa môžu robiť len v prípadoch,
ktoré boly predvídané v schválenom investičnom pláne a v smluve o nájme základných
prostriedkov, a náklady na ne sa vyúčtujú rovnakým spôsobom ako investície.
(2)
Investičné práce, ktoré boly urobené v najatých základných prostriedkoch a sa odovzdávajú
prenajímateľovi bezodplatne po uplynutí nájomnej doby, vyčlenia sa zo základných prostriedkov
nájomníka a zahrnú sa do súboru základných prostriedkov prenajímateľa zároveň so zväčšením
jeho základného alebo obdobného fondu.
(3)
Generálne opravy v najatých základných prostriedkoch sa vykonávajú podľa podmienok
smluvy na účet prenajímateľa alebo nájomníka; po ich dokončení sa musia vyjadriť v
súvahe prenajímateľa.
§ 43.
(1)
Náklady na práce spojené s úpravou pozemkov, lesov a pod., ktoré nesúvisia s výstavbou
určitých objektov, ako i náklady na dočasne prerušené stavby a iné náklady, ktorými
sa nezväčšuje hodnota základných prostriedkov, sa nezahrnujú do súboru týchto prostriedkov
a na konci účtovného roka sa vyúčtujú na určené zdroje financovania.
(2)
Náklady na geologické prieskumné práce, ktoré nesúvisia s výstavbou určitých objektov,
sa nezahrnujú do súboru základných prostriedkov a vyúčtujú sa na určené zdroje financovania
po dokončení celého komplexu prác; vyúčtovanie možno však urobiť až na podklade potvrdenia,
že materiál o výsledku týchto prác bol odovzdaný kompetentnému orgánu pre geologický
výskum.
§ 44.
Obstarávacia hodnota základných prostriedkov zahrnuje všetky náklady na ne vynaložené,
počítajúc do toho i náklady na ich dodanie a montáž.
§ 45.
Náklady zábehového obdobia podnikov alebo ich jednotlivých složiek uvedených do činnosti,
náklady na premiestenie inventára a zariadenia nevyžadujúceho montáž, ak patrí tento
inventár a zariadenie k základným prostriedkom podnikov v činnosti, ako i náklady
na používanie a ochranu základných prostriedkov, pôdy, lesných a vodných plôch a nerastného
bohatstva sa zachycujú v nákladoch na výrobu a na obeh.
§ 46.
Dokončené stavby, ako i ostatné novo obstarané základné prostriedky sa vyúčtujú do
základných prostriedkov v plnej sume zodpovedajúcej všetkým skutočne vynaloženým nákladom;
účtovné jednotky, ktoré majú základný alebo obdobný fond, vyúčtujú túto sumu zároveň
v prospech tohto fondu. Pre vyúčtovanie zvierat vlastného chovu zaradených v priebehu
účtovného roku do základných prostriedkov platí primerane ustanovenie § 54 ods. 3.
§ 47.
(1)
Zostatkovú hodnotu základných prostriedkov, ktoré stratily svoj výrobný alebo hospodársky
význam, vyúčtujú účtovné jednotky, ktoré majú základný alebo obdobný fond, so súhlasom
priamo nadriadenej účtovnej jednotky na vrub tohto fondu.
(2)
Zostatková hodnota základných prostriedkov, ktoré boly podľa platných predpisov prevedené
bezodplatne na inú účtovnú jednotku, sa vyúčtuje v prevádzajúcej účtovnej jednotke
na vrub základného alebo obdobného fondu, v prejímajúcej účtovnej jednotke v jeho
prospech.
(3)
V účtovných jednotkách, ktoré majú základný alebo obdobný fond, sa pri demontáži
zariadenia vyúčtujú pôvodné náklady na jeho montáž na vrub tohto fondu.
(4)
Hodnota zásob získaných z likvidácie základných prostriedkov (pri zbúraní budov a
stavieb, pri demontáži zariadenia a pod.) a náklady spojené s touto likvidáciou sa
v účtovných jednotkách, ktoré majú obratový alebo obdobný fond, vyúčtujú v plných
sumách v prospech a na vrub tohto fondu.
§ 48.
(1)
Základné prostriedky v používaní, v konzervácii i v rezerve sa uvádzajú v aktívach
súvahy v obstarávacej hodnote.
