67/1956 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 14.12.1961 do 31.03.1964
Predpis bol zrušený predpisom 41/1964 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 01.01.1957 - 30.06.1957 | |
| 3. | 01.07.1957 - 13.12.1961 | |
| 4. | 14.12.1961 - 31.03.1964 | 147/1961 Zb. |
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 67/1956 Zb. |
| Názov: | Zákon o hospodárení s bytmi |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 20.12.1956 |
| Dátum vyhlásenia: | 27.12.1956 |
| Dátum účinnosti od: | 14.12.1961 |
| Dátum účinnosti do: | 31.03.1964 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 94/1950 Zb. | Zákon o ubytovaní brannej moci a Sboru národnej bezpečnosti |
| 147/1961 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o hospodárení s bytmi |
| 41/1964 Zb. | Zákon o hospodárení s bytmi |
67
Zákon
z 20. decembra 1956
o hospodárení s bytmi
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§ 1
(1)
Zdravé bývanie je jednou zo životných podmienok každého jednotlivca a tým i základnou
zložkou životnej úrovne obyvateľstva miest i vidieka. Štát sa stará o zvyšovanie úrovne
obyvateľov i na tomto úseku a stará sa, aby sa s bytmi správne hospodárilo.
(2)
Úlohy s tým spojené zabezpečujú predovšetkým miestne národné výbory, ktoré majú najlepšiu
možnosť hospodáriť s bytmi na základe posúdenia miestnych podmienok a so znalosťou
pomerov každého jednotlivého občana, s prihliadnutím na rozvoj národného hospodárstva.
Pri plnení týchto úloh vytvárajú národné výbory podmienky, aby sa na vykonávaní bytovej
politiky podieľali v čo najväčšom počte pracujúci a spoločenské organizácie, najmä
Revolučné odborové hnutie, a aby sa pritom plne uplatnila iniciatíva a aktivita občanov.
PRVÁ ČASŤ
PREHĽAD O BYTOVOM PRIESTORE
§ 2
Ohlasovacia povinnosť
(1)
Vlastníci domov a užívatelia bytov sú povinní hlásiť výkonnému orgánu národného výboru
skutočnosti, ktoré potrebuje na to, aby mohol hospodáriť s bytmi podľa tohto zákona;
sú tiež povinní podať výkonnému orgánu národného výboru potrebné vysvetlenia.
(2)
Skutočnosti, ktoré sa týkajú vojenských bytov, hlásia sa tiež náčelníkovi posádky
(ďalej len „náčelník“).
DRUHÁ ČASŤ
ROZDELENIE BYTOVÉHO PRIESTORU
ODDIEL I
ZOZNAMY A PORADNÍKY
Článok 1
Zoznamy uchádzačov
§ 3
Miestne zoznamy
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru vedie v každej obci zoznam osôb, ktoré nemajú
v obci vlastný byt alebo v nej bývajú vo vlastnom byte, ktorý je zdravotne závadný
alebo zdravotne nevhodný alebo ktorý musia vypratať, pretože vlastník domu má proti
nim exekučný titul na jeho vypratanie, a uchádzajú sa v obci o byt (ďalej len „uchádzači“).
(2)
V obciach, ktoré majú viacej než 5000 obyvateľov alebo sú sídlom okresného národného
výboru alebo ktoré určí rada okresného národného výboru, zapíše výkonný orgán miestneho
národného výboru do zoznamu uchádzačov, ktorí nemajú v obci vlastný byt, len vtedy,
ak v obci trvale pracujú.
§ 4
Zoznamy zamestnancov organizácií
Rozpočtové, hospodárske a iné organizácie socialistického sektora (ďalej len „organizácie"),
ktoré majú podnikové byty (§ 77 ods. 1), vedú pre každú obec, v ktorej sú tieto byty, zoznamy uchádzačov, ktorí sú ich zamestnancami
a v obci trvale pracujú.
§ 5
Zoznamy vojakov z povolania a príslušníkov Ministerstva vnútra
(1)
Náčelníci vedú pre každú obec, v ktorej sú vojenské byty, zoznam uchádzačov, ktorí
sú vojakmi z povolania alebo občianskymi zamestnancami vojenskej správy a vykonávajú
v obci službu alebo v nej trvale pracujú.
(2)
Krajské správy Ministerstva vnútra a iné orgány tohto ministerstva naroveň im postavené
(ďalej len „krajské správy“) vedú pre každú obec, v ktorej sú byty Ministerstva vnútra,
zoznam uchádzačov, ktorí sú príslušníkmi ozbrojených súčastí Ministerstva vnútra (ďalej
len „príslušníci Ministerstva vnútra“) a vykonávajú v obci službu.
§ 6
Zoznamy družstevníkov
(1)
Ľudové bytové družstvá (ďalej len „družstvá") vedú pre každú obec, v ktorej majú
svoje družstevné byty, zoznam uchádzačov, ktorí sú členmi družstva.
(2)
V obciach uvedených v § 3 ods. 2 zapíše družstvo do zoznamu uchádzačov, ktorí nemajú v obci vlastný byt, len vtedy,
ak sú členmi družstva a v obci trvale pracujú.
(3)
O stavebných bytových družstvách a bytoch v ich domoch platia osobitné predpisy.1)
Spoločné ustanovenia o zoznamoch
§ 7
Uchádzači, ktorí bývajú v obci vo vlastnom byte, ktorý musia vyprázdniť, pretože vlastník
domu má proti nim exekučný titul na jeho vypratanie, sa zapíšu do zoznamu i na žiadosť
vymáhajúceho vlastníka domu.
§ 8
(1)
Uchádzača možno v obci zapísať iba do jediného zoznamu.
(2)
Ak sú uchádzačmi manželia, zapíše sa do zoznamu len jeden z nich.
Článok 2
Poradníky
Miestne poradníky
§ 9
(1)
V obciach uvedených v § 3 ods. 2, ako aj v iných obciach, kde je v miestnom zozname zapísaných viac než 50 uchádzačov,
vedie výkonný orgán miestneho národného výboru popri tomto zozname osobitný poradník.
(2)
Výkonný orgán miestneho národného výboru zapíše do miestneho poradníka uchádzačov
zapísaných do miestneho zoznamu, ktorí podľa naliehavosti bytovej potreby a so zreteľom
na význam svojej práce prichádzajú v najbližšom časovom období do úvahy pre pridelenie
bytu, a zároveň podľa tých istých skutočností určí pre každého uchádzača zapísaného
do poradníka jeho poradie.
(3)
Ak sa majú v časovom období, na ktoré sa zostavuje poradie, prideľovať aj byty pracovníkom
nevyhnutných služieb (§ 82 č. 2), zapíše miestny národný výbor do osobitnej skupiny v miestnom poradníku uchádzačov,
ktorých pobyt v obci je nevyhnutne potrebný pre zabezpečenie verejných služieb, a
to v takom poradí, ktoré zodpovedá významu ich práce, a podľa ich bytovej potreby.
