38/1957 Zb.

Príslušníkom jednej Strany, ktorí vystupujú pred súdmi druhej Strany ako účastníci, pokiaľ sa zdržujú na území jednej zo Strán, nemožno uložiť pod akýmkoľvek označením zloženie zábezpeky za trovy konania len z toho dôvodu, že sú cudzinci alebo že nemajú v tuzemsku ani bydlisko ani pobyt.

Ak bol účastníkovi oslobodenému podľa článku 17 od zloženia žalobnej zábezpeky uložený záväzok na zaplatenie súdnych alebo mimosúdnych trov právoplatným rozhodnutím na území jednej Strany, bude na základe tohto rozhodnutia o trovách, ktoré sa majú nahradiť Strane zvíťazivšej, nariadená na návrh kompetentným súdom na území druhej Strany bezodplatne exekúcia (bude pre ne bezodplatne udelená doložka vykonateľnosti).

Súdnymi trovami v zmysle odseku 1 sú aj trovy potvrdenia, prekladu a overenia podľa článku 19.

K rozhodnutiu podľa odseku 1 náleží aj uznesenie o určení trov.

rozhodnutie, na základe ktorého sa má viesť exekúcia, je doložené potvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti,

je pripojený preklad onej časti rozhodnutia, ktorá určuje výšku trov, ako i preklad listín uvedených pod písmenom a).

Rozhodnutie sa vydá bez predchádzajúceho vypočutia účastníkov. Proti rozhodnutiu sú prípustné opravné prostriedky, ktoré pozná právo platné pre rozhodujúci súd.

Výdavky prekladu uvedeného v odseku 1 písm. b) budú tvoriť súčasť exekučných trov.

O návrhoch podľa článku 18 ods. 1 rozhodujú ľudové súdy (krajské súdy).

Tieto návrhy možno tiež podať:

Ak bude návrh podaný na jednom zo súdov uvedených v odseku 2, bude postúpený kompetentnému súdu druhej Strany.

S návrhom na nariadenie exekúcie (na vyhlásenie vykonateľnosti) môže sa spojiť návrh na vykonanie exekúcie.

Ak ide o vymáhanie dlhovaných súdnych trov, požiada súd, ktorý bol činný v prvej stolici, a to súd Strany, na ktorom vznikla pohľadávka na úhradu trov, príslušný ľudový súd (krajský súd) druhej Strany o vymáhaní trov. Vymáhanie sa vykonáva podľa predpisov platných pre dožiadaný súd. Tento súd sa postará podľa platných ustanovení o poukázaní vymoženej sumy dožadujúcemu súdu.

K dožiadaniu treba pripojiť:

Ustanovenie článku 19 ods. 2 a 3 sa použije i tu.

Táto úprava platí primerane pre vymáhanie poplatkov a trov vzniknutých v konaní pred štátnym notárstvom.

Príslušníkom jednej Strany sa poskytne na území druhej Strany oslobodenie od poplatkov a preddavkov za tých istých podmienok a v tom istom rozsahu ako tuzemcom.

Potvrdenie o osobných pomeroch, ako i pomeroch rodinných, zárobkových a majetkových, vydá kompetentný úrad Strany, na území ktorej má navrhovateľ svoje bydlisko alebo pobyt.

Ak nemá navrhovateľ na území žiadnej zo Strán ani bydlisko, ani pobyt, postačí potvrdenie vydané kompetentným diplomatickým alebo konzulárnym úradom jeho štátu.

Justičný úrad, ktorý rozhoduje o návrhu na oslobodenie od poplatkov a preddavkov, môže požiadať o ďalšie objasnenie úrad, ktorý potvrdenie vydal.

Príslušník jednej Strany, ktorý chce navrhnúť oslobodenie od poplatkov a preddavkov na justičnom úrade druhej Strany, môže tento návrh vyhlásiť do zápisnice na justičnom úrade príslušnom podľa jeho bydliska alebo pobytu. Tento úrad zašle zápisnicu spolu s potvrdením podľa článku 23 ods. 1 a ostatnými dokladmi navrhovateľom predloženými kompetentnému justičnému úradu druhej Strany.

Zároveň so žiadosťou o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov môže sa podať do zápisnice návrh na začatie príslušného konania.

