52/1956 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 23.11.1956
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
História |
|
|
---|---|---|
Dátum účinnosti | Novela | |
1. | Vyhlásené znenie | |
2. | 23.11.1956 - |
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 52/1956 Zb. |
Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o prístupe Československej republiky k Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov schválenému Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13. februára 1946 |
Typ: | Vyhláška |
Dátum schválenia: | 09.07.1956 |
Dátum vyhlásenia: | 23.11.1956 |
Dátum účinnosti od: | 23.11.1956 |
Autor: | Minister zahraničných vecí |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
52
Vyhláška ministra zahraničných vecí
z 9. júla 1956
o prístupe Československej republiky k Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie
Spojených národov schválenému Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13.
februára 1946
Rezolúciou z 13. februára 1946 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov schválilo
na základe článkov 104 a 105 Charty Organizácie Spojených národov Dohovor o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov a odporúčalo, aby všetci
členovia Organizácie Spojených národov k nemu pristúpili.
Podľa svojho § 32 nadobúda tento dohovor účinnosť pre každý členský štát dňom, keď zloží listinu o
prístupe, nadobudol teda účinnosť pre Československú republiku 7. septembrom 1955.
Pri prístupe k spomenutému dohovoru vykonala Československá republika túto výhradu:
„Československá republika sa nepovažuje za zaviazanú § 30 dohovoru, ktorý predpokladá obligatórnu právomoc Medzinárodného súdneho dvora pre spory vzniknuté
z výkladu alebo z použitia dohovoru; pokiaľ sa týka príslušnosti Medzinárodného súdneho
dvora pre tieto spory, stojí Československá republika na stanovisku, že na to, aby
mohol sa predložiť určitý spor na vyriešenie Medzinárodnému súdnemu dvoru, je v každom
jednotlivom prípade nevyhnutne potrebný súhlas všetkých strán v spore. Táto výhrada
sa týka taktiež ďalšieho ustanovenia toho istého paragrafu, podľa ktorého treba prijať
posudok Medzinárodného súdneho dvora ako rozhodujúci.“
Okrem Československej republiky sú týmto dohovorom až doteraz viazané tieto štáty:
Afganistan, Austrália, Belgicko, Bieloruská sovietska socialistická republika (s výhradou),
Bolívia, Brazília, Burma, Costa Rica, Dánsko, Dominikánska republika, Ecuador, Egypt,
El Salvador, Ethiopia, Filipíny, Francúzsko, Guatemala, Haity, Honduras, Chile, India,
Irak, Irán, Island, Izrael, Juhoslávia, Kanada (s výhradou), Libanón, Libéria, Luxembursko,
Nicaragua, Nórsko, Nový Zéland (s výhradou), Pakistan, Panama, Paraguay, Poľsko, Grécko,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Sväz sovietskych socialistických
republík (s výhradou), Sýria, Švédsko, Thaisko (s výhradou), Turecko (s výhradami),
Ukrajinská sovietska socialistická republika (s výhradou).
Český preklad Dohovoru o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov sa vyhlasuje
ako samostatná časť Prílohy Zbierky zákonov.*)“.
David v. r.
DOHOVOR
o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov schválený Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13. februára 1946
o výsadách a imunitách Organizácie Spojených národov schválený Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 13. februára 1946
Pretože článok 104 Charty Organizácie Spojených národov ustanovuje, že organizácia požíva na území každého zo svojich členských štátov takú
právnu spôsobilosť, aká je potrebná, aby konala svoje úlohy a plnila svoje ciele,
a
pretože článok 105 Charty Organizácie Spojených národov ustanovuje, že organizácia požíva na území každého zo svojich členských štátov výsady a imunity, ktoré sú potrebné, aby plnila svoje ciele, a že zástupcovia členských štátov Organizácie Spojených národov a úradníci organizácie požívajú podobne výsady a imunity, ktoré sú potrebné, aby nezávisle vykonávali svoje úlohy súvisiace s organizáciou,
Valné zhromaždenie rezolúciou prijatou 13. februára 1946 schválilo nižšie uvedený dohovor a odporúčalo, aby každý členský štát Organizácie Spojených národov k nemu pristúpil.
pretože článok 105 Charty Organizácie Spojených národov ustanovuje, že organizácia požíva na území každého zo svojich členských štátov výsady a imunity, ktoré sú potrebné, aby plnila svoje ciele, a že zástupcovia členských štátov Organizácie Spojených národov a úradníci organizácie požívajú podobne výsady a imunity, ktoré sú potrebné, aby nezávisle vykonávali svoje úlohy súvisiace s organizáciou,
Valné zhromaždenie rezolúciou prijatou 13. februára 1946 schválilo nižšie uvedený dohovor a odporúčalo, aby každý členský štát Organizácie Spojených národov k nemu pristúpil.
