76/1952 Zb.

Daňovníkmi dane zo mzdy sú:

Dani zo mzdy nepodliehajú diplomatickí zástupcovia poverení u vlády Československej republiky, konzulovia z povolania a iné osoby požívajúce právo exteritoriality, ak nie sú československými štátnymi príslušníkmi a pokiaľ trvá vzájomnosť.

Dani podlieha mzda za prácu.

Mzdou za prácu podľa odseku 1 sú:

Príjmy uvedené v odsekoch 2 a 3 sa ďalej nazývajú „mzda“. Úrady, podniky, iné organizácie a osoby, ktoré vyplácajú mzdu, sa ďalej nazývajú „platitelia“.

Náhrady služobných výdavkov nie sú mzdou.

Daň sa vypočíta v každom mzdovom období zo mzdy vyplatenej v tomto období (základ dane).

Daň sa vypočíta z mesačnej mzdy podľa tejto tabuľky:

Daň podľa § 6 sa zvyšuje:

Zvýšenie podľa odseku 1 sa vyberá, len ak presahuje daňový základ 560 Kčs mesačne.

Daň podľa § 6 zákona sa znižuje o 30 % daňovníkom, ktorí vyživujú 3 osoby, o 50 % daňovníkom, ktorí vyživujú 4 osoby a o 70 % daňovníkom, ktorí vyživujú 5 alebo viac osôb.

Vdovci (vdovy), rozvedení a osoby trvalo nežijúce s manželom (manželkou) vo spoločnej domácnosti, posudzujú sa, ak vyživujú aspoň jedno dieťa, tak, ako keby mali o jednu vyživovanú osobu viac. To isté platí pre slobodných daňovníkov, ktorí vyživujú aspoň jedno dieťa.

Manželka (družka), ktorá poberá mzdu a žije s manželom (druhom) vo spoločnej domácnosti, sa posudzuje tak, ako keby vyživovala jednu osobu.

Ak poberajú mzdu obidvaja manželia (druh a družka), ktorí žijú v spoločnej domácnosti, povolí na ich žiadosť okresný národný výbor príslušný podľa ich bydliska, aby na vyživované osoby sa prihliadlo u manželky (družky) namiesto u manžela (druha); v tomto prípade sa manžel (druh) posudzuje, ako keby vyživoval jednu osobu.

Ak poberá daňovník mzdu od dvoch alebo viacerých platiteľov, prihliada na osoby ním vyživované iba jeden platiteľ; ostatní platitelia srážajú daň tak, ako keby daňovník nevyživoval žiadnu osobu.

Pre zvýšenie a sníženie dane je rozhodný stav na začiatku mzdového obdobia. Ak sa však narodí daňovníkovi v priebehu mzdového obdobia dieťa, prihliadne sa naň už v mzdovom období, v ktorom sa narodilo.

Pre výpočet dane zo mzdy sa prizná poplatníkom, ktorí sú invalidní, prípadne vyživujú invalidné osoby

Vdovy po padlých príslušníkoch zahraničného odboja alebo po obetiach bojových udalostí, politickej alebo národnej perzekúcie, sa posudzujú tak, ako keby vyživovaly o jednu osobu viacej.

Daň sa podľa predchádzajúcich odsekov sníži len daňovníkom, daňový základ ktorých nepresahuje sumu 12.000 Kčs mesačne, a to najskôr v mzdovom období nasledujúcom po predložení potvrdenia okresného národného výboru.

Ustanovenia § 8 ods. 5 platia obdobne.

Po snížení dane podľa §§ 8 a 9 môže u daňovníka so mzdou presahujúcou 2.000 Kčs mesačne daň byť menšia než 8 % daňového základu.

Daň zo mzdy sa nesráža, ak nepresahuje daňový základ 1.000 Kčs mesačne.

Ak poberá daňovník mzdu súčasne od dvoch alebo viacerých platiteľov, smie na ustanovenie odseku 1 prihliadať iba jeden platiteľ; ostatní platitelia srazia daň aj vtedy, ak nepresahuje nimi vyplácaná mzda 1.000 Kčs mesačne, a to najmenej vo výške 10 % daňového základu.

Platitelia vypočítajú daň, srazia ju a odvedú štátnej pokladnici.

Daň sa srazí pri výplate alebo pri pripísaní mzdy daňovníkovi k dobru, bez ohľadu na to, za ktorý čas sa mzda vypláca.

Z jednorázovej mzdy, t. j. zo mzdy, ktorá je vyplácaná nepravidelne popri bežnej mzde, vypočíta platiteľ daňovú srážku takto: zistí, aká mzda sa daňovníkovi pravdepodobne za celý rok vyplatí bez započítania práve vyplácanej jednorázovej mzdy, a vypočíta z nej celoročnú daň. K zistenej celoročnej mzde pripočíta práve vyplácanú jednorázovú mzdu a vypočíta z úhrnu celoročnú daň. Rozdiel medzi oboma celoročnými daňovými sumami srazí platiteľ pri výplate jednorázovej mzdy.

Ak sa vypláca mzda za dlhší čas než za obvyklé mzdové obdobie, vypočíta a srazí sa daň tak, ako keby mzda bola vyplatená v príslušných pravidelných mzdových obdobiach. Zo súm mzdy pripadajúcich na minulé kalendárne roky sa však daň vypočíta a srazí podľa ustanovení odseku 1.

Platiteľ je povinný na žiadosť daňovníka vypočítať pri poslednej výplate mzdy v roku, koľko by bola úhrnná srážka dane, keby sa mzda v priebehu roku vyplatená rovnomerne rozvrhla na jednotlivé mzdové obdobia. Sumu, o ktorú daň skutočne srazená prevyšuje takto vypočítanú daň, vráti platiteľ daňovníkovi, ak je aspoň 20 Kčs.