(2)
Opotrebenie základných prostriedkov, s výnimkou chovných zvierat, sa uvádza v pasívach
súvahy v osobitnej položke ako oprávky. V rozpočtových organizáciách sa opotrebenie
základných prostriedkov nezachycuje, pokiaľ Ministerstvo financií neustanoví inak.
§ 49.
(1)
Oprávky k základným prostriedkom musia zodpovedať súčtu odpisov zmenšenému o náklady
skutočne vynaložené na generálne opravy.
(2)
Normy odpisov včítane ich časti, ktorá je určená na generálne opravy, rozlíšené podľa
druhov budov, stavieb, zariadenia, strojov, inventára a ostatných základných prostriedkov,
určia ústredné účtovné jednotky so súhlasom Ministerstva financií.
§ 50.
Obstarávacia hodnota základných prostriedkov, s výnimkou základných prostriedkov v
rezerve (na sklade), sa prenáša zúčtovaním odpisov podľa určených noriem do nákladov
na výrobu alebo na obeh.
§ 51.
(1)
V podnikoch so sezónnou výrobou sa ročná suma odpisov vyúčtuje do nákladov obdobia
sezóny.
(2)
Odpisy prenajatých základných prostriedkov účtuje prenajímateľ podľa určených noriem
na vrub nájomného.
(3)
Vyúčtovanie odpisov do odpisového fondu sa neprerušuje počas opráv a prestojov základných
prostriedkov s výnimkou strojov a zariadenia, pri ktorých je dovolené robiť odpisy
podľa ich výkonu.
(4)
Vyúčtovanie odpisov do odpisového fondu sa prerušuje, ak základné prostriedky boly
dané do konzervácie z rozhodnutia vlády alebo rady krajského národného výboru, pokiaľ
je na to kompetentná.
§ 52.
Náklady na generálne opravy základných prostriedkov sa vyúčtujú po dokončení jednotlivých
opráv na vrub odpisového fondu, ponechávaného na tieto opravy k dispozícii účtovnej
jednotke, alebo na vrub iných zdrojov predvídaných finančným plánom pre financovanie
generálnych opráv.
§ 53.
(1)
K základným prostriedkom nepatria a ako obežné prostriedky sa uvádzajú:
a)
predmety, ktorých čas upotrebiteľnosti je kratší než rok, bez zreteľa na ich hodnotu
(krátkodobé predmety);
b)
predmety, ktorých hodnota je nižšia než limit, ktorý určia kompetentné ústredné účtovné
jednotky najvyššie sumou 3000 Kčs za predmet, bez zreteľa na čas ich upotrebiteľnosti
(drobné predmety); pôdohospodárske stroje a pôdohospodárske náradie, dospelé ťažné
a chovné zvieratá, dospelá hydina a včelstvá patria však k základným prostriedkom
bez zreteľa na ich hodnotu;
c)
špeciálne nástroje a špeciálne prípravky bez zreteľa na ich hodnotu;
d)
mladé zvieratá a zvieratá vo výkrme;
e)
pracovný odev, pracovná obuv a posteľná výbava bez zreteľa na ich hodnotu a čas ich
upotrebiteľnosti.
(2)
Hodnota predmetov uvedených v odseku 1 písm. a), b) a e) sa odpisuje podľa času ich
upotrebiteľnosti.
(3)
Hodnotu predmetov uvedených v odseku 1 písm. a) a b) je dovolené odpisovať i tak,
že sa vyúčtuje ako opotrebenie 50 % ich hodnoty pri vydaní zo skladov do používania
a zvyšujúcich 50 % po odpočítaní ceny ich možného použitia pri vyradení.
(4)
Hodnota špeciálnych nástrojov a špeciálnych prípravkov sa odpisuje v sumách predvídaných
plánom, pri sostavovaní ktorého sa vychádza z rozpočtovaných nákladov na ich zhotovenie
a z plánovaného množstva výrobkov; musí sa však odpísať najneskoršie v období dvoch
rokov. Hodnota špeciálnych nástrojov a špeciálnych prípravkov určených pre individuálnu
zákazku sa plne odpisuje pri odovzdaní zákazky do výroby.
(5)
Hodnota mladých zvierat a zvierat vo výkrme sa neodpisuje.
(6)
Krátkodobé predmety a drobné predmety, ako i špeciálne nástroje a špeciálne prípravky,
pracovný odev, pracovná obuv a posteľná výbava sa uvádzajú v súvahe v obstarávacej
hodnote. Opotrebenie týchto predmetov sa uvádza v pasívach súvahy v osobitnej položke
ako oprávky; v rozpočtových organizáciách sa toto opotrebenie neúčtuje, pokiaľ Ministerstvo
financií neustanoví inak.
