76/1957 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.03.1958 do 31.12.1982

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.01.03.1958 - 31.12.1982
Obsah
button-close
Čl. I
1.
2.
3.
Čl. II
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:76/1957 Zb.
Názov:Zákon, ktorým sa mení a doplňuje zákon o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom
Typ:Zákon
Dátum schválenia:19.12.1957
Dátum vyhlásenia:31.12.1957
Dátum účinnosti od:01.03.1958
Dátum účinnosti do:31.12.1982
Autor:Národné zhromaždenie Československej republiky
Právna oblasť:
  • Cudzinecký režim
  • Evidencia obyvateľstva
Nachádza sa v čiastke:

35/1957

52/1949 Zb. Zákon o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom.
76
Zákon
z 19. decembra 1957,
ktorým sa mení a doplňuje zákon o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 52/1949 Zb. o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom sa mení a doplňuje takto:
1.
Prvá časť znie:
„Prvá časť
Hlásenie obyvateľstva
§ 1
Hlásenie pobytu
(1)
Podľa tohto zákona je každý povinný hlásiť ohlasovaciemu orgánu (ďalej len „ohlasovňa") začiatok, zmenu a ukončenie pobytu v obci s vedľajšími ohlasovacími údajmi, a to spôsobom, s dokladmi a v lehotách určených vykonávacími predpismi. Pokiaľ tieto predpisy neustanovujú inak, vykonáva sa toto hlásenie na ohlasovacích tlačivách.
(2)
Každý je povinný vykonať všetky hlásenia úplne a pravdivo.
§ 2
Pobyt
Pobytom sa podľa tohto zákona rozumie ako pobyt trvalý (stále bydlisko), tak pobyt prechodný (dočasný pobyt mimo miesta stáleho bydliska).
§ 3
Ohlasovňa
(1)
Ohlasovňou je výkonný orgán miestneho národného výboru.
(2)
Ak to vyžaduje záujem riadnej evidencie obyvateľstva, môžu vykonávacie predpisy určiť za ohlasovňu iný orgán.
(3)
V hlavnom meste Prahe, Bratislave a v Brne je ohlasovňou kompetentný orgán verejnej bezpečnosti.
§ 4
Ubytovatelia
(1)
Ubytovateľom je:
a)
vlastník budovy alebo pozemku, pokiaľ ide o jeho nájomníkov alebo iné osoby, ktoré vo svojej budove alebo na svojom pozemku ubytoval;
b)
nájomník alebo užívateľ bytu alebo inej miestnosti, pokiaľ ide o jeho podnájomníkov alebo iné osoby, ktoré vo svojom byte (svojej miestnosti) ubytoval;
c)
prevádzateľ ubytovacieho zariadenia, ktorý je zodpovedný za prevádzku podniku, ústavu alebo zariadenia poskytujúceho za odplatu či bezodplatne ubytovanie, pokiaľ ide o osoby, ktoré vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval.
(2)
Vykonávacie predpisy určujú, ktoré iné osoby sa považujú za ubytovateľov a kto plní povinnosti ubytovateľa, ktorý v dome nebýva.
§ 5
Povinnosti ubytovateľov
(1)
Ubytovateľ je povinný dbať, aby všetky osoby, ktoré ubytoval, splnili v určenej lehote svoju povinnosť hlásenia pobytu.
Ak neohlási osoba hlásením povinná svoj pobyt v určenej lehote, je ubytovateľ povinný oznámiť to bez meškania ohlasovni alebo kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti.
(2)
Prevádzateľ ubytovacieho zariadenia je ďalej povinný:
a)
viesť domovú knihu a zapisovať do nej bez meškania pri ubytovaní ubytované osoby, keď riadne preukázali svoju totožnosť;
b)
na požiadanie predkladať domovú knihu alebo výpisy z nej kontrolným orgánom;
c)
bez meškania oznámiť kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti osobu, ktorá nepreukázala svoju totožnosť.
§ 6
Výnimky a úľavy
(1)
Ustanovenia prvej časti sa nevzťahujú na osoby ubytované podľa predpisov o ubytovaní vojska.
(2)
Vykonávacie predpisy môžu určiť ďalšie všeobecné výnimky a úľavy. V jednotlivých prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť výnimky (úľavy) Ministerstvo vnútra alebo orgány ním poverené.
(3)
Pokiaľ ide o hlásenie obyvateľstva v pohraničnom území, môže Ministerstvo vnútra stanoviť osobitnú úpravu.
§ 7
Zvláštne hlásenie
(1)
Vykonávacie predpisy môžu určiť, že určitým dňom stratia platnosť všetky hlásenia pobytu alebo hlásenia pobytu niektorých osôb vykonané podľa doterajších predpisov. V takomto prípade sa na účely tohto zákona hľadí na osoby, u ktorých hlásenie pobytu stratilo takto určeným dňom platnosť, ako by ich pobyt v obci sa začal týmto dňom. Pre hlásenie, ktoré treba vykonať v tomto prípade, môžu vykonávacie predpisy určiť osobitné lehoty a určiť spôsob, údaje, doklady a miesto pre hlásenie odchylne od ustanovení tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.
(2)
Vykonávacie predpisy môžu tiež určiť zvláštne hlásenie skutočností, ktoré sú potrebné na účely vojenskej správy.“.
2.
V § 21 na konci sa prečiarkuje časť vety za bodkočiarkou.
3.
§ 22 znie:
„Vykonávacie predpisy
Ministerstvo vnútra vydá po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi vyhláškou v Úřednom liste predpisy na vykonanie tohto zákona.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marcom 1958; vykoná ho minister vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Novotný v. r.

Fierlinger v. r.

Široký v. r.

Barák v. r.