Srážkou vykonanou riadne podľa predchádzajúcich ustanovení je daňová povinnosť splnená.

Ak sa srážka dane zo mzdy nevykonala alebo vôbec, alebo ak sa nevykonala riadne, predpíše okresný národný výbor platiteľovi príslušnú sumu na priame platenie.

Daňovníkom poberajúcim mzdu plynúcu z cudziny predpíše sa daň na základe soznania, ktoré sú povinní podať do konca februára po uplynutí každého kalendárneho roka okresnému národnému výboru, v obvode ktorého bývajú. Ak nepodá daňovník soznanie včas, môže sa mu daň zvýšiť, najviac však o 10 %.

Daň predpísaná podľa odseku 3 je sročná do 15 dní po doručení platobného výmeru. Ak daň nebola zaplatená včas, je daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,05 % dlhovanej sumy.

Sumy, ktoré bol platiteľ povinný sraziť, odvedie najneskoršie do troch dní odo dňa, keď bola, alebo mala byť vykonaná srážka dane, okresnému národnému výboru, v obvode ktorého je platiteľova pokladnica, pokiaľ Ministerstvo financií neurčí kratšiu lehotu.

Ak neodviedol platiteľ srazenú daň zo mzdy, bude sa na ňom vymáhať ako jeho dlh.

Platiteľ je povinný zaplatiť daň predpísanú mu podľa § 14 ods. 2 do troch dní po doručení platobného výmeru.

Ak nedodrží platiteľ lehoty určené v odsekoch 1 a 3, zaplatí za každý deň omeškania penále vo výške 0,05% dlhovanej sumy.

Platiteľ smie daň, ktorú daňovníkovi nesrazil, dodatočne sraziť, len pokým neuplynuly od výplaty mzdy viac než tri mesiace. Ak však bola nesprávna srážka dane zavinená daňovníkom, môže platiteľ daň dodatočne sraziť do troch rokov od výplaty mzdy.

Pre účely dane zo mzdy je platiteľ povinný viesť a okresnému národnému výboru predkladať záznamy a výkazy, ktoré určí Ministerstvo financií, a vydávať na žiadosť daňovníkom potvrdenia o výške vyplatenej mzdy a srazenej dane.

Daňovník je povinný preukázať platiteľovi okolnosti rozhodné pre zvýšenie a sníženie dane podľa §§ 7 až 9. K predloženému preukazu sa - s výhradou ustanovenia § 8 ods. 6 vety druhej - prihliadne začínajúc mzdovým obdobím, nasledujúcim po období, v ktorom sa platiteľovi preukaz predloží.

Na srážanie a odvádzanie dane dozerá okresný národný výbor, v obvode ktorého je platiteľova pokladnica.

Platiteľ je povinný:

Osoby, ktorým sa mzdy vyplácajú, sú povinné dať okresnému národnému výboru a jeho orgánom, poprípade iným kontrolujúcim orgánom, vysvetlenie o druhu a výške týchto miezd.

Osoby, u ktorých je sporné, v akom pomere sú k platiteľovi, sú povinné dať požadované informácie na zistenie povahy tohto pomeru.

Rovnaké oprávnenia vo veciach dozoru prislúchajú aj krajskému národnému výboru a Ministerstvu financií.

O sťažnostiach vyplývajúcich zo sporov, ktoré vzniknú medzi platiteľmi a daňovníkmi o vykonávaní srážky dane zo mzdy, rozhoduje okresný národný výbor, v obvode ktorého je platiteľova pokladnica.

Okresný národný výbor je povinný oznámiť stranám všetky svoje rozhodnutia písomne s poučením o opravných prostriedkoch.

Proti rozhodnutiam okresných národných výborov, uvedených v odsekoch 1 a 2, a proti platobným výmerom podľa § 14 ods. 2 a 3 možno sa odvolať do 15 dní po doručení výmerov na krajský národný výbor, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou. Ak nejde o právnu otázku a ak sa úplne vyhovie odvolaniu, rozhoduje o ňom s konečnou platnosťou okresný národný výbor.

Daň nemožno predpísať a vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom sa daň stala sročnou, a v prípadoch § 14 ods. 3 od konca kalendárneho roku, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k dani.

Ak sa vykoná úkon na predpísanie alebo vymáhanie dane, plynie premlčacia lehota znovu od konca kalendárneho roka, v ktorom sa o úkone upovedomila osoba, ktorá je povinná daň platiť.

Vláda urobí opatrenia potrebné na to, aby hrubé platy niektorých zamestnaneckých skupín sa upravily tak, aby zodpovedaly zmene daňovej sadzby podľa tohto zákona, novému vymedzeniu daňového základu a započítaniu zamestnaneckých príspevkov na poistné národného poistenia do daňovej sadzby.

Vláda sa splnomocňuje, aby podľa potreby upravovala percentá zvýšenia a sníženia dane podľa §§ 7 a 8 a povoľovala odchýlky od ustanovení § 10.

Ministerstvo financií:

Opatrenia podľa bodov 2, 3 a 4 môže Ministerstvo financií urobiť len po vypočutí jednotnej odborovej organizácie.

V štátnom rozpočte bude každoročne určená suma, ktorá pripadne na účely národného poistenia zamestnancov.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953 a platí pre zdanenie miezd vyplatených po 31. decembri 1952, ako aj miezd vyplatených pred 1. januárom 1953 na rok 1953; vykoná ho minister financií.