11/1955 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1958 do 13.03.1959
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 11/1955 Zb. |
| Názov: | Zákon o vodnom hospodárstve |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 23.03.1955 |
| Dátum vyhlásenia: | 07.04.1955 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.1958 |
| Dátum účinnosti do: | 13.03.1959 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 37/1963 Zb. | Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva o ochrane včiel, vôd a rýb pri ničení škodcov rastlín |
| 16/1966 Zb. | Vládna vyhláška o náhradách za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd do vodných tokov |
| 55/1966 Zb. | Vyhláška Ústrednej správy vodného hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 136/1960 Zb. o Štátnej vodohospodárskej inšpekcii. |
| 120/1966 Zb. | Vládna vyhláška o ukladaní pokút za porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd pred znečisťovaním |
| 63/1970 Zb. | Vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška č. 78/1954 Ú. v. o platbách za dodávku vody z verejných vodovodov a vodární a za odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami a smernice č. 112/1955 Ú. v. vydané na jej vykonanie |
| 35/1972 Zb. | Vyhláška ministerstva lesního a vodního hospodářství České socialistické republiky o ochraně vod před znečišťováním ropnými látkami |
| 12/1973 Zb. | Vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky o ochrane vôd pred znečisťovaním ropnými látkami |
| 25/1955 Zb. | Nariadenie, ktorým sa zriaďujú Ministerstvo palív a Ministerstvo energetiky a podriaďuje Ústredná správa vodného hospodárstva ministrovi energetiky |
| 34/1958 Zb. | Nariadenie o ďalších presunoch pôsobnosti a iných zjednodušeniach v štátnej správe. |
| 12/1959 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o vodnom hospodárstve |
| 72/1969 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike. |
| 159/1971 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy |
| 138/1973 Zb. | Zákon o vodách (vodný zákon) |
11
Zákon
z 23. marca 1955
o vodnom hospodárstve
Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo sa na tomto zákone:
§ 1
Úvodné ustanovenie
Všetky povrchové a podzemné vody slúžia na zabezpečenie hospodárskych a iných spoločenských
potrieb.
Prvá časť
Hospodárenie s vodami a plánovanie
§ 2
Hospodárenie s vodami
S povrchovými a podzemnými vodami treba plánovite hospodáriť technicky aj ekonomicky
najvhodnejšími prostriedkami a spôsobmi tak, aby sa udržala rovnováha medzi kapacitou
vodných zdrojov a potrebou vody a aby sa zachoval vyhovujúci stupeň čistoty vody.
§ 3
Plánovanie
Štátny vodohospodársky plán schválený vládou je smerným plánom pre všetky vodohospodárske
opatrenia všetkých odvetví národného hospodárstva, ako aj pre základné vodohospodárske
opatrenia pri územnom plánovaní; je jedným zo základných podkladov pre vypracovanie
výhľadových plánov všetkých hospodárskych odvetví, pokiaľ majú požiadavky na vodné
zdroje alebo pokiaľ inak ovplyvňujú hospodárenie s vodami.
§ 4
Distribúcia vody
(1)
Distribúcia vody sa vykonáva podľa plánu, ktorého návrh zostavuje Ústredná správa
vodného hospodárstva; schvaľuje ho vláda ako súčasť štátneho plánu rozvoja národného
hospodárstva.
(2)
Ak to vyžaduje plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva alebo ak je
nedostatok vody, môže vodohospodársky orgán po vykonanom konaní na čas nevyhnutnej
potreby obmedziť alebo i zastaviť zvláštne užívanie vody.
Druhá časť
Užívanie vôd, korýt tokov, pobrežných pozemkov, vypúšťanie odpadových vôd a ochrana
proti vodám
§ 5
Zásada hospodárnosti pri používaní vôd
(1)
Vody sa smú užívať len takým spôsobom, takou mierou a pre také účely, aby sa tým
neohrozilo ich najúčelnejšie a najhospodárnejšie využitie z hľadiska starostlivosti
o zdravie ľudu, potrieb poľnohospodárskej výroby a ostatných odvetví národného hospodárstva.
(2)
Pri určení a zmenách výrobných postupov treba urobiť opatrenie, aby sa voda využila
čo najhospodárnejšie, najmä jej opätovným používaním, aby sa voda riadne vyčistila
a aby sa využili hodnotné látky obsiahnuté v odpadových vodách.
(3)
Pri projektovaní, výstavbe a prevádzke nových čistiacich zariadení odpadových vôd
treba zabezpečiť i hospodárne využitie hodnotných látok obsiahnutých v týchto vodách.
