9/1956 Zb.

Toto nariadenie určuje postup pri dodávke a odbere vývozných investičných celkov a upravuje právne vzťahy medzi tými, ktorí sa na dodávke a odbere v tuzemsku zúčastňujú.

Vývozným investičným celkom podľa tohto nariadenia (ďalej len „investičný celok“) je zariadenie, ktoré je uvedené v zozname, schválenom podľa ustanovenia odseku 2, alebo ktoré bolo v jednotlivom prípade za investičný celok určené podľa ustanovení odsekov 3 alebo 4.

Zoznam druhov vývozných investičných celkov, ich hlavných dodávateľov a hlavných projektových organizácií (ďalej len „zoznam“) schvaľuje vláda na návrh ministra zahraničného obchodu vypracovaný po dohode s ministrom predsedom Štátneho úradu plánovacieho a zúčastnenými ministrami výrobných ministerstiev, poprípade s ďalšími ministrami.

Na návrh ministra zahraničného obchodu vypracovaný po dohode s kompetentnými ministrami môže vláda v jednotlivom prípade určiť investičný celok, ktorý nie je uvedený v zozname, a súčasne jeho hlavného dodávateľa (§ 5) a generálneho projektanta (§ 6).

Ak sa majú v súvislosti s dodávkou investičného celku uvedeného v zozname vykonať tiež stavebné práce a hlavný dodávateľ uvedený v zozname tieto práce neprevezme, určí vláda na návrh ministra nadriadeného hlavnému dodávateľovi investičný celok zahrnujúci aj stavebné práce a jeho hlavného dodávateľa a generálneho projektanta.

Na dodávke a odbere investičného celku sa v tuzemsku spravidla priamo zúčastňujú: vývozný odberateľ, hlavný dodávateľ, generálny projektant a finálni dodávatelia.

Vývozným odberateľom je podnik zahraničného obchodu, ktorý zaslal dopyt (§ 9 ods. 1).

Vývozný odberateľ uskutočňuje vývoz investičného celku: uzaviera o ňom so zahraničným zákazníkom zmluvy a odovzdáva investičný celok zahraničnému zákazníkovi. Vývozný odberateľ je povinný hlavnému dodávateľovi zabezpečiť všetky predpoklady pre splnenie jeho povinností, najmä od zahraničného zákazníka včas obstarať všetky potrebné podklady pre vypracovanie ponúk a projektov, pre zabezpečenie dodávok a montáže a pre plnenie iných jeho úloh a povinností. Jeho dopyty musia byť jasné a úplné. Pri plnení svojich úloh technickej povahy je vývozný odberateľ povinný si zabezpečiť odbornú technickú pomoc hlavného dodávateľa, poprípade budúceho hlavného dodávateľa. Hlavný dodávateľ je povinný poskytnúť odbornú technickú pomoc za podmienok, ktoré dohodne s vývozným odberateľom. Odbornou technickou pomocou dodávateľa sa rozumie aj jeho spoluúčasť pri technickom prejednávaní predmetu dodávky so zahraničným zákazníkom.

Vývozný odberateľ zodpovedá za riadne plnenie činností a povinností uvedených v odseku 2.

Hlavným dodávateľom je výrobný podnik alebo zvláštna organizácia, ktoré sú uvedené v zozname alebo pre jednotlivý prípad určené podľa § 2 ods. 3 a 4. Z dôvodov vhodnosti môže minister v jednotlivom prípade preniesť funkciu hlavného dodávateľa investičného celku uvedeného v zozname zo zvláštnej organizácie uvedenej v zozname, ktorá je mu podriadená, na podriadený výrobný podnik v zozname uvedený a naopak. Kompetentný minister určí na návrh adresáta dopytu (§ 9), ktorá z organizácií z jeho odboru bude v jednotlivom prípade plniť funkciu hlavného dodávateľa, ak je pre daný druh investičného celku v zozname uvedené niekoľko hlavných dodávateľov jemu podriadených.