Druhý oddiel.
Suroviny, materiál, hotové výrobky a tovar.
§ 54.
(1)
Suroviny, základný a pomocný materiál, palivo, obaly, náhradné súčiastky pre opravy,
drobné a krátkodobé predmety, tovar, hotové výrobky a pod. sa uvádzajú v súvahe v
sume zodpovedajúcej ich skutočným vlastným nákladom.
(2)
Skutočné vlastné náklady týchto zásob zahrnujú všetky náklady na ich obstaranie a
dodanie na sklad účtovnej jednotky.
(3)
Vlastné výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby získané v bežnom roku sa účtujú v
priebehu tohto roku do sostavenia ročnej výslednej kalkulácie v plánovaných vlastných
nákladoch.
§ 55.
(1)
Suroviny, materiál a palivo je dovolené zachycovať buď v plánovaných vlastných nákladoch
s vykázaním odchýlok skutočných vlastných nákladov od plánovaných, alebo vo veľkoobchodných
(faktúrnych) cenách s vykázaním sumy dopravných a obstarávacích nákladov a prirážok
zásobovacích organizácií. Ministerstvo financií môže v nutných prípadoch povoliť obdobný
spôsob účtovania aj pri obaloch a náhradných súčiastkach.
(2)
Suma odchýlok od plánovaných cien alebo suma dopravných a obstarávacích nákladov
a prirážok zásobovacích organizácií, pripadajúca na spotrebované suroviny, materiál
a palivo, sa musí mesačne vyúčtovať na príslušné druhy činnosti a do príslušných nákladov.
(3)
Hotové výrobky je dovolené zachycovať buď v plánovaných vlastných nákladoch s vykázaním
odchýlok skutočných vlastných nákladov od plánovaných, alebo vo veľkoobchodných cenách
podniku (bez dane z obratu) s vykázaním rozdielov medzi hodnotou v týchto cenách a
skutočnými vlastnými nákladmi.
(4)
Suma odchýlok skutočných vlastných nákladov od plánovaných alebo suma rozdielov medzi
skutočnými vlastnými nákladmi hotových výrobkov a ich hodnotou vo veľkoobchodných
cenách podniku (bez dane z obratu), ktorá pripadá na realizované hotové výrobky, sa
musí mesačne vyúčtovať na príslušné účty realizácie.
§ 56.
Materiál na ceste sa uvádza v príslušných položkách súvahy spoločne s materiálom na
sklade. Celková hodnota materiálu na ceste sa uvádza v súvahe za súčtom všetkých výrobných
zásob.
§ 57.
(1)
Suroviny a materiál odoslaný na spracovanie sa uvádza v súvahe v príslušnej položke
surovín a materiálu.
(2)
Suroviny a materiál prijatý na spracovanie sa uvádza pod súvahovými súčtami v cenách
uvedených v smluve.
§ 58.
(1)
V položke súvahy „Nedokončená výroba“ sa musia uvádzať skutočné vlastné náklady nedokončených
výrobkov a prác.
(2)
V priemyslových odvetviach s veľkosériovou a hromadnou výrobou je dovolené oceňovať
súčiastky a polotovary vo výrobe v bežných normových vlastných nákladoch.
(3)
Nedokončené generálne opravy sa uvádzajú v súvahe v sume skutočných nákladov.
§ 59.
(1)
Výdaje vzniknuté v účtovnom období, ktoré však hospodársky súvisia s budúcimi účtovnými
obdobiami, sa uvádzajú v súvahe v osobitnej položke „Náklady budúcich období“ a musia
sa vyúčtovať do nákladov najneskoršie v období dvoch rokov, v osobitných prípadoch,
so súhlasom Ministerstva financií a Štátneho úradu štatistického, najneskoršie v období
štyroch rokov.
(2)
Náklady na banské prípravné práce sa odpisujú v priebehu plánovaného času trvania
ťažby.
§ 60.
Výrobný odpad sa zachycuje v cenách možného použitia podľa smerníc nadriadenej účtovnej
jednotky.
§ 61.
Tovar v maloobchodných podnikoch sa zachycuje v maloobchodných cenách; rovnako je
dovolené postupovať pri tovare vo veľkoobchodných skladoch a v ústredných skladoch
obchodných organizácií. Rozdiel medzi hodnotou tovaru v nákupných a maloobchodných
cenách sa uvádza v súvahe v samostatnej položke.
