57/1954 Zb.

Dožiadaný súd vykoná doručenie spôsobom predpísaným jeho vlastným právnym poriadkom pre doručenie písomnosti rovnakého druhu, ak je písomnosť spísaná v jazyku dožiadanej Strany alebo je k nej pripojený overený preklad do tohto jazyka. Inak odovzdá dožiadaný súd písomnosť adresátu, pokiaľ je ochotný ju dobrovoľne prijať.

Preklad písomnosti do jazyka dožiadanej Strany bude overený súdnym tlmočníkom alebo súdom dožadujúcej Strany alebo diplomatickým alebo konzulárnym zástupcom Strany dožadujúcej alebo dožiadanej.

Ak nemožno doručiť písomnosť adresátu na adresu, ktorá bola v dožiadaní uvedená, urobí dožiadaný súd opatrenie potrebné na zistenie adresy.

Doručenie sa preukáže potvrdením podpísaným príjemcom a opatreným dátumom a podpisom doručujúceho orgánu alebo potvrdením vydaným týmto orgánom, ktorým sa preukazuje spôsob miesto a čas doručenia. Ak je doručovaná písomnosť zaslaná dvojmo, môže sa potvrdenie o prijatí a o vykonanom doručení stať tiež na druhom rovnopise.

Potvrdenie o prijatí písomnosti sa môže stať i v súdnej zápisnici.

Dožiadaný súd je povinný pri vybavení dožiadania postupovať podľa zákonov svojho štátu a použiť donucovacie prostriedky, ktoré sa používajú pri vybavovaní podobných dožiadaní súdov svojho vlastného štátu. Na žiadosť dožadujúceho súdu môže sa súd dožiadaný odchýliť od foriem predpísaných jeho vlastným zákonodarstvom a použiť žiadanú osobitnú formu, ak táto forma nie je v rozpore s donucujúcimi predpismi dožiadanej Strany.

Dožiadaný súd oznámi súdu dožadujúcemu na jeho žiadosť miesto a čas úkonu vybavenia dožiadania.

Za výkon dožiadania o doručenie alebo o poskytnutie inej právnej pomoci nebudú Strany požadovať náhradu trov ani žiadne poplatky; to platí aj o trovách spojených s výsluchom svedkov alebo znalcov alebo so súdnou ohliadkou. Tieto trovy znáša dožiadaná Strana.

Poštové poplatky znáša Strana, na území ktorej tieto poplatky vznikli.

Dožiadaný súd oznámi dožadujúcemu súdu výšku trov a poplatkov uvedených v odseku 1, aby ich dožadujúci súd mohol vybrať od osoby povinnej na ich náhradu. Vybrané sumy patria dožadujúcej Strane.

Obe Strany si vyhradzujú právo vykonať doručenie svojím vlastným príslušníkom, nachádzajúcim sa na území druhej Strany, prostredníctvom svojich diplomatických alebo konzulárnych zástupcov. Pri doručovaní tohto druhu nemožno použiť donucovacie prostriedky.

na súde, ktorý vydal rozhodnutie o trovách alebo na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, alebo

priamo na súde druhej Strany, ktorý je kompetentný na nariadenie exekúcie.

Spôsobilosť osoby na právne úkony sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej je osoba príslušníkom.

Vo veciach ustanovenia opatrovníka neprítomnému, vyhlásenia osoby za nezvestnú alebo za mŕtvu a vo veciach konania o dôkaze smrti je daná právomoc súdov Strany, ktorej príslušníkom bola osoba v čase, keď sa stala nezvestnou.

Súd jednej Strany môže vyhlásiť príslušníka druhej Strany za mŕtveho

Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje domovským právnym poriadkom nezvestného i v prípadoch uvedených v odseku 2.

Právoplatné rozhodnutie súdu jednej Strany v manželskej veci (o rozvode, neplatnosti manželstva a určení, či tu je a či nie je manželstvo), sa uzná na území druhej Strany bez ďalšieho konania, ak v čase, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným, bol aspoň jeden z manželov príslušníkom Strany, ktorej súd rozhodnutie vydal a kompetentný súd druhej Strany nevydal už prv právoplatné rozhodnutie v tej istej veci.

Toto ustanovenie sa vzťahuje i na rozhodnutia, ktoré boli vydané pred účinnosťou tejto zmluvy.

