74/1956 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 30.12.1960 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 74/1956 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dopravnej dohode medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou z 13. januára 1956 |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 26.10.1956 |
| Dátum vyhlásenia: | 30.12.1960 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
74
Vyhláška
ministra zahraničných vecí
z 26. októbra 1956
o Dopravnej dohode medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou
z 13. januára 1956
Medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou bola v Prahe 13. januára
1956 dojednaná dopravná dohoda s prílohou.
Prezident republiky dopravnú dohodu s prílohou ratifikoval 3. septembra 1956 a ratifikačné
listiny boli vymenené vo Varšave 14. septembra 1956.
Podľa svojho článku 27 dopravná dohoda s prílohou nadobudla účinnosť dňom výmeny ratifikačných listín, t.
j. 14. septembrom 1956.
České znenie tejto dopravnej dohody s prílohou sa vyhlasuje v Prílohe Zbierky zákonov.*)
David v. r.
Dopravná dohoda
medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou
medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou
Majúc na zreteli všestranný rozvoj československo-poľskej hospodárskej spolupráce,
a to najmä v odbore námornej a vnútrozemskej plavby a železničnej dopravy, prezident
Československej republiky a Štátna rada Poľskej ľudovej republiky sa rozhodli nahradiť
Československo-poľskú dopravnú dohodu podpísanú v Prahe 4. júla 1947 novou dopravnou
dohodou, zodpovedajúcou terajším hospodárskym potrebám oboch štátov, a za tým účelom
vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej republiky:
Antonína Pospíšila,
ministra dopravy,
Štátna rada Poľskej ľudovej republiky:
inž. Mieczyslawa Popiela,
ministra plavby,
ktorí, vymenivší si plnomocenstvá, ktoré boli uznané v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na týchto ustanoveniach:
prezident Československej republiky:
Antonína Pospíšila,
ministra dopravy,
Štátna rada Poľskej ľudovej republiky:
inž. Mieczyslawa Popiela,
ministra plavby,
ktorí, vymenivší si plnomocenstvá, ktoré boli uznané v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na týchto ustanoveniach:
Oddiel I
Námorná doprava
Článok 1
(1)
Obe zmluvné strany vytvoria v zhode so svojimi hospodárskymi potrebami primerané
podmienky, umožňujúce náležité využívanie československých i poľských námorných lodí.
(2)
Poľská strana zabezpečí v zhode so svojimi hospodárskymi potrebami v poľských námorných
prístavoch primerané podmienky umožňujúce československej strane ich používanie v
miere čo najväčšej.
Článok 2
(1)
Námorné obchodné lode pod československou vlajkou, nazývané ďalej československými
loďami, budú môcť používať poľské námorné prístavy ako plavebno-technické základne.
(2)
Poľská strana najmä zabezpečí československým lodiam skladovacie priestory pre predmety
potrebné na prevádzku a udržiavanie lodí, možnosť používania opravných služieb v dielňach
a dokoch a iné služby technické i klasifikačné, ako aj podľa potreby zásobovanie pohonnými
látkami, potravinami, vodou a pod.
Článok 3
(1)
S Československými loďami, ako i s loďami najatými niektorým československým podnikom
a s nákladmi uvedených lodí sa bude v poľských námorných prístavoch a v poľských vnútorných
a teritoriálnych námorných vodách zaobchádzať rovnako, ako s loďami a nákladmi poľskými.
(2)
Lode uvedené v predchádzajúcom odseku nebudú oprávnené vykonávať kabotáž, rybolov
ani iné spôsoby využívania mora v poľských vnútorných a teritoriálnych námorných vodách
ani služby v poľských prístavoch, na rejdách a na plážach, najmä lodivodstvo, remorkáž,
záchranné služby a pomocné služby.
Článok 4
Lode uvedené v článku 3 odseku 1 budú s výhradou ustanovení obsiahnutých v článku 5 podliehať v poľských námorných
prístavoch a v poľských vnútorných a teritoriálnych námorných vodách predpisom poľského
práva, najmä predpisom týkajúcim sa poriadku a verejnej bezpečnosti, ciel, devíz,
zdravotníctva, veterinárnej ochrany, ochrany rastlín a pod.
Článok 5
(1)
Štátna príslušnosť československých lodí sa bude určovať právnymi predpismi československými.
(2)
V námorných prístavoch a vnútorných a teritoriálnych námorných vodách Poľskej ľudovej
republiky budú československé lode podrobené československým právnym predpisom týkajúcim
sa výstroja, zariadenia, bezpečnostných opatrení, ciachovania a plavebnej spôsobilosti
lode, pokiaľ tieto predpisy nie sú v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného
práva.