Článok I
Právna osobnosť
§ 1
Organizácia Spojených národov je právnickou osobou. Má spôsobilosť:
a)
dojednávať zmluvy;
b)
nadobúdať nehnuteľný a hnuteľný majetok a scudzovať ho;
c)
vystupovať pred súdmi.
Článok II
Vlastníctvo, fondy a majetky
§ 2
Organizácia Spojených národov, jej vlastníctvo a majetky, kdekoľvek umiestené a v
držbe kohokoľvek, požívajú imunitu voči právnym konaniam ktoréhokoľvek druhu, pokiaľ
sa jej Organizácia Spojených národov v určitom prípade výslovne nezriekla. Rozumie
sa však, že zrieknutie imunity sa nemôže vzťahovať na žiadne exekučné opatrenie.
§ 3
Miestnosti Organizácie Spojených národov sú nedotknuteľné. Vlastníctvo a majetky Organizácie
Spojených národov, kdekoľvek umiestené a v držbe kohokoľvek, požívajú imunitu voči
prehľadávaniu, záboru, konfiškácii, vyvlastneniu a ktorémukoľvek inému exekučnému,
správnemu, súdnemu alebo zákonodarnému zásahu.
§ 4
Archívy Organizácie Spojených národov a vôbec všetky listiny, ktoré jej patria alebo
sú v jej držbe, sú nedotknuteľné, nech sú kdekoľvek umiestené.
§ 5
Nepodliehajúc finančnej kontrole, finančným predpisom ani finančnému moratóriu ktoréhokoľvek
druhu,
a)
Organizácia Spojených národov môže držať fondy, zlato alebo devízy ktoréhokoľvek
druhu a mať účty v ktorejkoľvek mene;
b)
Organizácia Spojených národov môže slobodne prevádzať svoje fondy, zlato alebo devízy
z jednej krajiny do druhej alebo vnútri ktorejkoľvek krajiny a zmieňať ktorékoľvek
devízy, ktoré drží, na ktorúkoľvek inú menu.
§ 6
Pri výkone svojich práv podľa vyššie uvedeného § 5 bude Organizácia Spojených národov mať náležitý zreteľ na všetky pripomienky vlády
ktoréhokoľvek členského štátu, pokiaľ zhľadá, že im môže vyhovieť bez ujmy svojich
záujmov.
§ 7
Organizácia Spojených národov, jej majetky, príjmy a iné vlastníctva sú:
a)
oslobodené od všetkých priamych daní; rozumie sa však, že sa Organizácia Spojených
národov nebude domáhať oslobodenia od daní, ktoré sú v skutočnosti púhou náhradou
za služby všeobecne užitočné;
b)
oslobodené od ciel a dovozných a vývozných zákazov a obmedzení čo do predmetov dovážaných
alebo vyvážaných Organizáciou Spojených národov pre jej úradnú potrebu. Rozumie sa
však, že predmety s týmto oslobodením dovezené nebudú predané v krajine, do ktorej
boli dovezené, okrem za podmienok dohodnutých s vládou onej krajiny;
c)
oslobodené od ciel a dovozných i vývozných zákazov a obmedzení čo do publikácií organizácie.
§ 8
Hoci sa Organizácia Spojených národov spravidla nebude domáhať oslobodenia od spotrebných
dávok a od daní z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, tvoriacich súčasť ceny,
ktorá sa má zaplatiť, predsa urobia členské štáty, kedykoľvek to bude možné, vhodné
správne opatrenie na zľavu alebo vrátenie dávky alebo dane, keď Organizácia Spojených
národov bude robiť pre úradnú potrebu významné nákupy majetku, na ktoré také dávky
a dane boli alebo majú byť uvalené.