§ 6
Všeobecné užívanie vôd a jednoduché zariadenia
(1)
Bez povolenia alebo súhlasu vodohospodárskeho orgánu môže každý užívať povrchové
vody obyčajným spôsobom, pri ktorom nie je potrebné zvláštne zariadenie, ako na kúpanie,
pranie, mytie, napájanie a plavenie zvierat, na vodné a ľadové športy. Povolenie alebo
súhlas vodohospodárskeho orgánu nie je potrebný ani na zriaďovanie jednoduchých zariadení
na jednotlivých nehnuteľnostiach na zachytenie vody a na ochranu jednotlivých nehnuteľností
proti škodlivým účinkom vôd. Všeobecným užívaním vôd a jednoduchými zariadeniami na
zachytenie vôd a na ochranu nehnuteľností nesmú sa poškodzovať brehy, vodohospodárske
zariadenia, zariadenia pre chov rýb, meniť odtokové pomery, zhoršovať akosť vody,
ani poškodzovať všeobecné záujmy a práva iných.
(2)
V prípade všeobecného nebezpečia môže vodohospodársky orgán upraviť alebo i zakázať
všeobecné užívanie povrchových vôd a uskutočňovanie jednoduchých zariadení; v ostatných
prípadoch môže tak urobiť len v súčinnosti s dotknutými orgánmi.
§ 7
Užívanie vôd na plavbu a jej prevádzka
(1)
Plavba lodí (prevádzka) pltí a plavenie dreva v nezviazanom stave musí sa prevádzať
takým spôsobom, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo poškodzovaniu korýt tokov, brehových
úprav, vodohospodárskych diel, zariadení a ich prevádzky alebo ku škodám pri uskutočňovaní
vodohospodárskych stavieb.
(2)
Pri prevádzaní plavby sa nesmú do vody vypúšťať látky, ktoré by mohli nepriaznivo
zmeniť akosť vody. O zneškodňovaní vypúšťaných látok, najmä olejov a popola, ako i
o vypúšťaní odpadových vôd z objektov slúžiacich k plavebným účelom platí primerane
ustanovenie § 9.
(3)
Žiadosť o udelenie povolenia alebo o súhlas na vybudovanie hydrotechnických častí
prístavov a prekladísk, ako i stavieb a zariadení slúžiacich na plavbu lodí (prievozov),
pltí a na plavenie dreva v nezviazanom stave, ktoré sa zriaďujú v tokoch, v koryte,
na brehoch alebo v zátopovom území, prejedná vodohospodársky orgán pred rozhodnutím
s kompetentnými orgánmi Ministerstva dopravy. Povolenie Ministerstiev národnej obrany
alebo vnútra sa pripojuje k žiadosti, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
(4)
Inak upravujú užívanie vôd na plavbu osobitné predpisy.
(5)
Pokiaľ ide o ochranu záujmov plavebnej prevádzky, spolupracujú vodohospodárske orgány
pri vykonávaní tohto zákona s orgánmi štátnej plavebnej správy.
§ 8
Zvláštne užívanie vôd
(1)
Povolenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné:
a)
b)
na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd;
c)
na zriaďovanie vodohospodárskych diel a zariadení potrebných na účely uvedené pod
písm. a) a b).
(2)
Vypúšťanie odpadových vôd povolí vodohospodársky orgán len vtedy, ak sa vybuduje
vyhovujúce čistiace zariadenie odpadových vôd alebo ak bude inak postarané o ich zneškodnenie.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj pri zmenách týchto zariadení a opatrení.
§ 9
Výroba v nových závodoch alebo v nových výrobných a iných zariadeniach, pri ktorej
vznikajú závadné odpadové vody, ako aj prevádzka kanalizačných zariadení sídlisk,
sa nesmú začať, pokiaľ nie je vybudované a dané do prevádzky vyhovujúce zariadenie
na čistenie alebo zneškodnenie odpadových vôd. V odôvodnených výnimočných prípadoch
môže vláda povoliť časovo obmedzenú výnimku z tohto ustanovenia.
§ 10
Stavby, zariadenia a porasty v korytách a zátopových územiach
(1)
Súhlas vodohospodárskeho orgánu je potrebný:
a)
na stavby a zariadenia, pokiaľ ovplyvňujú vodné hospodárstvo, povolené podľa iných
predpisov, ako i na odvolania alebo zmeny vydaných povolení;
b)
na zriaďovanie plotov a skládok, na vysadzovanie, pestovanie, stínanie alebo odstraňovanie
stromov, krov a pod. v zátopovom území, najmä pokiaľ môžu mať nepriaznivý vplyv na
odtok vody, odchod ľadov, alebo na akosť vody, alebo môžu byť príčinou tvorenia výmoľov
a nánosov;
c)
na zmeny stavieb, zariadení a opatrení uvedených pod písm. a) a b);
d)
na ťažbu materiálu v zátopovom území;
e)
na zasypávanie odstavených ramien, toní a výmoľov.
(2)
Žiadosť o udelenie súhlasu na stavby a zariadenia a na ich zmeny treba doložiť projektami
tých častí stavieb a zariadení, ktoré ovplyvňujú vodné hospodárstvo.
§ 11
Užívanie korýt tokov a pobrežných pozemkov
(1)
Pozemky, po ktorých odtekajú vody v tokoch, a pozemky v opustených korytách môže
orgán spravujúci tok užívať bez náhrady na zriaďovanie, prevádzku a udržiavanie vodohospodárskych
diel a zariadení alebo na vykonávanie hospodárskych prác a na iné vodohospodárske
účely. Ak dôjde k pochybnostiam o tom, či ide o také pozemky, a v akom rozsahu ich
treba použiť, rozhodne vodohospodársky orgán.