Spôsobilosť osoby na právne úkony sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej osoba je príslušníkom.

Pre vyhlásenie osoby za mŕtvu alebo vo veciach konania o dôkaze smrti (o zistení času smrti) je kompetentný súd Strany, ktorej príslušníkom bola osoba v čase, keď podľa posledných zpráv ešte bola nažive.

Súd jednej Strany môže vyhlásiť príslušníka druhej Strany za mŕtveho

Vyhlásenie nezvestného za mŕtveho sa spravuje právom Strany, ktorej príslušníkom bol v čase, keď podľa posledných zpráv bol ešte nažive.

Právoplatné rozhodnutia súdov jednej Strany v manželských veciach sú účinné na území druhej Strany bez uznávacieho konania, ak v čase, keď nastala právoplatnosť rozhodnutia, bol aspoň jeden z manželov príslušníkom Strany, na území ktorej sa nachádza rozhodujúci súd a žiadny súd na území druhej Strany už predtým vo veci samej právoplatne nerozhodol.

Ustanovenie odseku 1 sa použije aj na rozhodnutia vydané predtým, než táto zmluva nadobudne účinnosť.

Otázku, či dieťa pochádza z manželstva, treba rozhodnúť podľa právneho poriadku Strany, ktorej občianstvo dieťa získalo narodením.

Právne pomery medzi dieťaťom narodeným mimo manželstva a jeho matkou na strane jednej a otcom na strane druhej sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej občianstvo dieťa získalo narodením.

Na zapretie a zistenie otcovstva je kompetentný súd Strany, ktorej právny poriadok je rozhodný podľa článku 28 a 29. Ak majú navrhovateľ i odporca (žalobca a žalovaný) svoje bydlisko na území tej istej Strany, je i súd tejto Strany kompetentný.

Pre poručenstvo a opatrovanstvo nad príslušníkmi Strán sú, pokiaľ ďalej nie je ustanovené niečo iné, kompetentné úrady Strany, ktorej príslušníkom je chránenec.

Právny pomer medzi poručníkom alebo opatrovníkom na strane jednej a chránencom na strane druhej sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej úrad ustanovil poručníka alebo opatrovníka.

Ak sú potrebné poručenské a opatrovanské opatrenia v záujme osoby, ktorej bydlisko, pobyt alebo imanie je na území druhej Strany, upovedomí úrad tejto Strany bez odkladu úrad kompetentný podľa článku 31 ods. 1.

V naliehavých prípadoch môže úrad druhej Strany urobiť opatrenie sám, musí však bez odkladu upovedomiť úrad kompetentný podľa článku 31 ods. 1. Takéto opatrenia zostanú v platnosti až do iného rozhodnutia tohto úradu.

Úrad kompetentný podľa článku 31 ods. 1 môže previesť poručenstvo alebo opatrovanstvo na úrad druhej Strany, ak chránenec má na území tejto Strany bydlisko, pobyt alebo imanie. Prenesenie sa stane účinným, keď dožiadaný úrad výslovne poručenstvo alebo opatrovanstvo prevezme a o tom dožadujúci úrad upovedomí.

Úrad, ktorý sa stal kompetentným podľa odseku 1, vedie poručenstvo alebo opatrovanstvo podľa zákonov svojho štátu. Použije však, pokiaľ ide o spôsobilosť k právam a povinnostiam alebo o spôsobilosť na právne úkony, práva Strany, ktorej príslušníkom je chránenec. Na rozhodnutia, ktoré sa týkajú osobného stavu, nie je oprávnený; môže však udeliť privolenie, ktoré je potrebné podľa domovského práva chránenca na uzavretie manželstva.

Osvojenie alebo jeho zrušenie sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je osvojiteľ v čase osvojenia alebo jeho zrušenia.

Ak je dieťa príslušníkom druhej Strany, treba zadovážiť aj privolenia, ktoré sú potrebné podľa práva tejto Strany.

Ak je dieťa osvojované manželmi, z ktorých jeden je príslušníkom jednej Strany, druhý potom príslušníkom druhej Strany, musí osvojenie alebo jeho zrušenie byť v súlade s ustanoveniami platnými na území oboch Strán.