§ 62.
Odoslaný tovar, urobené práce a poskytnuté služby sa zachycujú vo vlastných nákladoch,
ak sa faktúry odovzdávajú na inkaso peňažným ústavom a ak nie je účtovou osnovou dovolené
účtovať tento tovar, práce a služby pred ich zaplatením ako realizované.
§ 63.
Odberateľ uvádza hodnotu tovaru, ktorý odmietol prevziať a ktorý má v úschove, pod
súvahovými súčtami.
Tretí oddiel.
Pohľadávky a dlhy a ostatné položky súvahy.
§ 64.
Súvahové zostatky účtov, na ktorých sa zachycuje styk s peňažnými ústavmi a s nadriadenými
i s podriadenými účtovnými jednotkami, sa musia preveriť podľa výpisov z účtov a rozdiely
sa musia odstrániť do sostavenia súvahy.
§ 65.
Pohľadávky a dlhy uvádza každá účtovná jednotka vo svojej súvahe v sumách, ktoré vyplývajú
z jej účtovných zápisov a ktoré považuje za správne. Účtovná jednotka, ktorá má na
veci právny záujem, je povinná ihneď predložiť neshody z veriteľského alebo dlžníckeho
pomeru na rozhodnutie v arbitrážnom alebo súdnom konaní.
§ 66.
(1)
Nároky z penále, smluvných pokút a z obdobných právnych titulov, pri ktorých uplynula
lehota na námietky, ako i sumy uznané dlžníkom alebo priznané v arbitrážnom alebo
súdnom konaní, sa uvádzajú v súvahách zúčastnených účtovných jednotiek v príslušných
položkách veriteľov alebo dlžníkov.
(2)
Pred uplynutím lehoty na námietky, ako i pred uznaním súm týchto nárokov dlžníkom
alebo pred ich predložením na rozhodnutie v arbitrážnom alebo súdnom konaní sa tieto
sumy uvádzajú v súvahách veriteľa i dlžníka pod súvahovými súčtami.
§ 67.
Ak nie je osobitnými predpismi ustanovené inak, sú účtovné jednotky povinné vymáhať
pohľadávku, ktorú neinkasuje peňažný ústav, do tridsať dní po jej sročnosti.
§ 68.
Sporné pohľadávky s výnimkou pohľadávok z mánk, sprenevier a z rozkrádania sa uvádzajú
v aktívach súvahy v samostatnej položke. Spornými sú pohľadávky, ktoré sú predmetom
arbitrážneho alebo súdneho konania.
§ 69.
(1)
Pohľadávky z mánk, sprenevier a z rozkrádania včítane tých, ktoré boly už priznané
súdom alebo sa vymáhajú v exekučnom konaní, uvádzajú sa v súvahe na samostatnom riadku.
(2)
Pohľadávky z mánk, sprenevier a z rozkrádania, ktoré neboly súdom priznané, sa odpisujú
spôsobom uvedeným v § 85 písm. c).
§ 70.
Pohľadávky, ktoré účtovná jednotka považuje za nevymožiteľné, sa môžu odpísať do strát
iba so súhlasom priamo nadriadenej účtovnej jednotky.
§ 71.
(1)
Súdom priznané pohľadávky, ktoré neboly zaplatené pre platobnú neschopnosť dlžníkovu,
sa odpisujú so súhlasom priamo nadriadenej účtovnej jednotky do strát v osobitnej
položke.
(2)
Odpis pohľadávky pre platobnú neschopnosť dlžníkovu neznamená zánik pohľadávky. Táto
pohľadávka sa musí uvádzať pod súvahovými súčtami po dobu desať rokov od okamihu jej
odpísania, aby sa mohla vymáhať, ak sa zmenia dlžníkove majetkové pomery.
§ 72.
(1)
Sumy, ktoré dlhujú národné a komunálne podniky a rozpočtové organizácie, ako aj sumy
ich záväzkov voči deponentom, ktoré nemožno vymáhať pre ich premlčanie, sa musia odviesť
do štátneho rozpočtu najneskoršie do mesiaca po uplynutí premlčacej doby, ak nie je
osobitnými predpismi ustanovené inak. Za oneskorené odvedenie týchto súm sa vyberá
penále vo výške 0.05% za každý deň oneskorenia.