(2)
Ťažiť piesok, štrk, bahno, s výnimkou liečivého bahna, okruhliaky a podobne z korýt
tokov včítane odstavených ramien a odstraňovať nánosy a ostrovy novovzniknuté v tokoch
možno, len pokiaľ nie sú ohrozené vodohospodárske záujmy. Ústredná správa vodného
hospodárstva určí po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi, kto je oprávnený na
ťažbu a určuje jej všeobecné podmienky; o prípustnosti ťažby v jednotlivých prípadoch
a o jej podrobnejších podmienkach rozhoduje orgán spravujúci vodný tok.
(3)
Vlastníci pobrežných pozemkov sú povinní po vykonanom konaní trpieť, aby na týchto
pozemkoch boli na ochranu brehov ponechané, odstraňované alebo novo vysadzované stromy
a kry bez nároku na náhradu. Vodohospodársky orgán môže uložiť vlastníkom pobrežných
pozemkov, aby na svoj náklad odstránili bez nároku na náhradu stromy a kry, ak to
vyžaduje ochrana brehov a nerušený odtok veľkých vôd.
Tretia časť
Ochrana vôd
§ 12
Starostlivosť o vody a ich ochrana proti znečisťovaniu a zmene teploty
(1)
Kto akýmkoľvek spôsobom nakladá s povrchovými alebo podzemnými vodami, je povinný
sa starať o uchovanie ich prirodzeného stavu. Tieto vody sa nesmú znečisťovať ani
sa nesmie umele meniť ich teplota, aby neutrpeli ich akosť, samočistiaca schopnosť
a možnosť použitia pre účely, na ktoré sú potrebné. Doterajšie znečisťovanie vôd treba
plánovite odstraňovať investičnou výstavbou potrebných čistiacich zariadení a vhodným
rozmiesťovaním výrobných zariadení.
(2)
K ochrane vôd patrí tiež starostlivosť o pramene, korytá tokov, nádrže, ako aj o
studne a iné zariadenia pre zachytávanie podzemnej vody.
(3)
Ak dôjde k činom porušujúcim tieto povinnosti, rozhodne vodohospodársky orgán o spôsobe
nápravy.
§ 13
Ochrana proti škodlivým účinkom zvláštnych druhov vôd
(1)
Povrchové a podzemné vody treba chrániť proti škodlivým účinkom niektorých zvláštnych
druhov vôd, najmä vôd soľných, banských a zmiešaných so zemnými olejmi, a to už opatrením
v závode, z ktorého také vody odtekajú. To isté platí pre použité i nepoužité odpadové
vody z kúpeľných a žriedelných zariadení.
(2)
Ústredná správa vodného hospodárstva určí po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi
všeobecné podmienky pre ochranu povrchových a podzemných vôd.
§ 14
Ochrana vodných zdrojov
(1)
Na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov vodohospodársky
orgán určí podľa potreby po vykonanom konaní ochranné územia.
(2)
Vodohospodársky orgán tiež určí, akým spôsobom sa táto ochrana v ochrannom území
uskutočňuje; pritom môže po prejednaní s orgánmi, ktorých záujmy by boli dotknuté,
obmedziť užívanie nehnuteľností na tomto území, poprípade nariadiť vykonanie potrebných
úprav.
(3)
Ak slúži ochranné územie všeobecnému záujmu, uhradzuje vodohospodársky orgán náklady
spojené s jeho zriadením. Ak sa zriaďuje ochranné územie výhradne alebo prevažne v
záujme určitej organizácie, uhradzuje náklady táto organizácia.
§ 15
Opatrenia na zlepšenie vodohospodárskych pomerov
Vlastníci a užívatelia pozemkov v povodí tokov sú povinní na nich hospodáriť tak,
aby zároveň prispievali na zlepšenie odtokových pomerov, na udržanie vlahy v pôde,
na zlepšenie pomerov podzemných vôd a na ochranu proti erózii. Podrobnosti, najmä
pokiaľ ide o vymedzenie dotknutých pozemkov, o spôsob ich úpravy a o hospodárenie
na nich upravia zúčastnené ústredné úrady po dohode s Ústrednou správou vodného hospodárstva
podľa zásad štátneho vodohospodárskeho plánu v súlade so štátnym plánom rozvoja národného
hospodárstva v odbore poľnohospodárskej a lesnej výroby.
Štvrtá časť
Organizácia vodného hospodárstva
§ 16
Vodohospodárske orgány
(1)
Vodohospodárskymi orgánmi podľa tohto zákona sú:
a)
Ústredná správa vodného hospodárstva ako ústredný úrad a Správa vodného hospodárstva
na Slovensku;
b)
výkonné orgány národných výborov.