Či manžel je otcom dieťaťa matky žijúcej s ním v manželstve, sa rozhodne podľa právneho poriadku Strany, ktorej príslušníkom je manžel v čase narodenia dieťaťa. Ak zomrel manžel už pred narodením dieťaťa, je rozhodné právo Strany, ktorej príslušníkom bol v čase svojej smrti. Ak nemožno zistiť príslušnosť manžela v čase narodenia dieťaťa, poprípade v čase smrti manžela, je rozhodné právo Strany, ktorej príslušníkom bol manžel podľa poslednej známej príslušnosti.

Zistenie otcovstva a právne pomery medzi dieťaťom nevydatej ženy a mužom, ktorého treba považovať za jeho otca, sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej dieťa bolo príslušníkom v čase svojho narodenia.

Pre konanie vo veciach zistenia a zapretia otcovstva je daná právomoc súdov Strany, ktorej právny poriadok je rozhodný podľa ustanovení článkov 25 a 26 alebo príslušnosť súdu Strany, na území ktorej majú účastníci svoje bydlisko.

Vydať rozhodnutie o osvojení náleží do právomoci súdov Strany, ktorej príslušníkom je osvojiteľ.

Ak je osvojenec príslušníkom druhej Strany, a ak podľa zákonov tejto Strany je potrebné jeho privolenie alebo privolenie jeho zákonného zástupcu alebo súdu alebo iného orgánu, treba obstarať i také privolenie.

Zrušenie osvojenia sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je osvojenec v čase zrušenia osvojenia.

Príslušníci jednej Strany sú čo do spôsobilosti zriadiť alebo zrušiť závet o majetku, ktorý je na území zmluvných Strán alebo o práve, ktoré sa tam má uplatniť, ako i čo do spôsobilosti nadobudnúť dedičským právom taký majetok alebo právo, postavení na roveň príslušníkom druhej Strany, žijúcim na jej území. Imanie a práva prechádzajú na nich za rovnakých podmienok ako na vlastných príslušníkov druhej Strany, žijúcich na jej území.

Príslušníci jednej Strany, ktorí uplatňujú na území druhej Strany nároky dedičského práva, musia mať dedičskú spôsobilosť ako podľa právneho poriadku, ktorý je rozhodný pre právne pomery dedičské (články 35 a 36), tak aj podľa právneho poriadku Strany, ktorej sú príslušníkmi.

Právne pomery dedičské sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase svojej smrti.

Právne pomery dedičské sa spravujú čo do imania, o ktorom podľa práva platného v mieste, kde je imanie, nemôžu voľne robiť posledný poriadok ani tuzemci právnym poriadkom Strany, na území ktorej je také imanie.

Hnuteľná odúmrť pripadne Strane, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti, kým nehnuteľná odúmrť Strane, na území ktorej je nehnuteľnosť.

Forma zriadenia alebo zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase, keď zriadil alebo zrušil závet. Stačí však, ak boli zachované predpisy právneho poriadku Strany, na území ktorej bol závet zriadený alebo zrušený.

Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako i právne účinky nedostatku vôle (lesť, omyl atď.), sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase, keď urobil prejav.

Hnuteľné dedičstvo prejednajú súdy Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase svojej smrti (domovské súdy); nehnuteľné dedičstvo, ako i dedičstvo, o ktorom je dané osobitné ustanovenie v článku 36, prejednajú súdy Strany, na území ktorej je dedičstvo (miestne súdy).

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne i o sporoch, ktoré vznikli z dedičských nárokov.

Ak zomrie na území jednej Strany príslušník Strany druhej, je príslušný miestny súd (orgán) povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o úmrtí príslušný diplomatický alebo konzulárny úrad druhej Strany a oznámiť mu všetko, čo je mu známe o dedičoch, o ich bydlisku (pobyte) a adrese, o povahe a o cene dedičstva, ako i o závete, ktorý tu snáď je. To isté platí, ak sa dozvie miestny súd (orgán) o tom, že príslušník druhej Strany, ktorý zomrel mimo územia Strán, zanechal imanie v tuzemsku.

Ak nadobudne diplomatický alebo konzulárny úrad Strany, ktorej príslušníkom bol zomretý, vedomosť o smrti skorej, upovedomí o tom miestny súd (orgán).

Diplomatickí alebo konzulárni zástupcovia oboch Strán môžu v dedičských veciach i bez plnomocenstva svojimi orgánmi alebo splnomocnencami zastupovať svojich príslušníkov na súdoch (orgánoch) druhej Strany, ak sú neprítomní a nemajú svojho zástupcu.