(3)
V poľských námorných prístavoch nebudú československé lode podliehať novému premeriavaniu
a výška prístavných poplatkov sa bude určovať na základe osvedčenia o premeraní vydaného
alebo uznaného československými úradmi.
Článok 6
(1)
Každá z oboch zmluvných strán bude môcť v súlade s hospodárskymi potrebami oboch
štátov zriaďovať a udržiavať na území druhej zmluvnej strany podniky, ktorých činnosť
súvisí s námornou dopravou, pod podmienkou, že budú zachovávať právne predpisy platné
na tomto území.
(2)
Podniky každej z oboch zmluvných strán, ktorých činnosť súvisí s námornou dopravou,
budú môcť za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku zriaďovať a udržiavať na
území druhej zmluvnej strany zastupiteľstvá, agentúry, odbočky a iné prevádzkárne.
Článok 7
Poľská strana bude zaobchádzať s československými podnikmi a prevádzkárňami uvedenými
v článku 6 rovnako, ako s podnikmi a prevádzkárňami poľskými, pokiaľ ide o voľný vstup do prístavov,
výhody poskytované pri obchodnej činnosti týkajúce sa lodí a ich nákladov, o uľahčovanie
nakladania a vykladania a pod.
Článok 8
(1)
Podniky oboch zmluvných strán uvedené v článku 6 budú vykonávať prepravu nákladov v úzkej hospodárskej spolupráci. Predmetom tejto
spolupráce bude tiež vzájomná pomoc a súčinnosť pri nákupe a stavbe lodí, pri ich
oprave, pri uskladňovaní nákladov, pri poskytovaní pomoci pri havárii a pri doplňovaní
lodných posádok, ako aj pri poskytovaní praxe na námorných obchodných lodiach.
(2)
Rozsah a podmienky spolupráce uvedené v predchádzajúcom odseku budú dohodnuté medzi
vyššie uvedenými podnikmi. V prípade potreby budú tieto podniky konať spoločné porady.
Oddiel II
Vnútrozemská vodná doprava
Článok 9
(1)
Každá z oboch zmluvných strán poskytne podnikom vnútrozemskej plavby druhej zmluvnej
strany právo používať určené vnútrozemské vodné cesty na svojom území pre prepravu
tovaru a cestujúcich i batožín medzi oboma štátmi, a to aj v preprave tranzitnej.
(2)
Prepravné trasy sa určia osobitnou dohodou.
Článok 10
Na plavbu na vnútrozemských vodných cestách každej z oboch zmluvných strán budú pripustené
plavidlá zapísané do registra v niektorom z prístavov jednej z oboch zmluvných strán
a zodpovedajúce plavebnotechnickým podmienkam platným na príslušnej vodnej ceste.
Článok 11
Plavidlá vnútrozemskej plavby každej z oboch zmluvných strán budú používať vnútrozemské
prístavy druhej zmluvnej strany ako plavebnotechnické základne.
Článok 12
(1)
Plavidlá každej z oboch zmluvných strán budú podrobené právnym predpisom platným
na území, ktorým plávajú.
(2)
Lodná prevádzka vykonávaná na území jednej z oboch zmluvných strán podnikmi vnútrozemskej
plavby druhej zmluvnej strany bude podrobená len tým obmedzeniam, ktoré vyplývajú
z právnych predpisov, ktoré sa týkajú verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ciel,
zdravotníctva, veterinárnej ochrany a ochrany rastlín.
Článok 13
Obe zmluvné strany si budú pri nehodách, zrážkach a pod. vzájomne poskytovať všetku
pomoc včítane pomoci v dielňach a v lodeniciach. Táto pomoc sa bude poskytovať v takom
rozsahu, aby umožnila plavidlám doplávať bezpečne na vlastné vodné cesty.
Článok 14
Lodné listiny a listiny týkajúce sa posádok, vydané kompetentnými orgánmi jednej z
oboch zmluvných strán, budú uznávané druhou zmluvnou stranou.
Článok 15
Podniky vnútrozemskej plavby každej z oboch zmluvných strán budú môcť zriaďovať a
udržiavať na území druhej zmluvnej strany:
a)
zastupiteľstvá, agentúry a odbočky;
b)
opravovne;
c)
sklady technicko-prevádzkového materiálu,
a to pod podmienkou, že budú zachovávať právne predpisy platné na tomto území.