(2)
Ústredná správa vodného hospodárstva je podriadená ministrovi energetiky; vedie ju
predseda, ktorého vymenúva vláda.
(3)
Správa vodného hospodárstva na Slovensku je podriadená povereníkovi lesov a drevárskeho
priemyslu; vedie ju predseda, ktorého vymenúva Sbor povereníkov.
(4)
Za činnosť Správy vodného hospodárstva na Slovensku zodpovedá jej predseda povereníkovi
lesov a drevárskeho priemyslu a predsedovi Ústrednej správy vodného hospodárstva.
Predseda Ústrednej správy vodného hospodárstva riadi činnosť Správy vodného hospodárstva
na Slovensku smernicami a pokynmi, ktoré dáva predsedovi Správy vodného hospodárstva
na Slovensku; výnimočne vykonáva svoju pôsobnosť na Slovensku s jeho vedomím tiež
priamo.
§ 17
Orgány Ústrednej správy vodného hospodárstva
(1)
Ústredná správa vodného hospodárstva vykonáva svoje úlohy priamo alebo svojimi orgánmi,
ktorými sú výskumné alebo projekčné ústavy, orgány technického rozvoja a hospodárskovýrobné
organizácie.
(2)
Ústredná správa vodného hospodárstva môže zriaďovať hospodárskovýrobné organizácie
ako samostatné právnické osoby a upravovať ich pomery.
§ 18
Štatúty
(1)
Štatút Ústrednej správy vodného hospodárstva a Správy vodného hospodárstva na Slovensku
schvaľuje vláda.
(2)
Štatúty orgánov Ústrednej správy vodného hospodárstva vydáva minister lesov a drevárskeho
priemyslu; ich organizačné poriadky vydáva Ústredná správa vodného hospodárstva a
Správa vodného hospodárstva na Slovensku.
§ 19
Úlohy Ústrednej správy vodného hospodárstva
(1)
Ústrednej správe vodného hospodárstva prislúcha najmä:
1.
správa vodných zdrojov a hospodárenie s vodou;
2.
plánovanie vo vodnom hospodárstve;
3.
distribúcia vody pre všetky hospodárske sektory;
4.
riadenie prípravy a výstavby vodohospodárskych investícií; pokiaľ ide o výstavbu
energetických zariadení vodných diel, v spolupráci s Ministerstvom palív a energetiky;
5.
správa, prevádzka a udržiavanie vodohospodárskych diel a zariadení s výnimkou správy,
prevádzky a udržiavania vodných elektrární;
6.
starostlivosť o vodohospodárske meliorácie;
7.
starostlivosť o čistotu tokov z vodohospodárskeho hľadiska;
8.
starostlivosť o úpravy tokov, pokiaľ presahujú rámec lesnícko-technických meliorácií;
9.
starostlivosť o splavnosť vodných tokov a o budovanie vodných ciest;
10.
výskum a technický rozvoj vo vodnom hospodárstve;
11.
riadenie komplexnej projektovej služby pre projektovanie vodohospodárskych diel a
zariadení, s výnimkou prípadov, v ktorých projektované vodohospodárske zariadenie
je podľa zásady komplexnosti projektované inou organizáciou vo funkcii generálneho
projektanta;
12.
starostlivosť o vodohospodárske kádre a o ich rozmiestnenie.
(2)
Ústredné úrady a ich orgány sú povinné napomáhať Ústrednú správu vodného hospodárstva
a jej orgány pri plnení úloh vo vodnom hospodárstve.
§ 20
Pôsobnosť výkonných orgánov národných výborov vo vodnom hospodárstve
(1)
Výkonné orgány krajských národných výborov plnia vo svojich obvodoch vodohospodárske
úlohy podľa potrieb krajov v rámci smerníc Ústrednej správy vodného hospodárstva,
najmä:
a)
sa starajú o sústavné a účelné hospodárenie s vodou, o čistotu vody, o udržiavanie
rovnováhy medzi kapacitou vodných zdrojov a potrebou i spotrebou vody, riadia distribúciu
vody a spolupôsobia pri zdolávaní povodní;
b)
c)
v rámci svojej pôsobnosti vykonávajú činnosť dozornú, znaleckú a posudkovú, ako i
vodoprávno-technickú;
d)
zúčastňujú sa prác, vyplývajúcich pre vodné hospodárstvo z plánu na zveľadenie poľnohospodárskeho,
lesného a vodného hospodárstva.
(2)
Výkonné orgány krajských národných výborov môžu v jednotlivých prípadoch poveriť
orgány národných výborov nižších stupňov, aby vykonávali niektoré správne úkony.
(3)
Vláda môže nariadením preniesť pôsobnosť výkonných orgánov krajských národných výborov
na výkonné orgány národných výborov nižších stupňov.