(2)
Premlčané dlhy a záväzky ostatných účtovných jednotiek sa musia previesť do ziskov
najneskoršie do mesiaca po uplynutí premlčacej doby.
§ 73.
(1)
Premlčané pohľadávky sa odpisujú do strát so súhlasom priamo nadriadenej účtovnej
jednotky.
(2)
Porušenie povinnosti vymáhať včas pohľadávku sa stíha podľa príslušných predpisov.
§ 74.
Prostriedky prijaté vo forme nenávratného financovania zvyšujú obratový alebo základný
fond, a to obratový fond o plnú sumu obežných prostriedkov, základný fond len o sumu
zodpovedajúcu prírastku základných prostriedkov.
§ 75.
Náklady uhradzované z osobitných fondov sa účtujú na ich vrub a nezahrnujú sa do nákladov
na výrobu alebo na obeh.
§ 76.
Časove rozlíšené sumy súvisiace so mzdami, ktoré prislúchajú po čas dovolenky, sa
zahrnujú do nákladov jednotlivých účtovných období určeným percentom z úhrnu miezd.
Takto vzniknutá rezerva sa uvádza v súvahe v položke „Výdaje budúcich období“.
§ 77.
(1)
Náklady na bežné opravy urobené v účtovnom roku sa zahrnujú do nákladov tohto roku.
(2)
V podnikoch, v ktorých sa bežné opravy základných prostriedkov robia nerovnomerne,
je dovolené v priebehu účtovného roka do nákladov jednotlivých účtovných období zahrnovať
náklady na bežné opravy sumami plánovanými pre tieto obdobia. Rozdiel medzi skutočnými
nákladmi a plánovanými sumami sa podľa svojej povahy uvedie v súvahe v aktívnej položke
„Náklady budúcich období“ alebo v pasívnej položke „Výdaje budúcich období“.
(3)
V podnikoch so sezónnou výrobou sa výdaje budúcich účtovných období, ktoré sa zahrnujú
do skutočných vlastných nákladov výroby bežného účtovného obdobia, uvedú ako rezerva
v položke „Výdaje budúcich období“.
§ 78.
V súvahe môžu byť rezervované náhrady odberateľom výrobkov individuálnej výroby predávaných
so zárukou (záručná rezerva), najviac však do plánovaných súm záručných záväzkov.
Nepoužité sumy tejto rezervy sa prevádzajú do ziskov po uplynutí záručnej lehoty za
jednotlivé dodávky.
§ 79.
Iné rezervy, než ktoré sú uvedené v §§ 76 až 78, možno tvoriť len so súhlasom Ministerstva financií.
§ 80.
Výnosy z hospodárskych operácií budúcich účtovných období prijaté v bežnom účtovnom
období sa uvádzajú v pasívach súvahy v osobitnej položke „Výnosy budúcich období“
a nezahrnujú sa do zisku bežného účtovného obdobia.
Štvrtý oddiel.
Spoločné ustanovenia o oceňovaní.
§ 81.
Hospodárske prostriedky sa oceňujú podľa ich stavu k súvahovému dňu.
§ 82.
(1)
Menovou jednotkou pre oceňovanie hospodárskych prostriedkov v účtovnej evidencii
sú koruny československé; s výnimkou súvahy a účtovných výkazov o ziskoch a stratách
je však v účtovnej evidencii účtovných jednotiek, ktoré sú v hospodárskom styku s
cudzinou, dovolené používať aj cudziu menu.
(2)
Cudzia mena sa prepočítava na koruny československé kurzom, podľa ktorého sa plní.
(3)
Súvahy a účtovné výkazy o ziskoch a stratách sa sostavujú v nezaokrúhlených sumách.
Súhrnné súvahy a ostatné súhrnné účtovné výkazy sa sostavujú v sumách zaokrúhlených
na milióny Kčs s dvoma desatinnými miestami.
Piata časť.
Inventarizácia súvahových položiek a postup pri usporiadaní škôd.
§ 83.
