32/1954 Zb.

Členovia národných výborov sú povinní vykonávať funkciu, na ktorú ich ľud povolal, svedomite a statočne, v duchu ľudovodemokratického zriadenia. Zaručuje sa im vykonávať funkciu bez ujmy na pracovnom zárobku. Aby sa nenarušoval chod národného hospodárstva a aby sa dbalo čo na najväčšiu hospodárnosť, organizujú národné výbory činnosť svojich členov zásadne tak, aby funkciu mohli vykonávať prevažne mimo pracovného času.

Zamestnávateľ je povinný na žiadosť rady národného výboru poskytnúť zamestnancovi, ktorý je členom národného výboru, pracovné voľno na čas nevyhnutne potrebný na to, aby mohol plniť povinnosti vyplývajúce z jeho členstva v národnom výbore.

Podľa zásad uvedených v odseku 1 a 2 uvoľňujú tiež jednotné roľnícke družstvá a iné výrobné družstvá svojich členov pre výkon funkcie v národnom výbore.

Za čas pracovného voľna poskytnutého podľa § 2 ods. 1, má zamestnanec voči zamestnávateľovi nárok na všetky peňažné požitky, ako keby po tento čas pre neho pracoval.

Členom národného výboru, ktorí nie sú v pracovnom pomere (členom jednotných roľníckych družstiev, súkromne hospodáriacim roľníkom a pod.), alebo ktorí sú domáckymi robotníkmi, poskytne na ich žiadosť národný výbor primeranú náhradu za zárobok ušlý im výkonom funkcie.

Členovia národných výborov majú nárok na náhradu nutných výdavkov, vzniknutých im pri výkone funkcie. Tieto výdavky uhradzuje národný výbor. Pre nárok na náhradu výdavkov a určenie ich výšky sa použijú obdobne predpisy platné pre štátnych zamestnancov.

Predsedom, ich námestníkom a tajomníkom národného výboru poskytuje národný výbor odmenu za výkon funkcie. Odmena je zhodnotením rozsahu zodpovednosti a významu funkcie a zahrnuje i náhradu ušlého zárobku.

Predsedovia, ich námestníci a tajomníci národných výborov, ktorí nemôžu pre výkon funkcie vykonávať svoje doterajšie zamestnanie, sa posudzujú z hľadiska predpisov o dovolenke na zotavenie a pre účely národného poistenia ako zamestnanci národných výborov.

Zamestnanec, ktorému sa poskytlo pracovné voľno pre plnenie povinnosti člena národného výboru (§ 2 ods. 1 a 2), nemôže byť z tohto dôvodu ukrátený na právach a nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru (napr. pri zaradení do pracovných alebo platových tried a skupín, pokiaľ ide o vznik nároku na dovolenku na zotavenie a jej dĺžku, z hľadiska predpisov o nemocenskom poistení, o dôchodkovom zabezpečení, o vernostnom prídavku a pod.).

Členstvo v národnom výbore nemôže byť dôvodom pre preloženie (prevedenie, premiestenie) zamestnanca na pracovné miesto, ktoré by mu znemožnilo výkon funkcie, alebo na prácu menej kvalifikovanú, ani pre rozviazanie pracovného pomeru. Ak poruší zamestnávateľ toto ustanovenie, urobí kompetentné ministerstvo na návrh rady národného výboru bez meškania nápravu.

Podrobnejšie predpisy vydá Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom financií, Štátnym úradom plánovacím, Ústrednou radou odborov a Štátnym úradom dôchodkového zabezpečenia.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. júnom 1954; vykoná ho minister vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.