§ 21
Závodní, podnikoví, sektoroví a rezortní vodohospodári
(1)
Prevádzateľ je povinný ustanoviť závodného vodohospodára pre každý podnik, závod,
prevádzkáreň, ústav, ktorý má zariadenia na podchytávanie, na odber alebo pre dodávku
pitnej, úžitkovej alebo prevádzkovej vody, alebo na vypúšťanie odpadovej vody, ak
množstvo vody presahuje mieru, ktorú určí Ústredná správa vodného hospodárstva po
dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi; prevádzateľ ustanoví závodného vodohospodára
z osôb, ktoré majú potrebné znalosti a prevádzkové skúsenosti pre túto funkciu. Podľa
naliehavosti potreby na vyzvanie orgánov Ústrednej správy vodného hospodárstva alebo
orgánov hygienickej a protiepidemickej služby je prevádzateľ povinný ustanoviť osoby
zodpovedné za hospodárenie s vodou i v závodoch, ktoré odoberajú alebo vypúšťajú vodu
v menšom množstve.
(2)
Podnik, ktorý má niekoľko závodov hospodáriacich s vodou, je povinný ustanoviť podnikového
vodohospodára.
(3)
Pre plnenie úloh výrobných odvetví v jednotlivých rezortoch sa ustanovujú sektoroví
a rezortní vodohospodári.
(4)
Úlohy a činnosť vodohospodárov určí Ústredná správa vodného hospodárstva a Ministerstvo
zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.
§ 22
Dozor
(1)
Ústredná správa vodného hospodárstva vykonáva buď priamo alebo svojimi orgánmi hlavný
dozor na hospodárenie s vodou, na užívanie vody a jej ochranu, ako aj na správu, prevádzku
a údržbu vodohospodárskych diel a zariadení, s výnimkou prípadov uvedených v odseku
2.
(2)
Týmto ustanovením nie sú dotknuté predpisy o vykonávaní dozoru na lesníckotechnické
meliorácie, predpisy o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane, týkajúce sa tiež
ochrany proti živelným pohromám, najmä povodniam, predpisy o dozore na správu, prevádzku
a udržiavanie vodných elektrární, predpisy o dozore na plavbu, prevádzku a používanie
verejných prístavov a prekladísk a iné predpisy o dozore na vodohospodárske diela.
Piata časť
Príslušnosť a konanie
§ 23
(1)
Pôsobnosť výkonných orgánov krajských národných výborov vo veciach vodného hospodárstva
vykonávajú výkonné orgány tých krajských národných výborov, v obvodoch ktorých sa
zriaďuje vodohospodárske alebo iné dielo, na ktoré sa dáva povolenie alebo súhlas,
alebo v obvode ktorých sa vykonáva opatrenie.
(2)
Povolenie podľa § 8 udelí výkonný orgán krajského národného výboru na podklade úvodného projektu, ktorý
mu predloží žiadateľ pred jeho schválením; povolenie udelí po vykonanom konaní, a
to rozhodnutím, v ktorom sa uvedú najmä účel, miesto, spôsob, rozsah (miera) a podmienky
užívania vody, vypúšťania odpadových vôd alebo ochrany proti vode.
(3)
Ak zriaďuje vodohospodárske diela alebo zariadenia vodohospodársky orgán, obmedzí
sa konanie len na výrok o ich prípustnosti z hľadiska všeobecných záujmov a práv iných
účastníkov.
(4)
Výkonný orgán krajského národného výboru môže udelené povolenie zmeniť alebo zrušiť
v novom konaní, ak to vyžaduje iný dôležitejší všeobecný záujem; ak došlo k zmene
alebo k zrušeniu povolenia v prospech iného žiadateľa, určí výkonný orgán krajského
národného výboru zároveň povinnosť a výšku náhrady majetkovej ujmy, ktorá vznikla
doteraz oprávnenému zmenou alebo zrušením povolenia. Ak nebude niektorý účastník súhlasiť
s výškou náhrady, určenej výkonným orgánom krajského národného výboru, môže požiadať
súd, poprípade kompetentný arbitrážny orgán, o nové určenie náhrady.
(5)
V konaní o udelení, zmene alebo zrušení povolenia sú povinní účastníci predniesť
všetky pripomienky a námietky v lehote určenej výkonným orgánom krajského národného
výboru najneskoršie pri konečnom konaní.
(6)
Ak nerozhodne vodohospodársky orgán inak, je oprávnenie spojené so závodom, ktorému
vodohospodárske dielo alebo zariadenie slúži.
§ 24
(1)
Plánovanie a vykonávanie investícií ktoréhokoľvek odvetvia národného hospodárstva,
pokiaľ sa týkajú užívania vody, vypúšťania odpadových vôd alebo ochrany proti vode,
musia byť v súlade so štátnym vodohospodárskym plánom. Investor je povinný si vyžiadať
už v príprave investičnej úlohy od vodohospodárskeho orgánu vyjadrenie, či plánovaná
investícia je možná z hľadiska vodohospodárskeho. V žiadosti uvedie investor potrebné
množstvo vody, množstvo odpadovej vody a stupeň jej znečistenia. Vodohospodársky orgán
preverí investíciu najmä z hľadiska umiestenia investície, zabezpečenia potrebného
množstva vody, nutnosti čistenia odpadovej vody, ochrany proti vode, doterajšieho
užívania vody inými spotrebiteľmi a či je v súlade so štátnym vodohospodárskym plánom.
