66/1952 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 29.07.1957 do 05.07.1961
Predpis bol zrušený predpisom 62/1961 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1953 - 31.12.1956 | |
| 3. | 01.01.1957 - 28.07.1957 | 66/1956 Zb. |
| 4. | 29.07.1957 - 05.07.1961 | 36/1957 Zb. |
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 66/1952 Zb. |
| Názov: | Zákon o organizácii súdov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 30.10.1952 |
| Dátum vyhlásenia: | 18.11.1952 |
| Dátum účinnosti od: | 29.07.1957 |
| Dátum účinnosti do: | 05.07.1961 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 104/1953 Zb. | Nariadenie, ktorým sa určujú sídla a obvody ľudových súdov v Galante a v Senci. |
| 60/1954 Zb. | Nariadenie, ktorým sa určujú sídla a obvody ľudových súdov v Dunajskej Strede, Čalove, Trnave a Seredi |
| 319/1948 Zb. | Zákon o zľudovení súdnictva. |
| 85/1950 Zb. | Zákon o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených sborov |
| 66/1956 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o organizácii súdov |
| 36/1957 Zb. | Zákon o voľbách sudcov a sudcov z ľudu ľudových a krajských súdov a o úprave niektorých ich pomerov |
| 62/1961 Zb. | Zákon o organizácii súdov |
66.
Zákon
zo dňa 30. októbra 1952
o organizácii súdov.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Prvá hlava.
Výkon súdnictva.
§ 1.
Všeobecné súdy.
Všeobecnými súdmi sú Najvyšší súd, krajské súdy a ľudové súdy.
§ 2.
Osobitné súdy.
(1)
Osobitnými súdmi sú vojenské súdy a rozhodcovské súdy; iné osobitné súdy sa môžu
zriadiť len zákonom.
(2)
Vojenské súdy sú vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy.
(3)
Organizáciu rozhodcovských súdov a iných osobitných súdov upravujú zákony, ktorými
sa tieto súdy zriaďujú.
Úlohy súdov.
§ 3.
(1)
Súdy chránia
a)
spoločenský poriadok a štátne zriadenie republiky, jej socialistickú výstavbu a socialistické
vlastníctvo,
b)
osobné, pracovné a majetkové práva a zákonom chránené záujmy občanov,
c)
práva a zákonom chránené záujmy socialistických právnických osôb a iných spoločenských
organizácií.
(2)
Súdy zabezpečujú, aby zákony a iné právne predpisy sa presne a dôsledne zachovávali
a aby sa používali v súlade so záujmami pracujúceho ľudu. Preto tiež upozorňujú kompetentné
orgány na nedostatky, ktoré v tom smere zistili. Vojenské súdy okrem toho chránia
bojaschopnosť ozbrojených sborov, disciplínu a poriadok v nich ustanovený, upevňujú
nedielnu veliteľskú právomoc a tým prispievajú k obrane vlasti.
§ 4.
(1)
Celou svojou činnosťou vychovávajú súdy občanov na oddanosť a vernosť Československej
republike, na presné a dôsledné zachovávanie zákonov a iných právnych predpisov, na
chránenie socialistického vlastníctva, na pracovnú disciplínu, na plnenie povinností,
ktoré im ukladá obrana štátu, a na riadne zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.
(2)
Pri ukladaní trestov majú súdy na zreteli nielen potrestanie páchateľa trestného
činu, ale i jeho polepšenie a prevýchovu.
§ 5.
Súdy plnia svoje úlohy tým, že
1.
vykonávajú trestné konanie a podľa zákona ukladajú tresty zradcom vlasti, škodcom
socialistického vlastníctva a iným nepriateľom ľudu, tým, ktorí porušujú vojenské
povinnosti, ako aj tým, ktorí porušujú osobné a majetkové práva občanov,
2.
vykonávajú občianskoprávne konanie a rozhodujú o právach a zákonom chránených záujmoch
občanov, socialistických právnických osôb a iných spoločenských organizácií.
§ 6.
Rovnosť občanov pred súdom.
(1)
Všetci občania sú si pred súdom rovní.
(2)
Každému občanovi sa zaručuje možnosť, aby pred súdom konal vo svojej materčine.
§ 7.
Inštančný postup.
(1)
Súdnictvo sa vykonáva vo dvoch stoliciach.
(2)
Opravnou stolicou nad ľudovým súdom je krajský súd, nad vojenským obvodovým súdom
vyšší vojenský súd. Ak rozhodoval krajský súd alebo vyšší vojenský súd ako súd prvej
stolice, je opravnou stolicou Najvyšší súd.