Hlavný dodávateľ zodpovedá najmä za včasné a riadne vypracovanie ponuky, za uplatňovanie požiadaviek do plánov a bilancií, za správnosť, poprípade za úplnosť projektu príslušného investičného celku za podmienok a v rozsahu zodpovednosti generálneho projektanta podľa § 6, za úplné a včasné splnenie dodávok, montáží a poprípade ďalších prác a služieb v lehotách a v rozsahu podľa ponuky prijatej vývozným odberateľom podľa § 10 ods. 6. Za akosť, funkciu a výkon dodaného investičného celku zodpovedá hlavný dodávateľ len pokiaľ predmetom jeho dodávok je aj úplný projekt investičného celku alebo pokiaľ pri projekcii len čiastočne bola prevzatá aj zodpovednosť za zladenie, poprípade za úplnosť všetkých projekčných prác pre investičný celok a pokiaľ súčasne hlavný dodávateľ zabezpečuje uskutočnenie montážnych prác aspoň šéfmontážou.

Hlavné projektové organizácie sú projektové organizácie uvedené v zozname. Ich úlohou je sústavne vytvárať a rozvíjať predpoklady pre všestranné zvyšovanie úrovne projekčných prác do ich odborov spadajúcich s prihliadnutím na stály rozvoj technickej úrovne projektovaných zariadení a s osobitným ohľadom na potreby vývozu. Pre ten účel udržujú úzku spoluprácu s výrobou.

Pre každý investičný celok, pokiaľ sa dodáva včítane úplného projektu, musí sa určiť v tuzemsku generálny projektant.

Ak sa v tuzemsku projektuje investičný celok len zčasti, určí sa generálny projektant len pre túto časť a bude tiež v takom rozsahu zodpovedať. Ak však vývozný odberateľ požiada v dopyte, aby bola prevzatá zodpovednosť aj za zladenie, poprípade za úplnosť všetkých projekčných prác pre investičný celok, zodpovedá generálny projektant aj v tomto rozsahu.

Ak je to predpokladom pre uzavretie zmluvy so zahraničným zákazníkom, môže výnimočne, hoci sa investičný celok v tuzemsku vôbec neprojektuje, byť podľa dopytu vývozného odberateľa určený generálny projektant, aby vykonal expertízu projektu zahraničného zákazníka. Zodpovedá potom len za túto úlohu.

Pokiaľ minister nadriadený hlavnému dodávateľovi neurčí za generálneho projektanta pre investičný celok uvedený v zozname organizáciu jemu podriadenú, stane sa vydaním dodávkového príkazu generálnym projektantom hlavná projektová organizácia, príslušná podľa zoznamu. O určení generálneho projektanta pre iné investičné celky platia ustanovenia § 2 ods. 3 a 4.

Úlohou generálneho projektanta je vypracovať projektovú dokumentáciu v rozsahu a v lehote, ktoré určí vykonávací príkaz vydaný hlavným dodávateľom v súhlase s dopytom; ak rozsah nie je vo vykonávacom príkaze určený, spravuje sa smernicami o projektovej a rozpočtovej dokumentácii pre zahraničný obchod, ktoré vydá Štátny výbor pre výstavbu po dohode s ministrom predsedom Štátneho úradu plánovacieho, ministrom zahraničného obchodu a ministrami nadriadenými hlavným dodávateľom a hlavným projektovým organizáciám.

Generálny projektant má rovnaké postavenie ako finálny dodávateľ. O jeho zodpovednosti platia ináč ustanovenia § 13.

Finálnymi dodávateľmi sú podniky alebo iné organizácie, ktorým hlavný dodávateľ vykonávacím preukazom podľa § 11 uloží vyhotovenie dodávok alebo prác a služieb pre odberateľa určeného súčasne týmto vykonávacím preukazom. Zodpovednosť finálnych dodávateľov je určená v § 13.