Investor je povinný pripojiť k žiadosti o schválenie investičnej úlohy vyjadrenie
vodohospodárskeho orgánu.
(2)
Vyjadrenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné tiež k plánovanej zmene vo výrobnom
procese závodu, k zmene a úprave vodohospodárskych diel a zariadení, aj keď sa tieto
zmeny a úpravy neprejavia investične, avšak ovplyvňujú vodné hospodárstvo.
(3)
Vyjadrenie vodohospodárskeho orgánu nenahradzuje povolenie alebo súhlas podľa tohto
zákona, ktorý je potrebný na uskutočnenie vodohospodárskeho diela alebo zariadenia.
Šiesta časť
Spoločné ustanovenia
§ 25
Správa vodohospodárskych diel a zariadení
(1)
Komu prislúcha vodné oprávnenie, je povinný sa starať o to, aby vodohospodárske dielo
a zariadenie bolo riadne spravované, udržované a prevádzané podľa podmienok oprávnenia,
poprípade podľa schválených manipulačných poriadkov, ak nie sú jeho správa, prevádzka
a udržiavanie zabezpečené inak.
(2)
Vodohospodársky orgán môže prevziať na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku
alebo údržbu vodohospodárskych diel a zariadení, s výnimkou vodných elektrární, spravovaných
orgánmi Ministerstva palív a energetiky, ak to vyžadujú záujmy vodného hospodárstva
alebo iné všeobecné záujmy a ak ten, kto je na to povinný, túto úlohu riadne neplní
a ak neurobil nápravu v určenej lehote. Túto správu, prevádzku a údržbu obstaráva
vodohospodársky orgán na náklad povinného.
(3)
Ak sú vodohospodárske diela a zariadenia v správe rozpočtových alebo hospodárskych
organizácií, platia o prevode a správe vodohospodárskych diel a zariadení predpisy
o správe národného majetku.
§ 26
Vstup na cudzie nehnuteľnosti
Na vykonávanie prieskumu a prác slúžiacich účelom vodného hospodárstva a pre výkon
dozoru na vody, na vodohospodárske diela a zariadenia môžu osoby, ktoré sa vykážu
potvrdením kompetentného orgánu, vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a vykonávať
v nich potrebné práce, prieskum alebo dozor, pokiaľ nie je na to potrebné povolenie
podľa osobitných predpisov. Také osoby sú povinné dbať na to, aby škoda, pokiaľ sa
jej pri týchto prácach nemožno vyvarovať, bola čo najmenšia; spôsobenú škodu nahradí
orgán, ktorý poverené osoby vyslal. Ak nedôjde k dohode o výške náhrady škody, rozhodne
sa o nej v súdnom, poprípade v arbitrážnom konaní. Poverené osoby sú povinné zachovávať
tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti.
§ 27
Náhrady za zvláštne užívanie vody a za užívanie vodohospodárskych diel a zariadení
Odberatelia a iní užívatelia vody sú povinní platiť orgánom Ústrednej správy vodného
hospodárstva podľa zásad schválených vládou primerané náhrady za zvláštne užívanie
vody, ktoré je umožnené alebo zlepšené vodohospodárskymi dielami alebo zariadeniami,
spravovanými Ústrednou správou vodného hospodárstva, ako i za užívanie týchto diel
a zariadení. Vláda môže určiť výnimky z tejto povinnosti.
§ 28
Ochrana rybárstva
(1)
Pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a údržbe vodohospodárskych diel a zariadení,
ako aj pri inom užívaní vôd, treba prihliadať na potreby rybárstva; najmä treba chrániť
vody proti znečisťovaniu, umelému oteplovaniu, vypúšťaniu závadných odpadových vôd,
vypúšťať vody z korýt spôsobom čo možno neškodným pre ryby, ako aj zriaďovať a udržovať
rybie prechody, hrablice a pod.
(2)
Náklady na zariadenia a opatrenia na ochranu rybárstva uhradzuje pri novobudovaných
vodohospodárskych dielach a zariadeniach spravidla investor týchto diel. Náklady na
odstránenie zariadení škodlivých rybárstvu pri vybudovaných vodohospodárskych dielach
uhradzuje ten, kto žiada o ich odstránenie. So zreteľom na osobitné okolnosti môže
výkonný orgán krajského národného výboru určiť inú uhradzovaciu povinnosť.
(3)
Podrobnosti týkajúce sa výstavby zariadení a iných opatrení na ochranu rybárstva
a úhrady nákladov určí Ústredná správa vodného hospodárstva po dohode so zúčastnenými
ústrednými úradmi.
§ 29
Vyvlastnenie nehnuteľností a práv
(1)
Nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné pre účely ustanovené týmto zákonom alebo
pre prístup k vodám za účelom ich všeobecného užívania, možno vyvlastniť ak nedôjde
k dohode o výkupe alebo o užívaní. Vyvlastnením možno dosiahnuť prechod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, zriadenie práva stavby alebo zriadenie vecných bremien na
nehnuteľnostiach.