(3)
Výnimky určuje zákon.
§ 8.
Sťažnosť pre porušenie zákona.
(1)
Proti právoplatnému rozhodnutiu ktoréhokoľvek súdu, ktorým bol porušený zákon, môže
generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať sťažnosť pre porušenie
zákona.
(2)
Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona je ďalšia sťažnosť vylúčená.
Druhá hlava.
Ľudové a krajské súdy.
Vojenské súdy.
§ 9.
Složenie súdov.
(1)
Ľudové súdy a krajské súdy sa skladajú z predsedu, poprípade z jeho námestníkov,
z ďalších sudcov a zo sudcov z ľudu.
(2)
Vojenské súdy sa skladajú z náčelníka súdu, poprípade z jeho zástupcov, z ďalších
vojenských sudcov a zo sudcov z ľudu.
Složenie senátov.
§ 10.
(1)
Ľudové súdy rozhodujú v senátoch složených zo sudcu ako predsedu a dvoch sudcov z
ľudu.
(2)
Vojenské obvodové súdy rozhodujú v senátoch zložených z vojenského sudcu ako predsedu
a dvoch sudcov z ľudu.
(3)
Výnimky určuje zákon.
§ 11.
(1)
Krajské súdy rozhodujú v prvej stolici v senátoch zložených zo sudcu ako predsedu
a dvoch sudcov z ľudu, v druhej stolici v senátoch zložených z troch sudcov, z ktorých
jeden predsedá, a dvoch sudcov z ľudu; inak rozhodujú v senátoch zložených z troch
sudcov.
(2)
Vyššie vojenské súdy rozhodujú v prvej stolici v senátoch zložených z vojenského
sudcu ako predsedu a dvoch sudcov z ľudu; v druhej stolici v senátoch zložených z
troch vojenských sudcov, z ktorých jeden predsedá, a dvoch sudcov z ľudu; inak rozhodujú
v senátoch zložených z troch vojenských sudcov.
(3)
Výnimky určuje zákon.
§ 12.
Dozor nad rozhodovacou činnosťou.
(1)
Súdy druhej stolice vykonávajú dozor nad rozhodovacou činnosťou súdov prvej stolice
najmä tým, že
a)
rozhodujú o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam súdov prvej stolice,
ktoré nenadobudly ešte právoplatnosť; pritom sú oprávnené vytknúť vady, ktoré sa vyskytly
pri nesprávnom použití zákonov a iných právnych predpisov a uložiť ich odstránenie;
b)
sledujú rozhodovanie súdov prvej stolice a starajú sa o jeho jednotnosť.
(2)
Bezprostredný dozor nad rozhodovacou činnosťou sudcov (vojenských sudcov), činných
na jednotlivých súdoch (vojenských súdoch), vykonáva predseda (náčelník) súdu.
Územné usporiadanie ľudových a krajských súdov.
§ 13.
(1)
Sídla a obvody ľudových súdov sa shodujú so sídlami a obvodmi okresných národných
výborov.
(2)
Sídla a obvody krajských súdov sa shodujú so sídlami a obvodmi krajských národných
výborov.
§ 14.
Odchýlkou od ustanovenia uvedeného v § 13 môže minister spravodlivosti nariadením
1.
určiť sídla ľudových alebo krajských súdov v miestach mimo sídla okresného alebo
krajského národného výboru,
2.
zriaďovať ľudové alebo krajské súdy s pôsobnosťou pre obvody dvoch alebo viac okresných
alebo krajských národných výborov alebo pre ich časti,
3.
zriaďovať ľudové súdy s výlučnou právomocou vo veciach trestných alebo vo veciach
občianskoprávnych pre celý obvod ľudového alebo krajského súdu alebo pre ich časti
alebo zriadiť také súdy s výlučnou právomocou pre dva alebo viac obvodov ľudových
súdov.
§ 15.
(1)
Ľudové súdy môžu obstarávať trestnú alebo občianskoprávnu agendu alebo niektoré druhy
občianskoprávnej agendy, vzťahujúcej sa na určitú územnú časť ich obvodu, v jednom
alebo vo viac oddeleniach umiestených mimo svojho stáleho sídla (pobočky ľudového
súdu), poprípade môžu zaviesť mimo svojho sídla pravidelné úradné dni; podrobnosti
určí minister spravodlivosti (§ 49).