Závet vyhlási príslušný súd (orgán) Strany, na území ktorej je závet. Overený odpis závetu a zápisnice o stave a obsahu závetu, podľa okolností o jeho vyhlásení, a na žiadosť i prvopis závetu, treba zaslať domovskému súdu (orgánu) poručiteľa alebo súdu (orgánu) druhej Strany, ktorý vo veci konal.

Súdy (orgány) Strany, na území ktorej je dedičstvo príslušníka druhej Strany, sú povinné urobiť podľa vlastného právneho poriadku opatrenia nutné na zabezpečenie a správu dedičstva.

Diplomatický alebo konzulárny úrad druhej Strany musí byť bez zbytočného odkladu upovedomený o opatreniach uvedených v odseku 1. Tento úrad môže svojím orgánom alebo splnomocnencom spolupôsobiť pri výkone takých opatrení. Také opatrenia môžu sa na žiadosť diplomatického alebo konzulárneho úradu zmeniť alebo zrušiť.

Na dožiadanie domovského súdu alebo orgánu je potrebné opatrenia podľa odseku 1 zrušiť.

Ak neustanovuje táto zmluva niečo iné, treba hnuteľné dedičstvo, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie článku 44 vydať alebo dať k dispozícii diplomatickému alebo konzulárnemu úradu Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ, a to za podmienky, že pohľadávky štátu boli zaplatené alebo zabezpečené a že kompetentný orgán udelil vývozné povolenie podľa platných predpisov. O ďalšom konaní platí právny poriadok Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ.

Ak sú na konaní o prejednaní dedičstva jeho dedičia, odkazovníci alebo veritelia zúčastnení príslušníci Strany, na území ktorej je dedičstvo, alebo ak sú tu takí účastníci, ktorí nie sú síce príslušníkmi tejto Strany, ale majú na jej území bydlisko, môže príslušný miestny súd (orgán) zadržať hnuteľné dedičstvo alebo jeho primeranú časť do času, než kompetentný súd rozhodne právoplatne o týchto nárokoch. Miestny súd (orgán) určí na uplatnenie takých nárokov, lehotu nie kratšiu troch a nie dlhšiu 6 mesiacov. Vyhláška o tom musí sa uverejniť na území oboch Strán spôsobom predpísaným pre uverejnenie úradných vyhlášok. Ak neboli v lehote uplatnené nároky, nemožno už dedičstvo z tohto dôvodu ďalej zadržovať. Ak kompetentný súd nároky právoplatne uznal, môže miestny súd (úrad) vydať hnuteľnosti, ktoré patria príslušníkom jeho vlastného štátu alebo osobám, ktoré majú bydlisko v tuzemsku, priamo týmto oprávneným osobám namiesto diplomatickému alebo konzulárnemu úradu.

Ak je hnuteľné dedičstvo po príslušníkovi jednej Strany na území druhej Strany, môže každý dedič alebo odkazovník žiadať, aby toto dedičstvo prejednal súd tejto druhej Strany.

Na žiadosť vydá súd vyhlášku ktorou vyzve dedičov, odkazovníkov a iných účastníkov, aby v lehote, ktorú súd určí na čas nie kratší troch a nie dlhší šesť mesiacov prihlásili svoje nároky a aby tiež oznámili svoje námietky proti prejednaniu dedičstva súdom uvedeným v odseku 1, inak že by súd prejednal dedičstvo bez zreteľa na ich nároky. Vyhláška o tom musí sa uverejniť na území oboch Strán spôsobom predpísaným pre uverejnenie úradných vyhlášok. Odpis vyhlášky treba zaslať bez zbytočného odkladu príslušnému domovskému súdu a diplomatickému alebo konzulárnemu úradu domovského štátu poručiteľa, ako aj známym dedičom, odkazovníkom a iným osobám, ktoré si robia nárok na dedičstvo. Náklady uverejnenia vyhlášky znáša navrhovateľ.

Ak neboli v lehote určenej vyhláškou prihlásené nároky alebo vznesené námietky proti prejednaní dedičstva súdom uvedeným v odseku 1, nebude možno vydať hnuteľné dedičstvo (článok 45); dedičstvo potom prejedná súd podľa predpisov občianskeho súdneho poriadku vlastného štátu.

Ak osoby uvedené v odseku 2 vzniesli námietky proti prejednaniu dedičstva súdom uvedeným v odseku 1, treba zastaviť konanie bez zbytočného odkladu po uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške. Ďalší postup sa spravuje ustanoveniami článkov 45 a 46.

