1/1953 Zb.

vojaci v činnej službe,

vojaci vo výslužbe a vojenskí penzisti,

osoby, ktoré sa povolaním na osobitnú službu stali príslušníkmi brannej moci,

príslušníci vojensky organizovaných a iných zborov v činnej službe, o ktorých to ustanovujú osobitné zákony,

osoby povolané na osobné úkony pre potrebu brannej moci,

invalidi, ktorí sú v stave vojenských invalidovni,

osoby vo väzbe nariadenej vojenským prokurátorom alebo vojenským súdom,

vojnoví zajatci.

Prípravné konanie vykonáva ten prokurátor, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný. Ak bol trestný čin spáchaný v niekoľkých obvodoch, vykonáva prípravné konanie prokurátor, ktorý urobil opatrenie smerujúce na stíhanie obvineného.

ak bol trestný čin spáchaný v cudzine alebo ak nemožno miesto činu zistiť, vykonáva prípravné konanie prokurátor, v obvode ktorého má obvinený bydlisko, pracovisko alebo pobyt, a ak nie sú v Československej republike alebo sa nedajú zistiť, prokurátor, v obvode ktorého trestný čin vyšiel najavo. Ak je takto príslušných prokurátorov niekoľko, vykonáva prípravné konanie ten, ktorý prvý urobil opatrenie smerujúce na stíhanie obvineného.

Ak sa zistí v prípade uvedenom v odseku 2 dodatočne miesto činu v Československej republike, môže sa vec postúpiť prokurátorovi príslušnému podľa miesta činu.

Ak bol trestný čin spáchaný príslušníkom ozbrojeného zboru, ktorý koná službu v časti tohto zboru, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva prípravné konanie vojenský prokurátor činný pri tomto súde.

Ak bol trestný čin spáchaný funkcionárom ozbrojeného zboru, vykonáva prípravné konanie vojenský prokurátor činný pri súde, ktorý je ustanovený prezidentom republiky na prejednávanie trestných činov týchto funkcionárov.

Prípravné konanie sa vykonáva spoločne o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia. Spoločné prípravné konanie však nemôže vykonávať okresný alebo krajský prokurátor o trestnom čine osoby podliehajúcej vojenskej súdnej právomoci.

Na urýchlenie prípravného konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno však v prípade uvedenom v odseku 1 konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného prípravného konania.

Spoločné prípravné konanie vykonáva krajský prokurátor, ak je kompetentný konať aspoň o jednom z trestných činov.

Spoločné prípravné konanie vykonáva okresný alebo krajský prokurátor, ktorý je kompetentný vykonávať prípravné konanie proti priamemu páchateľovi alebo o najťažšom trestnom čine.

Spoločné prípravné konanie vykonáva vojenský prokurátor, ktorý je kompetentný vykonávať prípravné konanie proti tomu príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý je funkciou najvyšší, a ak nemožno kompetenciu takto určiť, vojenský prokurátor, ktorý je kompetentný konať proti priamemu páchateľovi alebo o najťažšom trestnom čine.

Ak je podľa odseku 1 a 2 kompetentných niekoľko prokurátorov, vykonáva prípravné konanie ten, ktorý prvý urobil opatrenie smerujúce na stíhanie obvineného.

Ak zanikol dôvod spoločného prípravného konania zastavením trestného stíhania alebo vylúčením niektorej veci, spravuje sa kompetencia na vykonávanie prípravného konania o veci, ktorá zostala po zastavení trestného stíhania alebo ktorá bola vylúčená, podľa ustanovení §§ 13 až 16, a ak ide v takom prípade o viac vecí, aj podľa ustanovení §§ 17 až 18a.

Prokurátor, ktorý vykonával spoločné prípravné konanie, pokračuje však v prípade uvedenom v odseku 1 v prípravnom konaní o veci, ktorá zostala po zastavení trestného stíhania alebo ktorá bola vylúčená, ak je to na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov vhodné.

V prvej stolici koná, ak neustanovuje zákon ináč, súd, pri ktorom je činný prokurátor, ktorý podal obžalobu alebo urobil iný návrh.

Súd môže na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania; príslušnosť súdu (odsek 1) sa tým nemení.

Z dôležitých dôvodov môže byť vec kompetentnému prokurátorovi odňatá a prikázaná inému kompetentnému prokurátorovi; o odňatí a prikázaní rozhoduje prokurátor, ktorý je obidvom prokurátorom spoločne nadriadený.

Generálny prokurátor môže vec odňať kompetentnému prokurátorovi a sám v nej vykonávať prípravné konanie, ak to považuje so zreteľom na povahu trestného činu alebo na osobu páchateľa za potrebné; toto právo má i krajský prokurátor, pokiaľ ide o veci, o ktorých vykonáva prípravné konanie okresný prokurátor jeho obvodu.

Z dôležitých dôvodov môže byť vec kompetentnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obidvom súdom spoločne nadriadený.

Na návrh generálneho prokurátora alebo predsedu Najvyššieho súdu môže Najvyšší súd, ak to považuje so zreteľom na povahu trestného činu alebo na osobu páchateľa za potrebné, v ktoromkoľvek období konania vec odňať kompetentnému súdu a sám pokračovať v konaní a rozhodnúť alebo vec prikázať na pokračovanie v konaní a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu, tej istej alebo vyššej stolice.

Prokurátor a súd vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla sami. Generálny a krajský prokurátor a Najvyšší a krajský súd môžu ich však vykonať aj dožiadaním okresného prokurátora alebo ľudového súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný.

Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania prokurátor a súd spravidla dožiadaním okresného prokurátora alebo ľudového súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný; ak je však nebezpečenstvo v omeškaní, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne posúdenie veci, vykonajú ich aj mimo svojho obvodu sami.

V odbore vojenského súdnictva môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať vojenský prokurátor a vojenský súd vždy aj dožiadaním okresného prokurátora alebo ľudového súdu, o obvode ktorého má byť úkon vykonaný.

Povinnosť poskytovať právnu pomoc súdom a úradom cudzích štátov, ako aj právo žiadať ich o právnu pomoc spravuje sa predpismi vydanými o tom ministrom spravodlivosti.

Styk so súdmi a úradmi cudzích štátov sa deje, ak nie je upravený ináč, prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti.

Rozsudok musí po úvodných slovách „V mene republiky“ obsahovať:

Ak rozhodne súd na hlavnom alebo odvolacom pojednávaní o ochrannom opatrení, musí rozsudok obsahovať i tento výrok.

Odsudzujúci rozsudok musí ďalej obsahovať výrok o treste s uvedením použitých zákonných ustanovení a výrok o povinnosti na náhradu trov trestného konania (§ 72).

Ak rozhodne súd na hlavnom alebo odvolacom pojednávaní

Uznesenie musí okrem výroku obsahovať aj označenie prokurátora alebo súdu, deň rozhodovania, stručné označenie veci a poučenie o sťažnosti.

Uznesenie, ktorým sa zamieta nejaký návrh alebo proti ktorému možno podať sťažnosť alebo ktorým sa rozhoduje o opravnom prostriedku, musí obsahovať aj odôvodnenie.

Rozhodnutia prokurátora a súdu sa oznamujú prítomným osobám vyhlásením.

Prokurátorovi, ktorý pri vyhlásení súdneho rozhodnutia nebol prítomný, oznámi sa toto rozhodnutie zaslaním spisu na nazretie. Ak žiada o to prokurátor, doručí sa mu rovnopis vyhotovenia rozhodnutia, i keď bol pri jeho vyhlásení prítomný.

Ak nebola osoba, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, prítomná pri jeho vyhlásení, oznámi sa jej rozhodnutie doručením rovnopisu jeho vyhotovenia; ak bola taká osoba pri vyhlásení prítomná, doručí sa jej rovnopis vyhotovenia takého rozhodnutia, len ak o to žiada. Rovnopis vyhotovenia rozhodnutia o opravnom prostriedku sa osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, doručí vždy.

Prokurátor môže opraviť zrejmé chyby vo vyhotovení svojho rozhodnutia, pokiaľ sa tým rozhodnutie nemení.

Predseda senátu môže opraviť zrejmé chyby vo vyhotovení súdneho rozhodnutia, pokiaľ sa tým rozhodnutie nemení.

Oprava sa vykoná tak, aby pôvodné znenie zostalo čitateľné. O vykonanej oprave sa upovedomia všetky osoby, ktorým bol rovnopis vyhotovenia rozhodnutia doručený; zároveň sa rovnopis vyhotovenia rozhodnutia, ak je to potrebné, od nich vyžiada na vykonanie opravy.

Proti rozhodnutiu o oprave je prípustná sťažnosť, pokiaľ je prípustný opravný prostriedok aj proti pôvodnému rozhodnutiu. Táto sťažnosť má odkladný účinok, ak ho má aj opravný prostriedok proti pôvodnému rozhodnutiu.

Prokurátor alebo súd, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže sťažnosti sám vyhovieť, pokiaľ zmena pôvodného uznesenia nie je v neprospech osoby inej než sťažovateľa.

Ak lehota na podanie sťažnosti uplynula už všetkým oprávneným osobám a sťažnosti sa nevyhovelo už podľa odseku 1, predloží prokurátor vec nadriadenému prokurátorovi, a ak ide o sťažnosť proti rozhodnutiu súdu, predloží predseda senátu vec nadriadenému súdu.

O sťažnosti proti uzneseniu krajského prokurátora rozhoduje generálny prokurátor. O sťažnosti proti uzneseniu okresného prokurátora rozhoduje nadriadený krajský prokurátor.

O sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu rozhoduje Najvyšší súd. O sťažnosti proti uzneseniu ľudového súdu rozhoduje nadriadený krajský súd.