§ 10
Uchádzači zapísaní do miestneho zoznamu, ktorí neboli zapísaní do miestneho poradníka,
môžu proti tomu podať výkonnému orgánu miestneho národného výboru rozklad, o ktorom
tento výkonný orgán rozhodne do 30 dní. Proti rozhodnutiu, ktorým výkonný orgán miestneho
národného výboru určil poradie uchádzačov zapísaných do poradníka, nemožno sa však
odvolať.
Poradníky zamestnancov organizácií, vojakov z povolania, príslušníkov Ministerstva
vnútra a družstevníkov
§ 11
Ak je v zozname zamestnancov organizácie, v zozname vojakov z povolania, v zozname
príslušníkov Ministerstva vnútra alebo v zozname družstevníkov zapísaných viac než
50 uchádzačov, vedie organizácia, náčelník, krajská správa alebo družstvo okrem zoznamu
osobitný poradník.
§ 12
(1)
Organizácia zapíše po dohode so závodným výborom odborového sväzu do poradníka zamestnancov
organizácie uchádzačov zapísaných do zoznamu (§ 4), ktorí podľa významu svojej práce a so zreteľom na naliehavosť bytovej potreby prichádzajú
v najbližšom časovom období do úvahy pre pridelenie bytu, a zároveň podľa tých istých
skutočností určí pre každého uchádzača zapísaného do poradníka jeho poradie.
(2)
Za obdobných podmienok zapíše náčelník alebo krajská správa do poradníka vojakov
z povolania alebo do poradníka príslušníkov Ministerstva vnútra uchádzačov zapísaných
do zoznamu (§ 5 ods. 1 alebo 2) a zároveň podľa tých istých skutočností určí pre každého uchádzača zapísaného do
poradníka jeho poradie.
(3)
Družstvo zapíše do poradníka družstevníkov uchádzačov zapísaných do zoznamu (§ 6), ktorí podľa naliehavosti bytovej potreby a so zreteľom na význam svojej práce prichádzajú
v najbližšom časovom období do úvahy pre pridelenie bytu, a zároveň podľa tých istých
skutočností určí pre každého uchádzača zapísaného do poradníka jeho poradie.
§ 13
Schvaľovanie poradníkov
(1)
Uchádzačom zapísaným do poradníka zamestnancov organizácie alebo do poradníka družstevníkov
možno prideliť podnikový alebo družstevný byt len vtedy, ak výkonný orgán miestneho
národného výboru schválil poradník.
(2)
O žiadosti organizácie alebo družstva za schválenie poradníka rozhodne výkonný orgán
miestneho národného výboru do 30 dní po tom, keď mu poradník bol predložený. Ak nerozhodne
v tejto lehote, predpokladá sa, že poradník schválil.
(3)
Proti rozhodnutiu výkonného orgánu miestneho národného výboru o žiadosti za schválenie
poradníka môže sa odvolať len organizácia alebo družstvo.
§ 14
Všeobecné ustanovenia o poradníkoch
Kde sa v tomto zákone hovorí o poradníkoch, rozumie sa tým v prípadoch, kde výkonný
orgán miestneho národného výboru, organizácia, náčelník, krajská správa alebo družstvo
nie sú povinní viesť poradník, zoznam uchádzačov (§§ 3 až 6).
Článok 3
Spoločné ustanovenia o zoznamoch a poradníkoch
§ 15
(1)
Miestne zoznamy i miestne poradníky sú verejné a každý si ich môže prezrieť.
(2)
Organizácia i družstvo musí každému svojmu zamestnancovi alebo členovi dovoliť, aby
si prezrel zoznam a poradník zamestnancov organizácie alebo zoznam a poradník družstevníkov.
(3)
Taktiež každý vojak z povolania i občiansky zamestnanec vojenskej správy môže si
prezrieť zoznam a poradník vojakov z povolania. To platí tiež o príslušníkoch Ministerstva
vnútra v činnej službe, pokiaľ ide o zoznam a poradník príslušníkov Ministerstva vnútra.
ODDIEL 2
PRIDEĽOVANIE BYTOV
Príslušnosť
§ 16
Výkonné orgány miestnych národných výborov prideľujú byty osobám, ktoré sa o ne uchádzajú,
ako i náhradné byty osobám, ktoré sú povinné vypratať byt na rozkaz na vypratanie
(§ 42 ods. 1) alebo preto, že proti nim má vlastník domu exekučný titul na vypratanie bytu.
§ 17
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru prideľuje byty v svojom obvode.
(2)
Náhradné byty prideľuje výkonný orgán miestneho národného výboru, v obvode ktorého
je byt, ktorý má byť vyprataný. Ak je náhradný byt v inej obci, prideľuje ho výkonný
orgán miestneho národného výboru, v obvode ktorého je byt, ktorý má byť vyprataný,
po dohode s výkonným orgánom miestneho národného výboru, v obvode ktorého je byt náhradný.
Spôsob prideľovania bytov
§ 18
(1)
Miestny národný výbor prideľuje byty uchádzačom zapísaným do poradníka, a to podľa
poradia uchádzačov, prihliadajúc však zároveň na to, aby bol byt počtom i rozmerami
miestností vzhľadom na počet príslušníkov uchádzačovej domácnosti i vzhľadom na miestne
pomery primeraný uchádzačovej bytovej potrebe.
(2)
Osobe, ktorá nie je zapísaná do poradníka, možno prideliť náhradný byt,
1.
ak má svoj doterajší byt vypratať na rozkaz na vypratanie (§ 42 ods. 1) alebo na rozkaz stavebného úradu;
2.
ak bola o svoj byt pripravená živelnou pohromou.
(3)
Osobe, ktorá nie je zapísaná do poradovníka, možno prideliť byt,
1.
ak ide pri prvom pridelení o uchádzača,
a)
pre ktorého organizácia, v ktorej pracuje, v dohode so závodným výborom základnej
organizácie Revolučného odborového hnutia vykonala také stavebné úpravy, ktorými sa
získa byt z priestorov slúžiacich na iné účely než na bývanie alebo nespôsobilých
na bývanie;
b)
ktorému dal miestny národný výbor súhlas, aby vlastným nákladom vykonal takú stavebnú
úpravu, ktorou sa získal byt z priestorov slúžiacich na iné účely než na bývanie alebo
nespôsobilých na bývanie;
2.
ak ide o osobu, ktorej treba prideliť byt v štátnom záujme;
3.
ak ide o osobu, ktorá dobrovoľne uvoľní svoj byt. V tomto prípade možno však prideliť
byt najviac rovnakej hodnoty a vybavenia, ale s menším úhrnom podlahovej plochy obytných
miestností.
§ 19
(1)
Podnikové byty, byty Ministerstva vnútra a družstevné byty prideľuje výkonný orgán
miestneho národného výboru na návrh organizácie, krajskej správy alebo družstva.
(2)
Výkonný orgán miestneho národného výboru byt pridelí, ak mu organizácia, krajská
správa alebo družstvo najneskoršie do 30 dní po vzniku ohlasovacej povinnosti (§ 2 ods. 1) navrhne uchádzača, ktorému možno za podmienok § 18 byt prideliť.