Kompetentným na konanie o osvojení alebo o jeho zrušení je úrad Strany, ktorej príslušníkom je osvojiteľ v čase osvojenia alebo jeho zrušenia. V prípade odseku 3 je príslušným úrad, v obvode ktorého manželia majú alebo naposledy mali svoje spoločné bydlisko alebo svoj obvyklý pobyt.

Strany sa zaväzujú, že si zašlú výpisy z matrík, vzťahujúce sa na zápisy vykonané o príslušníkoch druhej Strany po dni účinnosti.

Ak vykonajú matričné úrady (stavovské úrady) jednej Strany dodatočné zápisy alebo opravy, ktoré sa týkajú osobného stavu príslušníka druhej Strany, zašle sa druhej Strane overený výpis z matriky s dodatočnou zmenou alebo opravou.

Výpisy treba vystaviť a zasielať bez prekladu a zadarmo každý tretí mesiac.

Matričné úrady (stavovské úrady) oboch Strán zašlú na žiadosť justičných a iných úradov druhej Strany žiadané výpisy pre úradnú potrebu bez poplatkov a bez dávok.

Žiadosti príslušníkov jednej Strany o vystavenie a zaslanie výpisov z matrík možno zasielať priamo na matričný úrad (stavovský úrad) druhej Strany.

Všetky výpisy z matrík sa zasielajú cestou diplomatickou.

Príslušníci jednej Strany sú čo do spôsobilosti urobiť alebo zrušiť závet o majetku, ktorý je na území druhej Strany alebo o práve, ktoré sa tam má uplatniť, ako i čo do spôsobilosti nadobúdať dedičským právom majetok alebo práva, postavení naroveň príslušníkom druhej Strany, žijúcim na jej území. Imanie a práva prechádzajú na ne za rovnakých podmienok ako na vlastných príslušníkov druhej Strany, žijúcich na jej území.

Osvedčenia o právnych pomeroch dedičských, najmä potvrdenie o nadobudnutí dedičstva (dedičská listina) alebo osvedčenie vykonávateľa závetu, ktoré vydalo štátne notárstvo jednej Strany, tvorí dôkaz o týchto skutočnostiach i na území druhej Strany.

Príslušníci jednej Strany, ktorí uplatňujú na území druhej Strany nároky z dedičského práva, musia mať dedičskú spôsobilosť tak podľa právneho poriadku, ktorý je rozhodný pre právne pomery dedičské (článok 40), ako i podľa právneho poriadku Strany, ktorej sú príslušníkmi.

Právne pomery dedičské sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti.

Právne pomery dedičské sa spravujú čo do imania, o ktorom podľa práva platného v mieste, kde je imanie, nemôžu voľne robiť posledný poriadok ani tuzemci, právnym poriadkom Strany, na území ktorej je také imanie.

Pokiaľ podľa zákonov Strán pripadá dedičstvo štátu, pripadne hnuteľné dedičstvo štátu, ktorého príslušníkom je poručiteľ v čase smrti, nehnuteľné dedičstvo potom štátu, na území ktorého je nehnuteľnosť.

Forma závetu sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je poručiteľ v čase, keď závet robí. Stačí však, ak sa urobí zadosť zákonom miesta, kde sa závet robí. To platí aj pre zrušenie závetu.

Spôsobilosť urobiť alebo zrušiť závet sa spravuje právom Strany, ktorej príslušníkom je poručiteľ v čase, keď robí prejav vôle. Toto právo je tiež rozhodné pre určenie, aké druhy poriadku pre prípad smrti sú prípustné.

Význam vád vôle pri robení alebo zrušení závetu sa posudzuje podľa práva Strany, ktorej bol poručiteľ príslušníkom v čase prejavu vôle.

Opatrenia, ku ktorým sú justičné úrady a iné úrady povolané pri úprave dedičstva, vykonajú bez ujmy ustanovenia odseku 4 úrady Strany, príslušníkom ktorej bol poručiteľ v čase, keď zomrel.

Ak ide o nehnuteľné dedičstvo, ako aj o dedičstvo, o ktorom je dané osobitné ustanovenie v článku 40, sú pre prejednanie týchto dedičstiev príslušné justičné úrady Strany, na území ktorej sa dedičstvo nachádza.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne i pre žaloby, ktorých predmetom sú nároky z dedičského práva.

