102/1953 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1954 do 31.12.1956

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Číslo predpisu:102/1953 Zb.
Názov:Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia trestného práva správneho.
Typ:Zákon
Dátum schválenia:22.12.1953
Dátum vyhlásenia:31.12.1953
Dátum účinnosti od:01.01.1954
Dátum účinnosti do:31.12.1956
Autor:Národné shromaždenie československej republiky
Právna oblasť:
  • Trestné právo hmotné
Nachádza sa v čiastke:

59/1953

64/1956 Zb. Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)

60/1961 Zb. Zákon o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku
102.
Zákon
zo dňa 22. decembra 1953,
ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia trestného práva správneho.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Prvý oddiel.
Účel zákona.
§ 1.
Prehĺbenie výchovného účinku trestov ukladaných za priestupky treba zabezpečiť novou úpravou týchto trestov. A aby sa pri posudzovaní trestných činov a závažných priestupkov neuplatňovaly hľadiská celkom odlišné a aby sa tak prispelo k dôslednému zachovávaniu a upevňovaniu socialistickej zákonnosti, treba konanie o takých priestupkoch sústrediť u prokurátorov a na súdoch.
Druhý oddiel.
Právomoc vo veciach priestupkových.
Právomoc orgánov národných výborov.
§ 2.
(1)
Orgán národného výboru môže za priestupok uložiť ako hlavný trest len niektorý z týchto trestov:
a)
nápravné opatrenie až na tri mesiace,
b)
verejné pokarhanie,
c)
pokutu do 3000 Kčs.
(2)
Orgán národného výboru môže za priestupok uložiť len tieto vedľajšie tresty:
a)
zákaz činnosti,
b)
prepadnutie veci,
c)
uverejnenie trestného výmeru.
(3)
Len trestnej komisii zriadenej pri národnom výbore (§ 90 trestného poriadku správneho) náleží ukladať tieto tresty:
a)
nápravné opatrenie,
b)
verejné pokarhanie,
c)
pokutu prevyšujúcu 500 Kčs,
d)
zákaz činnosti.
(4)
Náhradný trest za nevymožiteľnú pokutu orgán národného výboru neuloží.
§ 3.
(1)
Ak je orgán národného výboru toho názoru, že so zreteľom na stupeň nebezpečnosti priestupku pre spoločnosť, mieru zavinenia, osobu páchateľa alebo priťažujúce okolnosti, treba za priestupok uložiť trest iného druhu alebo trest vyšší, než je uvedené v § 2 ods. 1 alebo 2, postúpi vec príslušnému okresnému prokurátorovi; ak vráti prokurátor postúpenú vec, orgán národného výboru v konaní pokračuje.
(2)
Postúpiť vec prokurátorovi podľa odseku 1 môže len trestná komisia zriadená pri národnom výbore.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v konaní o urážkach na cti.
§ 4.
Disciplinárne vybavenie priestupkov.
(1)
Priestupky spáchané osobami podliehajúcimi vojenskej disciplinárnej právomoci sa trescú podľa disciplinárnych poriadkov pre ne platných.
(2)
Ministri národnej obrany a vnútra určia, ktorí predstavení sú oprávnení postúpiť vec príslušnému vojenskému prokurátorovi, ak nepovažujú so zreteľom na stupeň nebezpečnosti priestupku pre spoločnosť, mieru zavinenia, osobu páchateľa alebo priťažujúce okolnosti disciplinárne vybavenie priestupku za postačujúce.
Právomoc prokurátorov a súdov.
§ 5.
(1)
Prokurátor a súd konajú o priestupkoch vo veciach, ktoré boly prokurátorovi postúpené podľa § 3 alebo § 4 ods. 2.
(2)
Ak sa prokurátor dozvie o priestupku a je toho názoru, že so zreteľom na okolnosti uvedené v § 3 ods. 1 je primeraný trest iného druhu alebo trest vyšší, než aký môže uložiť orgán národného výboru alebo iný verejný orgán, koná sám o priestupku a podá obžalobu na súde; prokurátor však nemôže konať o priestupku, ak rozhodol už vo veci v prvej stolici orgán národného výboru alebo iný verejný orgán.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak podlieha obvinený vojenskej disciplinárnej právomoci.