Nadriadený prokurátor alebo súd zamietne sťažnosť,

Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala neskoršie len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením.

Ak nezamietne nadriadený prokurátor alebo súd sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie a

nadriadený krajský súd, ak ide o ľudový súd, a

Najvyšší súd, ak ide o krajský súd.

Ak nemá obvinený obhajcu v prípadoch, kde ho musí mať, vyzve ho prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu, aby do určitej lehoty oznámil, koho si za obhajcu zvolil. Ak to neoznámi v určenej lehote ani obvinený, ani ten, kto má právo mu obhajcu zvoliť, ustanoví obvinenému na jeho trovy obhajcu prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu.

Obvinenému, ktorý preukáže, že nemá dostatočné prostriedky, aby uhradzoval trovy na obhajcu, ustanoví prokurátor alebo v konaní pred súdom predseda senátu obhajcu, ktorý by ho obhajoval bez nároku na odmenu, ak obvinený obhajcu musí mať; i v prípade, keď obhajoba nie je povinná, ustanoví predseda senátu takému obvinenému obhajcu, ktorý by ho bez nároku na odmenu obhajoval pri hlavnom alebo odvolacom pojednávaní, ak o to obvinený požiada.

Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si neodporujú, spravidla obhajca spoločný.

Ak má prokurátor alebo v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obvinenému obhajcu, požiada spravidla advokátsku poradňu, aby mu navrhla, ktorý advokát má byť za obhajcu ustanovený.

Ak ide o naliehavý prípad, môže byť advokát ustanovený za obhajcu i bez návrhu advokátskej poradne; ak nie je v takom prípade advokát ihneď dosiahnuteľný, môže byť za obhajcu ustanovený so súhlasom predsedu súdu aj sudca alebo iný na to spôsobilý zamestnanec, ktorý je na súde činný.

V odbore vojenského súdnictva môže byť so súhlasom prestaveného ustanovený za obhajcu aj dôstojník práv v činnej službe, ak ide o naliehavý prípad a advokát nie je ihneď dosiahnuteľný alebo ak to vyžaduje povaha prejednávanej veci; obhajcom však nemôže byť dôstojník práv činný u vojenského prokurátora.

Ustanovený obhajca je povinný prevziať obhajobu; z dôležitých dôvodov môže ho však prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu na jeho žiadosť od povinnosti obhajovania oslobodiť.

Na žiadosť obvineného môže prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu miesto ustanoveného obhajcu z dôležitých dôvodov ustanoviť obhajcu iného.

Ak nebolo zmocnenie obhajcu obmedzené, vzťahuje sa na celé konanie.

Obhajca je oprávnený robiť za obvineného návrhy a podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je oprávnený aj zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený. Ak obvinený nie je svojprávny, môže tak obhajca robiť aj proti jeho vôli, nie však proti vôli zákonného zástupcu.

Obhajca smie hovoriť a písať si s obvineným, ktorý je vo väzbe; za prípravného konania však len za podmienok určených prokurátorom, tak aby nemohlo byť marené úspešné vykonanie trestného konania.

Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nárokov poškodeného vzniknutých z trestného činu bude marené, môže prokurátor a v konaní pred súdom súd zaistiť hnuteľné veci obvineného, a to až do pravdepodobnej výšky škody; zaistené veci treba spísať a spravidla uschovať u prokurátora alebo na súde. Na návrh poškodeného môže prokurátor a v konaní pred súdom súd zaistiť aj pohľadávky obvineného, pokiaľ nejde o odmenu za prácu alebo o pohľadávky plynúce z národného poistenia, a prikázať dlžníkovi obvineného, aby miesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy prokurátora alebo súdu.

O tom, že zaistenie bolo nariadené, sa poškodený upovedomí s poučením o ustanovení § 50 ods. 1.

Proti rozhodnutiu, ktorým bolo zaistenie nariadené, je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského prokurátora, a v konaní stannom a v konaní poľnom.

Prokurátor a v konaní pred súdom súd zruší zaistenie,

Prokurátor a v konaní pred súdom súd obmedzí zaistenie, ak spozná, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo nariadené.

O tom, že zaistenie bolo zrušené alebo obmedzené, upovedomí sa aj poškodený.

Zúčastnenou osobou sa rozumie ten,

Zúčastnenej osobe musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadrila a robila návrhy na hlavnom a odvolacom pojednávaní a na verejnom zasadaní.

Prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu sú povinní zúčastnenú osobu vždy o jej právach poučiť.

Ak nie sú poškodený alebo zúčastnená osoba svojprávni, vykonáva ich práva podľa tohto zákona ich zákonný zástupca.

Poškodený a zúčastnená osoba sa môžu dať zastupovať zmocnencom. Ak nebolo zmocnenie obmedzené, vzťahuje sa na celé konanie.

Zmocnencom poškodeného zúčastnenej osoby môže byť len osoba svojprávna a občiansky bezúhonná, ktorá nie je pokútnikom; na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní nemôže byť zmocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

Zmocnencom zúčastnenej osoby v konaní o činoch náležiacich do pôsobnosti krajského alebo vojenského prokurátora a zmocnencom poškodeného v konaní o činoch náležiacich do pôsobnosti vojenského prokurátora môže byť len advokát, ktorý by vo veci mohol byť obhajcom.

Zmocnenec poškodeného a zúčastnenej osoby je oprávnený robiť za poškodeného alebo zúčastnenú osobu návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je oprávnený aj zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môžu zúčastniť poškodený alebo zúčastnená osoba.

Ak prokurátorovi a v konaní pred súdom súdu neoznámi zmocnenca ten, kto ho zmocnil, musí zmocnenec sám preukázať, že bol zmocnený.

Úkony súdu koná spravidla senát.

Úkony dožiadaného súdu koná jediný sudca; tento sudca má práva a povinnosti predsedu senátu.

Jednotlivé úkony súdu, pri ktorých to zákon pripúšťa, koná mimo hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného a neverejného zasadania predseda senátu. Vykonanie jednotlivých úkonov môže zveriť sudcovi, ktorý je členom senátu; tento sudca má v takom prípade práva a povinnosti predsedu senátu.

Na výsluch a väzbu obvineného, na výsluch svedka a znalca, na obhliadku, prehľadanie domu a osoby, vydanie a odňatie veci a na otvorenie zásielok sa v konaní pred súdom primerane použijú ustanovenia o prípravnom konaní; o väzbe obvineného rozhoduje vždy senát.

Sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o väzbe má odkladný účinok; ak bol však prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia prítomný, má jeho sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná hneď po vyhlásení rozhodnutia.

Ak dôjde k zatknutiu alebo zadržaniu obvineného až v konaní pred súdom, odovzdá orgán povolaný na vyhľadávanie (§ 76) obvineného priamo súdu.

Na úkony, ktoré prokurátor koná mimo prípravného konania, použijú sa primerane ustanovenia o prípravnom konaní.

Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti, priberie sa na to tlmočník.

Ako tlmočník nesmie byť pribratý, kto by bol vo veci vylúčený (§ 39).

Tlmočník sa v predvolaní upozorní na následky neustanovenia sa (§§ 73 až 75) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený alebo ktoré mu ináč bránia, aby bol vo veci činný ako tlmočník.

Tlmočník musí byť poučený o tom ,že je povinný podľa svojich znalostí presne pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti a zachovávať mlčanlivosť o tom, čo sa ako tlmočník dozvedel; ďalej musí byť poučený o význame svojej funkcie z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede.

Tlmočník má nárok na náhradu potrebných výdavkov a primeranú odmenu (tlmočné).

Výšku tlmočného určí prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Na výsluchu konanom mimo hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania môžu sa okrem vyslúchajúceho, zapisovateľa a vyslúchaného zúčastniť iné osoby, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

Výsluch osoby mladšej než osemnásť rokov alebo osoby, ktorej vyjadrovacia schopnosť je obmedzená, možno vykonať za pomoci inej osoby, ak možno očakávať, že sa tým výsluch uľahčí.

O konaní spíše zapisovateľ zápisnicu, ktorá musí obsahovať:

Ak nemôže zapisovateľ, ktorý sa na konaní zúčastnil, spísať zápisnicu pre nastatú prekážku, spíše ju osoba vedúca konanie.

Ako zapisovateľ nesmie byť pribratý, kto by bol vo veci vylúčený (§ 39).

O žiadosti o opravu zápisnice o hlavnom alebo odvolacom pojednávaní rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého ide. Proti rozhodnutiu o oprave zápisnice o hlavnom pojednávaní je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Podanie sa posudzuje podľa svojho obsahu, i keď je nesprávne označené.

Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice alebo telegraficky.

Toho, kto podanie urobil písomne alebo telegraficky, môže prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu vyzvať, aby v lehote, ktorá sa mu určí, dodal potrebný počet rovnopisov. Ak nevyhovie tejto výzve, zhotovia sa rovnopisy na jeho trovy; na to musí byť vo výzve upozornený.

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím menom alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.

Na zachovanie lehoty stačí, ak podanie v nej bolo

Ak zmešká obvinený z ospravedlniteľného dôvodu lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu prokurátor alebo súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvej stolici, navrátenie lehoty, ak o to obvinený požiada do troch dní od zániku prekážky a ak v tej istej lehoty podá aj premeškaný opravný prostriedok. Ak bolo povolené navrátenie lehoty, považuje sa lehota na podanie opravného prostriedku za zachovanú.

Proti rozhodnutiu o žiadosti o navrátenie lehoty je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Písomnosti určené pre obvineného, poškodeného alebo pre zúčastnenú osobu sa doručujú:

Predvolanie sa doručuje vždy len osobe, ktorá sa predvoláva.