(1)
Účtovné jednotky sú povinné robiť inventarizáciu
a)
základných prostriedkov najmenej raz za účtovný rok po 1. novembri,
b)
investičných prác najmenej raz za účtovný rok po 1. decembri,
c)
nedokončenej výroby a polotovarov vlastnej výroby pred sostavením ročných účtovných
výkazov, avšak nie pred 1. októbrom, a okrem toho periodicky k dátam určeným ústrednými
účtovnými jednotkami,
d)
generálnych opráv, nákladov budúcich období, mladých zvierat a zvierat vo výkrme
najmenej raz za štvrťročie,
e)
hotových výrobkov a tovaru na skladoch najmenej dvakrát za účtovný rok,
f)
tovaru a obalov v maloobchodných podnikoch najmenej raz za mesiac a vo veľkých maloobchodných
podnikoch s priemyslovým tovarom najmenej raz za dva mesiace,
g)
drobných predmetov, krátkodobých predmetov, špeciálnych nástrojov, špeciálnych prípravkov,
pracovného odevu, pracovnej obuvi a posteľnej výbavy najmenej dvakrát za účtovný rok,
h)
surovín a iného materiálu najmenej dvakrát za účtovný rok; štátne majetky a strojné
a traktorové stanice musia inventarizovať zásoby pohonných látok a mazadiel mesačne,
zásoby náhradných súčiastok a opravárskeho materiálu najmenej dvakrát za účtovný rok,
i)
zostatkov na účtoch, na ktorých sa zachycuje styk s peňažnými ústavmi (na obratových
a iných účtoch, na účtoch úverov, na účtoch financovania zo štátneho rozpočtu a pod.),
bežne podľa dochádzajúcich výpisov z účtov; inkasných dokladov k začiatku prvého dňa
každého štvrťroka,
j)
zostatkov na účtoch, na ktorých sa zachycujú odvody daní a iných platov do štátneho
rozpočtu, k začiatku prvého dňa každého mesiaca,
k)
peňažných prostriedkov, cenností a prísne zúčtovateľných tlačív najmenej raz za mesiac,
l)
stavu zúčtovania s nadriadenými i podriadenými účtovnými jednotkami k začiatku prvého
dňa každého mesiaca,
m)
stavu pohľadávok a dlhov najmenej raz za štvrťročie.
(2)
Vedúci ústredných účtovných jednotiek môžu so súhlasom ministra financií v nutných
prípadoch zmeniť počet inventarizácií v priebehu roka a ich dáta.
§ 84.
Inventarizácia hospodárskych prostriedkov sa musí vykonať aj pri každej zmene pracovníkov
priamo zodpovedných za tieto prostriedky, a to ku dňu prevzatia a odovzdania funkcií.
§ 85.
Rozdiely proti údajom účtovnej evidencie zistené pri inventarizácii sa musia usporiadať
týmto spôsobom:
a)
manká na hospodárskych prostriedkoch neprevyšujúce určené normy sa vyúčtujú do nákladov;
b)
manká na hospodárskych prostriedkoch prevyšujúce určené normy, ako i straty z poškodenia
hospodárskych prostriedkov sa vyúčtujú na vrub osôb, ktoré ich zavinily;
c)
manká na hospodárskych prostriedkoch prevyšujúce určené normy, ako i straty z poškodenia
hospodárskych prostriedkov, v prípadoch, keď vinníci neboli zistení, sa odpíšu zo
súvah
aa) národných a komunálnych podnikov a podnikov pre prevádzanie zahraničného obchodu
so súhlasom kompetentného ministra, poprípade vedúceho iného kompetentného ústredného
úradu, s výnimkou prípadov, keď odpis sa môže vykonať len so súhlasom vlády,
bb) družstevných podnikov s výnimkou jednotných roľníckych družstiev podľa rozhodnutia
valného shromaždenia členov družstva schváleného nadriadenou účtovnou jednotkou,
cc) ostatných účtovných jednotiek so súhlasom vedúceho priamo nadriadených účtovných
jednotiek.
§ 86.
Odpísanie investičných nákladov pre zastavenie a neuskutočnenie investičných prác
môžu v národných a komunálnych podnikoch a v podnikoch pre prevádzanie zahraničného
obchodu povoliť iba ústredné účtovné jednotky so súhlasom vlády; vláde sa musia oznámiť
dôvody zastavenia a neuskutočnenia týchto prác.
§ 87.
Výsledky hlavnej činnosti, investičnej výstavby, vedľajších pôdohospodárskych hospodárstiev
a iných nepriemyslových hospodárstiev, zachycované v jedinej súvahe, uvádzajú sa v
účtovných výkazoch oddelene.
§ 88.
(1)
Straty z činnosti účtovných jednotiek a straty spôsobené živelnými pohromami s výnimkou
škôd na základných prostriedkoch sa zahrnujú do strát bežného účtovného roka.