(3)
Ak nenavrhne organizácia, krajská správa alebo družstvo takého uchádzača do určenej
lehoty, môže výkonný orgán miestneho národného výboru prideliť byt uchádzačovi zapísanému
do miestneho poradníka, a to predovšetkým zamestnancovi organizácie, príslušníkovi
Ministerstva vnútra alebo členovi družstva.
Právne dôsledky pridelenia bytu
§ 20
(1)
Vlastník domu môže sa proti rozhodnutiu výkonného orgánu miestneho národného výboru
o pridelení bytu odvolať len vtedy, ak sa týka rozhodnutie podnikového bytu, bytu
Ministerstva vnútra alebo družstevného bytu.
(2)
Osoba, ktorej bol byt pridelený, môže sa proti takému rozhodnutiu odvolať len vtedy,
ak ide o pridelenie náhradného bytu.
§ 21
(1)
Rozhodnutím výkonného orgánu miestneho národného výboru o pridelení bytu vzniká medzi
osobou, ktorej bol byt pridelený, a vlastníkom domu nájomný pomer.
(2)
Nájomný pomer vzniká dňom, keď sa rozhodnutie výkonného orgánu miestneho národného
výboru o pridelení bytu stalo vykonateľným, ak je byt v tom čase už vyprataný, inak
dňom jeho vypratania.
(3)
Ak ide o iný byt než náhradný, nájomný pomer nevznikne, ak uchádzač, ktorému bol
byt pridelený, ohlási výkonnému orgánu miestneho národného výboru do 3 dní po tom,
keď mu bolo doručené rozhodnutie o pridelení bytu, že byt neprijíma.
§ 22
Ak nedôjde medzi nájomníkom, ktorému sa pridelil byt, a vlastníkom domu k dohode o
nájomnom a vedľajších platbách spojených s užívaním bytu, rozhodne o nich miestny
národný výbor.
§ 23
Zrušenie nájomného pomeru a nové pridelenie bytu
Ak sa nájomník do 15 dní po vzniku nájomného pomeru bez vážnych dôvodov nenasťahuje
do prideleného bytu ani do tej istej lehoty nezačne s jeho úpravou, vyhlási výkonný
orgán miestneho národného výboru nájomný pomer za zrušený a pridelí byt inému uchádzačovi
(§§ 18 a 19).
§ 24
Zoznamy voľných a pridelených bytov
(1)
Miestne národné výbory vedú zoznamy všetkých novovystavaných, zriadených a uvoľnených
bytov, ktoré sú oprávnené prideľovať. Súčasne s pridelením bytu vyznačia v zozname
osobu, ktorej bol byt pridelený, dátum a dôvod pridelenia. Byty podnikové a byty pridelené
pracovníkom nevyhnutných služieb vedú v zozname oddelene.
(2)
Organizácie a družstvá vedú zoznamy voľných a pridelených podnikových bytov (§ 77 ods. 1) a družstevných bytov (§ 6 ods. 1 a 2).
(3)
O zoznamoch voľných a pridelených bytov platí obdobne ustanovenie § 15.
Zodpovednosť za včasné pridelenie bytov
§ 25
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru je povinný prideliť byt, pri ktorom mu prislúcha
prideľovacie právo, do 15 dní.
(2)
Táto lehota sa počíta
1.
pri byte, ktorý je jeho užívateľ povinný vypratať na rozkaz na vypratanie (§ 42 ods. 1) alebo pri ktorom bol vyhlásený nájomný pomer za zrušený (§ 23), odo dňa, keď sa rozkaz na vypratanie alebo rozhodnutie o zrušení nájomného pomeru
stali vykonateľnými;
2.
pri byte, pri ktorom sa vykonávajú stavebné zmeny alebo úpravy podľa rozkazu stavebného
úradu alebo s jeho súhlasom, od povolenia na užívanie.
3.
pri podnikových bytoch, bytoch Ministerstva vnútra a družstevných bytoch odo dňa,
keď organizácia, krajská správa alebo družstvo navrhli výkonnému orgánu miestneho
národného výboru uchádzača, ktorému možno za podmienok § 18 prideliť byt, alebo ak ide o pridelenie bytu uchádzačovi podľa § 19 ods. 3, od uplynutia 30-dennej lehoty určenej v § 19 ods. 2, prípadne odo dňa, keď sa stalo vykonateľným rozhodnutie výkonného orgánu miestneho
národného výboru, ak tento orgán nevyhovel návrhu organizácie, krajskej správy alebo
družstva;
4.
pri ostatných bytoch od ich ohlásenia.
(3)
Ak pridelil výkonný orgán miestneho národného výboru byt v určenej lehote a ak mu
ohlásil uchádzač včas, ktorému bol byt pridelený, že byt neprijíma, plynie pre pridelenie
bytu nová 15-denná lehota od tohto ohlásenia.
§ 26
Ak nesplní výkonný orgán miestneho národného výboru túto povinnosť, zodpovedá štát
(miestny národný výbor) vlastníkovi domu za škodu, ktorá mu z toho vznikla, že byt
zostal po vyprataní neprenajatý.
§ 27
Byty vyňaté z prideľovacieho práva
Prideľovacie právo miestneho národného výboru sa nevzťahuje
1.
na byty vystavané stavebnými bytovými družstvami (§ 6 ods. 3);
2.
na byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov
podnikov a z iných zdrojov, ktoré možno podľa platných predpisov na tento účel použiť;
3.
na byty vystavané v bytovej výstavbe jednotných roľníckych družstiev;
4.
na vojenské byty;
5.
na domovnícke byty;
6.
na byt v rodinnom domčeku, ak vyhlási vlastník domčeka miestnemu národnému výboru
zároveň s ohlásením bytu alebo do 8 dní po tom, keď sa stal vykonateľným rozkaz na
vypratanie, že sa do 15 dní do bytu nasťahuje alebo že v tejto lehote v ňom ubytuje
svoje ženaté (vydaté) dieťa, alebo ak nejde o obec uvedenú v § 3 ods. 2, svojich rodičov.
Prideľovanie vojenských bytov
§ 28
Vojenské byty prideľuje náčelník so súhlasom výkonného orgánu miestneho národného
výboru. Výkonný orgán miestneho národného výboru neodoprie súhlas, ak sa prideľuje
byt za podmienok § 18.
§ 29
(1)
Proti rozhodnutiu náčelníka o pridelení vojenského bytu nemôže sa vlastník domu odvolať.
Inak platia o právnych dôsledkoch pridelenia vojenských bytov primerane ustanovenia
§ 20 ods. 2 a §§ 21 a 22.
§ 30
Náčelníci vedú zoznamy vojenských bytov, ktoré pridelili. O týchto zoznamoch platí
obdobne ustanovenie § 15 ods. 3.
§ 31
Vlastník domu môže dať do užívania byt domovníkovi a dojednať s ním pracovný pomer
len so súhlasom miestneho národného výboru.
ODDIEL 3
VÝMENY BYTOV
Privolenie výkonného orgánu miestneho národného výboru
§ 32
(1)
Vymeniť byty je dovolené iba s privolením výkonného orgánu miestneho národného výboru.
(2)
Predmetom výmeny v zmysle tohto ustanovenia môže byť tiež prenajatá časť bytu vlastníka
rodinného domčeka.