Obžaloba a rovnopis vyhotovenia rozsudku vyhláseného v neprítomnosti obvineného sa doručí vždy aj obvinenému.

Do vlastných rúk sa doručujú

I tam, kde sa doručuje do vlastných rúk, je spravidla prípustné písomnosť uložiť na pošte alebo u iného verejného orgánu, ktorý vykonáva doručenie. Uloženie je však vylúčené, ak sa doručuje obvinenému

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba a ich obhajcovia a zmocnenci, a ak nie sú svojprávni, aj ich zákonní zástupcovia majú právo nazerať do spisov, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si výpisky a poznámky. Iné osoby tak môžu urobiť, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie práva, ktoré im tento zákon priznáva.

V prípravnom konaní môže prokurátor osobám uvedeným v odseku 1 odoprieť, aby nazreli do spisu alebo jeho časti, ak by tým mohol byť zmarený účel trestného konania; nesmie sa im však odoprieť nazrieť do spisov o takých úkonoch, pri ktorých majú právo byť prítomné.

Trovy potrebné na vykonanie trestného konania preddavkuje štát; náležia k nim najmä:

Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené so zaopatrením vo väzbe a s výkonom trestu odňatia slobody, s výkonom ochrannej výchovy a ochranného liečenia vyhlási každoročne minister, ktorého orgány ústav spravujú. Náklady na zdravotnú starostlivosť sa určujú podľa skutočného výdavku.

Náklady na liečenie úrazu, ktorý utrpela osoba, na ktorej sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranná výchova alebo ochranné liečenie, pri práci nariadenej ústavom, sa k trovám trestného konania nepočítajú.

Vlastné trovy obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby štát nepreddavkuje.

Ak bol obvinený právoplatne odsúdený, je povinný nahradiť

ak sa viedlo trestné konanie pre niekoľko trestných činov alebo proti niekoľkým obvineným, je obvinený povinný nahradiť len tie trovy trestného konania, ktoré súvisia s trestným činom, z ktorého bol uznaný vinným. Ak nemožno trovy oddeliť, urči súd, prihliadajúc na stupeň zavinenia a na majetkové pomery obvineného, v akom pomere je obvinený povinný trovy nahradiť.

Ak bol obvinený právoplatne oslobodený, uhradzuje štát trovy, ktoré preddavkoval.

Trovy trestného konania spôsobené späť vzatým alebo celkom bezvýsledným opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu alebo bezvýsledným návrhom na obnovu trestného stíhania je povinný nahradiť ten, kto ho podal.

Trovy, ktoré by podľa odseku 1 mal naradiť prokurátor alebo orgán verejnej starostlivosti o mládež, uhradzuje štát.

Trovy súvisiace s ochrannými opatreniami je povinná nahradiť osoba, ktorej bolo ochranné opatrenie právoplatne uložené.

Za trovy na ochrannú výchovu mladistvého ručia osoby, ktoré majú voči nemu vyživovaciu povinnosť.

o povinnosti na náhradu trov, odmien a výdavkov, uvedených v §§ 68, 70 a 71 rozhodne súd; jemu náleží rozhodnúť i o výške výdavkov a odmien, ktoré je obvinený povinný nahradiť poškodenému. Inak o výške trov a odmeny rozhodne prokurátor.

Ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 nestalo rozsudkom, je proti nemu prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Osobe, ktorá bez dostatočného ospravedlnenia neposlúcha rozkaz daný jej podľa tohto zákona, možno uložiť, aby nahradila trovy, ktoré tým spôsobila. O povinnosti na náhradu týchto trov a o ich výške rozhodne prokurátor, a ak ide o rozkaz súdu, súd.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

zrušený.

Kto ruší konanie alebo sa k prokurátorovi alebo k súdu správa urážlivo alebo neposlúchne rozkaz daný mu podľa tohto zákona, môže sa potrestať pokutou do päťtisíc Kčs. Ak ide o príslušníka ozbrojeného zboru v činnej službe, môže sa jeho potrestanie prenechať jeho predstavenému podľa disciplinárneho poriadku. Ak ide o osobu, ktorá je vo väzbe alebo v treste, môže sa jej potrestanie prenechať veliteľstvu ústavu podľa poriadku platného pre tento ústav. Tieto rozhodnutia robí prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil, ju odpustiť alebo zmierniť.

Vymožená pokuta pripadá štátu.

Ak sa dozvie prokurátor o trestnom čine, koná vyšetrovanie, pokiaľ vec už nie je dostatočne vysvetlená.

Za vyšetrovania urobí prokurátor všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného konania; za tým účelom predovšetkým

Prokurátor môže z dôležitých dôvodov nariadiť osobám, ktoré pravdepodobne bude treba vyslúchnuť ako obvinených alebo ako svedkov, aby sa toho istého alebo aj budúceho dňa nevzďaľovali z miesta, ktoré určí.

Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie potrebná odborná znalosť, priberie prokurátor znalca.

Ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti závažné pre trestné konanie, vykoná prokurátor ohliadku.

Ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inej miestnosti je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva obvinený, môže prokurátor vykonať prehľadanie domu.

Ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, môže prokurátor vykonať prehľadanie jeho osoby.

Vec dôležitú pre trestné konanie môže prokurátor vziať do úschovy. Kto má takú vec pri sebe, je povinný ju na vyzvanie vydať prokurátorovi. Ak sa vyzvaniu na vydanie veci nevyhovie, môže byť vec odňatá.

Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie potrebné zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pravdepodobne pochádzajú od obvineného alebo sú pre neho určené, nariadi prokurátor, aby mu ich podnik vykonávajúci ich dopravu vydal; prokurátor to však môže nariadiť len vtedy, ak tu je niektorý z dôvodov väzby (§ 96).

Prokurátor koná vyšetrovanie spravidla osobne; je oprávnený žiadať od každého úradu a verejného orgánu vysvetlenia a správy.

Prokurátor je oprávnený pri vyšetrovaní nariadiť orgánom povolaným na vyhľadávanie, aby vykonali jednotlivé vyšetrovacie úkony. Tieto orgány majú vykonať aj ďalšie vyšetrovacie úkony, ktorých potreba vyplynula z úkonu, o ktorý boli požiadané.

Ak je podozrenie z trestného činu proti obvinenému dostatočne odôvodnené, podá na neho prokurátor spravidla obžalobu, a to na súde, pri ktorom je činný.

Ak vezme prokurátor pred začatím hlavného pojednávania obžalobu späť, vracia sa vec do stavu vyšetrovania.

označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,

meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,

označenie trestného činu s uvedením všetkých jeho zákonných znakov, miesta, času a iných okolností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,

označenie dôkazov, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní sa navrhuje,

podstatné dôvody podozrenia.

Ak je to potrebné, navrhne prokurátor súdu, pri ktorom je činný, aby nariadil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu alebo vyslovil zhabanie.

Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj v obžalobe.

Prokurátor preruší trestné stíhanie,

Pred prerušením trestného stíhania urobí prokurátor všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného konania.

Ak zanikne dôvod prerušenia, prokurátor v trestnom stíhaní pokračuje.

Prokurátor zastaví trestné stíhanie,

Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,

Ak zanikne dôvod zastavenia alebo ak sa objaví dodatočne, že tu taký dôvod nie je, prokurátor v trestnom stíhaní pokračuje.

Ak spozná prokurátor, že nie je kompetentný, postúpi vec kompetentnému prokurátorovi; je však povinný pred postúpením veci urobiť všetko, čo je na zabezpečenie úspešného vykonania trestného konania neodkladne potrebné.

Konanie o žiadosti o milosť pred podaním obžaloby vykonáva prokurátor, ktorý vo veci koná alebo bol by kompetentný vykonávať prípravné konanie.

Ak spozná prokurátor, že žiadosť o milosť nie je dôvodná, zamietne ju; ináč ju predloží so svojím návrhom nadriadenému prokurátorovi. Ak nezamietne žiadosť ani tento prokurátor, predloží ju so svojím návrhom generálnej prokuratúre.

Ak to nariadi prezident republiky alebo generálny prokurátor, nesmie byť žiadosť zamietnutá ale musí byť s návrhom predložená. Ak to nariadi v takom prípade prezident republiky alebo generálny prokurátor, trestné konanie sa zatiaľ nezavedie alebo sa v zavedenom trestnom konaní zatiaľ nepokračuje.

Na začiatku výsluchu označí prokurátor obvinenému trestný čin, z ktorého je obvinený. Vyzve ho, aby súvislo opísal skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, aby uviedol okolnosti, ktoré zoslabujú alebo vyvracajú podozrenie proti nemu, a aby ponúkol dôkazy o nich. Zároveň obvineného upozorní na poľahčujúcu okolnosť doznania.

Výsluch sa koná tak, aby podal pokiaľ možno úplný a jasný obraz skutočností, závažných pre trestné konanie. Na výpoveď alebo doznanie nesmie byť obvinený žiadnym spôsobom donucovaný.

Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve prokurátor obvineného, aby ju opísal; až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať.

Ak treba zistiť pravosť rukopisu obvineného, môže ho prokurátor vyzvať, aby napísal potrebný počet slov. Na to však nesmie byť obvinený žiadnym spôsobom donucovaný.

Obvinený je povinný strpieť úkony potrebné na zistenie jeho totožnosti.

Ak sa výpoveď obvineného odchyľuje v podstatných bodoch od výpovede svedka alebo spoluobvineného a ak rozpor nemožno vysvetliť ináč, možno obvineného týmto osobám postaviť tvárou v tvár

Osoba oprávnená odoprieť vypovedať ako svedok podľa § 111 ods. 1 nesmie byť proti svojej vôli postavená obvinenému tvárou v tvár ani vtedy, ak neodoprela vypovedať, okrem ak by o to požiadal sám obvinený.