Ak bude pre dodávku investičného celku včítane stavebných prác určený hlavný dodávateľ podľa § 2 ods. 3 alebo 4, zabezpečuje tento dodávateľ stavebné práce, pokiaľ ich má vykonávať tuzemská stavebno-montážna organizácia, ako ktorúkoľvek inú dodávku alebo prácu podľa § 7.

Stavebné práce, ktoré má vykonať zahraničná firma, zabezpečuje vývozný odberateľ a o nich aj uzaviera zmluvu so zahraničnou firmou. Hlavný dodávateľ je však povinný zabezpečiť podľa obdoby § 7 stavebný dozor tuzemskou stavebno-montážnou organizáciou. Rozsah stavebného dozoru bude dohodnutý medzi vývozným odberateľom a hlavným dodávateľom v rámci prijatej ponuky.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne pre úpravu vzťahov pri zabezpečovaní montážnych prác pre všetky investičné celky.

V tuzemských vzťahoch je začiatkom konania o investičnom celku dopyt vývozného odberateľa, v ktorom je určený rozsah požadovanej ponuky a navrhnutá lehota pre jej vypracovanie. Vývozný odberateľ ho zasiela miestu uvedenému v odseku 3 alebo 4 (ďalej len „adresát dopytu“).

Ministrovi predsedovi Štátneho úradu plánovacieho prislúcha po prejednaní s ministrom zahraničného obchodu určiť, v ktorých prípadoch si má vývozný odberateľ na odoslanie dopytu vopred vyžiadať stanovisko Štátneho úradu plánovacieho. Štátny úrad plánovací je povinný v takýchto prípadoch oznámiť stanovisko do 5 dní.

Ministri nadriadení hlavným dodávateľom určia hneď po schválení zoznamu adresátov dopytov pre investičné celky uvedené v zozname a oznámia ich ministrovi zahraničného obchodu.

Pokiaľ ide o investičné celky podľa § 2 ods. 3, poprípade 4, určia obdobne ministri, nadriadení podnikom a organizáciám, ktoré prichádzajú do úvahy pre funkciu hlavného dodávateľa, taktiež vopred adresátov dopytov a oznámia ich ministrovi zahraničného obchodu.

Príjemcom dopytu je pri investičných celkoch uvedených v zozname príslušný hlavný dodávateľ; ak sa však o jeho funkcii urobilo opatrenie podľa § 5 ods. 1 vety druhej, je ním podnik alebo zvláštna organizácia, na ktoré bola funkcia hlavného dodávateľa prenesená. Pri investičných celkoch, ktoré sa určujú podľa § 2 ods. 3, je príjemcom dopytu podnik alebo organizácia, ktoré im určí nadriadený minister. Pokiaľ nie je adresát sám príjemcom dopytu, postúpi dopyt do 5 dní príjemcovi, ktorý je príslušný podľa ustanovenia tohto odseku.

Príjemca dopytu je povinný do 5 dní po tom, čo ho dostal, oznámiť vývoznému odberateľovi, či dopyt dostačuje na vypracovanie ponuky a prípadne si vyžiadať ďalšie potrebné podklady. Ak však ide o investičný celok podľa § 2 ods. 3 alebo 4, predlžuje sa päťdenná lehota na 14 dní s tým, že adresát môže podľa pokynov nadriadeného ministra v tejto lehote dopyt priamo vrátiť s odôvodnením.

Ak nehodlá hlavný dodávateľ prevziať vykonanie stavebných prác v súvislosti s dodávkou investičného celku uvedeného v zozname, musí o tom do 14 dní po tom, čo dostal dopyt, urobiť oznámenie vývoznému odberateľovi. Ak sa tak stane, určí sa hlavný dodávateľ podľa § 2 ods. 4.

