45/1957 Zb.

Účelom zlepšovacích návrhov je dosiahnuť vyššiu a hospodárnejšiu výrobu, zlepšenie akosti výrobkov, práce alebo služieb, zvýšenie sociálnej a kultúrnej starostlivosti o pracujúcich zdokonaľovaním výrobných prostriedkov a pracovných spôsobov alebo ich lepším využitím.

Za zlepšovacie návrhy sa považujú najmä návrhy výrobnotechnickej, organizačnotechnickej a organizačnohospodárskej povahy, ktoré umožňujú zdokonaľovať známu techniku, technológiu, projekciu, skúšobné a výskumné metódy, ako aj výrobky, alebo účinnejšie využívať zariadenia, suroviny, materiály, palivá, pracovné sily, energie, výrobné plochy a iné zdroje, alebo zhospodárniť investičnú výstavbu, alebo zlepšiť bezpečnosť a ochranu práce, bezpečnosť prevádzky, sústavu riadenia, zásobovania, evidencie, technické normy a pod.

Ak bol podaný v tom istom podniku zlepšovací návrh zhodný so skôr odmietnutým návrhom iného zlepšovateľa, považuje sa takýto návrh za púhe upozornenie na možnosť využitia skôr odmietnutého návrhu. Ak dôjde k zavedeniu návrhu, trebárs i z iného podnetu, má pôvodný zlepšovateľ nárok na odmenu. Osobe, ktorá upozornila na možnosť využitia návrhu, sa vyplatí odmena podľa § 23 ods. 3.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na zlepšovacie návrhy podané po uplynutí 3 rokov odo dňa, keď bol pôvodný zlepšovací návrh odmietnutý. Po uplynutí tejto lehoty sa k pôvodnému zlepšovaciemu návrhu neprihliada.

Nariadenie užíva, pokiaľ z povahy veci neplynie niečo iné, výraz „podnik“ i pre iné hospodárske organizácie a pre organizácie rozpočtové a výraz „zlepšovateľ“ i pre toho, kto na svojom zlepšení pracuje alebo kto zlepšovací návrh ešte len prihlásil.

Podniky, ktoré určia v smerniciach vedúci ústredných úradov a orgánov, sú povinné zriadiť útvary pre vynálezectvo a zlepšovateľstvo v rozsahu primeranom k ich úlohám.

Zlepšovacie návrhy sa podávajú zásadne písomne. Ak nie je zlepšovateľ vstave podať návrh písomne, poskytne mu podnik pomoc spísaním zlepšovacieho návrhu.

Návrh musí obsahovať opis, ku ktorému sa pripojí, ak je to potrebné, dotyčný výkres. V opise sa objasní, aký doterajší spôsob práce alebo aké pracovné prostriedky sa doteraz používali, ich nevýhody a navrhované spôsoby zlepšenia.

Ak sa dotýka zlepšovací návrh platnej technickej normy, alebo ak vytvára podmienky pre vypracovanie a vyhlásenie novej technickej normy, uvedie zlepšovateľ i túto okolnosť, ak je mu známa.

Všetky došlé zlepšovacie návrhy musia sa zapísať do denníka, ktorý sa vedie podľa vzoru vydaného Úradom. O zápise návrhu do denníka sa vydá zlepšovateľovi písomné potvrdenie. Denník sa musí zviazať a riadne stránkovať.

Ak podá zlepšovací návrh niekoľko zlepšovateľov a v ňom neuvedú, aký podiel prislúcha každému z nich, majú voči podniku nárok na odmenu rovnakým dielom.

Zlepšovací návrh sa podáva u toho podniku alebo jeho zložiek, ktorého odboru práce alebo prevádzky sa návrh týka; ak ide o zlepšenie z administratívneho odboru, podáva sa návrh u toho podniku, ktorý je podľa platných právnych predpisov oprávnený zlepšenie zaviesť.

Kto je v pracovnom pomere, je povinný prihlásiť zlepšovací návrh v podniku, v ktorom je zamestnaný, ak sa týka návrh práce alebo prevádzky tohto podniku.