Článok 16
Každá z oboch zmluvných strán bude zaobchádzať s plavidlami a nákladmi podnikov vnútrozemskej
plavby druhej zmluvnej strany, ako aj s ich prevádzkárňami uvedenými v článku 15 rovnako, ako s plavidlami a nákladmi tuzemských podnikov, ako aj s ich prevádzkárňami,
pokiaľ ide o používanie riečnych a námorných prístavov, určených trás prepravy, možnosti
opráv a správok, zásobovania a pod.
Oddiel III
Železničná doprava
Článok 17
Za účelom ďalšieho zlepšenia železničnej prepravy, ako aj riadneho využitia železničného
parku každá z oboch zmluvných strán:
a)
sa postará o zabezpečenie výhodných železničných spojov pre vzájomnú a tranzitnú
prepravu;
b)
zabezpečí urýchlené vykonávanie všetkých formalít spojených s prepravou cestujúcich,
batožín a tovaru cez pohraničné priechody a bude sa vo vzájomnej dohode usilovať o
ich zjednodušenie tak, aby zdržanie vlakov v pohraničných staniciach bolo čo najkratšie;
c)
bude sa starať o rýchlu, bezpečnú a pravidelnú železničnú prepravu cestujúcich, batožín,
tovaru a spešnín;
d)
bude dbať o urýchlené vrátenie nákladných vozňov druhej zmluvnej strany, ktoré sú
na jej území.
Článok 18
Obe zmluvné strany sa budú usilovať o určenie počtu trás a hraničných priechodov,
ako aj cestovného poriadku, zabezpečujúcich čo najvýhodnejšie podmienky pre železničnú
prepravu.
Oddiel IV
Spoločné ustanovenia
Článok 19
Každá z oboch zmluvných strán bude druhej zmluvnej strane odovzdávať plány prevozu
tovaru cez jej územie. Množstvo tovaru v týchto plánoch obsiahnuté sa určí po vzájomnej
dohode s ohľadom na hospodárske potreby štátu, pre ktorý sa prevoz vykonáva, a na
kapacitu dopravných prostriedkov a zariadení štátu, cez ktorý sa prevoz vykonáva.
Článok 20
Podniky a prevádzkárne každej z oboch zmluvných strán, uvedené v článku 6 a 15, budú oprávnené zamestnávať na území druhej zmluvnej strany štátnych občanov oboch
zmluvných strán i štátnych občanov tretích štátov pri zachovávaní ustanovení o prekračovaní
štátnych hraníc a o pobyte na území druhej zmluvnej strany.
Článok 21
Držitelia československých námorníckych knižiek a vo vnútrozemskej plavbe držitelia
plaveckých knižiek, ako aj osoby do nich vpísané budú môcť prekračovať štátne hranice
v miestach na to určených podľa ustanovení dohodnutých v osobitnom dojednaní.
Článok 22
(1)
Podniky a prevádzkárne každej z oboch zmluvných strán, uvedené v článkoch 6 a 15 budú na území druhej zmluvnej strany na základe zásady vzájomnosti oslobodené od
daní, ktoré postihujú výnos alebo obrat z vykonávania dopravy na území druhej zmluvnej
strany alebo ich majetok na tomto území.
(2)
Oslobodenia vyššie uvedené sa s výhradou osobitných dojednaní nevzťahujú na činnosť,
ktorá nesúvisí bezprostredne s dopravou vykonávanou podnikmi a prevádzkárňami uvedenými
v predchádzajúcom odseku, ani na nimi vykonávanú netranzitnú dopravu medzi riečnymi
prístavmi druhej zmluvnej strany (kabotáž).
Článok 23
(1)
Obe zmluvné strany si vzájomne poskytnú oslobodenia od ciel a colných poplatkov,
ako aj od dovozných a vývozných obmedzení s výhradou zachovávania predpisov týkajúcich
sa verejného poriadku a bezpečnosti a predpisov zdravotníckych, ako aj predpisov o
ochrane zvierat a rastlín:
a)
pre námorné lode a vnútrozemské plavidlá s obvyklým zariadením a vybavením, s náhradnými
súčiastkami, náradím, pohonnými látkami a mazadlami v množstve zodpovedajúcom obvyklej
potrebe, s požívatinami pre posádky lode alebo plavidla a s inými zásobami potrebnými
na lodi alebo plavidle;
b)
pre náklady prepravované dopravnými prostriedkami z jednej z oboch zmluvných strán
v prevoze územím druhej zmluvnej strany;
c)
pre predmety dovážané na vybavenie, údržbu a opravu námorných lodí a vnútrozemských
plavidiel, ako aj predmetov dovážaných pre vybavenie plavebných podnikov, ich zastupiteľstiev,
agentúr, odbočiek a iných prevádzkární za účelom vykonávania plavebných prác.