Ak sa k dopytu pripojili osobitné dodacie podmienky zahraničného zákazníka a podanie bolo nimi prípadne obmedzené lehotou (verejná súťaž), je príjemca dopytu povinný v lehote uvedenej v odseku 6 oznámiť vývoznému odberateľovi, či je schopný vypracovať ponuku v požadovanej lehote a za predpísaných podmienok, prípadne oznámiť podmienky, ktoré sú pre neho neprijateľné, s návrhom na zmeny. Toto oznámenie je povinný príjemca dopytu urobiť aj svojmu nadriadenému ministrovi.

Bez ujmy ustanovenia odseku 7 začína sa príjemcovi dopytu dňom jeho doručenia povinnosť plniť úlohy hlavného dodávateľa, pokiaľ toto nariadenie nemá iné ustanovenia o vzniku jeho povinností.

Na základe dopytu dostačujúceho na vypracovanie ponuky zadá príjemca dopytu podľa potreby spôsobom uvedeným v § 11 a podľa smerníc o projektovej a rozpočtovej dokumentácii pre zahraničný obchod generálnemu projektantovi vypracovanie potrebnej (§ 6 ods. 3) projektovej dokumentácie (ponukovej informácie, záväzného ponukového projektu). Ak nejde o investičné celky uvedené v zozname, zadáva hlavný dodávateľ ako generálnemu projektantovi toto vypracovanie organizácii, do projekčnej činnosti ktorej projekt svojou povahou prevažne spadá, prípadne ktorá prichádza do úvahy pre určenie generálnym projektantom.

Ponuku (záväznú aj informatívnu) podáva hlavný dodávateľ (príjemca dopytu) vývoznému odberateľovi zdarma v rozsahu požadovanom prijatým dopytom vývozného odberateľa, a to v lehote uvedenej v dopyte, okrem prípadu, ak by do 14 dní odo dňa jeho doručenia oznámil vývoznému odberateľovi inú lehotu s odôvodnením.

Informatívna (nezáväzná) ponuka obsahuje okrem ponukovej informácie orientačné údaje hlavných zmluvných podmienok.

Záväzná ponuka musí obsahovať okrem označenia účastníkov právnych vzťahov (§ 3) obvyklé zmluvné náležitosti, najmä ceny, údaje o obale, fakturačné etapy, dodacie lehoty jednotlivých zariadení, miesto plnenia, spôsob prebierky, rozsah a dobu záruk, ako i ostatné potrebné zmluvné podmienky, prípadne spôsob a lehoty montáže, pokiaľ dohodou strán nebudú vyhradené dodatočnému dojednaniu. V ponuke musí sa uviesť doba jej platnosti.

Vývozný odberateľ spracuje ponuku vypracovanú podľa predchádzajúcich odsekov na zahraničnú ponuku.

Ak prijme vývozný odberateľ písomne záväznú ponuku v čase jej platnosti bezo zmien, sú tým právoplatne založené vzájomné práva a záväzky medzi ním a hlavným dodávateľom (príjemcom dopytu). Ak žiada vývozný odberateľ zmeny alebo doplnenie predloženej ponuky, vypracuje dodávateľ (príjemca dopytu) podľa svojej voľby vzhľadom na rozsah požadovaných zmien alebo doplnkov buď dodatok upravujúci ponuku alebo novú ponuku. V tuzemských vzťahoch tvorí každá ponuka v celom svojom rozsahu nedielny celok.

Nezhody v ponukovom konaní riešia nadriadené orgány. Majetkovoprávne, ako aj iné spory z prijatej ponuky, rozhodujú kompetentné arbitrážne orgány.

Hlavný dodávateľ (príjemca dopytu) zabezpečuje splnenie svojich povinností a záväzkov, najmä z prijatej ponuky podľa § 10 ods. 6 vykonávacími príkazmi, ktoré vystaví na generálneho projektanta a finálneho dodávateľa v mene svojho nadriadeného ministra.

Ak sú generálny projektant alebo finálni dodávatelia podriadení inému ministerstvu, vystaví na nich hlavný dodávateľ (príjemca dopytu) vykonávacie príkazy, ktoré im zašle prostredníctvom tohto ministerstva. Príjemcom vykonávacieho príkazu je i v tomto prípade generálny projektant alebo finálny dodávateľ.