Ak je celé dedičstvo po príslušníkovi jednej Strany na území Strany druhej, prejedná ho na návrh dediča alebo odkazovníka, ak s tým súhlasia všetci dedičia, kompetentný justičný úrad druhej Strany namiesto justičného úradu uvedeného v odseku 1.

Ak zomrie na území jednej Strany príslušník Strany druhej, upovedomí kompetentný úrad bez odkladu diplomatický alebo konzulárny úrad druhej Strany o úmrtí a oznámi mu, čo je známe o dedičoch a o ich bydlisku alebo pobyte, o rozsahu a cene dedičstva, ako aj o tom, či tu je a či nie je závet. To isté platí, ak sa dozvie kompetentný úrad o tom, že príslušník druhej Strany, ktorý zomrel mimo územia Strán, zanechal imanie v tuzemsku.

Ak sa dozvie diplomatický alebo konzulárny úrad o úmrtí prv, je povinný o ňom upovedomiť justičný úrad kompetentný na zabezpečenie dedičstva.

Vo všetkých dedičských veciach, ktoré sa vyskytnú na území jednej Strany, sú členovia diplomatického alebo konzulárneho úradu oprávnení vlastných štátnych príslušníkov, pokiaľ sú neprítomní a si neustanovili iného splnomocnenca, zastupovať pred justičnými a inými úradmi; osobitné plnomocenstvo nie je potrebné.

Ak zomrie príslušník jednej Strany, keď cestuje na územie druhej Strany a nemal tam ani svoje bydlisko, ani svoj obvyklý pobyt, budú veci, ktoré doniesol pre vlastnú potrebu, odovzdané na ďalšie opatrenie bez ďalšieho konania diplomatickému alebo konzulárnemu úradu.

Na otvorenie alebo vyhlásenie závetu je príslušný justičný úrad Strany, na území ktorej sa závet nachádza. Domovskému justičnému úradu poručiteľa treba zaslať odpis závetu a zápisnice o jeho stave a obsahu, prípadne i o jeho otvorení a vyhlásení; na požiadanie treba zaslať i prvopis listiny.

Justičné a iné úrady Strán vykonajú podľa svojho práva opatrenia, ktoré sú nutné na zabezpečenie alebo správu dedičstva, ktoré na ich území zanechal príslušník druhej Strany. Príslušný je justičný alebo iný úrad, v obvode ktorého je dedičstvo alebo jeho prevažná časť.

O opatreniach, ktoré boli vykonané podľa odseku 1, treba bez odkladu upovedomiť diplomatický alebo konzulárny úrad, ktorý môže pri týchto opatreniach spolupôsobiť. Opatrenia, ktoré boli vykonané podľa odseku 1, alebo ktoré sú inak potrebné, môžu sa na návrh diplomatického alebo konzulárneho úradu pozmeniť, odložiť alebo zrušiť.

Na dožiadanie justičného alebo iného kompetentného úradu (článok 43) musia byť opatrenia, ktoré boli vykonané podľa odseku 1, zrušené.

Ak pripadne hnuteľné dedičstvo alebo výťažok dosiahnutý predajom hnuteľných kusov dedičských po prejednaní dedičstva dedičom, ktorí sa zdržujú na území druhej Strany, odovzdá sa dedičstvo alebo výťažok z neho diplomatickému alebo konzulárnemu úradu.

Podmienkou toho je, že

Rozhodnutia v občianskoprávnych veciach a veciach rodinného práva, ktoré boli vydané na území jednej Strany, budú uznané na území druhej Strany, pokiaľ sú rozhodnutiami o majetkovoprávnych nárokoch a sú vydané po tom, keď táto Zmluva nadobudla účinnosť.

Na žiadosť ministra spravodlivosti jednej Strany môže minister spravodlivosti druhej Strany uznať právoplatné majetkovoprávne rozhodnutia, ktoré boli vydané v dobe medzi 8. májom 1945 a dňom, keď táto Zmluva nadobudne účinnosť.

O exekúcii na základe rozhodnutí uvedených v odsekoch 1 a 2 platia ustanovenia článkov 51 a nasl.

Právoplatným rozhodnutím v zmysle článku 49 sú postavené naroveň právoplatné rozhodnutia súdov rozhodcovských, ako i pokonávky pred nimi uzavreté, ak bola aspoň jednou zo Strán konania právnická osoba, ktorá má sídlo na území jednej zo Strán.