(3)
Výkonný orgán miestneho národného výboru dá privolenie na výmenu, ak sa dosiahne
účelnejšie využitie bytového priestoru.
§ 33
Privolenie miestneho národného výboru sa nevyžaduje na výmeny bytov stavebných bytových
družstiev (§ 6 ods. 3) a podnikových bytov vystavaných v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných
prostriedkov podnikov a iných zdrojov, ktoré možno podľa platných predpisov na tento
účel použiť, bytov v domoch jednotných roľníckych družstiev, vojenských bytov a bytov
Ministerstva vnútra. Privolenie na výmenu je však potrebné, ak je takým bytom iba
jeden z bytov, ktoré sa majú vymeniť.
§ 34
Súhlas vlastníka domu
Súhlas vlastníka domu je potrebný na výmeny bytov stavebných bytových družstiev, bytov
vystavaných v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov
a z iných zdrojov, ktoré možno na tento účel použiť, bytov v domoch jednotných roľníckych
družstiev, podnikových bytov a družstevných bytov, ako aj na výmenu prenajatej časti
bytu vlastníka rodinného domčeka (§ 32 ods. 2).
ODDIEL 4
PODNÁJMY BYTOV
§ 40
Privolenie výkonného orgánu miestneho národného výboru
(1)
Užívateľ bytu môže dať svoj byt celkom alebo sčasti do podnájmu alebo do obdobného
užívania (ďalej len „podnájom“) iba s privolením výkonného orgánu miestneho národného
výboru. Podnájom v tomto zmysle však nie je, ak prijme užívateľ do bytu príslušníkov
svojej rodiny alebo svojho zaťa (nevestu).
(2)
Výkonný orgán miestneho národného výboru nemôže odoprieť privolenie k podnájmu
1.
ak dáva zamestnanec organizácie, ktorý bol služobne vyslaný do cudziny, do podnájmu
celý byt inému zamestnancovi tej istej organizácie a ak sa zaviaže organizácia podnájomníkovi,
že ho po zrušení podnájomnej zmluvy zapíše do poradníka zamestnancov organizácie alebo
ak dáva do podnájmu celý byt osoba, ktorá odišla na brigádu alebo dojednala v inej
obci pracovnú zmluvu s časovo obmedzeným záväzkom;
(3)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na vojenské byty.
§ 41
Podnájmy vojenských bytov
K podnájmu vojenských bytov alebo ich časti je potrebné privolenie náčelníka.
ODDIEL 5
UVOĽŇOVANIE BYTOV
Článok 1
Všeobecné ustanovenia o rozkazoch na vypratanie
§ 42
Rozkazy na vypratanie
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže vydať za podmienok určených v §§ 49 až 58 užívateľovi bytu rozkaz, aby ho do určitej lehoty vypratal (ďalej len „rozkaz na
vypratanie“).
(2)
Ak sa užíva byt na podklade zmluvného pomeru s vlastníkom domu, vyhlási výkonný orgán
miestneho národného výboru v rozkaze na vypratanie tiež nájomnú alebo inú zmluvu o
užívaní bytu za zrušenú.
Vykonateľnosť rozkazov na vypratanie
§ 43
(1)
Užívateľ bytu sa môže proti rozhodnutiu miestneho národného výboru, ktorým sa vydáva
rozkaz na vypratanie, odvolať do 15 dní. Vlastník domu sa však môže odvolať len vtedy,
ak sa týka rozkaz na vypratanie bytu stavebného bytového družstva, bytu vystavaného
v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku a z iných zdrojov,
ktoré možno na tento účel použiť, bytu v jednotnom roľníckom družstve, podnikového
bytu, vojenského bytu, bytu Ministerstva vnútra alebo družstevného bytu.
(2)
Odvolaniu proti rozkazu na vypratanie nemožno odňať odkladný účinok.
(3)
Rozkaz na vypratanie je vykonateľný len vtedy, ak ho potvrdí okresný súd. Súd potvrdí
rozkaz, ak je vydaný v súhlase so zákonom, inak ho zruší.
(4)
O návrhoch na potvrdenie rozkazu na vypratanie rozhoduje súd, v obvode ktorého je
sídlo miestneho národného výboru, ktorý vydal rozkaz.
§ 44
(1)
Súd rozhodne o návrhu po ústnom pojednávaní uznesením do 3 týždňov po tom, keď mu
došli spisy výkonného orgánu miestneho národného výboru, ktorý vydal rozkaz. Ak je
však na spoľahlivé rozhodnutie súdu potrebné, aby konanie, vykonané výkonným orgánom
miestneho národného výboru, sa doplnilo, počíta sa lehota odo dňa, keď na súd došli
spisy o doplnenom konaní.
(2)
Účastníkom konania je užívateľ bytu, proti ktorému smeruje rozkaz na vypratanie,
a vlastník domu. O konaní upovedomí súd tiež výkonný orgán miestneho národného výboru,
ktorý vydal rozkaz na vypratanie.
(3)
Pokiaľ sa neustanovuje inak, platia pre konanie pred súdmi ustanovenia prvej časti
občianskeho súdneho poriadku; neplatia však ustanovenia §§ 129 až 131. Proti uzneseniu
súdu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
§ 45
Ustanovenia § 43 ods. 2 až 4 a § 44 sa nevzťahujú na rozkazy na vypratanie bytu, do ktorého sa osoba nasťahovala svojmocne.
Právne dôsledky rozkazov na vypratanie
§ 46
Užívateľ bytu je povinný na rozkaz na vypratanie ho vypratať do určenej lehoty, ktorá
nesmie byť pri bytoch získaných protiprávne (§ 57 ods. 1) kratšia než 3 dni, v ostatných prípadoch potom kratšia než 15 dní.
§ 47
(1)
Lehota na vypratanie sa počíta odo dňa, keď sa rozkaz na vypratanie, ako i pridelenie
náhradného bytu stali vykonateľnými, ak bol pridelený náhradný byt v tom čase už vyprataný,
inak odo dňa jeho vypratania. Ak sa nemusí užívateľovi bytu prideliť náhradný byt
(§ 61), počíta sa lehota na vypratanie odo dňa, keď sa rozkaz na vypratanie stal vykonateľným.
(2)
Lehota na vypratanie bytu sa predlžuje o čas nutný na úpravu náhradného bytu.
§ 48
S užívateľom bytu sú na rozkaz na vypratanie povinní sa vysťahovať i príslušníci jeho
domácnosti, ako aj iné osoby, ktoré bývajú v byte okrem užívateľa bytu a príslušníkov
jeho domácnosti.
Článok 2
Dôvody na vydanie rozkazu na vypratanie
§ 49
Byt, ktorý sa neužíva alebo užíva občas
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže vydať rozkaz na vypratanie bytu, v ktorom
jeho užívateľ, ktorý nemá iný byt, bez vážnych dôvodov nebýva alebo býva iba občas.
§ 50
Byt, ktorého užívateľ zomrel
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže vydať rozkaz na vypratanie bytu, ktorého
užívateľ zomrel, ak byt nebol vyprataný do jedného mesiaca po jeho smrti.