(2)
Pre vyvlastňovacie konanie, spôsob a platenie náhrady za vyvlastnenie, pre vstup
na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a pre jej užívanie pred začatím vyvlastňovacieho konania
platia obdobne ustanovenia zákona č. 280/1949 Zb., o územnom plánovaní a výstavbe obcí, vládneho nariadenia č. 93/1950 Zb., o výstavbe obcí, ako i predpisov podľa nich vydaných. Ústredná správa vodného hospodárstva
môže však po dohode s Ministerstvom financií vyhláškou určiť odchýlky od týchto ustanovení,
potrebné vzhľadom na osobitnú povahu vodohospodárskych diel a zariadení a ich prevádzky.
§ 30
Zánik záložných a iných vecných práv a bremien
Záložné práva na majetku v štátnom socialistickom vlastníctve, ktorý je určený na
to, aby sa trvalo užíval pre účely vodného hospodárstva, zanikajú bez náhrady; knihovný
súd ich vymaže na návrh Ústrednej správy vodného hospodárstva alebo jej orgánov s
odvolaním sa na tento zákon. Záväzky, pre ktoré sa záložné právo zriadilo, zostávajú
nedotknuté. O zániku iných vecných práv (bremien) než záložných na takom majetku platia
primerane ustanovenia §§ 1 až 7 vládneho nariadenia č. 97/1952 Zb., o zániku vecných práv na niektorých častiach národného majetku.
§ 31
Evidencia vodohospodárskych povolení
(1)
Namiesto doterajších vodných kníh sa zavádza nová evidencia vodohospodárskych diel
a zariadení a vodohospodárskych povolení a súhlasov.
(2)
Podrobnosti určí Ústredná správa vodného hospodárstva vyhláškou.
Siedma časť
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 32
Zrušenie vodných družstiev
(1)
Vodné družstvá zriadené podľa predošlých vodných zákonov sa zrušujú. Majetok zrušených
vodných družstiev prechádza na štát, do správy orgánov Ústrednej správy vodného hospodárstva.
(2)
Vlastníci (užívatelia) meliorovaných pozemkov sú povinní podľa miery prospechu poskytovať
pomoc orgánom Ústrednej správy vodného hospodárstva a zúčastniť sa pri prevádzke a
udržiavaní rozvodnej závlahovej siete a odvodňovacej, drenážnej a drobnej odpadovej
siete. Podrobnosti upraví Ústredná správa vodného hospodárstva po dohode s ministerstvami
pôdohospodárstva a financií.
(3)
V obciach, kde jednotné roľnícke družstvá alebo štátne majetky obhospodarujú všetky
meliorované pozemky, odovzdá Ústredná správa vodného hospodárstva po dohode s ministerstvami
pôdohospodárstva a financií postupne rozvodnú závlahovú sieť a odvodňovaciu, drenážnu
a odpadovú sieť do trvalého užívania jednotných roľníckych družstiev alebo ju prevedie
do správy štátnych majetkov.
(4)
Spôsob usporiadania práv a záväzkov zrušených vodných družstiev určí Ústredná správa
vodného hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií a zúčastnenými ústrednými
úradmi.
§ 33
Zrušenie vodovodných sväzov a vodných družstiev pre zásobovanie obcí vodou
Doterajšie vodovodné sväzy, zriadené zákonom č. 49/1931 Zb., o štátnom fonde pre vodohospodárske
meliorácie, a vodné družstvá pre zásobovanie obcí vodou, zriadené zákonom č. 20/1941
Sl. z., o finančnom zabezpečení niektorých vodných stavieb štátnych a štátom podporovaných,
sa zrušujú. Ich majetok prechádza na štát; spravujú ho príslušné hospodárskovýrobné
organizácie Ústrednej správy vodného hospodárstva.
§ 34
Zrušenie nárokov na bezodplatné alebo zvýhodnené dodávky vody z verejných vodovodov
Ustanovenia zmlúv o odbere vody medzi bývalými prevádzateľmi verejných vodovodov a
vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa zachycuje voda pre verejné vodovody, a ustanovenia
zmlúv medzi bývalými prevádzateľmi verejných vodovodov a odberateľmi vody, týkajúce
sa bezodplatných a zvýhodnených dodávok vody z verejných vodovodov, sa zrušujú bez
náhrady.
§ 35
Preskúšanie doterajších vodných oprávnení
(1)
Doterajšie vodné oprávnenia sa musia prihlásiť najneskoršie do jedného roku po začiatku
účinnosti tohto zákona u výkonného orgánu príslušného okresného národného výboru.
Včas neprihlásené vodné oprávnenia zanikajú bez náhrady.
(2)
Ďalšie trvanie včas prihlásených vodných oprávnení sa posudzuje podľa ustanovení
tohto zákona. Ak nie sú pri nich splnené predpoklady potrebné na ich ďalšie trvanie
alebo ak to vyžaduje všeobecný záujem, zrušia sa vodné oprávnenia bez náhrady.
