37/1957 Zb.

Zodpovedné úlohy súdov vyžadujú, aby sudcovia boli vzorom občianskej bezúhonnosti a oddanosti k ľudovodemokratickému zriadeniu. Porušovanie pracovnej disciplíny, závady v sudcovskej práci a chovanie nedôstojné sudcu podrývajú autoritu súdov, založenú na dôvere občianstva, poškodzujú záujmy štátu a môžu byť i na ujmu právam občanov. Treba preto stanoviť kárnu zodpovednosť sudcov.

Sudcov ľudových a krajských súdov (ďalej len „sudcovia“) možno kárne stíhať pre

Pre nepatrné previnenie sa kárne konanie nezavedie. Také nepatrné previnenie však sudcovi vytkne predseda súdu; ak ide o predsedu ľudového súdu, urobí tak predseda krajského súdu, ak ide o predsedu krajského súdu, urobí tak minister spravodlivosti.

Sudcovia nemôžu byť kárne stíhaní pre vlastné rozhodovanie.

Kárne konanie vykonávajú kárne senáty zriadené na krajských súdoch a na Najvyššom súde.

Kárne senáty na krajských súdoch sa skladajú z predsedu súdu alebo jeho zástupcu a dvoch sudcov tohto súdu.

Kárny senát na Najvyššom súde sa skladá z predsedu súdu alebo jeho zástupcu a dvoch sudcov tohto súdu.

Potrebný počet členov pre obsadzovanie kárneho senátu určuje na celý rok predseda súdu, na ktorom je kárny senát zriadený; pre jednotlivé zasadania zostaví predseda súdu kárny senát z takto určených členov.

Členovia kárneho senátu rozhodujú nezávisle a sú viazaní len kárnym poriadkom.

Kárne konanie proti sudcom ľudového súdu vykonáva kárny senát zriadený na krajskom súde.

Kárne konanie proti sudcom krajského súdu vykonáva kárny senát zriadený na Najvyššom súde.

Návrh na začatie kárneho konania musí sa podať najneskoršie do jedného mesiaca odo dňa, keď sa osoba oprávnená podať návrh o kárnom previnení sudcu dozvedela; návrh však nemožno podať, ak uplynulo odo dňa spáchania kárneho previnenia šesť mesiacov.

Predseda kárneho senátu zariadi, aby boli preskúmané dôvody, pre ktoré má byť sudca kárne stíhaný. Od sudcu, proti ktorému smeruje návrh na začatie kárneho konania, treba vyžiadať písomné vyjadrenie. Ak je to potrebné, vyslúchnu sa svedkovia, prípadne sa vykonajú iné dôkazy. Osoby povolané kárnym senátom za svedkov sú povinné sa ustanoviť.

Na základe výsledkov tohto prípravného konania rozhodne kárny senát uznesením o návrhu. Uznesenie o začatí kárneho konania, prípadne uznesenie o tom, že sa kárne konanie nezačne, doručí sa sudcovi, proti ktorému bolo kárne konanie navrhnuté, ďalej orgánu, ktorý začatie kárneho konania navrhol, a ak začatie kárneho konania nenavrhol minister spravodlivosti [§ 6 písm. a)], tiež Ministerstvu spravodlivosti.

Kárne konanie sa uznesením kárneho senátu preruší

Uznesenie o prerušení kárneho konania sa doručí sudcovi, proti ktorému bolo kárne konanie začaté, ďalej orgánu, ktorý začatie kárneho konania navrhol, a ak začatie kárneho konania nenavrhol minister spravodlivosti [§ 6 písm. a)], tiež Ministerstvu spravodlivosti.

V prerušenom kárnom konaní sa pokračuje len vtedy, ak nebol v niektorom konaní uvedenom v odseku 1 písm. a) právoplatne uložený trest, alebo ak nebol sudca odvolaný; inak sa uznesením kárneho senátu kárne konanie zastaví. O doručení tohto uznesenia platia primerane ustanovenia odseku 2.

Ak bol návrh na začatie kárneho konania vzatý späť, kárne konanie sa uznesením predsedu kárneho senátu zastaví; o tom sa upovedomí sudca, proti ktorému návrh smeroval, a ak podal návrh na začatie kárneho konania predseda súdu, tiež Ministerstvo spravodlivosti.

Predseda kárneho senátu predvolá na pojednávanie pred kárnym senátom sudcu, proti ktorému sa kárne konanie začalo, a upovedomí ho, že má možnosť nazrieť do výsledkov predbežného prejednania návrhu. Súčasne mu oznámi zloženie kárneho senátu, poučí ho o práve odmietnuť členov kárneho senátu a o práve zvoliť si obhajcu z radov sudcov.

Predseda kárneho senátu upovedomí tiež orgán, ktorý navrhol začatie kárneho konania, o určenom pojednávaní pred kárnym senátom, pokiaľ sám ako predseda senátu nepodal návrh podľa § 6.

Predvolanie treba doručiť sudcovi najmenej osem dní pred pojednávaním kárneho senátu.

Predseda kárneho senátu si tiež vyžiada od závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia na pracovisku obvineného sudcu vyjadrenie ku kárnej veci, ktorá sa má prejednávať.