(2)
Straty z činnosti minulých rokov uvádzajú sa vo výsledkoch účtovného roka, v ktorom
boly zistené, ako samostatná položka. V prílohe k účtovnému výkazu o ziskoch a stratách
sa urobí rozpis a objasnia príčiny vzniku týchto strát.
§ 89.
Konečný výsledok účtovného roka (zisk alebo strata), vyplývajúci z bežnej účtovnej
evidencie všetkej činnosti účtovnej jednotky a z ocenenia súvahových položiek podľa
tohto nariadenia, sa uvádza v ročnej súvahe ako samostatná položka.
Šiesta časť.
Ukladanie a úschova písomností účtovnej evidencie.
§ 90.
(1)
Účtovné knihy, účtovné doklady, účtovné výkazy, kalkulačné listy a ostatné písomnosti
účtovnej evidencie sa pod zodpovednosťou hlavného (vedúceho) účtovníka ukladajú vo
vopred určenom poriadku do osobitných miestností alebo skríň (účtovný archív).
(2)
Písomnosti účtovnej evidencie prijaté na uloženie do účtovného archíva sa zapisujú
do viazanej knihy (archívna kniha).
(3)
Ministerstvo financií určí, kedy sa písomnosti účtovnej evidencie ukladajú do účtovného
archíva, postup pri ich ukladaní, poprípade vydávanie na dočasné použitie, a spôsob
ich evidencie v archívnej knihe.
(4)
O úplnej alebo čiastočnej strate alebo zničení písomností účtovnej evidencie musí
vedúci kompetentnej účtovnej jednotky spísať zápisnicu a upovedomiť o nej písomne
nadriadenú účtovnú jednotku a príslušné oddelenie správy verejnej bezpečnosti.
§ 91.
(1)
V účtovnom archíve sa uschovávajú
a)
ročné účtovné výkazy a ročné súhrnné účtovné výkazy, knihy analytickej evidencie
o pracovných príjmoch jednotlivých zamestnancov a archívne knihy trvalo,
b)
denníky, knihy syntetickej evidencie a účtové súvahy aspoň po dobu desiatich rokov
nasledujúcich po účtovnom roku, ktorého sa týkajú,
c)
knihy analytickej evidencie neuvedené pod písm. a) a účtovné doklady s výnimkou pôvodných
účtovných dokladov pre vnútorné účtovanie, pre ktoré bol sostavený sberný účtovný
doklad, aspoň po dobu piatich rokov nasledujúcich po účtovnom roku, ktorého sa týkajú,
d)
ostatné písomnosti účtovnej evidencie aspoň po dobu troch rokov nasledujúcich po
účtovnom roku, ktorého sa týkajú.
(2)
Po uplynutí lehôt podľa odseku 1 sa písomnosti účtovnej evidencie zničia alebo odvedú
do sberu podľa pokynov ústredných účtovných jednotiek. Ich zničenie alebo odvedenie
sa poznamená v archívnej knihe a doklady o tom sa uložia v účtovnom archíve ako príloha
archívnej knihy.
(3)
Pri likvidácii účtovnej jednotky rozhodne o mieste uloženia účtovného archívu nadriadená
účtovná jednotka.
§ 92.
Pre úschovu písomností účtovnej evidencie, týkajúcich sa času pred účinnosťou tohto
nariadenia, platia ustanovenia § 91 primerane; Ministerstvo financií upraví podrobnosti.
Siedma časť.
Pôsobnosť Ministerstva financií a ostatných ústredných úradov a ústredí organizácií.
§ 93
Ministerstvo financií vedie účtovnú evidenciu všetkých hospodárskych, rozpočtových
a ostatných organizácií so stránky metodologickej a vykonáva v tejto veci dozor.