Článok III
Výhody týkajúce sa prepravovania zpráv
§ 9
Organizácia Spojených národov bude na území každého členského štátu požívať pre prepravovanie
úradných zpráv nie menej výhodné nakladanie, než aké je nakladanie poskytované vládou
toho členského štátu ktorejkoľvek inej vláde, počítajúc do toho jej diplomatický zastupiteľský
úrad, pokiaľ ide o prednostné práva, sadzby a poplatky za poštové zásielky, kábelogramy,
telegramy, rádiogramy, fototelegramy, telefonické a iné prepravovanie zpráv, ako aj
pokiaľ ide o novinárske sadzby pre zprávy pre tlač a rozhlas. Úradná korešpondencia
ani iné úradné prepravovanie zpráv Organizácie Spojených národov nepodlieha cenzúre.
§ 10
Organizácia Spojených národov bude mať právo užívať šifry a odosielať a prijímať korešpondenciu
kuriérmi alebo batožinami, požívajúcimi tie isté imunity a výsady ako diplomatickí
kuriéri a diplomatické batožiny.
Článok IV
Zástupcovia členských štátov
§ 11
Zástupcovia členských štátov v hlavných a pomocných orgánoch Organizácie Spojených
národov a na konferenciách zvolaných Organizáciou Spojených národov požívajú pri vykonávaní
svojich úloh a cestou do miesta schôdze a z tohto miesta tieto výsady a imunity:
a)
imunitu voči zatknutiu alebo väzbe a voči zaisteniu osobných batožín a imunitu voči
právnym konaniam ktoréhokoľvek druhu pre ústne alebo písomné výroky a pre všetky konania,
ktoré urobia ako zástupcovia;
b)
nedotknuteľnosť všetkých listín a dokumentov;
c)
právo užívať šifry a prijímať listiny a korešpondenciu kuriérom alebo v zapečatených
batožinách;
d)
pre seba i svojich manželov vyňatie z prisťahovaleckých obmedzení, z hlásenia cudzincov
a z povinností vyplývajúcich z národnej služby v štáte, do ktorého pricestúvajú alebo
ktorým precestúvajú pri výkone svojho úradu;
e)
čo do obmedzenia devízových alebo menových, tie isté výhody, ktoré sa poskytujú zástupcom
cudzích vlád s dočasným úradným poslaním;
f)
čo do osobných batožín, tie isté imunity a výhody, ktoré sa poskytujú diplomatickým
zástupcom; a taktiež
g)
také iné výsady, imunity a výhody, ktoré požívajú diplomatickí zástupcovia, pokiaľ
nie sú nezlučiteľné s tým, čo predchádza, okrem práva domáhať sa oslobodenia od ciel
na dovážaný tovar (inak než ako súčasť ich osobných batožín) a od spotrebných dávok
alebo daní z predaja.
§ 12
Aby sa zástupcom členských štátov v hlavných a pomocných orgánoch Organizácie Spojených
národov a na konferenciách zvolaných Organizáciou Spojených národov zabezpečila úplná
sloboda slova a nezávislosť pri plnení povinností, bude sa imunita voči právnym konaniam
pre ústne alebo písomné výroky a pre všetky konania, ktoré urobia pri plnení svojich
povinností, i naďalej poskytovať, i keď tieto osoby už nebudú zástupcami členských
štátov.
§ 13
Tam, kde daňová povinnosť ktoréhokoľvek druhu závisí na bydlisku, sa za obdobie bydliska
nepovažujú tie obdobia, po ktoré sa zástupcovia členských štátov v hlavných a pomocných
orgánoch Organizácie Spojených národov a na konferenciách zvolaných Organizáciou Spojených
národov zdržujú v niektorom členskom štáte pre plnenie svojich povinností.
§ 14
Výsady a imunity sa zástupcom členských štátov poskytujú nie pre osobný prospech samotných
jednotlivcov, ale na zabezpečenie nezávislého vykonávania ich úloh súvisiacich s Organizáciou
Spojených národov. Preto má členský štát nielen právo, ale povinnosť vzdať sa imunity
svojho zástupcu v každom prípade, keby podľa názoru členského štátu imunita prekážala
výkonu spravodlivosti a keď možno sa jej vzdať bez ujmy účelu, pre ktorý sa imunita
poskytuje.
§ 15
Ustanovenia §§ 11, 12 a 13 nemožno používať vo vzťahu medzi zástupcom a úradmi štátu, ktorého je príslušníkom
alebo ktorého je alebo bol zástupcom.
§ 16
Pre účely tohto článku sa predpokladá, že výraz „zástupcovia" zahrnuje všetkých delegátov,
zástupcov delegátov, poradcov, odborných znalcov a tajomníkov delegácií.