(2)
Rozkaz na vypratanie z tohto dôvodu nemožno vydať, ak bývajú v byte príslušníci užívateľovej
rodiny, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný
byt, alebo za tej istej podmienky osoby, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti najmenej
rok pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli na neho odkázaní
svojou výživou.
§ 51
Dva byty
(1)
Užívateľovi, ktorý má dva byty, môže výkonný orgán miestneho národného výboru vydať
rozkaz, aby jeden z nich vypratal. To platí aj vtedy, ak majú dva byty manželia (druh
a družka).
(2)
Za druhý byt v tomto zmysle sa nepovažuje jednotlivá obytná miestnosť v rodinnom
domčeku, ktorý je na vidieku, ak ju používa pre svoje zotavenie alebo na ošetrenie
záhrady vlastník domčeka alebo príslušník jeho rodiny a ak bývajú tieto osoby v inej
obci, než v ktorej je domček.
(3)
Výkonný orgán miestneho národného výboru nevydá rozkaz na vypratanie podľa odseku
1,
1.
ak ide o byt, o ktorom jeho užívateľ sa vyjadrí, že si ho ponechá ako jediný byt;
2.
v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najmä ak má dva byty v rôznych obciach významný
vedecký alebo umelecký pracovník, ktorý druhý byt nevyhnutne potrebuje pre svoju prácu,
alebo zodpovedný verejný činiteľ.
§ 52
Vypratanie nadmerného bytu
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže vydať užívateľovi nadmerného bytu rozkaz
na jeho vypratanie.
(2)
Byt sa považuje za nadmerný
a)
ak je súhrn podlahovej plochy obytných miestností najmenej dvojnásobok výmery vypočítanej
podľa § 69 ods. 1, alebo
b)
ak presahuje úhrn podlahovej plochy obytných miestností výmeru vypočítanú podľa § 69 ods. 1 o plochu, ktorá sa rovná aspoň ploche dvoch alebo viac obytných miestností tohto
bytu.
(3)
Ak rozdelí výkonný orgán miestneho národného výboru vyprataný nadmerný byt (§ 68 ods. 2), musí jeden z takto vytvorených bytov prideliť pôvodnému užívateľovi nadmerného
bytu, ak o to požiada do 15 dní po tom, keď sa rozkaz stal vykonateľným (§ 43) a ak je tento byt počtom i rozmermi obytných miestností vzhľadom na počet príslušníkov
užívateľovej domácnosti primeraný jeho bytovej potrebe.
(4)
Rozkaz na vypratanie nadmerného bytu nemožno vydať, ak býva jeho užívateľ vo vlastnom
rodinnom domčeku alebo v rodinnom domčeku príslušníka svojej rodiny.
§ 53
Vypratanie bytu pre neplatenie nájomného
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže vydať rozkaz na vypratanie bytu, ak
nájomník dlhuje nájomné (vedľajšie platby spojené s užívaním bytu), pokiaľ jeho výška
nie je sporná, aspoň za tri mesiace, vlastník domu ho doporučeným listom upomenul
a povolil mu aspoň 15-dennú lehotu na zaplatenie a ak nájomník nezaplatil dlhovanú
sumu ani do tejto lehoty.
(2)
Rozkaz na vypratanie bytu možno vydať i vtedy, ak užívateľ bytu nezaplatí miestny
poplatok z bytu za 6 mesiacov alebo ak presahuje dlhovaná suma poplatku nájomné alebo
cenu užívania bytu za tri mesiace.
(3)
Rozkaz podľa odseku 1 nemožno vydať, ak súd začal konanie o návrhu vlastníka domu
na privolenie na výpoveď pre nezaplatenie zročného nájomného alebo ak bol taký návrh
právoplatne zamietnutý.
§ 54
Vypratanie bytu pre chovanie sa jeho užívateľa
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže vydať rozkaz na vypratanie, ak bol
nájomník alebo príslušník jeho domácnosti odsúdený pre trestný čin, spáchaný v súvislosti
so spolunažívaním v dome na jeho spoluobyvateľoch, alebo potrestaný pre porušenie
základných pravidiel spoločenského spolunažívania v dome, a ak nepožiada vlastník
domu na výzvu príslušného výkonného orgánu miestneho národného výboru súd o privolenie
na výpoveď.
(2)
Rozkaz podľa odseku 1 nemožno vydať, ak súd začal konanie o návrhu vlastníka domu
na privolenie na výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo ak bol
taký návrh právoplatne zamietnutý.
(3)
Ustanovenie odseku 1 možno primerane použiť aj voči iným užívateľom bytov než nájomníkom,
ako i voči osobám, ktoré bývajú v byte okrem užívateľa bytu a príslušníkov jeho domácnosti
s privolením výkonného orgánu miestneho národného výboru. Rozkaz na vypratanie z tohto
dôvodu nemožno však vydať užívateľovi bytu, ktorý býva vo vlastnom rodinnom domčeku
alebo v rodinnom domčeku príslušníka svojej rodiny.
§ 55
Byt rozvedených manželov
(1)
Ak nedôjde pri rozvode manželstva medzi manželmi k súdnej dohode o spoločnom byte
a ak nie je žiadny z nich ochotný sa z bytu dobrovoľne vysťahovať, môže výkonný orgán
miestneho národného výboru na žiadosť jedného z rozvedených manželov, aby im umožnil
oddelené bývanie, uložiť niektorému z nich, aby sa z bytu vysťahoval. Pri rozhodovaní
o takejto žiadosti musí výkonný orgán prihliadať na záujmy maloletých detí.
(2)
Ustanovenie odseku 1 nemožno použiť, ak by sa mal rozvedený manžel vysťahovať z vlastného
rodinného domčeka alebo z rodinného domčeka príslušníka svojej rodiny, pokiaľ ním
nie je jeho dieťa.
§ 55a
Vypratanie bytu v prospech vlastníka rodinného domčeka
Miestny národný výbor môže vydať rozkaz na vypratanie bytu nájomníkovi, ktorý býva
v rodinnom domčeku a bez riadneho dôvodu odmieta svoj byt uvoľniť pre nasťahovanie
vlastníka tohto domčeka alebo jeho ženatého (vydatého) dieťaťa, hoci nájomník má možnosť
presťahovať sa do iného bytu, ktorý má všetky náležitosti náhradného bytu (§ 62).
§ 56
Vypratanie z dôvodu všeobecného záujmu
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže vydať rozkaz na vypratanie bytu,
1.
ak sa má budova, ktorá je v socialistickom vlastníctve, celkom alebo sčasti použiť
na uskutočnenie podrobného alebo zastavovacieho plánu alebo na vykonanie asanácie
alebo v naliehavom záujme socialistickej výstavby na iné účely než na bývanie;
2.
ak došlo pri inej budove vyvlastnením k prechodu vlastníckeho práva alebo k obmedzeniu
výkonu tohto práva, aby sa budova mohla celkom alebo sčasti použiť na účely uvedené
pod č. 1;
3.
ak bola obytná budova alebo jej časť prikázaná do užívania podľa § 13 vládneho nariadenia
č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby.
(2)
Vláda môže určiť ďalšie prípady, v ktorých možno vydať rozkaz na vypratanie z dôvodu
všeobecného záujmu.
