33/1953 Zb.

Výchovu právnického dorastu pre súdy, prokuratúru a štátne notárstvo (ďalej len „právni čakatelia“), ako aj výchovu advokátskych koncipientov organizuje a vedie Ministerstvo spravodlivosti.

Ministerstvo spravodlivosti právnych čakateľov prijíma a po vykonanej odbornej skúške rozmiesťuje.

Opatrenia podľa odsekov 1 a 2, pokiaľ sa týkajú právnych čakateľov, robí Ministerstvo spravodlivosti po dohode s generálnym prokurátorom, a pokiaľ ide o právnych čakateľov z radov vojakov, aj po dohode s Ministerstvom národnej obrany.

Právna prax čakateľov i advokátskych koncipientov trvá jeden rok.

Účelom právnej praxe je vyškoliť právnych čakateľov i advokátskych koncipientov po ideovej i odbornej stránke pre ich budúcu činnosť, naučiť ich vykladať zákony a ostatné právne predpisy v duchu ústavy a zásad ľudovodemokratického zriadenia a oboznámiť ich s potrebami praxe. Môžu sa im preto prideľovať len také práce, ktorých výkonom sa dosiahne účel právnej praxe.

Právnu prax môže minister spravodlivosti celkom alebo zčasti odpustiť; ak ide o právnych čakateľov z radov vojakov, môže také opatrenie urobiť len po dohode s ministrom národnej obrany.

Po vykonaní právnej praxe sú právni čakatelia i advokátski koncipienti povinní sa podrobiť odbornej skúške.

Účelom odbornej skúšky je zistiť, či skúšaný má potrebné odborné vedomosti a či je dostatočne politicky vyspelý, aby mohol byť činný ako sudca, prokurátor, štátny notár alebo advokát.

Odbornú skúšku môže minister spravodlivosti po dohode s ministrom národnej obrany odpustiť i právnym čakateľom z radov vojakov.

Podrobné predpisy o právnej praxi a o odbornej skúške vydá minister spravodlivosti.

Minister spravodlivosti môže aj nariadením určiť, ktoré jednoduché úkony vyhradené zákonom prokurátorovi, sudcovi alebo štátnemu notárovi, môže s právnymi účinkami vykonať právny čakateľ.

Predpisy podľa odsekov 1 a 2 vydá minister spravodlivosti po dohode s generálnym prokurátorom, a pokiaľ sa vzťahujú na právnych čakateľov z radov vojakov, aj po dohode s ministrom národnej obrany.

Kde doterajšie predpisy hovoria o odbornej justičnej skúške alebo o odbornej skúške pre notárskych čakateľov alebo pre advokátskych koncipientov, rozumie sa tým odborná skúška podľa tohto zákona.

Odborné justičné skúšky, sudcovské skúšky, jednotné sudcovské a advokátske skúšky, vojenské právne skúšky, vojenské sudcovské skúšky, advokátske skúšky a notárske skúšky, vykonané pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké právne účinky ako odborná skúška podľa tohto zákona.

Osobné veci právnych čakateľov, až do ich ustanovenia sudcom, prokurátorom alebo štátnym notárom obstaráva Ministerstvo spravodlivosti, poprípade orgán ním na to splnomocnený.

Pracovné a platové pomery právnych čakateľov sa spravujú ustanoveniami zákona č. 67/1950 Sb., o pracovných a platových pomeroch sudcov, prokurátorov a sudcovských čakateľov, a predpisov ho vykonávajúcich, pokiaľ sa vzťahujú na doterajších sudcovských čakateľov.

Pre platové pomery právnych čakateľov z radov vojakov platia ustanovenia zákona č. 88/1952 Sb., o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl, a ustanovenia jeho vykonávacích predpisov.

Advokátski koncipienti, ktorí vykonávajú časť právnej praxe na súdoch, sú povinní zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach v rovnakom rozsahu ako právni čakatelia.

Doterajší sudcovskí čakatelia, notárski čakatelia a čakatelia na prokuratúrach stávajú sa v deň účinnosti tohto zákona právnymi čakateľmi v smysle tohto zákona v odbore Ministerstva spravodlivosti.

Vláda môže nariadením ustanoviť, v ktorých iných odboroch právnej činnosti sa musia právni zamestnanci podrobiť odbornej skúške podľa tohto zákona a aká právna prax musí tejto skúške predchádzať.

Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú prípravnú službu (právnu prax) sudcovských a notárskych čakateľov a advokátskych koncipientov, ako i všetky predpisy o odbornej justičnej skúške, najmä:

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister spravodlivosti po dohode s ministrom národnej obrany a generálnym prokurátorom.