Článok V
Úradníci
§ 17
Generálny tajomník určí kategórie úradníkov, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto
článku a článku VII. Predloží zoznam týchto kategórií Valnému zhromaždeniu. Potom
sa tieto kategórie oznámia vládam všetkých členských štátov. Mená úradníkov pojatých
do týchto kategórií sa budú občas oznamovať vládam členských štátov.
§ 18
Úradníci Organizácie Spojených národov:
a)
budú požívať imunitu voči právnym konaniam pre výroky ústne alebo písomné a pre všetky
konania, ktoré vykonajú pri výkone úradu;
b)
budú oslobodení od zdanenia platov a požitkov, im platených Organizáciou Spojených
národov;
c)
budú požívať imunitu voči povinnostiam plynúcim z národnej služby;
d)
budú spolu so svojimi manželmi a s členmi svojich rodín, žijúcimi na ich náklady,
požívať imunitu voči prisťahovaleckým obmedzeniam a voči hláseniu cudzincov;
e)
budú požívať rovnaké výsady čo do devízových výhod ako úradníci obdobnej hodnosti
pridelení diplomatickým zastupiteľským úradom povereným u príslušnej vlády;
f)
budú spolu so svojimi manželmi a s členmi svojich rodín, žijúcimi na ich náklady,
v dobe medzinárodnej krízy požívať pri repatriácii tie isté výhody ako diplomatickí
zástupcovia;
g)
budú mať právo doviezť bezcolne svoj nábytok a zvršky v čase, keď po prvý raz nastúpia
na úrad v krajine, o ktorú ide.
§ 19
Generálnemu tajomníkovi a všetkým zástupcom generálneho tajomníka budú pre nich samotných,
pre ich manželov a pre ich maloleté deti okrem imunít a výsad, spomenutých v § 18, poskytované výsady a imunity, vyňatia a výhody, poskytované podľa medzinárodného
práva diplomatickým zástupcom.
§ 20
Výsady a imunity sa poskytujú úradníkom v záujme Organizácie Spojených národov a nie
pre osobný prospech samotných jednotlivcov. Generálny tajomník bude mať právo a povinnosť
zriecť sa imunity ktoréhokoľvek úradníka v každom prípade, keď by podľa jeho názoru
imunita prekážala výkonu spravodlivosti a keď sa jej možno zriecť bez ujmy záujmov
Organizácie Spojených národov. Ak ide o generálneho tajomníka, má Rada bezpečnosti
právo zriecť sa imunity.
§ 21
Organizácia Spojených národov bude v každom čase spolupracovať s príslušnými úradmi
členských štátov, aby uľahčila riadne vykonávanie práva, zabezpečila zachovávanie
policajných predpisov a zabránila každému zneužitiu v súvislosti s výsadami, imunitami
a výhodami uvedenými v tomto článku.
Článok VI
Znalci poverení poslaním pre Organizáciu Spojených národov
§ 22
Znalcom (pokiaľ nie sú úradníkmi spadajúcimi pod článok V) vykonávajúcim poslanie pre Organizáciu Spojených národov, sa budú poskytovať tie
výsady a imunity, ktoré sú potrebné pre nezávislé vykonávanie ich úloh v čase ich
poslania, čítajúc do toho čas strávený na cestách, súvisiacich s ich poslaním. Najmä
sa im poskytuje:
a)
imunita voči zatknutiu alebo väzbe a voči zaisteniu osobných batožín;
b)
imunita voči právnym konaniam ktoréhokoľvek druhu, pre výroky ústne alebo písomné
a pre konanie, ktoré vykonajú pri plnení svojho poslania. Táto imunita voči právnym
konaniam sa bude i naďalej poskytovať, i keď tieto osoby už nebudú zamestnané poslaním
pre Organizáciu Spojených národov;
c)
nedotknuteľnosť všetkých listín a dokumentov;
d)
pre ich spojenie s Organizáciou Spojených národov právo užívať šifry a prijímať listiny
a korešpondenciu kuriérom alebo v zapečatených batožinách;
e)
čo do obmedzení devízových alebo menových, tie isté výhody, ktoré sa poskytujú zástupcom
cudzích vlád s dočasným úradným poslaním;
f)
čo do osobných batožín, tie isté imunity a výhody, ktoré sa poskytujú diplomatickým
zástupcom.