(2)
Sídlo pobočky ľudového súdu alebo miesto, kde sú pravidelné úradné dni, platí pre
úkony tam vykonané za sídlo ľudového súdu.
Usporiadanie vojenských súdov.
§ 16.
(1)
Prezident republiky ako vrchný veliteľ zriaďuje a zrušuje vojenské súdy. Za zvýšeného
ohrozenia vlasti môže prezident republiky toto právo preniesť na podriadené vojenské
orgány.
(2)
Vojenské súdy sa zriaďujú s pôsobnosťou
a)
pre územné obvody,
b)
pre funkcionárov ozbrojených sborov,
c)
pre časti ozbrojených sborov.
(3)
Pôsobnosť podľa jednotlivých bodov odseku 2 môže sa spojovať.
(4)
Ustanovenia § 15 sa môžu použiť obdobne aj pre vyššie vojenské súdy a pre vojenské obvodové súdy.
Tretia hlava.
Najvyšší súd.
Pôsobnosť Najvyššieho súdu.
§ 18.
(1)
Najvyšší súd ako najvyšší súdny orgán dozerá na rozhodovaciu činnosť všetkých ostatných
súdov.
(2)
Sídlo Najvyššieho súdu je v Prahe.
§ 19.
Dozor nad rozhodovacou činnosťou súdov vykonáva Najvyšší súd najmä tým, že
1.
rozhoduje o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam krajských, vyšších
vojenských súdov ako súdov prvej stolice, ktoré nenadobudly ešte právoplatnosť; pritom
je oprávnený vytknúť vady, ktoré sa vyskytly pri nesprávnom použití zákonov a iných
právnych predpisov, a uložiť ich odstránenie;
2.
rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona, ktoré podal generálny prokurátor alebo
predseda Najvyššieho súdu proti právoplatným rozhodnutiam súdov alebo generálny prokurátor
proti takým rozhodnutiam prokurátorov;
3.
sleduje rozhodovanie súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť.
§ 20.
(1)
Na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora môže Najvyšší súd,
a)
ak to považuje so zreteľom na povahu trestného činu alebo osobu páchateľa alebo so
zreteľom na význam občianskoprávnej veci za potrebné, odňať vec kompetentnému ľudovému
súdu (vojenskému obvodovému súdu) a prikázať ju na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému
súdu (vyššiemu vojenskému súdu),
b)
z dôležitých dôvodov odňať vec, v ktorej bolo podané odvolanie proti rozsudku ľudového
súdu (vojenského obvodového súdu), kompetentnému krajskému súdu (vyššiemu vojenskému
súdu) a rozhodnúť o odvolaní sám.
Súd, ktorý potom rozhoduje, spravuje sa v občianskoprávnej veci predpismi o konaní
platnými pre súd, ktorému bola vec odňatá.
(2)
Veci náležiace do pôsobnosti všeobecných súdov nemožno prikázať na rozhodnutie súdom
osobitným.
(3)
Veci náležiace do pôsobnosti vojenských súdov nemožno prikázať na rozhodnutie všeobecným
súdom.
§ 21.
Složenie Najvyššieho súdu.
Najvyšší súd sa skladá z predsedu, jeho námestníkov, z ďalších sudcov a vojenských
sudcov a zo sudcov z ľudu.
§ 22.
Súdne kolégiá.
Najvyšší súd vykonáva súdnictvo v týchto súdnych kolégiách:
1.
v trestnom kolégiu,
2.
v občianskoprávnom kolégiu,
3.
vo vojenskom kolégiu.
Složenie senátov.
§ 23.
(1)
Trestné a občianskoprávne kolégium rozhoduje ako súd druhej stolice v senátoch zložených
z troch sudcov príslušného kolégia a dvoch sudcov z ľudu, vojenské kolégium v senátoch
zložených z troch vojenských sudcov vojenského kolégia a dvoch sudcov z ľudu; ináč
rozhoduje trestné a občianskoprávne kolégium v senátoch zložených z troch sudcov príslušného
kolégia, vojenské kolégium v senátoch zložených z troch vojenských sudcov.
(2)
Výnimky určuje zákon.
§ 25.
Predseda Najvyššieho súdu môže predsedať senátu ktoréhokoľvek súdneho kolégia Najvyššieho
súdu.
Plénum Najvyššieho súdu.
§ 26.