§ 6.
(1)
Ak súvisí ktorýkoľvek priestupok s trestným činom toho istého obvineného, prokurátor a súd konajú spoločne i o tomto priestupku.
(2)
Ak dôvod spoločného konania zanikne zastavením trestného stíhania pre trestný čin a ak nejde o prípad uvedený v § 5 ods. 2, prokurátor alebo na jeho návrh súd postúpi zvyšujúcu vec príslušnému orgánu národného výboru alebo inému verejnému orgánu; postúpiť zvyšujúcu vec orgánu národného výboru alebo inému verejnému orgánu však nemožno, ak bolo vo veci už začaté hlavné pojednávanie.
§ 7.
Ak vyjde v hlavnom alebo odvolacom pojednávaní o trestnom čine najavo, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, je priestupkom, rozhodne súd rozsudkom i o tomto priestupku.
§ 8.
O premene nápravného opatrenia, uloženého orgánom národného výboru, na trest odňatia slobody rozhoduje podľa § 203 trestného poriadku ľudový súd, v obvode ktorého je národný výbor, ktorého orgán uložil nápravné opatrenie.
Tretí oddiel.
Konanie o priestupkoch pred prokurátorom a súdom.
§ 9.
(1)
O priestupkoch koná v prvej stolici okresný prokurátor a ľudový súd, a ak ide o priestupok, pre ktorý obvinený inak podlieha vojenskej disciplinárnej právomoci, nižší vojenský prokurátor a nižší vojenský súd.
(2)
O konaní o priestupkoch pred prokurátorom a súdom sa použijú primerane ustanovenia trestného poriadku, pokiaľ z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
§ 10.
(1)
Obvinený môže sa vziať do väzby alebo v nej ponechať len z niektorého dôvodu uvedeného v § 96 ods. 2 písm. a) alebo b) trestného poriadku.
(2)
Väzba nesmie trvať dlhšie než tridsať dní.
§ 11.
Ustanovenia § 124 ods. 2 až 4 trestného poriadku o pozorovaní obvineného v ústave sa nepoužijú.
§ 12.
Prokurátor sa môže dať zastupovať orgánom povolaným na vyhľadávanie alebo zamestnancom prokuratúry, určeným generálnym prokurátorom.
§ 13.
Ustanovenia §§ 10 až 12 sa nepoužijú, ak sa koná spoločne o trestnom čine a priestupku.
Štvrtý oddiel.
Tresty.
Nápravné opatrenie ukladané za priestupky.
§ 14.
(1)
Za priestupok sa môže uložiť ako hlavný trest namiesto trestu odňatia slobody, ustanoveného v zákone, trest nápravného opatrenia; doba nápravného opatrenia takto uloženého je najmenej štrnásť dní a nesmie byť viac než dvojnásobok hornej hranice trestu odňatia slobody, ustanoveného v zákone na tento priestupok.
(2)
Nápravné opatrenie nemožno uložiť páchateľovi, ktorý
a)
je trvalo práceneschopný alebo
b)
podlieha vojenskej disciplinárnej právomoci.
(3)
Pokutu okrem nápravného opatrenia nemožno uložiť.
§ 15.
Nápravné opatrenie sa vykonáva na slobode. Záleží v tom, že páchateľ je povinný po dobu trestu vykonávať určenú mu prácu za sníženú odmenu za prácu a bez niektorých výhod vyplývajúcich z pracovného pomeru.
§ 16.
(1)
Ak je páchateľ v pracovnom pomere, najmä ak vykonáva prácu prevažne telesnú, nenariadi sa zmena jeho zamestnania. Z dôležitých dôvodov môže však byť na dobu trestu nariadená zmena páchateľovho zamestnania, najmä v tom smere, aby vykonával prácu menej zodpovednú alebo na inom pracovisku; v tomto prípade sa zároveň ustanovia zásady pre určenie druhu, spôsobu a miesta páchateľovho zamestnania.
(2)
Z odmeny náležiacej páchateľovi za prácu prepadá jedna pätina štátu; táto suma môže byť však pri uložení trestu snížená až jednu dvadsatinu odmeny.
(3)
Doba výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava do doby trvania pracovného pomeru, pokiaľ jeho dĺžka má význam pre vznik alebo rozsah nárokov z pracovného pomeru; ak však uplynie jeden rok od výkonu nápravného opatrenia, táto doba sa do doby trvania pracovného pomeru dodatočne započíta. Nároky páchateľa z národného poistenia zostávajú nedotknuté.