§ 94
Pri výkone vedúcej činnosti Ministerstvo financií najmä
a)
upravuje normatívne v rámci jednotnej sústavy národohospodárskej evidencie zásadné
a všeobecné otázky účtovnej evidencie, najmä pokiaľ ide o metodológiu účtovnej evidencie
a typových účtovných foriem, o účtové osnovy a kalkulačné vzorce, o účtovné výkazy,
o oceňovanie hospodárskych prostriedkov, o racionalizáciu a mechanizáciu účtovnej
evidencie a o zavádzanie nových pokrokových metód učtárenských prác,
b)
po dohode so Štátnym úradom štatistickým schvaľuje typové vzory účtovnej evidencie,
typové účtovné výkazy a smernice k nim,
c)
sleduje stav organizácie účtovnej evidencie a kontroluje vykonávanie tohto nariadenia
a predpisov podľa neho vydaných; za tým účelom môže priamo alebo poverenými orgánmi
konať vyšetrenie a preverovať písomnosti účtovnej evidencie vo všetkých účtovných
jednotkách,
d)
určuje podmienky kvalifikácie účtovných pracovníkov,
e)
vydáva pokyny pre hromadné školenie účtovných pracovníkov, pokyny o obsahu učebnej
látky a o výbere učiteľov i účastníkov školenia,
f)
spolupracuje s Ministerstvom školstva, vied a umení v otázkach školskej prípravy
účtovných kádrov a učiteľov hospodárskych náuk, ako i v otázkach učebných osnov a
učebných pomôcok.
§ 95
(1)
Ústredné účtovné jednotky organizujú a vedú účtovnú evidenciu a účtovnú službu v
odbore svojej pôsobnosti a kontrolujú jej stav.
(2)
Ústredné účtovné jednotky predkladajú Ministerstvu financií na schválenie typové
vzory účtovnej evidencie a smernice k nim, sústreďujú žiadosti a námety podriadených
účtovných jednotiek vo veciach zdokonalenia účtovnej evidencie, skúmajú ich účelnosť,
v medziach svojej pôsobnosti o nich rozhodujú alebo ich vykonávajú, poprípade ich
postupujú na rozhodnutie Ministerstvu financií.
Ôsma časť.
Všeobecné a záverečné ustanovenia.
§ 96
Ústredné účtovné jednotky sú povinné zasielať predpisy a rozkazy vydané nimi vo veciach
účtovnej evidencie Ministerstvu financií, Štátnej banke československej a ak sa týkajú
predpisy a rozkazy investícií alebo účtovných jednotiek, ktoré sú v prevádzkovom styku
s Investičnou bankou, aj tejto banke.
§ 97
Ministerstvo financií môže povoliť alebo nariadiť výnimky z ustanovení tohto nariadenia,
ak sú odôvodnené potrebami štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva alebo štátneho
rozpočtu, potrebami kontroly ich plnenia alebo osobitnou povahou činnosti účtovných
jednotiek, najmä rozpočtových organizácií.
§ 98
Ministerstvo financií vydá podrobné predpisy na vykonanie tohto nariadenia.
§ 99
(1)
Vo veciach účtovníctva a výslednej kalkulácie, ako i oceňovania v nich, týkajúcich
sa času pred začiatkom účinnosti tohto nariadenia, sa postupuje podľa doterajších
predpisov.
(2)
Ministerstvo financií vydá predpisy potrebné na zabezpečenie hladkého prechodu na
novú organizáciu účtovnej evidencie.
§ 100
Toto nariadenie nadobúda pre jednotlivé okruhy účtovných jednotiek účinnosť dňom,
ktorý určí vláda; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Dr. Dolanský v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Bacílek v. r.
Bílek v. r.
arm. gen. Dr. Čepička v. r.
Dr. Gregor v. r.
Harus v. r.
Dr. Havelka v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Jonáš v. r.
Kabeš v. r.
Kopecký v. r.
Krajčír v. r.
Krosnář v. r.
Málek v. r.
Maurer v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Nepomucký v. r.
Dr. Neuman v. r.
Nosek v. r.
Plojhar v. r.
Pokorný v. r.
Pospíšil A. v. r.
Pospíšil J. v. r.
Ing. Púčik v. r.
Dr. Rais v. r.
Smida v. r.
Ing. Šimůnek v. r.
Dr. Šlechta v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Bacílek v. r.
Bílek v. r.
arm. gen. Dr. Čepička v. r.
Dr. Gregor v. r.
Harus v. r.
Dr. Havelka v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Jonáš v. r.
Kabeš v. r.
Kopecký v. r.
Krajčír v. r.
Krosnář v. r.
Málek v. r.
Maurer v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Nepomucký v. r.
Dr. Neuman v. r.
Nosek v. r.
Plojhar v. r.
Pokorný v. r.
Pospíšil A. v. r.
Pospíšil J. v. r.
Ing. Púčik v. r.
Dr. Rais v. r.
Smida v. r.
Ing. Šimůnek v. r.
Dr. Šlechta v. r.