(1)
Plénum Najvyššieho súdu rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona podaných proti
rozhodnutiam senátu niektorého súdneho kolégia Najvyššieho súdu; okrem toho v záujme
zabezpečenia jednotnosti súdneho rozhodovania vydáva súdom smernice pre správny výklad
zákonov a iných právnych predpisov.
(2)
Zasadania pléna Najvyššieho súdu sú neverejné.
§ 27.
(1)
Plénum Najvyššieho súdu sa skladá z predsedu, jeho námestníkov a ostatných sudcov
a vojenských sudcov Najvyššieho súdu; na platnosť rozhodnutia pléna Najvyššieho súdu
je potrebné, aby boly prítomné aspoň dve tretiny všetkých sudcov a vojenských sudcov.
(2)
Plénum Najvyššieho súdu svoláva predseda Najvyššieho súdu, ktorý mu aj predsedá.
(3)
Účasť generálneho prokurátora v zasadaní pléna je povinná; zasadania pléna Najvyššieho
súdu sa môže zúčastniť aj minister spravodlivosti.
§ 28.
Spravovací poriadok Najvyššieho súdu.
Podrobnosti, najmä o organizácii práce na Najvyššom súde, o jeho vedení, o zostavovaní
senátov v jednotlivých kolégiách, o organizácii a bližšej pôsobnosti v súdnych kolégiách,
o postupe pri rokovaní a hlasovaní prezídia Najvyššieho súdu a pléna Najvyššieho súdu,
o spôsobe výkonu práva dozoru nad rozhodovacou činnosťou súdov a o spôsobe zabezpečovania
jednotnosti ich rozhodovania, určí spravovací poriadok Najvyššieho súdu; uznesie sa
o ňom plénum Najvyššieho súdu.
Štvrtá hlava.
Sudcovia z ľudu.
§ 30.
(1)
Sudcom z ľudu, ktorí sú v pracovnom pomere, prislúcha náhrada za mzdu, ktorá im ušla
výkonom sudcovskej funkcie alebo výkonom inej činnosti s touto funkciou súvisiacej.
(2)
Náhradu za mzdu ušlú výkonom sudcovskej funkcie poskytuje sudcom z ľudu ich zamestnávateľ;
náhradu za mzdu ušlú výkonom inej činnosti s touto funkciou súvisiacej poskytuje sudcom
z ľudu štát.
(3)
Výšku náhrady určí vláda nariadením po dohode s jednotnou odborovou organizáciou.
§ 31.
(1)
Sudcom z ľudu, ktorí nie sú v pracovnom pomere, prislúcha náhrada za zárobok (zvýšené
výdavky), ktorý im ušiel (ktoré im vznikly) výkonom činností uvedených v § 30 ods. 1.
(2)
Náhradu za ušlý zárobok (zvýšené výdavky) poskytuje štát.
(3)
Výšku náhrady určí vláda nariadením.
§ 32.
V závažných prípadoch môže vláda povoliť sudcom z ľudu aj iné náhrady.
§ 33.
(1)
Náhrady cestovných výdavkov poskytuje sudcom z ľudu štát, a to primerane podľa predpisov
o náhradách cestovných výdavkov platných pre sudcov.
(2)
Náhrady cestovných výdavkov sudcom z ľudu z radov príslušníkov ozbrojených sborov
sa poskytujú podľa príslušných služobných predpisov.
Piata hlava.
Prísaha.
§ 37.
Úradný odev.
V ktorých prípadoch nosia sudcovia a sudcovia z ľudu úradný odev a aká je jeho úprava,
určí minister spravodlivosti.
Šiesta hlava.
Správa a dohľad.
§ 38.
(1)
Úlohou súdnej správy je starať sa o všetko, čo súdy potrebujú pre riadny výkon súdnictva,
najmä so stránky osobnej, organizačnej, finančnej, hospodárskej, plánovacej a so stránky
školenia.
(2)
Minister spravodlivosti alebo ním splnomocnené orgány dozerajú, ako súdy plnia svoje
úlohy a ako vo svojej činnosti dodržiavajú socialistickú zákonnosť. Predmetom dohľadu
nad súdnym rozhodovaním môžu byť len rozhodnutia, ktoré sú právoplatné.
§ 39.
(1)
Súdnu správu na krajských súdoch a na ľudových súdoch v obvode krajského súdu vykonáva
predseda krajského súdu, ktorý vo veciach súdnej správy podlieha Ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Súdnu správu na Najvyššom súde vykonáva predseda Najvyššieho súdu, ktorý vo veciach
súdnej správy podlieha ministrovi spravodlivosti. Úlohy súdnej správy uvedené v § 38 ods. 1 plní na vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu predseda Najvyššieho súdu prostredníctvom
predsedu vojenského kolégia.