Ak nie je podnik, ktorému zlepšovací návrh došiel, kompetentný, postúpi návrh bez meškania kompetentnému podniku.

Ak nie je zlepšovací návrh technicky jasný alebo úplný, vyzve podnik zlepšovateľa, aby návrh v určenej lehote technicky objasnil alebo doplnil.

Ak vyhovie zlepšovateľ výzve uvedenej v odseku 1 až po určenej lehote, považuje sa návrh za podaný dňom, keď došlo objasnenie alebo doplnenie.

Došlý zlepšovací návrh podrobí podnik vyšetreniu, či je prospešný, či vyhovuje požiadavkám bezpečnosti pri práci, alebo či sú ním dané predpoklady na zmenu, doplnenie, revíziu alebo zrušenie, alebo na vypracovanie novej normy. Do 30 dní od dôjdenia, prípadne doplnenia zlepšovacieho návrhu musí podnik oznámiť zlepšovateľovi, či návrh zavedie alebo či jeho zavedenie odmieta, alebo či bude treba o zlepšovacom návrhu konať obsiahlejšie vyšetrenie, alebo že návrh vyskúša. Rozhodnutie podniku, ktorým sa odmieta zavedenie zlepšovacieho návrhu, musí sa oznámiť zlepšovateľovi písomne s podrobným vecným odôvodnením.

Ak je potrebné návrh vyskúšať, urobí podnik bezodkladne opatrenie na vykonanie dotyčných skúšok a upovedomí o tom zlepšovateľa, ktorému navrhne dohodu o spolupráci pri skúšaní. Skúšanie návrhu bez spolupráce zlepšovateľa je možné len vo zvlášť odôvodnených prípadoch.

Ak podnik zistí, že zlepšovací návrh je prospešný, zabezpečí jeho zavedenie a okrem prípadov, keď vypracovaním návrhu bola splnená pracovná úloha (§ 21 ods. 3), urobí všetky opatrenia na uzavretie dohody o využití a odmene so zlepšovateľom.

Konanie o podstatných bodoch dohody, najmä o spolupráci zlepšovateľa na skúšaní alebo zavedení návrhu, o spôsobe určenia odmeny a čase jej zročnosti, sa musí ukončiť najneskoršie do 15 dní odo dňa oznámenia, že podnik návrh zavedie.

Súhlas s uzavretím dohody zo strany podniku je platný a záväzný, ak ho dal pracovník na to oprávnený (vedúci alebo jeho zástupca).

Ak je zlepšovateľ, s ktorým sa uzaviera dohoda, vedúcim podniku, zastupuje podnik pri konaní o uzavretí dohody nadriadený orgán.

Dohoda obsahuje najmä ustanovenie o spolupráci zlepšovateľa pri vypracovaní výkresov a prototypu, o skúšaní a zavádzaní návrhu a účasti zlepšovateľa pri ňom, o výške odmeny, o čase a spôsobe jej zročnosti.

Ak bol na predmet zlepšovacieho návrhu udelený patent, uzavrie podnik s pôvodcom zmluvu podľa § 3 zákona, ktorá nahradí dohodu o využití a odmene. Vyplatené sumy sa započítajú do odmeny za využitie vynálezu.

Ak podnik odmietol zaviesť zlepšovací návrh preto, že nepovažuje zavedenie návrhu za prospešné a účelné, môže zlepšovateľ požiadať nadriadený orgán, aby preskúmal stanovisko podniku. Žiadosť sa podáva v lehote 30 dní odo dňa, keď bolo doručené odmietnutie zavedenia návrhu prostredníctvom podniku, ktorý o návrhu rozhodol. Podnik je povinný, ak nevyhovie sám žiadosti, predložiť žiadosť v lehote 30 dní od jej podania nadriadenému orgánu na preskúmanie; rozhodnutie tohto orgánu je konečné.