Finálny dodávateľ smie vykonávací príkaz odmietnuť v lehote a spôsobom uvedeným v odseku 4 len vtedy, ak nezodpovedá jeho obsah jeho čiastkovej ponuke (technickému návrhu). Nesmie ho však odmietnuť, ak je predmetom len vypracovanie čiastkovej ponuky (technického návrhu). Generálny projektant vykonávací príkaz odmietnuť nesmie; pokiaľ by to malo ohroziť plnenie jeho iných dôležitých úloh, rozhodne kompetentný minister.

Vykonávací príkaz je odmietnutý len vtedy, ak ho vráti príjemca doporučeným listom alebo na potvrdení miestu, ktoré ho vydalo, a to do 5 dní odo dňa, keď sa príkaz príjemcovi doručil. Ak ide o príjemcu podriadeného inému ministerstvu, je táto lehota 14 dní odo dňa doručenia tomuto ministerstvu. Ak sa príkaz za týchto podmienok neodmietol, vzniká dňom jeho doručenia príjemcovi záväzok na jeho splnenie.

Rozpory z odmietnutia vykonávacích príkazov odstraňujú nadriadené orgány. Majetkovoprávne, ako aj iné spory z prijatých vykonávacích príkazov rozhodujú kompetentné arbitrážne orgány.

Generálny projektant a finálni dodávatelia uzavierajú so svojimi poddodávateľmi priame hospodárske zmluvy. Poddodávatelia sú povinní uzavrieť zmluvy s generálnym projektantom a s finálnymi dodávateľmi tak, aby nimi zabezpečovali splnenie úloh vyplývajúcich generálnemu projektantovi a finálnym dodávateľom z vykonávacích príkazov; táto povinnosť platí i v úprave vzťahov medzi poddodávateľmi a ich dodávateľmi.

Hlavný dodávateľ (príjemca dopytu) má právo vykonávať u generálneho projektanta a finálnych dodávateľov i u ich poddodávateľov kontrolu prípravy, zabezpečenia a postupu projektových prác, výroby a montáží; okrem iného má právo vyžadovať predloženie všetkých podkladov a podávanie zpráv, ktoré potrebuje na splnenie svojich úloh.

Vývozný odberateľ má právo kedykoľvek sledovať u hlavného dodávateľa a s jeho vedomím i u ostatných účastníkov zabezpečenie a priebeh projektových prác, výroby a montáže. Ak pritom zistí nedostatky, je povinný ich oznámiť bez prieťahu hlavnému dodávateľovi, prípadne podľa okolností jeho nadriadenému ministerstvu prostredníctvom Ministerstva zahraničného obchodu.

Ak zistí generálny projektant alebo finálny dodávateľ, že nebude môcť riadne plniť svoje úlohy, je povinný to ihneď oznámiť hlavnému dodávateľovi s udaním dôvodov a rozsahu neplnenia. Tým sa však nič nemení na zodpovednosti generálneho projektanta alebo finálneho dodávateľa za plnenie záväzkov. Hlavný dodávateľ je v takomto prípade povinný o tom urobiť oznámenie svojmu nadriadenému ministerstvu.

Pre majetkovú zodpovednosť finálnych dodávateľov na dodržanie dodacích lehôt, určených vykonávacím príkazom, platia obdobne predpisy o následkoch neplnenia hospodárskych zmlúv. Podrobné dodacie a odberné podmienky pre vývozné investičné celky (§ 15) však môžu túto zodpovednosť upraviť odlišne, a to tak, aby bol jednak vyjadrený osobitný význam dodávok vzhľadom k celku, jednak aby bol vyvážene určený podiel majetkovej zodpovednosti jednotlivých účastníkov v pomere k závažnosti plnenia ich záväzkov.