§ 57
Byt získaný protiprávne
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru vydá rozkaz na vypratanie bytu, ktorý niekto
nadobudol nezachovávajúc predpisy o hospodárení s bytmi alebo na podklade nepravdivých
alebo neúplných údajov alebo tým, že dosiahol pridelenie bytu trestným činom.
(2)
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže tiež uložiť osobám, ktoré bývajú v
byte okrem užívateľa bytu a príslušníkov jeho domácnosti bez privolenia tohto výkonného
orgánu, aby sa z bytu vysťahovali.
§ 58
Vypratanie vojenských bytov a bytov Ministerstva vnútra
Výkonný orgán miestneho národného výboru môže na návrh náčelníka alebo krajskej správy
vydať rozkaz na vypratanie vojenského bytu alebo bytu Ministerstva vnútra, ak bol
jeho užívateľ služobne premiestnený do inej obce a v tejto obci je pre neho zabezpečený
iný vojenský byt alebo byt Ministerstva vnútra ako náhradný.
ODDIEL 6
NÁHRADNÉ BYTY
§ 59
Pridelenie náhradného bytu
(1)
Užívateľovi bytu, ktorý ho má vypratať na rozkaz na vypratanie, a osobám, ktoré bývajú
v takomto byte okrem užívateľa a príslušníkov jeho domácnosti, ako aj iným osobám,
ktoré sú povinné na rozkaz výkonného orgánu miestneho národného výboru sa z bytu vysťahovať,
musí byť pridelený náhradný byt.
(2)
Náhradný byt musí byť pridelený zároveň s vydaním rozkazu na vypratanie alebo rozkazu
na vysťahovanie.
§ 60
Poskytnutie náhradného ubytovania
Namiesto náhradného bytu možno poskytnúť náhradné ubytovanie
1.
osobám, ktoré bývajú v byte, ktorý má byť vyprataný, okrem užívateľa bytu a príslušníkov
jeho domácnosti s privolením výkonného orgánu miestneho národného výboru (§ 48);
2.
užívateľovi bytu, ktorý v ňom býva bez vážnych dôvodov iba občas a je povinný na
rozkaz výkonného orgánu miestneho národného výboru ho vypratať (§ 49);
3.
osobám, ktoré bývajú v byte okrem užívateľa a príslušníkov jeho domácnosti s privolením
výkonného orgánu miestneho národného výboru a sú na rozkaz tohto výkonného orgánu
povinní sa z bytu vysťahovať (§ 54 ods. 3);
4.
rozvedenému manželovi, ktorý je na rozkaz výkonného orgánu miestneho národného výboru
povinný sa z bytu vysťahovať (§ 55 ods. 1), ak mu pri rozvode neboli zverené do výchovy jeho maloleté deti.
§ 61
Výnimky
Výkonný orgán miestneho národného výboru nie je povinný prideliť náhradný byt ani
poskytnúť náhradné ubytovanie
1.
osobám, ktoré bývajú v byte, ktorý má byť vyprataný, okrem užívateľa bytu a príslušníkov
jeho domácnosti bez privolenia výkonného orgánu miestneho národného výboru (§ 48);
2.
užívateľovi bytu, ktorý v ňom bez vážnych dôvodov nebýva a je povinný ho na rozkaz
výkonného orgánu miestneho národného výboru vypratať (§ 49);
3.
užívateľovi dvoch bytov, ak je povinný na rozkaz výkonného orgánu miestneho národného
výboru jeden z nich vypratať (§ 51 ods. 1);
4.
užívateľovi bytu, ktorý ho získal protiprávne a je povinný na rozkaz výkonného orgánu
miestneho národného výboru ho vypratať (§ 57 ods. 1);
5.
osobám, ktoré bývajú v byte okrem užívateľa a príslušníkov jeho domácnosti bez privolenia
výkonného orgánu miestneho národného výboru a sú povinné na rozkaz tohto výkonného
orgánu sa z bytu vysťahovať (§ 57 ods. 2).
§ 62
Náležitosti náhradného bytu
(1)
Náhradný byt musí byť zdravotne nezávadný, ako aj inak spôsobilý na obvyklé užívanie
a zdravotne vhodný a musí počtom i rozmerami obytných miestností byť vzhľadom na počet
príslušníkov domácnosti budúceho užívateľa primeraný jeho bytovej potrebe.
(2)
Osobám, ktoré bývajú v menších než primeraných bytoch a ktoré sú povinné vypratať
zamestnanecký alebo domovnícky byt preto, že bez vážnych dôvodov prestali vykonávať
svoje zamestnanie, s ktorým je spojené užívanie bytu, možno prideliť náhradný byt
o rovnakom úhrne podlahovej plochy, ako je byt, ktorý má byť vyprataný. Obdobne možno
postupovať proti osobám, ktoré sú povinné vypratať byt pre neplatenie nájomného.
(3)
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia i o náhradných bytoch pri súdnej exekúcii vyprataním
bytu (§ 556 O.s.p.).
§ 63
Všeobecné ustanovenie o náhradnom ubytovaní
Kde sa v tomto zákone hovorí o náhradnom byte, rozumie sa tým, pokiaľ nie je ustanovené
inak alebo z povahy veci nevyplýva niečo iné, tiež náhradné ubytovanie.
§ 64
Vykonanie rozkazu na vypratanie súdnou exekúciou
(1)
Ustanovenia §§ 60 a 61 platia aj vtedy, ak rozkaz na vypratanie, ktorý vydal výkonný orgán miestneho národného
výboru z niektorého z dôvodov uvedených v týchto ustanoveniach, má sa vykonať súdnou
exekúciou.
(2)
Vysťahovaným osobám, ktorým výkonný orgán miestneho národného výboru nie je povinný
prideliť náhradný byt ani poskytnúť náhradné ubytovanie (§ 61), musí byť i pri súdnej exekúcii prechodne poskytnuté prístrešie, než si budú môcť
zadovážiť riadne ubytovanie.
ODDIEL 7
SŤAHOVACIE VÝDAVKY
§ 65
(1)
Výkonný orgán miestneho národného výboru nahradí užívateľovi bytu, ktorý je povinný
ho vypratať na rozkaz na vypratanie z dôvodu všeobecného záujmu (§ 56), sťahovacie výdavky. Úhrada týchto výdavkov ide na vrub organizácie, v prospech
ktorej sa byt vypratáva.
(2)
Iným užívateľom, ktorí sú povinní vypratať byt na rozkaz na vypratanie, môže miestny
národný výbor nahradiť sťahovacie výdavky celkom alebo sčasti, ak nemožno od užívateľa
bytu spravodlivo požadovať, aby ich uhradil zo svojho. Pri rozkazoch na vypratanie
vojenských bytov alebo bytov Ministerstva vnútra podľa § 58 uhradzuje tieto výdavky vojenská správa alebo krajská správa Ministerstva vnútra.
Pri rozkazoch na vypratanie v prospech vlastníka rodinného domčeka (§ 55a) uhradzuje sťahovacie výdavky osobe, ktorá je povinná vypratať byt, vlastník rodinného
domčeka.