Ak je obvinený podozrivý z trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest smrti, trest doživotného odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej desať rokov, musí sa vziať do väzby.

Obvineného možno vziať do väzby aj vtedy, ak sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu,

Rozkaz na zatknutie vydá písomne predseda senátu na návrh prokurátora.

V rozkaze na zatknutie označí sa trestný čin, z ktorého je obvinený podozrivý, a dôvod zatknutia.

Zatknutie vykoná na základe rozkazu na zatknutie orgán povolaný na vyhľadávanie. Rozkaz na zatknutie treba doručiť obvinenému pri zatknutí, a ak to nie je možné, najneskôr do štyridsaťosem hodím po ňom.

Rozkaz na zatknutie predseda senátu odvolá, len čo dôvod preň zanikne.

Orgán povolaný na vyhľadávanie smie vykonať zatknutie aj bez rozkazu predsedu senátu, ak bol obvinený pristihnutý pri čine samom. Obvinený je pristihnutý pri čine samom aj vtedy, ak bol hneď po čine ako podozrivý prenasledovaný alebo zastihnutý za okolností, ktoré ukazujú na jeho účasť pri čine, najmä s vecami, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré z neho pochádzajú.

Ak je nebezpečenstvo v omeškaní a je tu niektorý z dôvodov väzby, smie orgán povolaný na vyhľadávanie zadržať obvineného za účelom jeho odovzdanie prokurátorovi.

Osobu pristihnutú pri čine samom smie ktokoľvek zadržať, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie totožnosti, na zamedzenie úteku alebo zabezpečenie dôkazov. Je však povinný odovzdať ju ihneď najbližšiemu okresnému prokurátorovi alebo orgánu povolanému na vyhľadávanie, a ak to nie je možné, urobiť o tom ihneď oznámenie prokurátorovi alebo orgánu povolanému na vyhľadávanie.

Osobu zatknutú podľa § 97 musí orgán povolaný na vyhľadávanie hneď vyslúchnuť a najneskôr do štyridsaťosem hodín odovzdať prokurátorovi.

Osoba zatknutá podľa § 98 alebo zadržaná (§ 99) musí byť orgánom povolaným na vyhľadávanie ihneď vyslúchnutá a najneskôr do štyridsaťosem hodín

Príslušníka ozbrojeného zboru v činnej službe možno v prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 2 odovzdať aj predstavenému.

O väzbe osoby odovzdanej podľa § 99 ods. 2 alebo podľa § 100 rozhodne prokurátor (predstavený) hneď, a to pokiaľ možno po jej výsluchu. Ak spozná, že niektorý z dôvodov väzby trvá, rozhodne, že sa obvinený vo väzbe ponechá; ináč ho prepustí na slobodu.

Mimo prípadu uvedeného v odseku 1 môže prokurátor obvineného vziať do väzby, ak vyjde za jeho výsluchu najavo, že tu je niektorý z dôvodov väzby. To isté môže urobiť predstavený, ak je obvinený príslušníkom ozbrojeného zboru v činnej službe.

Ak nevezme prokurátor (predstavený) obvineného do väzby, hoci je tu niektorý z dôvodov väzby uvedených v § 96 ods. 2, alebo ak prepustí v takom prípade obvineného z väzby, môže mu uložiť obmedzenie čo do miesta pobytu alebo povinnosť bezodkladne prokurátorovi oznámiť zmenu pobytu.

Aj keď je tu niektorý z dôvodov väzby uvedených v § 96 ods. 2, upustí prokurátor za brannej pohotovosti štátu od väzby obvineného, ktorý bol povolaný na vojenskú činnú službu, na osobitnú službu alebo na osobné úkony pre potreby brannej moci, ak ide o podozrenie z trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov.

Ak zanikne dôvod väzby, prepustí prokurátor (predstavený) obvineného hneď na slobodu.

Proti rozhodnutiu prokurátora o väzbe je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Ak sa zdržuje obvinený v cudzine, požiada predseda senátu podľa predpisov, vydaných o tom ministrom spravodlivosti, na návrh prokurátora o vydanie obvineného, poprípade o jeho predbežné zatknutie.

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné pôsobiť na to, aby väzba bola pokiaľ možno najviac skrátená.

porušil štátom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by bol od tejto povinnosti oslobodený kompetentným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má, alebo

spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo súrodencovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom, ujmu ktorých by právom pociťoval ako ťažkú ujmu vlastnú.

Ak je potrebný znalecký posudok, priberie prokurátor spravidla dvoch znalcov. Jedného znalca stačí pribrať, ak ide o objasnenie menej dôležitých skutočností alebo ak je tu nebezpečenstvo v omeškaní.

Miesto pribrania znalca možno sa uspokojiť s lekárskym potvrdením, ak nie sú pochybnosti o jeho správnosti.

Ako znalci priberú sa spravidla osoby trvalo ustanovené za znalcov pri súde pre odbor, o ktorý ide (stáli prísažní znalci), a v odbore vojenského súdnictva príslušníci ozbrojených zborov v činnej službe. Ak ich niet alebo ak je nebezpečenstvo v omeškaní alebo ak prípad vyžaduje osobitnú odbornú znalosť, možno pribrať iných znalcov.

Ako znalec je povinný byť činný len ten, kto je ustanovený ako stály prísažný znalec pre odbor, znalosť ktorého je na objasnenie skutočnosti závažných pre trestné konanie potrebná, a ten, kto taký odbor vykonáva ako svoje povolanie.

Ako znalec nesmie sa pribrať, kto by bol vo veci vylúčený (§ 39).

K ohliadke a pitve mŕtvoly nemožno pribrať ako znalca toho lekára, ktorý ošetroval zomrelého priamo pred smrťou.

Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (§§ 73 a 75) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený alebo ktoré mu ináč bránia, aby bol vo veci činný ako znalec.

Znalcovi sa na jeho žiadosť poskytnú potrebné vysvetlenia. So súhlasom prokurátora smie znalec nazrieť do spisov a byť prítomný pri výsluchu obvineného a svedkov.

V zložitejších prípadoch môže prokurátor znalcovi uložiť, aby predložil posudok písomne.

Ak je na podanie posudku potrebná krvná skúška alebo iný podobný úkon, je obvinený povinný strpieť, aby znalec-lekár na ňom taký úkon vykonal, pokiaľ nie je spojený s nebezpečenstvom pre zdravie obvineného. O tejto povinnosti musí byť obvinený poučený s upozornením na následky nevyhovenia (§§ 73 a 75).

Pred výsluchom poučí prokurátor znalca o tom, že je povinný podať podľa svojich odborných znalostí nestranný posudok a zachovávať mlčanlivosť o tom, čo sa ako znalec dozvedel. Ďalej ho poučí o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede.

Prokurátor vyslúchne znalca o okolnostiach, pre ktoré by nesmel byť pribraný. Potom ho vyzve, aby podal posudok; ak predložil znalec posudok písomne, vyzve ho prokurátor, aby posudok ústne potvrdil.

Ak je odôvodnená pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, vyžiada si prokurátor od toho, kto posudok podal, vysvetlenie, a keby to neviedlo k výsledku, priberie nových znalcov.

Znalec má nárok na náhradu potrebných výdavkov a primeranú odmenu (znalečné).

Výšku znalečného určí prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Miesto pribrania znalcov môže prokurátor požiadať o znalecký posudok úrad alebo verejný ústav alebo orgán; tie podajú posudok písomne.

Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci, pokiaľ možno psychiatri.

ak nemožno duševný stav vyšetriť ináč, môže prokurátor nariadiť, aby bol obvinený pozorovaný vo verejnom ústave, ktorý určí, alebo v osobitnom pozorovacom oddelení ústavu, v ktorom sa vykonával väzba alebo trest odňatia slobody. V takom prípade musí obvinený mať obhajcu (§ 45).

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Pozorovanie nemá trvať dlhšie než dva mesiace; do toho času treba podať posudok. Ak je potrebné ďalšie pozorovanie, môže prokurátor na odôvodnený návrh znalcov predĺžiť túto lehotu na čas potreby, nie však o viac než o dva mesiace. Proti predĺženiu pozorovania je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Ak zistia znalci u obvineného okolnosti nasvedčujúce na jeho nepríčetnosť, vyslovia sa zároveň o tom, či jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.

Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, môže prokurátor nariadiť, aby bol vyšetrený duševný stav svedka.

K vyšetreniu duševného stavu svedka podľa odseku 1 sa priberú znalci, pokiaľ možno psychiatri. Pozorovanie svedka podľa § 124 ods. 2 nie je prípustné.

Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú sa preto k nej podľa potreby pripojiť fotografie, náčrty a iné pomôcky.

Predseda senátu zariadi všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania hlavného pojednávania, najmä vykoná dôkazy, ktoré by nemohly byť vykonané na hlavnom pojednávaní.

Ak je obvinený vo väzbe, vyslúchne ho predseda senátu o tom, či chce urobiť nejaké údaje alebo návrhy. Ak je to žiadúce, vyslúchne obvineného, aj keď nie je vo väzbe.

Ak možno očakávať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhšie, zariadi predseda senátu, aby sa na ňom zúčastnil jeden alebo viac náhradných sudcov; náhradný sudca nastúpi na miesto člena senátu, ktorému niečo zabránilo zúčastniť sa na celom hlavnom pojednávaní.

Deň konania hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obvinenému zostávala od doručenia predvolania a obžaloby aspoň trojdňová lehota na prípravu.