Zavedenie zlepšovacieho návrhu sa zabezpečí:

Národné podniky alebo iné hospodárske organizácie určia alebo zriadia podľa smerníc ústredných úradov alebo orgánov strediská alebo iné útvary, ktorých úlohou bude najmä zhotovovať skúšobné vzory, zoznamovať podniky s vyskúšanými zlepšovacími návrhmi a predvádzať im ich použitie.

V priebehu zavádzania zlepšovacieho návrhu alebo v lehote určenej smernicami ústredného úradu vykoná podnik zmeny v technicko-hospodárskych normách, v technickej dokumentácii (technologické postupy, výkresy a pod.) a kalkulácii alebo dá podnet na takéto zmeny.

Ak nie je zavedenie návrhu v súlade s technickou normou alebo s iným právnym predpisom, možno návrh zaviesť až vtedy, keď dôjde k zmene týchto predpisov, ktoré zavedenie návrhu pripúšťajú.

Vyskúšané zlepšovacie návrhy, ktoré majú význam pre ďalšie podniky, sú podniky povinné odovzdať do 30 dní po vyskúšaní nadriadeným orgánom a tiež inak sa postarať o ich využitie v ďalších podnikoch.

Za zabezpečenie rozšírenia zlepšovacieho návrhu sú zodpovedné orgány nadriadené podniku, ktorý prvý uzavrel so zlepšovateľom dohodu o využití a odmene alebo návrh zaviedol.

Podniky, ktorým došiel zlepšovací návrh k využitiu rozšírením, sú povinné prejednať návrh, akoby bol v podniku priamo prihlásený.

Návrhy celoštátneho významu uverejňuje urýchlene Ústav pre technické a ekonomické informácie v Zbierke zlepšovacích návrhov.

Spôsob odovzdávania návrhov, ich rozširovanie, prejednávanie a evidenciu určia v smerniciach pre svoju pôsobnosť ústredné úrady a orgány.

Podnik, ktorý zaviedol návrh mu odovzdaný na rozšírenie alebo uverejnený v publikáciách určených pre rozširovanie zlepšovacích návrhov, je povinný do 30 dní podať o tom zprávu nadriadenému orgánu, ktorý je zodpovedný za rozšírenie zlepšovacieho návrhu, a zlepšovateľovi. Podnik je tiež povinný oznámiť nadriadenému orgánu výšku vyplatenej odmeny.

Nárok na odmenu vzniká po zavedení zlepšovacieho návrhu.

Odmena prislúcha aj v tom prípade, keď predmet zlepšovacieho návrhu bol už zavedený z popudu zlepšovateľa a s vedomím podniku pred podaním zlepšovacieho návrhu, pokiaľ návrh bol podaný do 3 mesiacov po zavedení.

Nárok na odmenu neprislúcha, ak splnil zlepšovateľ vypracovaním zlepšovacieho návrhu úlohu, ktorá mu bola uložená plánom práce alebo pracovným rozkazom, a úloha bola splnená spôsobom nepresahujúcim medze daných technických pokynov, smerníc alebo podmienok.

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na zlepšovacie návrhy, ktorými bola vyriešená vyhlásená tematická úloha.

Odmena za využitie zlepšovacieho návrhu sa dojednáva podľa smerníc o odmenách za zlepšovacie návrhy (§ 32 ods. 2 zákona).

Ak sa zavedie zlepšovací návrh nielen v podniku, ktorý uzavrel so zlepšovateľom dohodu, ale aj v iných podnikoch, má zlepšovateľ nárok na odmenu, o ktorej sa dohodne s podnikmi, ktoré návrh zaviedli, prípadne s ich nadriadeným orgánom.

Nárok na odmenu za využitie návrhu, v ďalších podnikoch neprislúcha, ak bol návrh v nich zavedený po uplynutí 3 rokov odo dňa, keď bol návrh zavedený v prvom podniku.