(3)
O tom, kto bude prevádzať vodohospodárske diela a zariadenia, pri ktorých vodné oprávnenia
zanikli, a ktorých prevádzka je potrebná v hospodárskom alebo inom všeobecnom záujme,
rozhodne Ústredná správa vodného hospodárstva po dohode so Štátnym úradom plánovacím
a s ostatnými zúčastnenými ústrednými úradmi. O prevod vlastníckeho práva alebo správy
sa postará ten, komu sa uloží, aby vodohospodárske dielo alebo zariadenie prevádzal.
(4)
O vodohospodárskych dielach a zariadeniach, ktoré nemožno národohospodársky využiť,
vykoná výkonný orgán krajského národného výboru konanie, podľa výsledku ktorého môže
uložiť vlastníkovi alebo správcovi vodohospodárskeho diela alebo zariadenia uvedenie
do neškodného stavu. Ak nemožno takto zabezpečiť zriadenie neškodného stavu, vysloví
vodohospodársky orgán prechod vlastníctva týchto vodohospodárskych diel a zariadení
bez náhrady na štát. Časti vodohospodárskych diel alebo zariadení, ktoré bezprostredne
súvisia s vodnými tokmi, prevezme orgán spravujúci vodný tok, ktorý sa postará o vhodnú
úpravu.
§ 36
Pomer k iným právnym predpisom
Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na vody, ktoré vyhlásilo Ministerstvo zdravotníctva
za prírodné liečivé vody alebo za prírodné minerálne vody stolné, ďalej na vody soľné,
banské a vody zmiešané so zemnými olejmi.
§ 37
Súčinnosť s orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby
Ak ide o opatrenia, ktoré sa dotýkajú hygienickej a protiepidemickej starostlivosti,
postupujú vodohospodárske orgány v súlade s opatreniami, nariadenými orgánmi hygienickej
a protiepidemickej služby, a sú preto povinné pred svojím rozhodnutím alebo opatrením
vyžiadať ich záväzný posudok.
§ 38
Vykonávacie predpisy
(1)
Predpisy na vykonanie tohto zákona vydá vláda nariadením; najmä týmto spôsobom určí:
a)
podrobnejší postup pri prejednávaní návrhov na povolenie vodohospodárskych diel a
zariadení, na ich prevádzku a na vydávanie príslušných prevádzkových poriadkov;
b)
spôsob a podmienky zriaďovania, prevádzky a udržiavania závlahových a odvodňovacích
sústav;
c)
ktoré vodohospodárske diela a zariadenia môžu budovať jednotlivé rozpočtové alebo
hospodárske organizácie, poprípade jednotlivci, ako aj ktoré vodohospodárske diela
a zariadenia tieto organizácie a jednotlivci budú prejímať a spravovať.
(2)
Vláda stanoví, ktoré zariadenia pre zásobovanie vodou a odvodnenie obcí miestneho
významu sa začlenia do organizačnej sústavy komunálneho hospodárstva.
(3)
Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá Ústredná správa vodného hospodárstva
po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.
(4)
Pokiaľ sa nevydajú predpisy predvídané týmto zákonom, postupuje sa podľa doterajších
predpisov.
§ 39
Pomer k predošlým predpisom
Platnosť strácajú všetky predpisy o veciach upravených týmto zákonom, najmä:
1.
zákon č. 93/1869 r. z., ktorý sa týka ustanovení o práve vodnom,
2.
zákon č. 71/1870 čes. z. z. o tom, ako možno vodu užívať, zvádzať a proti nej sa
brániť, v znení prílohy vládneho nariadenia č. 305/1942 Zb.,
3.
zákon č. 65/1870 mor. z. z. o používaní a prevádzaní vôd i obrane proti nim,
4.
zákon č. 51/1870 sliez. z. z., o používaní a prevádzaní vôd i obrane proti nim, v
znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
5.
zák. čl. XXIII/1885 o vodnom práve, v znení zák. čl. XVIII/1913 a ostatné predpisy
ho meniace a doplňujúce,
6.
zákon č. 66/1901 r. z., o stave vodných dráh a o vykonaní úpravy riek, v znení predpisov
ho meniacich a doplňujúcich,
7.
zákon č. 49/1931 Zb., o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie, v znení predpisov
ho meniacich a doplňujúcich,
8.
zákon č. 50/1931 Zb., o štátnom fonde pre splavnenie riek, vybudovanie prístavov,
výstavbu údolných priehrad a pre využitkovanie vodných síl, v znení predpisov ho meniacich
a doplňujúcich,
9.
zákon č. 20/1941 Sl. z., o finančnom zabezpečení niektorých vodných stavieb štátnych
a štátom podporovaných,
10.
vládne nariadenie č. 92/1953 Zb., ktorým sa zriaďuje Ústredná správa vodného hospodárstva.
§ 40
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1955; vykonajú ho minister lesov a drevárskeho
priemyslu po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Zápotocký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Krosnář v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Krosnář v. r.