Ak prokurátor rozšíri obžalobu na nový skutok alebo ak ju ináč zmení pred začatím hlavného pojednávania, nariadi predseda senátu jej doručenie obvinenému tak, aby mu zostávala od doručenia zmenenej obžaloby aspoň trojdňová lehota na prípravu; zároveň ho vyzve, aby pred hlavným pojednávaním oznámil súdu dôkazy, o vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní žiada.

Na hlavné pojednávanie predvolá predseda senátu obvineného s upozornením na možnosť konania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti; ďalej predvolá osoby, ktorých osobná účasť je na hlavnom pojednávaní potrebná.

O hlavnom pojednávaní upovedomí predseda senátu zúčastnenú osobu a obhajcu, a ak nie je obvinený svojprávny, aj jeho zákonného zástupcu.

O hlavnom pojednávaní pred ľudovým súdom upovedomí predseda senátu aj poškodeného s upozornením, že aj keď sa neustanoví, rozhodne súd o jeho návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spise alebo ktoré súdu dôjdu skôr, než sa odoberie na záverečnú poradu.

Ak vyjdú najavo pred začatím hlavného pojednávania skutočnosti odôvodňujúce prerušenie alebo zastavenie trestného stíhania alebo postúpenie veci (§§ 165 až 169), urobí súd také rozhodnutie na neverejnom zasadaní.

Hlavné pojednávanie je verejné.

Verejnosť smie byť vylúčená pre celé hlavné pojednávanie alebo pre jeho časť, len ak by bolo verejným prejednaním veci ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo alebo pokojný priebeh pojednávania alebo mravnosť. Uznesenie o vylúčení verejnosti sa verejne vyhlási. Súd môže však v takom prípade z dôležitých dôvodov dovoliť jednotlivým osobám, aby boli prítomné.

I keď bola verejnosť vylúčená, vyhlási sa rozsudok verejne.

Ak bola verejnosť vylúčená, má obvinený právo zvoliť si dvoch dôverníkov, ktorí môžu byť na hlavnom pojednávaní prítomní. Ak je obvinených viac, má každý právo zvoliť si dvoch dôverníkov. Dohromady však obvinení nemajú právo zvoliť si viac než šesť osôb; ak ich bolo zvolených viac a obvinení sa nedohodnú, prislúcha výber zo zvolených osôb súdu.

Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, môže si obvinený zvoliť za dôverníkov len také osoby, proti ktorým nemajú súd ani prokurátor námietky.

Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, prokurátora a zapisovateľa.

Ak sa nevykonáva konanie proti ušlému, nemožno konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného,

Obvinený musí mať na hlavnom pojednávaní obhajcu (§ 45),

Predseda senátu vedie hlavné pojednávanie a dbá na zachovanie poriadku na ňom. Má právo zakázať z dôvodov výchovných osobám maloletým prítomnosť v pojednávacej sieni.

Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu vykázať z pojednávacej siene. Obvinený môže byť vykázaný len po predchádzajúcej výstrahe, a to len na čas nevyhnutne potrebný; keď bol obvinenému vstup zase povolený, oznámi mu predseda senátu, ak je to vzhľadom na správanie sa obvineného možné, podstatný obsah pojednávania vykonaného za jeho neprítomnosti, aby sa mohol k nemu vyjadriť.

Kto sa cíti ukrátený opatrením predsedu senátu, môže žiadať, aby rozhodol senát.

Predseda senátu otvorí hlavné pojednávanie a opýta sa obvineného, či bola zachovaná lehota na prípravu (§ 140).

Svedkov a znalcov vyzve predseda senátu, aby sa odobrali do miestnosti im určenej a bez jeho dovolenia sa nevzďaľovali. Podľa potreby urobí opatrenie, aby sa svedkovia medzi sebou nedohovárali; znalcom môže uložiť, aby zostali v pojednávacej sieni.

Ustanovenie odseku 2 sa použije aj na poškodeného a zúčastnenú osobu, ak sú predvolaní ako svedkovia; po ich výsluchu im predseda senátu oznámi, o čom sa pojednávalo v ich neprítomnosti.

Po otvorení hlavného pojednávania prednesie prokurátor obžalobu.

Prokurátor môže na hlavnom pojednávaní, skôr než sa súd odoberie na záverečnú poradu, rozšíriť obžalobu na nový skutok alebo ju ináč zmeniť.

Po prednesení obžaloby pristúpi sa k výsluchu obvineného a k vykonávaniu ďalších dôkazov.

Prokurátor, ako aj obvinený, poškodený a zúčastnená osoby, ich obhajcovia a zmocnenci, a ak nie sú svojprávni, aj ich zákonní zástupcovia, môžu dávať vyslúchaným osobám otázky; otázky, ktoré neprispievajú na objasnenie veci, predseda senátu nepripustí.

Písomnosti, ktorých obsah je dôležitý pre posúdenie veci, najmä trestné oznámenie a posudok úradu alebo verejného ústavu alebo orgánu, musia sa na hlavnom pojednávaní prečítať.

Ak súhlasí prokurátor a obvinený, môže byť miesto prečítania zápisníc a iných písomností oznámený podstatný obsah toho, čo by sa malo čítať.

Obvinený, ktorý na hlavnom pojednávaní nebol dosiaľ vyslúchaný, nesmie byť prítomný pri výsluchu spoluobvinených; predseda senátu môže nariadiť, aby každý obvinený bol vyslúchaný v neprítomnosti spoluobvinených. V týchto prípadoch oznámi predseda senátu obvinenému po jeho výsluchu podstatný obsah pojednávania vykonaného za jeho neprítomnosti, aby sa mohol k nemu vyjadriť.

Po vykonaní každého jednotlivého dôkazu musí byť obvinený vyzvaný, aby sa k nemu vyjadril.

Obvinený môže aj na hlavnom pojednávaní hovoriť so svojím obhajcom, nesmie sa však s ním radiť o odpovedi na danú otázku.

Ak sa vzdiali obvinený bez súhlasu predsedu senátu z hlavného pojednávania, môže byť predvedený.

Ak sa koná hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného alebo ak odopiera obvinený vypovedať, prečíta sa zápisnica o jeho skoršej výpovedi a jeho návrhy obsiahnuté v spise.

Svedok, ktorý na hlavnom pojednávaní nebol dosiaľ vyslúchaný, nesmie byť pri vykonávaní dôkazov prítomný.

Ak je obava, že svedok nebude v prítomnosti obvineného hovoriť pravdu, môže predseda senátu nariadiť, aby sa obvinený za výsluchu vzdialil z pojednávacej siene. Po jeho návrate do pojednávacej siene predseda senátu oznámi mu podstatný obsah pojednávania, vykonaného za jeho neprítomnosti, aby sa mohol k nemu v prítomnosti vyslúchaného svedka vyjadriť.

Svedkovi už vyslúchanému môže predseda senátu nariadiť, aby sa po čas, ktorý určí, zdržoval v pojednávacej sieni alebo v miestnosti mu určenej.

Ak sa vzdiali svedok bez súhlasu predsedu senátu z hlavného pojednávania, môže byť predvedený.

Miesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní smie sa na ňom prečítať zápisnica o výsluchu svedka vykonanom mimo hlavného pojednávania,

Miesto výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní smie sa na ňom prečítať zápisnica o výsluchu znalca, vykonanom mimo hlavného pojednávania,

Po vykonaní dôkazov vyzve predseda senátu poškodeného a zúčastnenú osobu, aby urobili návrhy. Ak nie sú poškodený alebo zúčastnená osoba prítomní ani zastúpení, prečítajú sa ich návrhy zo spisov.

Potom dá predseda senátu slovo na záverečné reči, a to najprv prokurátorovi a po ňom obhajcovi a obvinenému, a ak nie je obvinený svojprávny, aj jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obvinených niekoľko, určí predseda senátu poradie ich rečí. Ak sa ujme prokurátor znovu slova, prislúcha posledné slovo obhajcovi, obvinenému a zákonnému zástupcovi.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči zhodnotí výsledky hlavného pojednávania, najmä nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť a možnosť nápravy obvineného; určitú výmeru trestu nesmie však prokurátor navrhnúť.

Po záverečných rečiach súd sa odoberie na záverečnú poradu.

Rozhodnutie súdu s podstatnými dôvodmi vyhlási predseda senátu.

O tom, či sa obvinený uznáva vinným a či sa od obžaloby oslobodzuje, rozhodne súd rozsudkom.

ak nie je skutok, ktorý je predmetom obžaloby, trestným činom,

ak je preukázané, že trestný čin nespáchal obvinený,

ak nie je preukázané, že trestný čin spáchal obvinený,

ak zanikla trestnosť činu, alebo

ak nie je obvinený trestne zodpovedný.

Ak je tu dôvod pre ochranné opatrenie, môže ho súd nariadiť na hlavnom pojednávaní aj bez prokurátorovho návrhu.

ak súd uzná obvineného vinným, rozhodne o nárokoch poškodeného vzniknutých z trestného činu, a to len vtedy, ak o to poškodený žiadal prv, než sa súd odobral na záverečnú poradu, a ak o nároku nebolo už rozhodnuté v konaní v občianskoprávnych veciach.

ak nemožno presný rozsah nárokov určiť bez značných prieťahov, prizná ich súd po výšku, do ktorej boli preukázané alebo ktorú pokladá za primeranú, a pokiaľ ide o zvyšujúcu časť uplatňovaných nárokov, upraví poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach.

Súd upraví poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach aj vtedy, ak nemožno bez značných prieťahov určiť ani primeranú výšku nárokov.