(3)
Súdnu správu na vojenských súdoch vykonáva na Ministerstve spravodlivosti Hlavná
správa vojenských súdov.
§ 40.
Dohľad nad ústavmi, v ktorých sa vykonáva ochranné opatrenie, vykonáva minister, orgány
ktorého ústav spravujú; tento minister vydáva aj predpisy o tom, ako sa v týchto ústavoch
vykonávajú ochranné opatrenia.
Siedma hlava.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 41.
(1)
Než budú vykonané voľby sudcov a vojenských sudcov, platia o prijímaní sudcovských
čakateľov, o ustanovení sudcov a vojenských sudcov, ako i o úprave pracovných a platových
pomerov sudcovských čakateľov, sudcov a vojenských sudcov doterajšie predpisy.
(2)
Odchýlkou od ustanovení odseku 1
a)
prislúcha sudcom z povolania služobné označenie „sudca“;
b)
vojenských sudcov na vojenských súdoch a vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu ustanovuje
a do funkcií určuje minister spravodlivosti po dohode s ministrom národnej obrany.
§ 42.
Než budú vykonané voľby sudcov z ľudu, platia o ich právnom postavení, najmä o ich
povolávaní (určovaní), pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, doterajšie predpisy.
§ 44.
Doba uvedená v §§ 41 až 42 je dobou novej súdnej organizácie.
§ 45.
Funkciu kárneho obžalobcu v kárnom senáte Najvyššieho súdu vykonáva sudca Najvyššieho
súdu, určený na to predsedom Najvyššieho súdu z radov sudcov trestného alebo občianskoprávneho
kolégia na celý rok vopred.
§ 46.
(1)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, platia pre vojakov činných na vojenských súdoch,
vo vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu a na Hlavnej správe vojenských súdov, pokiaľ
ide o ich vojenský služobný pomer, všetky právne predpisy vzťahujúce sa na vojakov,
ako i všetky vojenské služobné poriadky a predpisy.
(2)
Disciplinárnu právomoc nad vojenskými sudcami vykonávajú ich sudcovskí predstavení;
disciplinárnu právomoc nad predsedom vojenského kolégia Najvyššieho súdu vykonáva
predseda Najvyššieho súdu.
(3)
O disciplinárnej právomoci nad ostatnými vojakmi činnými na vojenských súdoch a vo
vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu a nad vojakmi činnými na Hlavnej správe vojenských
súdov platia ustanovenia disciplinárneho poriadku. Disciplinárnu právomoc nad náčelníkom
Hlavnej správy vojenských súdov vykonáva minister spravodlivosti.
(4)
Opatrenia podľa zákona č. 85/1950 Sb., týkajúce sa vojakov činných na vojenských súdoch, vo vojenskom kolégiu Najvyššieho
súdu a na Hlavnej správe vojenských súdov, robí minister národnej obrany po dohode
s ministrom spravodlivosti.
§ 47.
(1)
Doterajšie sídla a obvody okresných a krajských súdov stávajú sa sídlami a obvodmi
ľudových a krajských súdov.
(2)
Kde sa platné predpisy zmieňujú o okresných súdoch, rozumejú sa nimi ľudové súdy.
§ 48.
Oprávnenia vo veciach súdnej správy, ktoré doterajšie predpisy zverujú krajskej súdnej
správe alebo správe Ministerstva spravodlivosti pri krajskom národnom výbore, vykonáva
v budúcnosti predseda krajského súdu.
§ 49.
Podrobnejšie predpisy o organizácii práce na ľudových, krajských a vojenských súdoch,
najmä o zriaďovaní pobočiek ľudových súdov, o zavádzaní pravidelných úradných dní
a o rozvrhu práce, upraví minister spravodlivosti.
§ 50.
Opatrenia týkajúce sa vojenského súdnictva robí minister spravodlivosti po dohode
s ministrom národnej obrany.
§ 51.
(1)
Zákon č. 321/1948 Sb., o Sbore uniformovanej väzenskej stráže, sa ruší.
(2)
Príslušníci Sboru uniformovanej väzenskej stráže stávajú sa príslušníkmi Sboru národnej
bezpečnosti.
§ 52.
Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon,
a to najmä:
1.
ministerské nariadenie č. 10/1853 r. z., príl. D, o zariadení súdnych úradov,
2.
patent č. 81/1853 r. z., ktorým sa vyhlasuje nový zákon o vnútornom zariadení a spravovacom
poriadku všetkých súdnych úradov,
3.
zákon č. 217/1896 r. z., ktorým sa vydávajú predpisy o obsadzovaní, vnútornom zariadení
a spravovacom poriadku súdov (zákon o súdnej organizácii), v znení podľa neskorších
predpisov,
4.
zákon č. 5/1918 Sb., o Najvyššom súde, v znení podľa neskorších predpisov,
5.
zákon č. 451/1919 Sb., ktorým sa zriaďujú trestné sborové súdy I. stolice,
6.
zákon č. 92/1924 Sb., o labských plavebných súdoch,
7.
vládne nariadenie č. 93/1924 Sb., o labských plavebných súdoch, v znení podľa neskorších
predpisov,
8.
vládne nariadenie č. 25/1927 Sb., ktorým sa určuje, pri ktorých príležitostiach sú
sudcovia povinní nosiť úradný odev a ktorým sa vydávajú bližšie predpisy o jeho úprave,
v znení vl. nar. č. 162/1932 Sb. a vl. nar. č. 5/1949 Sb.,
9.
zákon č. 112/1942 Sl. z., o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej
správy,
10.
zákon č. 113/1942 Sl. z., ktorým sa uvádza do účinnosti zákon č. 112/1942 Sl.z.,
o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby a súdnej správy,
11.
dekrét prezidenta republiky č. 90/1945 Sb., o úprave niektorých organizačných a služobných otázok v odbore súdnictva,
12.
zákon č. 232/1948 Sb., o Štátnom súde, v znení podľa neskorších predpisov,
13.
vládne nariadenie č. 238/1948 Sb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o Štátnom súde,
14.
zákon č. 270/1948 Sb., o prísahe sudcov,
15.
ustanovenia §§ 1 až 9, 16, 19, 20, 22, 117 až 129 a 133 zákona č. 319/1948 Sb., o zľudovení súdnictva,
16.
zákon č. 320/1948 Sb., o územnej organizácii krajských a okresných súdov,
17.
vládne nariadenie č. 25/1949 Sb., o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu,
18.
zákon č. 267/1949 Sb., o úprave niektorých otázok v odbore súdnictva.
§ 53.
(1)
Tento zákon nadobúda, pokiaľ nie je v odseku 2 ustanovené inak, účinnosť dňom 1.
januára 1953.
(2)
Ustanovenie § 39 ods. 2 vety druhej nadobúda účinnosť dňom, ktorý určí vláda nariadením.
(3)
Tento zákon vykonajú všetci členovia vlády.
Gottwald v. r.
Dr. John v. r.
Zápotocký v. r.
Široký v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Fierlinger v. r.
Dr. Kyselý v. r.
arm. gen. Bacílek v. r.
Bílek v. r.
arm. gen. Dr. Čepička v. r.
Dr. Gregor v. r.
Harus v. r.
Dr. Havelka v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Jonáš v. r.
Kabeš v. r.
Kopecký v. r.
Krajčír v. r.
Krosnář v. r.
Málek v. r.
Maurer v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Nepomucký v. r.
Dr. Neuman v. r.
Nosek v. r.
Plojhar v. r.
Pokorný v. r.
Pospíšil A. v. r.
Pospíšil J. v. r.
Ing. Púčik v. r.
Dr. Rais v. r.
Smida v. r.
Ing. Šimůnek v. r.
Dr. Šlechta v. r.
Dr. John v. r.
Zápotocký v. r.
Široký v. r.
Dr. Dolanský v. r.
Fierlinger v. r.
Dr. Kyselý v. r.
arm. gen. Bacílek v. r.
Bílek v. r.
arm. gen. Dr. Čepička v. r.
Dr. Gregor v. r.
Harus v. r.
Dr. Havelka v. r.
Ing. Jankovcová v. r.
Jonáš v. r.
Kabeš v. r.
Kopecký v. r.
Krajčír v. r.
Krosnář v. r.
Málek v. r.
Maurer v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Nepomucký v. r.
Dr. Neuman v. r.
Nosek v. r.
Plojhar v. r.
Pokorný v. r.
Pospíšil A. v. r.
Pospíšil J. v. r.
Ing. Púčik v. r.
Dr. Rais v. r.
Smida v. r.
Ing. Šimůnek v. r.
Dr. Šlechta v. r.