Majetková zodpovednosť finálnych dodávateľov za akosť, funkciu a výkon nimi dodaných zariadení a za správne vykonanie prác a služieb je daná rozsahom a podmienkami ich záruky podľa príslušného vykonávacieho príkazu; v záruke finálneho dodávateľa za jeho dodávky je vždy ďalej zahrnutý i jeho podiel na spoločnom ručení všetkých priamo zúčastnených dodávateľov za celý investičný celok. Pokiaľ vo vykonávacom príkaze nie je ustanovené inak, je tento podiel priamo úmerný hodnote dodávok tohto finálneho dodávateľa k hodnote investičného celku. Plnením záručných povinností nie je dotknutá povinnosť finálneho dodávateľa na náhradu prípadnej škody.

Generálny projektant zodpovedá majetkovo miestu určenému vo vykonávacom príkaze za splnenie všetkých jemu týmto príkazom uložených úloh, najmä za včasné, správne, úplné vypracovanie a odovzdanie projektovej dokumentácie v rozsahu určenom v § 6 ods. 6, ako i za vhodnosť výrobnej technológie v projekte použitej a za všetky škody, ktoré by z chýb projektu vznikli. Pokiaľ vo vykonávacom príkaze nie je zvlášť určené miesto, ktorému generálny projektant majetkovo zodpovedá, je týmto miestom hlavný dodávateľ.

Hlavný dodávateľ majetkovo zodpovedá v rámci vyplývajúcom z prijatej ponuky vývoznému odberateľovi:

Vývozný odberateľ majetkovo zodpovedá za neodobranie alebo za oneskorené odobranie dodávok oproti lehotám daným prijatou ponukou zaplatením penále vo výške určenej predpismi o hospodárskych zmluvách za predpokladu, že dodávka bude včas a riadne podľa prijatej ponuky pripravená k odberu. Po uplynutí dojednanej dodacej lehoty má dodávateľ okrem toho právo dodávku náhradne vyskladniť a fakturovať. Zaplatením penále sa vývozný odberateľ neoslobodzuje od povinnosti nahradiť škodu za neodobranie alebo oneskorené odobranie dodávok.

Ustanovenie odseku 5 platí obdobne i o majetkovej zodpovednosti hlavného dodávateľa voči jeho dodávateľom.

Majetkové sankcie za nedodržanie iných povinností vývozného odberateľa a hlavného dodávateľa v tuzemských vzťahoch sa upravia v podrobných dodacích a odberných podmienkach pre vývozné investičné celky (§ 15). Pre uplatnenie náhrady škody platia všeobecné predpisy, pričom sa za zavinenie považuje i skutočnosť, že odberateľ zmenil, odsunul alebo zrušil svoj odberný záväzok.

Vývozný odberateľ je povinný vždy požadovať záruky.

Všetky následky neplnenia zmluvy so zahraničným zákazníkom, ako aj všetku zodpovednosť zo svojej činnosti voči zahraničiu znáša vývozný odberateľ. V prípadoch, pri ktorých nemožno voči hlavnému dodávateľovi uplatňovať nárok na náhradu škody, rozhodne vláda na žiadosť ministra zahraničného obchodu o mimoriadnom spôsobe úhrady škody, ktoré vývoznému odberateľovi takto vznikli.

Podrobnejšiu úpravu vzťahov medzi účastníkmi právnych vzťahov (§ 3) určia dodacie a odberné podmienky pre vývozné investičné celky schválené vládou.

Zrušuje sa vyhláška Štátneho úradu plánovacieho č. 200/1952 Ú. l., o dodávke a odbere vývozných investičných celkov.

Pokiaľ do začiatku účinnosti tohto nariadenia nebola pre jednotlivý investičný celok podaná ponuka, platia pre taký prípad už predpisy tohto nariadenia. Ostatné prípady sa dokončia podľa ustanovení vyhlášky č. 200/1952 Ú. l., pokiaľ sa strany do 60 dní od začiatku účinnosti tohto nariadenia nedohodnú inak.