Súd preruší trestné stíhanie

Ak zanikne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

Proti rozhodnutiu, ktorým súd prerušil trestné stíhanie alebo ktorým odmietol pokračovať v trestnom stíhaní, môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Súd zastaví trestné stíhanie,

O zastavení trestného stíhania predseda senátu podľa možnosti upovedomí obvineného a poškodeného.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ľudový súd postúpi vec krajskému prokurátorovi, ak vyjde najavo, že ide o trestný čin náležiaci do pôsobnosti krajského prokurátora. Ak prevezme krajský prokurátor stíhanie, vracia sa vec do stavu vyšetrovania.

Ak vráti krajský prokurátor vec postúpenú podľa odseku 1, ľudový súd v konaní pokračuje.

Ak po podaní obžaloby pred krajským súdom dôvod spoločného konania zanikne zastavením trestného stíhania alebo vylúčením niektorej veci, môže krajský súd postúpiť zvyšujúcu alebo vylúčenú vec príslušnému okresnému prokurátorovi.

Vec postúpená podľa odseku 1 sa vracia do stavu vyšetrovania.

Ak vyjde najavo, že pre trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba, obvinený podlieha vojenskej súdnej právomoci, ľudový alebo krajský súd postúpi vec kompetentnému vojenskému prokurátorovi.

Ak vyjde najavo, že pre trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba, obvinený vojenskej súdnej právomoci nepodlieha, vojenský súd postúpi vec príslušnému okresnému alebo krajskému prokurátorovi.

Vec postúpená podľa odseku 1 alebo 2 sa vracia do stavu vyšetrovania; ak to však navrhne prokurátor, ktorému bola vec postúpená, koná súd hlavné pojednávanie, a to na základe pôvodnej obžaloby.

Súd odročí začaté hlavné pojednávanie,

Súd odročí začaté hlavné pojednávanie aj z iných dôležitých dôvodov, najmä vtedy,

Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní prednesie predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak je to potrebné, najmä preto, že od odročenia hlavného pojednávania uplynul dlhší čas alebo že sa zmenilo zostavenie senátu, koná sa hlavné pojednávanie znovu.

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov,

obvinený pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov, ktorý sa ho priamo dotýka,

poškodený pre nesprávnosť výroku o jeho nárokoch vzniknutých z trestného činu alebo preto, že súd o takom včas uplatnenom nároku nerozhodol,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku, ktorý sa jej priamo dotýka.

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov,

obvinený pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov a pre nesprávnosť zistenia pojatého do odôvodnenia rozsudku, ktoré sa ho priamo dotýkajú,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní.

ak obvineného nemožno pre neprítomnosť postaviť pred súd a nekoná sa proti ušlému,

ak obvineného nemožno pre ťažkú chorobu postaviť pred súd a odvolacie pojednávanie nemožno konať v jeho neprítomnosti, alebo

ak nie je obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní trestného činu, schopný chápať zmysel trestného konania.

ak nemožno obvineného stíhať, najmä preto, že prezident republiky nariadil, aby sa v trestnom konaní nepokračovalo, alebo

ak obvinený zomrel.

o odvolaní obvineného proti oslobodzujúcemu rozsudku,

o odvolaní smerujúcom iba proti výroku o nárokoch poškodeného vzniknutých z trestného činu a

o odvolaní smerujúcom len proti výroku, ktorý sa priamo dotýka zúčastnenej osoby.

znovu vykonal dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, alebo

vykonal dôkazy, ktoré neboli vykonané na hlavnom pojednávaní.

urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v §§ 179 až 183, ak tak mal urobiť už na neverejnom zasadaní alebo ak vyjdú až na odvolacom pojednávaní najavo skutočnosti odôvodňujúce niektoré z týchto rozhodnutí,

zamietne rozsudkom odvolanie preto, že nie je dôvodné, alebo

rozhodne sám vo veci rozsudkom (§§ 161 až 164), pričom zruší napadnutý rozsudok; ak je nesprávna len časť tohoto rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, môže odvolací súd zrušiť aj len túto časť; ak zruší hoc i len čiastočne, výrok o vine, zruší celý výrok o treste a vymeria trest znova.

ak o to žiada obvinený pred prednesením rozsudku, proti ktorému odvolanie smeruje, vzhľadom na to, že lehota na prípravu (§ 188) bola skrátená,

ak nemá obvinený obhajcu, hoci ho musí mať (§ 146 a § 185 ods. 2), alebo

ak sa naň neustanoví obvinený, ktorému nebolo náležite doručené predvolanie na odvolacie pojednávanie; z tohto dôvodu však nemožno odročiť odvolacie pojednávanie, ak sa vedie konanie proti ušlému.

ak sa neustanoví osoby, ktorej osobná účasť je na odvolacom pojednávaní potrebná a ktorej prítomnosť nemožno ihneď zabezpečiť, alebo

ak sa za odvolacieho pojednávania objaví potreba vykonať dôkazy, ktoré nemožno hneď vykonať.

ak sa neustanoví osoba, ktorej osobná účasť na verejnom zasadaní je potrebná a ktorej prítomnosť nemožno hneď zabezpečiť, alebo

ak sa objaví za verejného zasadania potreba vykonať dôkazy, ktoré nemožno hneď vykonať.

rozhodne sám vo veci, alebo

nariadi prokurátorovi alebo súdu, o rozhodnutie ktorého ide, alebo inému prokurátorovi alebo súdu, aby vec znova prejednal a rozhodol; pri novom rozhodovaní je prokurátor alebo súd viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil Najvyšší súd.

ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu predtým neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste, alebo

ak vyjde najavo, že sa prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní dopustil trestného porušenia úradnej povinnosti, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie.

O návrhu na obnovu rozhodne súd na verejnom zasadaní; zamietnuť návrh na obnovu preto, že bol podaný neoprávnenou osobou, môže súd aj na neverejnom zasadaní. Ak spozná, že návrh na obnovu nie je dôvodný alebo že bol podaný neoprávnenou osobou, zamietne ho; ináč obnovu povolí a pôvodné rozhodnutie zruší, avšak len potiaľ, pokiaľ je návrh na obnovu dôvodný. Proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak súd povolí obnovu v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech aj spoluobvinenému, povolí obnovu vždy aj v prospech tohto spoluobvineného.

Ak možno očakávať, že návrh na obnovu podaný v prospech obvineného bude úspešný, odloží prokurátor výkon trestu smrti až do rozhodnutia o návrhu na obnovu. Z toho istého dôvodu môže prokurátor na ten istý čas odložiť alebo prerušiť aj výkon iných trestov.

Ak sa na obvinenom vykonáva trest odňatia slobody uložený mu zrušeným rozsudkom, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu bezodkladne o väzbe obvineného.

Ak prokurátor po povolení obnovy vezme obžalobu späť, skôr než bolo začaté hlavné pojednávanie, vracia sa vec do stavu vyšetrovania. Ináč sa koná nové hlavné pojednávanie na základe pôvodnej obžaloby. Za súhlasu prokurátora a obvineného možno konať hlavné pojednávanie hneď po vyhlásení uznesenia povoľujúceho obnovu, ak sa oprávnené osoby výslovne vzdali sťažnosti proti tomuto uzneseniu.

Ak bola obnova povolená iba v prospech obvineného, nemožno mu novým rozsudkom uložiť trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom konaní.

Ak bola obnova povolená v prospech obvineného, čas od právoplatnosti prvého rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava.

Ak bola povolená obnova v prospech obvineného, neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel.

ak sa vykonáva trestné konanie o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnástym rokom, jednak po ňom, a zákon na trestný čin spáchaný po dovŕšenom osemnástom roku ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo

ak nedošlo k trestnému stíhaniu pred dovŕšením devätnástym rokom obvineného.

V stannom konaní sa prejednávajú len tie trestné činy, pre ktoré bolo stanné právo vyhlásené, a to len pokiaľ boli spáchané po vyhlásení stanného práva a na území alebo príslušníkom útvarov, pre ktoré bolo vyhlásené.

Stanné konanie nemožno vykonávať proti osobe, ktorá nebola pristihnutá pri čine samom, alebo ktorú nemožno bez prieťahov usvedčiť alebo ktorá je ťažko chorá alebo tehotná; v takom prípade sa koná podľa všeobecných predpisov.

Stanné konanie sa začne na návrh okresného prokurátora. Tento návrh nahradzuje obžalobu.

V stannom konaní musí mať obvinený obhajcu (§ 45).

Celé konanie sa od začiatku do konca vykonáva na ľudovom súde na spôsob hlavného pojednávania a musí sa skončiť najneskoršie do sedemdesiatdva hodín od toho času, keď bol obvinený postavený pred súd.

Ak sa vykonáva spoločné konanie proti niekoľkým obvineným, nesmie sa konanie proti jednému z obvinených zdržovať pátraním po ostatných.

Súd môže obvineného uznať vinným len vtedy, ak pre to hlasujú všetci členovia senátu. Ak nebude obvinený uznaný vinný alebo ak nemožno konanie skončiť do sedemdesiatdva hodín od toho času, keď bol obvinený postavený pred súd, postúpi súd vec kompetentnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných predpisov.

Proti rozsudku niet odvolania.

Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, minister národnej bezpečnosti po dohode s ministrom vnútra, spravodlivosti a národnej obrany zruší stanné právo a verejne to vyhlási.

Všetky veci, v ktorých v čase, keď sa súd dozvedel, že bolo stanné právo zrušené, ešte nebol vyhlásený rozsudok, ako aj tie, v ktorých trest smrti ešte nebol vykonaný postúpi súd kompetentnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných predpisov. Nevykonaný rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, stráca platnosť.

Ustanovenia o poľnom konaní možno použiť v odbore vojenského súdnictva.