Sudca, proti ktorému sa začalo kárne konanie, môže zo závažných dôvodov odmietnuť ktoréhokoľvek člena kárneho senátu, a to najneskoršie pred začatím pojednávania kárneho senátu.

O dôvodnosti odmietnutia rozhodne kárny senát bez účasti odmietnutého člena, namiesto ktorého povolá predseda súdu, alebo ak je odmietnutý, jeho zástupca, iného sudcu, ktorý je za člena kárneho senátu určený. Ak nemôže kárny senát krajského súdu vzhľadom na odmietnutie sudcov kárnu vec prejednať, prejedná ju a rozhodne kárny senát Najvyššieho súdu alebo určí kárny senát iného krajského súdu, aby vec prejednal a rozhodol.

Na začiatku prejednávania veci pred kárnym senátom prednesie člen senátu podaný návrh na začatie kárneho konania a uznesenie kárneho senátu o ňom a podá zprávu o stave veci, najmä o výsledkoch prejednania návrhu v prípravnom konaní (§ 8). Potom sa vyslúchne sudca, proti ktorému sa kárne konanie začalo, a udelí sa slovo obhajcovi, ktorého si sudca zvolil. Orgán, ktorý navrhol začatie kárneho konania, alebo jeho zástupca má právo sa kedykoľvek k veci vyjadriť. Podľa potreby sa vykonajú dôkazy.

Po záverečnej porade vyhlási predseda kárny výmer kárneho senátu s podstatnými dôvodmi.

O pojednávaní spíše zapisovateľ zápisnicu.

Odpis kárneho výmeru kárneho senátu treba doručiť sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie viedlo, a orgánu, ktorý návrh na začatie kárneho konania podal; ak podal návrh na začatie kárneho konania predseda súdu, zašle sa odpis kárneho výmeru kárneho senátu tiež Ministerstvu spravodlivosti.

Proti kárnemu výmeru kárneho senátu zriadeného na krajskom súde môže sa sudca, proti ktorému sa kárne konanie viedlo, ako aj orgán, ktorý návrh na začatie kárneho konania podal, odvolať ku kárnemu senátu na Najvyššom súde, a to do 15 dní odo dňa doručenia kárneho výmeru; inak proti uzneseniu kárneho senátu krajského súdu niet opravného prostriedku.

Odvolanie sa musí odôvodniť.

Na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia §§ 11 až 14.

Proti kárnemu výmeru a uzneseniu kárneho senátu Najvyššieho súdu niet opravného prostriedku.

Ak dôjde kárny senát v kárnom konaní k názoru, že trest, ktorý možno v kárnom konaní uložiť, by bol nedostačujúci, alebo že sudca sa vzhľadom na previnenie, pre ktoré sa začalo kárne konanie, na svoj úrad nehodí, predloží vec ministrovi spravodlivosti na posúdenie, či by nemal byť vykonaný návrh na odvolanie sudcu z funkcie.

Ak zistí kárny senát v konaní sudcu znaky trestného činu, oznámi to generálnemu prokurátorovi; súčasne podá o tom zprávu ministrovi spravodlivosti.

Ak zistí kárny senát v konaní sudcu priestupok, vykoná príslušné oznámenie.

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 kárny senát konanie uznesením preruší; pritom sa použijú ustanovenia § 9 ods. 2 a 3.

Kárne konanie sa nevykoná, ak bol sudca odvolaný alebo ak bolo jeho vzdanie sa funkcie prijaté.

Ak bol sudcovi uložený právoplatne trest v trestnom konaní, nemožno mu pre ten istý čin uložiť kárny trest; to isté platí, ak bol pre ten istý čin uložený sudcovi trest v trestnom konaní správnom.

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 kárny senát konanie uznesením zastaví. Uznesenie o zastavení kárneho konania sa doručí sudcovi, proti ktorému sa kárne konanie začalo, ďalej orgánu, ktorý začatie kárneho konania navrhol, a ak nenavrhol začatie kárneho konania minister spravodlivosti, tiež Ministerstvu spravodlivosti.

Kárny trest právoplatne uložený vykoná predseda súdu, na ktorom kárne odsúdený sudca pôsobí; ak ide o predsedu súdu, vykoná kárny trest predseda súdu vyššej stolice.

Kárny trest sa vykoná doručením písomného opatrenia do rúk kárne odsúdeného sudcu.

Po uplynutí jedného roku od právoplatnosti posledného rozhodnutia o kárnom potrestaní sa hľadí na sudcu akoby kárne potrestaný nebol.

Ustanovenia tohto zákona platia i pre pokračovanie v konaní vo veciach doteraz neskončených.

Platnosť strácajú, pokiaľ ide o sudcov ľudových a krajských súdov, ustanovenia §§ 17 až 22 zákona č. 67/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov (sudcovského zákona).

V kárnom konaní proti sudcom ustanoveným podľa doterajších predpisov použijú sa však až do dňa, keď nastúpia na ich miesto sudcovia zvolení, doterajšie ustanovenia o kárnom konaní.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister spravodlivosti.