Ak zomrie príslušník jednej Strany na ceste na území druhej Strany a ak tam nemal bydlisko ani pobyt, treba veci, ktoré mal so sebou, dať bez akéhokoľvek ďalšieho konania k dispozícii diplomatickému alebo konzulárnemu úradu.

Strany uznávajú vzájomne za vykonateľné:

právoplatné súdne rozhodnutia, ktoré boli vydané v konaniach o občianskoprávnych veciach;

vykonateľné právoplatné rozhodnutia trestných súdov o občianskoprávnych nárokoch poškodeného; alebo

právoplatné výroky rozhodcovských (zmierovacích) súdov, ako aj pokonávky pred nimi uzavreté, upravujúce majetkové nároky, ak bola aspoň jednou zo Strán konania právnická osoba (socialistická organizácia), ktorá má štátnu príslušnosť jednej zo zmluvných Strán. Spôsobilosť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy sa spravuje domovským právnym poriadkom.

Návrh na uznanie rozhodnutia alebo na nariadenie exekúcie prejedná kompetentný súd Strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať exekúcia.

Návrh na uznanie rozhodnutia alebo na nariadenie exekúcie treba podať na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvej stolici alebo na súde, ktorý je kompetentný aby o návrhu rozhodol. Návrh, ktorý bol podaný na súde prvej stolice, treba postúpiť súdu, ktorý je kompetentný, aby o návrhu rozhodol.

Náležitosti návrhu sa spravujú právnym poriadkom Strany na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo exekúcia vykonať.

K návrhu treba pripojiť preklad do jazyka dožiadanej Strany, overený podľa článku 5 ods. 2.

úplné vyhotovenie rozhodnutia; právoplatnosť rozhodnutia je nutné preukázať verejnou listinou, pokiaľ nevysvitá z vyhotovenia samého;

súdom vydané potvrdenie, z ktorého vysvitá, že aspoň jedno predvolanie alebo iné opatrenie o začatí konania sa doručilo včas a náležitým spôsobom účastníkovi, ktorý nevstúpil do konania;

overené (článok 5 ods. 2) preklady listín uvedených pod písm. a) a b) do jazyka Strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo exekúcia vykonať.

Ak má súd pri uznávaní rozhodnutia alebo pri nariaďovaní exekúcie pochybnosti, môže vyzvať navrhovateľa, aby sa vyjadril alebo podľa potreby odstránil vady návrhu. Môže tiež o návrhu vyslúchnuť účastníkov. Okrem toho môže požiadať súd, ktorý vydal vykonateľné rozhodnutie, aby mu podal vysvetlenie.

O exekúcii platí právny poriadok Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať.

ak súd, ktorý vydal rozhodnutie, prejednal vec na základe takého dôvodu kompetencie, ktorý nie je známy podľa právneho poriadku Strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo exekúcia vykonať;

ak navrhovateľ alebo odporca nevstúpil do konania a ak jemu alebo jeho splnomocnencovi nebolo včas a náležitým spôsobom doručené predvolanie alebo iné opatrenie o začatí konania, alebo ak sa stalo doručenie len vyhláškou alebo spôsobom, ktorý nie je v súhlase s ustanoveniami tejto zmluvy;

ak je rozhodnutie v rozpore s právoplatným predchádzajúcim rozhodnutím vydaným medzi tými istými účastníkmi o tom istom nároku a z toho istého dôvodu súdom Strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo exekúcia vykonať; toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípad, keď sa podstatne zmenili skutočnosti, na základe ktorých predošlé rozhodnutie určilo obsah alebo čas plnenia.

O poplatkoch a trovách spojených s uznaním rozhodnutia alebo exekúciou platia predpisy Strany, kde sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.

Ustanovenia tejto hlavy o súdnych rozhodnutiach platia obdobne i o pokonávkach pred súdmi uzavretých.

ak je vyžadovaná osoba štátnym občanom dožiadanej Strany;

pre trestný čin spáchaný na území dožiadanej Strany;

ak nastalo podľa práva dožiadanej Strany premlčanie trestného stíhania alebo výkonu trestu, alebo ak nemožno osobu, o vydanie ktorej sa žiada, stíhať alebo trest vykonať z iného zákonného dôvodu;

ak bol proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, na území dožiadanej strany vynesený rozsudok pre ten istý trestný čin, alebo ak bolo trestné stíhanie zastavené.

ak ide o trestné konanie pre trestný čin, pre ktorý sa nepovoľuje vydanie;

ak nepatrí vybavenie žiadaného úkonu na území dožiadanej Strany do kompetencie súdov alebo prokuratúry.