Začiatok a koniec času, v ktorom sa použijú ustanovenia o poľnom konaní, určí

Ak nie je poľné konanie obmedzené iba na niektoré územia alebo na niektoré útvary, použijú sa ustanovenia o poľnom konaní pre celý odbor vojenského súdnictva.

V poľnom konaní možno disciplinárne vybaviť trestné činy uvedené v druhej až deviatej hlave osobitnej časti trestného zákona, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 2 roky.

zrušený.

Prípravné konanie o trestných činoch osôb, ktoré boli dopadnuté alebo v čase, keď trestný čin vyšiel najavo, sa zdržujú v dosahu moci veliteľa, u ktorého je zriadený poľný súd, koná prokurátor činný pri tomto súde. Ak je takto kompetentných prokurátorov niekoľko, vykonáva prípravné konanie ten, ktorý prvý urobil opatrenie, smerujúce k stíhaniu obvineného.

Ak nemožno zistiť, ktorý poľný prokurátor je kompetentný podľa odseku 1, vykonáva prípravné konanie poľný prokurátor, ktorý sa najskôr dozvedel o trestnom čine. Ak sa dodatočne zistí, ktorý poľný prokurátor je kompetentný podľa odseku 1, možno vec postúpiť tomuto prokurátorovi.

Poľný prokurátor, ktorý vykonáva prípravné konanie podľa odseku 1 alebo 2, môže vec postúpiť prokurátorovi, v dosahu alebo obvode ktorého bol trestný čin spáchaný alebo obvinený má pobyt, ak je to v záujme urýchlenia konania alebo z iných dôležitých dôvodov vhodné.

Na nižšom poľnom súde vykonáva súdnu moc vojenský sudca bez účasti sudcov z ľudu,

V prípade uvedenom v odseku 1 má jediný sudca práva a povinnosti senátu a predsedu senátu.

Na hlavnom pojednávaní pred jediným sudcom môže právomoc nižšieho poľného prokurátora vykonávať ktorýkoľvek dôstojník, určený na to veliteľom, u ktorého je nižší poľný súd zriadený.

V poľnom konaní môže byť obhajcom ktorýkoľvek dôstojník.

Na odvolacie pojednávanie predvolá predseda senátu obvineného len vtedy, ak považuje jeho osobnú účasť ma odvolacom pojednávaní za potrebnú.

Proti rozhodnutiu poľného prokurátora alebo poľného súdu, pokiaľ sú činní v priestore vojnových operácií, nie sú opravné prostriedky prípustné. Na ktorých prokurátorov a súdy sa toto ustanovenie vzťahuje, určí minister národnej obrany.

Súd uvedený v odseku 1 nemôže konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného; práve tak nemôže konať proti ušlému.

ak je obvinený právoplatne odsúdený na trest smrti, uznesie sa poľný súd, ktorý vo veci rozhodol s konečnou platnosťou, či odporúča odsúdeného na milosť a aký trest by bol primeraný, keby ju dostal, a predloží vec veliteľovi, u ktorého je zriadený vyšší poľný súd.

Veliteľ uvedený v odseku 1 rozhodne, či sa má vec postúpiť na rozhodnutie o udelení milosti, alebo či sa má trest vykonať.

Ak rozhodol vo veci s konečnou platnosťou nižší poľný súd, môže veliteľ pred rozhodnutím podľa odseku 2 predložiť vec vyššiemu poľnému súdu na preskúmanie podľa obdoby ustanovení § 218. Ak ponechá vyšší poľný súd rozsudok v platnosti, vráti vec veliteľovi

Ak nie je v niektorom priestore obkľúčenom nepriateľom žiaden vyšší poľný súd, vykonáva práva veliteľa uvedené v odsekoch 2 a 3 veliteľ v obkľúčenom priestore najvyšší.

Právo vyhlásiť a zrušiť stanné právo prislúcha ministrovi národnej obrany; minister národnej obrany môže toto právo preniesť na veliteľa, u ktorého je riadený vyšší poľný súd.

V poľnom konaní možno stanné právo vyhlásiť pre všetky trestné činy, na ktoré zákon ustanovuje trest smrti, trest doživotného odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej jeden rok.

Pri vyhlásení poľného konania sa preruší trestné stíhanie osôb, ktoré sú povolané na vojenskú činnú službu alebo na osobitnú službu alebo ktoré takú službu konajú. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak ustanovuje zákon na trestný čin, ktorý je predmetom konania, trest smrti, trest doživotného odňatia slobody alebo trest dočasného odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Neprerušené veci sa predložia generálnemu prokurátorovi a v konaní pred súdom Najvyššiemu súdu; tento prokurátor alebo súd potom určí, ktorý vojenský prokurátor alebo vojenský súd má v konaní pokračovať.

Ak v niektorej neprerušenej veci uvedenej v odseku 2 bol už vyhlásený rozsudok, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť, pokračuje v konaní ako odvolací súd Najvyšší súd podľa ustanovení o odvolaní a odvolacom pojednávaní; právomoc vyššieho vojenského prokurátora potom vykonáva generálny prokurátor. Ak Najvyšší súd taký rozsudok zruší a odkáže vec na nové prejednanie, určí zároveň, ktorý vojenský súd má vec prejednať.

Ak sa obvinený, ktorého trestné stíhanie bolo podľa odseku 1 prerušené, osvedčil v službe proti nepriateľovi a nebol počas poľného konania znovu odsúdený, možno trestné stíhanie zastaviť.

Ak sa skončí platnosť poľného konania, pokračuje v konaní podľa ostatných ustanovení tohto zákona vojenský prokurátor alebo vojenský súd, v obvode ktorého má obvinený pobyt.

Ak neprekáža nič výkonu testu smrti, oznámi predseda senátu alebo iný ním poverený sudca odsúdenému, že trest smrti sa vykoná.

Prokurátor povolí najbližším príbuzným odsúdeného, obhajcovi, duchovnému a pokiaľ možno aj iným osobám, s ktorými si odsúdený želá hovoriť, jeho návštevu.

Na tehotnej žene sa trest smrti vykonať nesmie.

Trest smrti sa vykoná za prítomnosti predsedu senátu, prokurátora, zapisovateľa, veliteľa ústavu, v ktorom odsúdený bol naposledy vo väzbe, lekára, ktorý má zistiť smrť, a ak o to žiada odsúdený, aj duchovného. Ktoré ďalšie osoby smú byť prítomné pri výkone trestu smrti, ustanoví osobitný predpis.

Za zvýšeného ohrozenia vlasti určí prokurátor, či sa trest smrti vykoná obesením či zastrelením.

Pred popravou prečíta predseda senátu rozsudok, pokiaľ sa týka odsúdeného, a to bez odôvodnenia.

Zápisnica o výkone trestu smrti musí obsahovať aj údaje o tom, kedy podľa zistenia lekára nastala smrť.

Trest smrti vyhlásený v stannom konaní sa vykoná spravidla verejne, a to tri až dvanásť hodín po vyhlásení rozsudku.

Ak je odsúdený vo väzbe, nariadi prokurátor, aby bol trest odňatia slobody vykonaný.

Ak odsúdený nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu prokurátor poskytnúť primeranú lehotu na nastúpenie trestu, aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia než pätnásťdňová.

Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je odôvodnená obava, že ujde, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.

O započítaní väzby a trestu rozhodne prokurátor, a to spravidla zároveň nariadením výkonu trestu.

Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Prokurátor odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, keby jeho výkonom bol ohrozený život alebo zdravie odsúdeného.

Výkon trestu odňatia slobody odloží prokurátor aj vtedy, ak má byť trest vykonaný na tehotnej žene, a to až na šesť mesiacov po pôrode. Trest odňatia slobody sa môže na tehotnej žene vykonať len vtedy, ak je tak krátkeho trvania, že pôrod za výkonu trestu pravdepodobne nenastane a výkonom trestu nebude ohrozené zdravie tehotnej ženy alebo zdravie očakávaného dieťaťa. Ak by výkonom trestu na matke bol ohrozený život alebo zdravie jej novorodeného dieťaťa, možno výkon trestu odložiť až na jeden rok po pôrode.

Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže prokurátor na žiadosť odsúdeného z dôležitých dôvodov odložiť na čas najviac troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ak tomu nebráni všeobecný záujem. Ak je obava, že odsúdený ujde alebo že ináč zneužije odklad výkonu trestu, prokurátor odklad odvolá.

Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou, môže prokurátor výkon trestu na potrebný čas prerušiť.

Pre naliehavé rodinné dôvody môže prokurátor výkon trestu na žiadosť odsúdeného prerušiť najdlhšie na pätnásť dní, ak tomu nebráni všeobecný záujem.

Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva trest.

Ako odmenu za pracovný výkon a za dobré správanie sa odsúdeného môže prokurátor výkon trestu na žiadosť odsúdeného prerušiť najviac na pätnásť dní, a to aj opätovne. Tento čas sa započítava do trestu.

Rozhodnutie podľa odseku 1 robí prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva trest.

Prokurátor môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný alebo vyhostený.

ak nedôjde k vykonaniu vydania alebo vyhostenia alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený, trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok sa vykoná.

Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho päť rokov alebo zvyšku trestu odňatia slobody neprevyšujúceho ten istý čas prokurátor odloží alebo preruší, ak bol odsúdený za zvýšeného ohrozenia vlasti povolaný nastúpiť mimoriadnu vojenskú službu. Vojenský prokurátor tak môže urobiť aj vtedy, ak odsúdený za zvýšeného ohrozenia vlasti mimoriadnu vojenskú službu už koná.