§ 23
Výsady a imunity sa poskytujú znalcom v záujme Organizácie Spojených národov a nie
pre osobný prospech samotných jednotlivcov. Generálny tajomník bude mať právo a povinnosť
zriecť sa imunity ktoréhokoľvek znalca v každom prípade, keď by podľa jeho názoru
imunita prekážala výkonu spravodlivosti a keď sa jej možno zriecť bez ujmy záujmov
Organizácie Spojených národov.
Článok VII
Laissez-passer Organizácie Spojených národov
§ 24
Organizácia Spojených národov môže svojim úradníkom vydávať laissez-passer. Úrady
členských štátov budú uznávať a prijímať tieto laissez-passer ako platné cestovné
doklady, prizerajúc pritom na ustanovenia § 25.
§ 25
Žiadosti majiteľov laissez-passer Organizácie Spojených národov o víza (ak sú vyžadované),
sa vybavujú čo najskôr, ak je k nim pripojené osvedčenie, že majiteľ cestuje z poverenia
Organizácie Spojených národov. Okrem toho sa takýmto osobám poskytujú výhody pre rýchle
cestovanie.
§ 26
Výhody podobné tým, ktoré sú spomenuté v § 25, sa budú poskytovať znalcom a iným osobám, ktoré síce nie sú majiteľmi laissez-passer
Organizácie Spojených národov, avšak majú osvedčenie, že cestujú z poverenia Organizácie
Spojených národov.
§ 27
Generálnemu tajomníkovi, zástupcom generálneho tajomníka a riaditeľom, cestujúcim
s laissez-passer Organizácie Spojených národov z poverenia Organizácie Spojených národov,
sa budú poskytovať tie isté výhody, ktoré sa poskytujú diplomatickým zástupcom.
§ 28
Ustanovenia tohto článku možno vzťahovať na obdobných úradníkov zvláštnych orgánov,
ak to ustanovujú dohody o vzťahu, dojednané podľa článku 63 Charty.
Článok VIII
Vybavovanie sporov
§ 29
Organizácia Spojených národov vykoná opatrenia pre vhodný spôsob vybavovania:
a)
sporov, vzniknutých zo zmlúv alebo iných sporov súkromnoprávnej povahy, v ktorých
je stranou Organizácia Spojených národov;
b)
sporov, v ktorých je zúčastnený ktorýkoľvek úradník Organizácie Spojených národov,
ktorý pre svoje úradné postavenie požíva imunitu, ak sa generálny tajomník imunity
nezriekol.
§ 30
Všetky spory vzniknuté z výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru sa predložia Medzinárodnému
súdnemu dvoru, ak sa v niektorom prípade strany nedohodnú, že použijú iný spôsob vybavovania.
Ak vznikne spor medzi Organizáciou Spojených národov na jednej strane a niektorým
členským štátom na strane druhej, podá sa podľa článku 96 Charty a podľa článku 65 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora žiadosť o posudok o ktorejkoľvek
právnej otázke v spore zahrnutej. Strany prijmú posudok Medzinárodného súdneho dvora
ako rozhodujúci.
Záverečný článok
§ 31
Tento dohovor sa predkladá všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov k
prístupu.
§ 32
Prístup sa vykoná zložením listiny u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov
a dohovor nadobudne účinnosť pre každý členský štát dňom, keď zloží listinu o prístupe.
§ 33
Generálny tajomník upovedomí všetky členské štáty Organizácie Spojených národov o
zložení každej listiny o prístupe.
§ 34
Rozumie sa, že keď sa za niektorý členský štát zloží listina o prístupe, bude onen
členský štát podľa vlastného práva v stave vykonávať ustanovenia tohto dohovoru.
§ 35
Tento dohovor zostane medzi Organizáciou Spojených národov a každým členským štátom,
ktorý zloží listinu o prístupe, v účinnosti po tak dlho, pokiaľ onen členský štát
zostane členským štátom Organizácie Spojených národov, alebo až do toho času, keď
revidovaný všeobecný dohovor schváli Valné zhromaždenie a onen členský štát sa stane
zmluvnou stranou tohto revidovaného dohovoru.
§ 36
Generálny tajomník môže dojednať s ktorýmkoľvek členským štátom alebo s ktorýmikoľvek
členskými štátmi dodatkové dohody, upravujúce ustanovenia tohto dohovoru, pokiaľ ide
o onen členský štát alebo o oné členské štáty. Tieto dodatkové dohody budú v každom
jednotlivom prípade podliehať schváleniu Valného zhromaždenia.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenský preklad na strane 149 Prílohy Zbierky zákonov.