§ 17.
(1)
Do výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava doba, po ktorú páchateľ určenú mu prácu z akéhokoľvek dôvodu nevykonáva.
(2)
Ak páchateľ určenú mu prácu nenastúpi v určenej lehote alebo ju nevykonáva riadne, premení súd nápravné opatrenie na trest odňatia slobody. Za dva dni nevykonaného nápravného opatrenia uloží súd jeden deň odňatia slobody.
Výkon nápravného opatrenia uloženého orgánom národného výboru.
§ 18.
Výkon trestu nápravného opatrenia uloženého orgánom národného výboru zariaďuje tento orgán.
§ 19.
(1)
O tom, že nápravné opatrenie sa vykoná bez zmeny zamestnania, upovedomí orgán národného výboru, ktorý ho uložil, páchateľovho zamestnávateľa a oznámi mu skutočnosti potrebné pre výkon tohto testu.
(2)
Ak nariadi zmena doterajšieho zamestnania páchateľa, určí nové zamestnania orgán národného výboru, ktorý nápravné opatrenie uložil, podľa zásad ustanovených pri uložení trestu; zamestnávateľovi oznámi skutočnosti potrebné pre výkon nápravného opatrenia.
(3)
Zamestnávateľ páchateľa je povinný neodkladne oznámiť orgánu národného výboru všetky skutočnosti rozhodné pre premenu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody; je ďalej povinný tie sumy odmeny náležiace páchateľovi za prácu, ktoré prepadajú štátu, vyúčtovať a odvádzať národnému výboru.
§ 20.
Ak je páchateľ postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania, orgán národného výboru na potrebný čas odloží alebo preruší výkon nápravného opatrenia, ktoré uložil, alebo určí páchateľovi zamestnanie iné; to urobí orgán národného výboru aj v tom prípade, ak ide o tehotnú ženu, ktorej zdravie by bolo výkonom trestu ohrozené.
§ 21.
Ak sa dozvie orgán národného výboru o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú premenu nápravného opatrenia ním uloženého alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody, upovedomí o tom ihneď okresného prokurátora.
§ 22.
Podmienečné odsúdenie.
Výkon trestu odňatia sloboda uloženého za priestupok môže súd podmienečne odložiť; ustanovenia §§ 24 až 28 trestného zákona o podmienečnom odsúdení sa tu použijú primerane.
§ 23.
Úhrnný trest.
Ak odsudzuje súd páchateľa pre trestný čin a priestupok, použije primerane ustanovenie § 22 ods. 1 trestného zákona o úhrnnom treste.
Piaty oddiel.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 24.
Trestná komisia zriadená pri národnom výbore je podriadená rade národného výboru.
§ 25.
Doterajšie predpisy o konaní o priestupkoch sa použijú, ak bolo v konaní začatom pred účinnosťou tohto zákona v prvej stolici rozhodnuté; ak však rozhodnutie odvolacou stolicou bolo zmenené a vec bola vrátená prvej stolici na nové prejednanie, pokračuje sa v konaní podľa tohto zákona.
§ 26.
Zrušujú sa všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom; ďalej sa zrušuje § 12 ods. 3 a 4 trestného zákona správneho.
§ 27.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1954; vykonajú ho ministri spravodlivosti, vnútra a národnej obrany a ostatní členovia vlády.
Zápotocký v. r.

Fierlinger v. r.

Dr. Dolanský v. r.

gen. arm. Dr. Čepička v. r.

Kopecký v. r.

Uher v. r.

Barák v. r.

Beran v. r.

David v. r.

Dvořák v. r.

Ďuriš v. r.

Ing. Jankovcová v. r.

Jonáš v. r.

Krajčír v. r.

Krosnář v. r.

Dr. Kyselý v. r.

Málek v. r.

Maurer v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Dr. Neuman v. r.

Nosek v. r.

Plojhar v. r.

Poláček v. r.

Pospíšil v. r.

Ing. Púčik v. r.

Reitmajer v. r.

Smida v. r.

Ing. Šimůnek v. r.

Dr. Škoda v. r.

Dr. Šlechta v. r.

Štoll v. r.