Ak sa odsúdený, ktorému bol výkon trestu podľa odseku 1 odložený alebo prerušený, osvedčil v službe proti nepriateľovi a nebol v čase konania mimoriadnej vojenskej služby znovu odsúdený, môže prokurátor od výkonu trestu alebo jeho zvyšku celkom alebo sčasti upustiť. Ak upustí prokurátor celkom od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, považuje sa trest za vykonaný dňom, keď bol odložený alebo prerušený.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na osoby odsúdené za niektorý z trestných činov, uvedených v prvej hlave osobitnej časti trestného zákona, na trest odňatia slobody najmenej jeden rok.

Prokurátor odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho šesť mesiacov, ak je odsúdený povolaný za výkon základnej vojenskej služby. Ak odsúdený za výkonu tejto služby nespáchal trestný čin a konal riadne vojenskú službu, upustí prokurátor od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; v takom prípade sa trest považuje za vykonaný dňom, keď bol odložený alebo prerušený.

Rozhodnutie týkajúce sa podmienečného prepustenia, umiestnenia odsúdeného v prechodnom ústave (§ 279) a zaradenia odsúdeného do tohoto ústavu po odpykaní trestu (§ 36 tr. zák.), robí komisia pre podmienečné prepustenie, v obvode ktorej na odsúdenom je alebo bol trest odňatia slobody vykonávaný.

Komisia pre podmienečné prepustenie je zriadená pri krajskom súde; skladá sa zo sudcu vymenovaného ministrom spravodlivosti, ktorý predsedá, a z dvoch sudcov z ľudu.

Odsúdený, u ktorého sú inak splnené podmienky pre podmienečné prepustenie, môže byť umiestnený na dobu zvyšku trestu v prechodnom ústave, ak by jeho podmienečné prepustenie odporovalo účelu trestu; toto opatrenie sa môže odvolať, ak to odôvodňuje chovanie sa odsúdeného.

Komisia pre podmienečné prepustenie rozhoduje na návrh krajského prokurátora, a to väčšinou hlasov.

Ak to navrhne krajský prokurátor, predloží komisia vec na preskúmanie svojho rozhodnutia ministrovi spravodlivosti, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou; v neprospech odsúdeného môže však zmeniť rozhodnutie komisie len vtedy, ak urobil krajský prokurátor návrh a na predloženie veci ministrovi spravodlivosti do troch dní od upovedomenia o rozhodnutí komisie.

Rozhodnutie o tom, či sa má odsúdený po odpykaní trestu zaradiť do prechodného ústavu, musí sa urobiť pred skončeným výkonu trestu odňatia slobody.

O rozhodnutí súdu, že nápravné opatrenie sa vykoná bez zmeny zamestnania odsúdeného, upovedomí prokurátor zamestnávateľa odsúdeného a oznámi mu skutočnosti potrebné pre výkon tohoto trestu.

Ak nariadi súd zmenu doterajšieho zamestnania odsúdeného. Určí nové zamestnanie prokurátor po dohode s okresným národným výborom podľa zásad ustanovených súdom. Prokurátor oznámi zamestnávateľovi skutočnosti potrebné pre výkon nápravného opatrenia.

Zamestnávateľ odsúdeného je povinný bezodkladne oznámiť prokurátorovi všetky skutočnosti rozhodné pre premenu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody; je ďalej povinný tie sumy odmeny patriacej odsúdenému za prácu, ktoré prepadajú štátu, vyúčtovať a odvádzať priamo prokurátorovi.

Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania, môže prokurátor na potrebný čas odložiť alebo prerušiť výkon nápravného opatrenia alebo určiť odsúdenému po dohode s okresným národným výborom zamestnanie iné; to môže urobiť prokurátor aj v tom prípade, ak ide o tehotnú ženu, ktorej zdravie by výkonom trestu bolo ohrozené.

O odklade a prerušení výkonu trestu nápravného opatrenia v prípade, že bol odsúdený za zvýšeného ohrozenia vlasti povolaný na nastúpenie mimoriadnej vojenskej služby alebo že bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby, použije sa obdobne ustanovenie § 277.

Prokurátor môže na žiadosť vypustiť z prepadnutia jednotlivé majetkové kusy, ktoré nevyhnutne treba na zabezpečenie potrebnej výživy odsúdeného alebo výživy alebo výchovy osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

Ak je obvinený podozrivý z trestného činu, za ktorý možno podľa zákona vysloviť trest prepadnutia majetku, a ak je dôvodná obava, že bude výkon prepadnutia majetku nejako zmarený alebo sťažený, môže prokurátor a v konaní pred súdom súd zaistiť majetok obvineného.

Súd zaistí majetok obvineného, ak bolo vyslovené prepadnutie majetku rozsudkom, ktorý dosiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Zaistenie postihuje všetok majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného majetku plynú, a majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Kým trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, vyjmúc úkony smerujúce k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.

Kto má právo vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý nariadil zaistenie majetku; ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.

zrušený.

Prokurátor a v konaní pred súdom súd môže na žiadosť vyňať zo zaistenia jednotlivé majetkové kusy, ktoré nevyhnutne treba na zabezpečenie potrebnej výživy obvineného alebo výživy alebo výchovy osoby, o výživu alebo výchovu, ktorej je obvinený povinný podľa zákona sa starať; môže aj ináč zaistiť prostriedky na to potrebné.

Prokurátor a v konaní pred súdom súd zrušia zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý nebol majetok zaistený.

Ak obvinený ušiel do cudziny alebo neposlúchol úradnú výzvu, aby sa v určenej lehote na územie Československej republiky vrátil, rozhodne súd na návrh prokurátora, že zaistený majetok pripadá štátu.

Ak odsúdený nezaplatí peňažný trest, vyzve ho prokurátor, aby tak urobil do pätnásť dní, a upozorní ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať exekúciou.

Na žiadosť odsúdeného môže prokurátor z dôležitých dôvodov

Prokurátor môže až do rozhodnutia o žiadosti uvedenej v odseku 1 vyčkať s exekučným vymáhaním peňažného trestu alebo môže na exekučnom súde navrhnúť odklad exekúcie už vedenej.

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol povolený odklad výkonu peňažného trestu, alebo ak odsúdený nezaplatí bez závažného dôvodu riadne dve za sebou idúce splátky, môže prokurátor povolenie odkladu výkonu peňažného trestu alebo povolenie splácať ho po čiastkach odvolať.

Peňažný trest sa vymáha exekúciou, ak ho nezaplatí odsúdený

Peňažný trest nesmie byť vymáhaný, len pokiaľ nároky poškodeného vzniknuté z toho istého trestného činu boli uspokojené.

Prokurátor upustí o d exekučného vymáhania peňažného trestu, ak je zjavné, že by nemalo výsledku alebo že by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa odsúdeného alebo výživa alebo výchova osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

Peňažný trest alebo jeho zvyšok možno vymáhať od zúčastnenej osoby, len pokiaľ exekúcia proti odsúdenému zostala bezvýsledná alebo len pokiaľ prokurátor upustil od exekučného vymáhania od odsúdeného. Ináč sa na vymáhanie peňažného trestu od zúčastnenej osoby primerane použijú ustanovenia §§ 288 až 291.

Ak je peňažný trest od odsúdeného nevymožiteľný alebo ak upustí prokurátor od exekučného vymáhania peňažného trestu, prokurátor nariadi výkon náhradného trestu odňatia slobody. Ak však bolo uložené ručenie za nevymožiteľný peňažný trest, urobí tak iba vtedy, ak peňažný trest nemožno vymôcť od žiadnej zo zúčastnených osôb alebo ak bolo upustené od exekučného vymáhania od všetkých týchto osôb.

Ak je nevymožiteľná iba časť peňažného trestu, nariadi prokurátor výkon iba pomernej časti náhradného trestu.

Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí.

Proti rozhodnutiam podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak bol uložený trest uverejnenia rozsudku, určí prokurátor, či bude rozsudok uverejnený bez odôvodnenia, alebo či a v akom rozsahu bude uverejnené aj odôvodnenie rozsudku.

Rozsudok sa uverejní najviac v troch časopisoch, ktoré prokurátor určí, a to najviac trikrát. Ak to považuje prokurátor za vhodné, uverejní sa rozsudok aj tak, že sa rovnopis jeho vyhotovenia alebo výťah z neho vyvesí na mieste určenom pre úradné vyhlášky v obci, kde má odsúdený bydlisko, alebo kde spáchal trestný čin, a to na čas najviac pätnásť dní, alebo že sa ináč zverejní v obidvoch týchto obciach alebo v niektorej z nich.

Prokurátor určí, v ktorom liečebnom ústave sa vykoná ochranné liečenie a v ktorom výchovnom alebo liečebnom ústave sa vykoná ochranná výchova.

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova, dozerá na ich výkon.

Ak je mladistvý, u ktorého bola nariadená ochranná výchova, vo väzbe, nariadi prokurátor, aby ochranná výchova bola vykonaná.

Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu prokurátor poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia než pätnásťdňová.

Ak sa neprihlási mladistvý k výkonu ochrannej výchovy v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je odôvodnená obava, že ujde, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.

jeho skutok nie je trestným činom,

je nepochybné, že trestný čin nespáchal, alebo

trestné stíhanie bolo znovu začaté, bez toho že tu boli podmienky pre jeho obnovu.

zavinil si väzbu sám, najmä pokusom o útek alebo útekom,

robil prípravy na trestný čin alebo sa ním vyhrážal, alebo

bol pre ten istý skutok neskoršie potrestaný národným výborom alebo disciplinárne.

jeho skutok nie je trestným činom, alebo

je nepochybné, že trestný čin nespáchal.

je starší než dvadsať rokov,

nebol súdne trestaný ani nie je trestne stíhaný a

je oddaný ľudovodemokratickému zriadeniu.