(2)
Podrobné ustanovenia o colných oslobodeniach uvedených v predchádzajúcom odseku sa
určia v dojednaní colných správ oboch zmluvných strán.
(3)
O colných úľavách a oslobodeniach členov lodných posádok a členov ich rodín čo do
predmetov osobnej potreby sa dohodnú colné správy oboch zmluvných strán.
Článok 24
(1)
Oslobodenie od ciel a colných poplatkov sa nevzťahuje na poplatky za služby.
(2)
Predmety oslobodené od cla a colných poplatkov sa nemôžu nikomu scudziť na území,
na ktoré boli dovezené. Colné orgány môžu kontrolovať, či sa tieto predmety použili
na príslušné účely.
(3)
Colné úrady prievozného štátu môžu prievozné zásielky podrobiť colnej kontrole alebo
nariadiť úradný sprievod.
Článok 25
Na zabezpečenie riadneho vykonávania tejto dohody, ako aj na vytvorenie vhodných podmienok
pre ďalší rozvoj spolupráce budú zúčastnené úrady alebo podniky oboch zmluvných strán
konať spoločné porady zvolávané na žiadosť jedného z nich.
Oddiel V
Záverečné ustanovenia
Článok 26
Keby v dobe platnosti tejto dohody jedna z oboch zmluvných strán požiadala o revíziu
celej tejto dohody alebo niektorých jej ustanovení, bude druhá zmluvná strana povinná
pristúpiť k rokovaniu do troch mesiacov od doručenia návrhu na revíziu.
Článok 27
Táto dohoda podlieha ratifikácii a nadobudne účinnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ktorá sa vykoná vo Varšave.
Článok 28
Táto dohoda sa dojednáva na dobu päť rokov odo dňa, keď nadobudne účinnosť. Jej platnosť
sa predlžuje mlčky na ďalšie päťročné obdobia, pokiaľ jedna z oboch zmluvných strán
dohodu nevypovie aspoň rok pred uplynutím príslušného päťročného obdobia.
Článok 29
Táto dopravná dohoda nahradzuje Československo-poľskú dopravnú dohodu podpísanú v
Prahe 4. júla 1947. Len čo nadobudne účinnosť, stratia platnosť československo-poľské
zmluvy dojednané v súvislosti s vyššie uvedenou dopravnou dohodou zo 4. júla 1947.
Táto dohoda bola spísaná v Prahe 13. januára 1956 v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku
českom a poľskom, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Na dôkaz toho uvedení splnomocnenci túto dohodu podpísali a pečiatkami ju opatrili.
Za Československú republiku:
Antonín Pospíšil
Za Poľskú ľudovú republiku:
Inž. Mieczyslaw Popiel
Antonín Pospíšil
Za Poľskú ľudovú republiku:
Inž. Mieczyslaw Popiel
PRÍLOHA K DOPRAVNEJ DOHODE
Zoznam
zmlúv, ktoré stratili platnosť nadobudnutím účinnosti Dopravnej dohody medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou, dojednanej v Prahe 13. januára 1956
zmlúv, ktoré stratili platnosť nadobudnutím účinnosti Dopravnej dohody medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou, dojednanej v Prahe 13. januára 1956
1. Dopravná dohoda medzi Československou republikou a Poľskou republikou, dojednaná
v Prahe 4. júla 1947, so všetkými prílohami;
2. Článok VII Záverečného protokolu, podpísaného v Prahe 4. júla 1947 a tvoriaceho
Prílohu čís. 13 Dohovoru medzi Československou republikou a Poľskou republikou o zabezpečení
hospodárskej spolupráce, dojednanej v Prahe 4. júla 1947;
3. Československo-poľský dodatkový protokol k Dojednaniu vo veciach colného konania
a colnej kontroly, ako aj dokladov pre posádky vnútrozemských plavidiel, dojednaný
vo Varšave 16. októbra 1948;
4. Československo-poľské dojednanie vo veciach colného konania a colnej kontroly,
ako aj dokladov pre posádky vnútrozemských plavidiel, dojednané vo Varšave 12. januára
1949;
5. Dohovor medzi Československou republikou a Poľskou republikou o prenájme plôch
v štetínskom prístave, dojednaný v Prahe 15. júla 1949 so záverečným protokolom a
s prílohami.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie na strane 155 Prílohy Zbierky zákonov.