TRETIA ČASŤ
ZACHOVANIE A ROZŠÍRENIE BYTOVÉHO PRIESTORU
§ 66
Zlučovanie bytov
Bez súhlasu výkonného orgánu miestneho národného výboru nemožno byt ako celok ani
jeho jednotlivé časti pripojiť k susedným bytom.
§ 67
Užívanie bytov na iné účely než na bývanie
(1)
Užívať byty alebo ich časti na iné účely než na bývanie možno iba so súhlasom výkonného
orgánu miestneho národného výboru.
(2)
Tento súhlas možno dať len vtedy, ak je to nutné v naliehavom záujme socialistickej
výstavby štátu a ak nemožno uspokojenie tohto záujmu hospodárne dosiahnuť iným spôsobom.
§ 68
Zriaďovanie a delenie bytov
(1)
Výkonné orgány miestnych národných výborov môžu upraviť na byty miestnosti, ktoré
sú určené alebo ktoré sa užívajú na iné účely než na bývanie.
(2)
Deliť byty môže výkonný orgán miestneho národného výboru len vtedy, ak možno vykonaním
potrebných stavebných zmien a prác vytvoriť z uvoľneného bytu dva alebo viacej samostatných
stavebne uzavretých bytov s vlastným príslušenstvom.
(3)
Vykonávacie predpisy určia podmienky, za akých môže výkonný orgán miestneho národného
výboru vykonávať stavebné práce, uvedené v predchádzajúcich odsekoch, a spôsob ich
finančnej úhrady.
(4)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na vojenské byty.
ŠTVRTÁ ČASŤ
MIESTNY POPLATOK Z BYTOV
§ 69
Predmet poplatku
(1)
Miestnemu poplatku z bytov podliehajú byty, pri ktorých pripadá z úhrnu podlahovej
plochy obytných miestností na užívateľa bytu a každého ďalšieho príslušníka jeho domácnosti
viacej než 12 m2; ak býva v byte s jeho užívateľom aspoň jeden príslušník jeho rodiny, pripočíta sa
k súčtu tejto výmery podlahových plôch ešte 6 m2. Z bytu ktorý tvorí iba jediná obytná miestnosť a v ktorom býva iba jedna osoba,
platí sa miestny poplatok vtedy, ak podlahová plocha tejto miestnosti, prípadne s
pripočítaním podlahovej plochy priamo osvetlenej a priamo vetrateľnej neobytnej kuchyne,
presahuje 20 m2. Pritom sa neprihliada na obytné miestnosti, ktoré sa užívajú na iné účely než na
bývanie.
(2)
Miestny poplatok sa platí tiež z bytov alebo ich častí, ktoré sa užívajú na iné účely
než na bývanie.
§ 70
Základ pre vyrubovanie poplatku
(1)
Miestny poplatok z bytov uvedených v § 69 ods. 1 sa platí z tej časti podlahovej plochy, ktorá prevyšuje výmeru tam určenú. Vykonávacie
predpisy môžu určiť odchýlky, najmä pre prípady, keď zdravotný stav užívateľa bytu
alebo príslušníkov jeho domácnosti nevyhnutne vyžaduje, aby tieto osoby bývali v oddelenej
miestnosti.
(2)
Miestny poplatok z bytov alebo ich častí, ktoré sa užívajú na iné účely než na bývanie,
platí sa z celej ich podlahovej plochy.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 71
Presun pôsobnosti
(1)
Národný výbor hlavného mesta Prahy môže určiť, že niektoré úlohy podľa tohto zákona
bude z dôvodu účelnosti obstarávať sám.
(2)
Mestské národné výbory v Bratislave, Brne, Ostrave a Plzni môžu určiť so súhlasom
krajského národného výboru, ktoré úlohy podľa tohto zákona budú z dôvodu účelnosti
obstarávať.
§ 72
Konanie vo veciach vojenských bytov
(1)
Pre konanie, ktoré vykonávajú podľa tohto zákona náčelníci, platia predpisy o konaní
vo veciach správnych (správny poriadok).
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu náčelníka podľa tohto zákona rozhoduje náčelník príslušnej
krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy.
Rodinné domčeky
§ 73
Rodinným domčekom sa rozumie dom, pri ktorom z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestností
pripadajú aspoň dve tretiny na byty a ktorý obsahuje najviacej päť obytných miestností,
nepočítajúc do toho kuchyne, alebo pri ktorom pri väčšom počte týchto miestností nepresahuje
úhrn podlahovej plochy obytných miestností (§ 76) 120 m2.
§ 74
Výhody, priznané týmto zákonom vlastníkom rodinných domčekov, prislúchajú tiež
1.
požívateľom rodinných domčekov, ako i osobám, ktorým prislúcha vecné právo užívania
bytu v rodinnom domčeku, ak bolo vecné bremeno, zodpovedajúce právu požívania alebo
právu užívania pre vlastnú potrebu, zriadené pred 1. januárom 1957;
2.
dlhodobým nájomníkom rodinných domčekov, ktoré sú národným majetkom, a čakateľom
družstevných rodinných domčekov.
§ 75
Pojem bytu
(1)
Bytom sa rozumie jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia
stavebného úradu určené na bývanie a môžu slúžiť tomuto svojmu účelu ako samostatné
bytové jednotky.
(2)
V pochybnostiach, či jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností je samostatným bytom,
rozhodne stavebný úrad.
§ 76
Obytné miestnosti
(1)
Za obytnú sa považuje priamo osvetlená a priamo vetrateľná miestnosť s podlahovou
plochou aspoň 8 m2, ktorú možno priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovať a ktorá je vzhľadom na svoje
vnútorné usporiadanie a vybavenie určená na bývanie.
(2)
Za týchto podmienok považuje sa za obytnú miestnosť i kuchyňa s podlahovou plochou
nad 12 m2. Pri takýchto kuchyniach sa pri zisťovaní výmery podlahovej plochy obytných miestností
počíta iba časť podlahovej plochy, o ktorú je kuchyňa väčšia než 12 m2.
(3)
V pochybnostiach, či určitá miestnosť má povahu miestnosti obytnej, rozhodne stavebný
úrad.
§ 77
Podnikové byty
(1)
Za podnikové byty sa považujú byty, ktoré 31. decembra 1956 boli organizácie oprávnené
prideľovať svojim zamestnancom, ako i jednotlivé byty, ktoré organizácie získali alebo
získajú po 31. decembri 1956 zo štátnej bytovej výstavby pre trvalé ubytovanie vlastných
zamestnancov.
(2)
V zmysle tohto zákona sa za podnikové byty nepovažujú byty vystavané v podnikovej
bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a z iných zdrojov, ktoré
možno na tento účel použiť (§ 27 č. 2).
§ 78
Vojenské byty
(1)
Vojenskými bytmi sa rozumejú
1.
všetky byty v obytných domoch, určených výhradne pre ubytovanie vojakov z povolania
a jednotlivé byty, ktoré vojenská správa získava z novej bytovej výstavby;
2.
v iných domoch byty, ktorých užívateľmi boli 1. januára 1957 vojaci z povolania,
vynímajúc však byty,
a)
ktoré majú povahu podnikových bytov alebo bytov zamestnaneckých;
b)
ktoré sú v domoch družstiev alebo v rodinných domčekoch.