Za právoplatné rozhodnutie v zmysle článku 49 sa považuje i také rozhodnutie trestného súdu o občianskoprávnych nárokoch poškodeného.

Rozhodnutia justičných úradov jednej Strany, ktoré možno uznať na území druhej Strany podľa ustanovení článku 49, budú tam považované za vykonateľné.

So súdnymi pokonávkami, s právoplatnými rozhodnutiami rozhodcovských súdov, ako i s pokonávkami pred nimi uzavretými (článok 50 ods. 1) a s vykonateľnými listinami sa nakladá rovnako, ako s rozhodnutiami justičných úradov.

O nariadení exekúcie (o udelení doložky o vykonateľnosti alebo o vyhlásení vykonateľnosti) a o exekúcii platia inak predpisy Strany, na území ktorej sa konanie vykonáva.

O návrhu na nariadenie exekúcie (na udelenie doložky o vykonateľnosti alebo na vyhlásenie vykonateľnosti) rozhoduje kompetentný justičný úrad Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať.

Návrh treba podať buď na justičnom úrade, ktorý o veci rozhodol v prvej stolici, alebo na justičnom úrade, ktorý je kompetentný návrh vybaviť vo veci samej. Návrh podaný na súde prvej stolice bude postúpený justičnému úradu kompetentnému na rozhodnutie vo veci samej.

Náležitosti návrhu sa spravujú zákonmi Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať.

K návrhu treba pripojiť overený preklad.

úplné vyhotovenie rozhodnutia s osvedčením právoplatnosti,

prvopisy alebo overené odpisy listín, z ktorých je zjavné, že dlžníkovi, ktorý nevstúpil do konania, bolo včas a v náležitej forme doručené predvolanie alebo iné úradné oznámenie o začatí konania,

overený preklad listín uvedených pod písmenami a) a b).

Ak má justičný úrad pri vybavovaní návrhu na nariadenie exekúcie (na udelenie doložky o vykonateľnosti alebo na vyhlásenie vykonateľnosti) nejaké pochybnosti, môže navrhovateľa vyzvať, aby sa vyjadril, alebo mu uložiť, aby odstránil nedostatky návrhu; môže o návrhu vypočuť aj dlžníka a požiadať o objasnenie justičný úrad, ktorý rozhodnutie vydal.

Dlžník môže uplatniť na justičnom úrade, ktorý rozhoduje o nariadení exekúcie (o udelení doložky o vykonateľnosti alebo o vyhlásení vykonateľnosti) i námietky proti jeho prípustnosti a proti nároku zistenému v rozhodnutí, pokiaľ je to prípustné podľa práva Strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané.

justičné úrady Strany, na území ktorej sa rozhodnutie vydalo, neboli kompetentné podľa zákonov Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať,

dlžník nevstúpil do konania a ani jemu, ani jeho splnomocnencovi nebolo včas doručené predvolanie alebo iné úradné oznámenie o začatí konania alebo ak sa stalo tak len verejnou vyhláškou alebo spôsobom, ktorý sa odchyľuje od ustanovení o právnom styku, ktoré sú obsiahnuté v tejto Zmluve,

rozhodnutie je v rozpore s právoplatným rozhodnutím vydaným skôr medzi tými istými účastníkmi a o tom istom nároku, ktoré vydal justičný úrad Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať. Toto ustanovenie však neplatí, ak rozhodnutie, ktoré sa má vykonať, sa vydalo za takých podmienok, za ktorých možno žiadať o zmenu právoplatného rozhodnutia podľa práva justičného úradu, ktorý o návrhu rozhoduje.

O výpočte a o vymáhaní trov spojených s exekúciou platia rovnaké predpisy, ktoré platia pre exekúciu podľa rozhodnutia tuzemských justičných úradov.

veci, ktoré boli získané extradičným trestným činom, ako aj protihodnotu za ne získanú,

veci, súvisiace s extradičným trestným činom,

veci, ktoré môžu mať význam ako dôkazné prostriedky v trestnom konaní, a to i v prípade, že k vydaniu páchateľa nedôjde pre jeho smrť, útek alebo z iného dôvodu.