Ak má zlepšovací návrh za následok zmenu platnej výkonovej normy, má zlepšovateľ, pokiaľ pracuje na úlohách dotknutých návrhom, nárok na doplatok, ktorý sa rovná rozdielu sadzieb medzi novou a starou výkonovou normou, a to po čas 6 mesiacov po sebe idúcich odo dňa zavedenia novej výkonovej normy. Ak je návrh dielom niekoľkých zlepšovateľov, má každý z nich nárok na doplatok len v tom pomere, v akom sa podieľali na vypracovaní návrhu tí, ktorí pracujú na úlohách dotknutých návrhom.

Pracovníka, ktorému prislúcha nárok na doplatok podľa odseku 1, možno preložiť na inú prácu len z osobitných dôvodov a ak s tým súhlasí príslušný odborový orgán. V prípade preloženia prislúcha mu primeraná náhrada. Pre dohodu o výške náhrady platia rovnaké zásady ako pre dohodu o odmene (§ 31 zákona).

Pracovník, ktorý na svojom pracovisku z vlastného podnetu zaviedol cudzie zlepšenie, má nárok na doplatok po čas o 1 mesiac dlhší, než je čas potrebný na zapracovanie.

Doplatok podľa odsekov 1 a 3 sa vypláca až do výšky mzdy zlepšovateľa alebo toho, kto zaviedol cudzie zlepšenie na svojom pracovisku, za čas, za ktorý je doplatok vyplácaný.

Za priamu účasť na zavedení a rozšírení zlepšovacieho návrhu prislúcha účastníkovi odmena primeraná významu návrhu, stupňu pomoci a pracovného úsilia.

Tiež vedúcim pracovníkom podnikov, cechov a dielní, ktorí sa pričinili o urýchlené zavedenie zlepšovacích návrhov, prislúcha odmena primeraná významu návrhov, stupňu pomoci a pracovného úsilia.

Pracovníkovi, ktorý upozorní na možnosť využitia zlepšovacieho návrhu zavedeného v inom podniku, prislúcha odmena, ak dôjde k využitiu návrhu na jeho upozornenie; odmena neprislúcha, ak má pracovník za povinnosť sledovať a navrhovať zavádzanie novej techniky alebo nových pracovných metód.

Výšku odmeny určí vedúci podniku; ak ide o vedúceho podniku, rozhoduje o výške odmeny nadriadený orgán.

Zlepšovateľovi, s ktorým sa uzavrela dohoda o využití a odmene, vydá podnik do 15 dní odo dňa zavedenia návrhu zlepšovateľské osvedčenie s uvedením očakávaných ekonomických výsledkov; vzor tohto osvedčenia vydá Úrad. Za využitie návrhu v ďalšom podniku rozšírením sa zlepšovateľské osvedčenie nevydáva.

Ak nedôjde k uzavretiu dohody o využití a odmene pre nezhodu v otázke odmeny, predloží podnik svoj návrh odmeny príslušnej odborovej organizácii na vykonanie zmierovacieho konania. Ak sa ani v zmierovacom konaní neodstráni rozpor medzi podnikom a navrhovateľom, rozhodne o odmene na základe žaloby zlepšovateľa súd. O vykonaní zmierovacieho konania môže požiadať i zlepšovateľ.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre odmeny, ktoré prislúchajú zlepšovateľovi za využitie návrhu v ďalších podnikoch.

Ústredná rada odborov určí orgány a spôsob vykonávania zmierovacieho konania.

Náklady zmierovacieho konania uhradzuje podnik (§ 14 ods. 1).

Predseda Úradu sa splnomocňuje, aby určil a vyplatil odmeny za využitie zlepšovacích návrhov mimo územia Československej republiky, ku ktorému došlo do dňa účinnosti tohto nariadenia.

V svojej pôsobnosti určí minister poľnohospodárstva a lesného hospodárstva po dohode s ministrom financií a predsedom Úradu a v spolupráci s príslušnými odborovými sväzmi vyhláškou v Úradnom liste potrebné odchýlky z ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ ide o prihlasovanie, prejednávanie, zavádzanie a rozširovanie návrhov, ako i dojednávanie odmien za ne.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 15. augustom 1957; vykonajú ho všetci členovia vlády.