(2)
Vojenské byty uvedené v odseku 1 č. 2 strácajú túto svoju povahu, ak po 1. januári
1957 prestal byť užívateľ bytu vojakom z povolania, alebo užívateľom výmenou bytu
sa stala osoba, ktorá nie je vojakom z povolania, alebo byt bol pridelený inej osobe
než vojakovi z povolania.
§ 79
Byty Ministerstva vnútra
Za byty Ministerstva vnútra sa považujú byty v obytných domoch určených výhradne pre
ubytovanie príslušníkov Ministerstva vnútra v činnej službe a jednotlivé byty, ktoré
krajská správa získava z novej bytovej výstavby.
§ 80
Spoločné ustanovenie pre podnikové byty, vojenské byty a byty Ministerstva vnútra
Podnikové byty, vojenské byty a byty Ministerstva vnútra nestrácajú svoju povahu,
ak bol dom zverený do správy domovej správe; v týchto prípadoch sa príslušnej organizácii,
náčelníkovi alebo krajskej správe zachováva právo účastníka súdneho konania v nájomných
veciach. Vykonávacie predpisy určia, ktoré práva, ktoré vo veciach upravených týmto
zákonom patria vlastníkovi domu, prislúchajú v týchto prípadoch, ako aj pri vojenských
bytoch uvedených v § 78 ods. 1, organizácii, náčelníkovi alebo krajskej správe.
§ 81
Byty významných vedeckých a umeleckých pracovníkov a zodpovedných verejných činiteľov
Pri posudzovaní bytovej potreby významných vedeckých a umeleckých pracovníkov a zodpovedných
verejných činiteľov prihliadajú výkonné orgány miestnych národných výborov aj na to,
aby výmera bytu zodpovedala povahe a spoločenskému významu ich práce; to platí najmä
pri prideľovaní bytov podľa §§ 18 a 19 a pri rozhodovaní podľa § 52.
§ 82
Byty zo štátnej bytovej výstavby
Národné výbory hospodária s bytmi zo štátnej bytovej výstavby tak, aby štátna bytová
výstavba predovšetkým
1.
napomáhala rozvoju tých odvetví a závodov, ktorých prevádzka je podmienená presídlením
stálych pracovných síl do blízkosti pracovísk;
2.
zabezpečovala ubytovanie pracovníkov nevyhnutných služieb;
3.
poskytovala ubytovanie rodinám nižších príjmových kategórií, najmä rodinám s viacerými
deťmi, v miestach so zvýšenou potrebou pracovných síl pre základné priemyslové odvetvia.
§ 83
Príslušníci rodiny
Príslušníkom rodiny užívateľa bytu sa rozumie manžel (manželka), príbuzní v priamom
pokolení (i z osvojeneckého pomeru) a súrodenci.
§ 84
Príslušníci domácnosti
(1)
Za príslušníkov domácnosti užívateľa bytu sa okrem príslušníkov jeho rodiny a jeho
zaťa (nevesty) považujú aj iné osoby s ním príbuzné alebo zošvagrené, ktoré, nemajúc
vlastný byt, žijú s užívateľom v jeho byte a starajú sa o spoločnú domácnosť alebo
sú na neho odkázané svojou výživou alebo vzhľadom na svoj zdravotný stav sú odkázané
na jeho starostlivosť.
(2)
Za príslušníkov domácnosti sa považujú aj osoby, ktoré za plat obstarávajú domácke
alebo iné práce (gazdiná a ošetrovateľka), ako i družka (druh) užívateľa bytu, ak
je matkou (otcom) jeho dieťaťa alebo ak žije s ním v spoločnej domácnosti aspoň tri
roky.
Výnimky z pôsobnosti zákona
§ 85
Tento zákon sa nevzťahuje
1.
na budovy, ktoré užíva cudzí štát na účely svojho zastupiteľského úradu alebo pre
ubytovanie jeho predstaviteľov a zamestnancov, ani na byty týchto osôb v iných domoch,
pokiaľ tieto osoby nie sú československými občanmi;
2.
na budovy, ktoré na svoje účely užívajú orgány medzinárodných organizácií a inštitúcií
a na byty členov a zamestnancov týchto orgánov, pokiaľ týmto orgánom, ich členom a
zamestnancom prislúchajú podľa medzinárodného práva, medzinárodných zmlúv dojednaných
s Československou republikou alebo podľa osobitných predpisov diplomatické výhody
a imunity;
3.
na budovy určené pre prechodné ubytovanie, na budovy určené pre ubytovanie mládeže
pripravujúcej sa na povolanie a na iné internáty a na budovy ústavov sociálnej starostlivosti;
4.
na vojenské objekty, vojenské sídliská so zvláštnym určením a na objekty ozbrojených
súčastí Ministerstva vnútra;
5.
na zamestnanecké byty.
§ 86
(1)
Zamestnaneckými bytmi sa rozumejú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových
budovách, ako aj byty vystavané pri prevádzkových objektoch, pri zdravotníckych zariadeniach
alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti a užívané vo všetkých prípadoch pre ubytovanie
zamestnancov, ktorí sú poverení strážením týchto budov (objektov, ústavov a zariadení),
alebo sú z iných služobných dôvodov povinní v nich bývať preto, že inak by bola ohrozená
prevádzka podniku (ústavu, zariadenia), alebo znemožnený výkon ich zamestnania.
(2)
V pochybnostiach, či určitý byt má povahu bytu zamestnaneckého, rozhodne po prejednaní
s organizáciou a so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového
hnutia miestny národný výbor.
§ 87
O bytoch v budovách cirkví a náboženských spoločností a ich zložiek, ako i o bytoch
určených v iných budovách pre ubytovanie duchovných cirkví a náboženských spoločností,
môže miestny národný výbor robiť opatrenia podľa tohto zákona len so súhlasom okresného
národného výboru.
§ 88
Neplatnosť zmlúv o bytoch
Nájomné (podnájomné) a iné zmluvy o užívaní bytov alebo ich častí dojednané po začiatku
účinnosti tohto zákona proti jeho ustanoveniam alebo proti vykonávacím predpisom k
nemu vydaným sú neplatné.
§ 89
Pomer k doterajším predpisom
(1)
Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, najmä
sa zrušuje zákon č. 138/1948 Zb. o hospodárení s bytmi. Pokiaľ sa právne predpisy dovolávajú ustanovení zákona č. 138/1948 Zb. alebo vykonávacích predpisov k nemu vydaných, rozumejú sa tým v budúcnosti príslušné
ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu vydaných.
(2)
Zrušujú sa ustanovenia § 4 ods. 2 až 5 a §§ 5, 6 a 12 zákona č. 94/1950 Zb. o ubytovaní
brannej moci a Sboru národnej bezpečnosti.
§ 90
Vykonávacie predpisy
Ústredný úrad pre veci národných výborov vydá predpisy potrebné na vykonanie tohto
zákona.
Zápotocký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dr. Kyselý v. r.
1)
Zákon č. 27/1959 Zb. o družstevnej bytovej výstavbe.
