8/1957 Zb.

V československých ozbrojených silách sa zavádza funkcia vojenského zdravotníka.

Funkciu vojenského zdravotníka pre odbor preventívnej a liečebnej starostlivosti môžu vykonávať osoby, ktoré absolvovali jedenásťročnú strednú školu a vojenské zdravotnícke učilište. Funkciu vojenského zdravotníka pre odbor lekárenský môžu vykonávať osoby, ktoré absolvovali zdravotnícku školu, odbor pre lekárenských laborantov, a to podľa učebného plánu určeného Ministerstvom zdravotníctva a doplneného po dohode s Ministerstvom národnej obrany.

Za vojny môžu funkciu vojenského zdravotníka vykonávať aj veterinárski lekári, ktorí absolvovali primeraný výcvik v československých ozbrojených silách, zameraný na úlohy zdravotníckej služby za vojny, a strední zdravotnícki pracovníci štátnej zdravotníckej správy po vojenskoodbornom doškolení.

Úlohou vojenských zdravotníkov pre odbor preventívnej a liečebnej starostlivosti je spolupracovať pri výkone jednotnej, účelnej a hodnotnej zdravotníckej starostlivosti o človeka v rozsahu, ktorí určí Ministerstvo národnej obrany po dohode s ministerstvami vnútra a zdravotníctva, a sústavne zvyšovať zdravotnícku úroveň a zdravotnícke uvedomenie vojakov.

Vojenskí zdravotníci pre odbor lekárenský vykonávajú práce uvedené v § 10 vládneho nariadenia č. 77/1951 Zb. o stredných zdravotníckych pracovníkoch, a starajú sa o zásobovanie jednotiek, pri ktorých sú ustanovení, zdravotníckym materiálom.

Vojenskí zdravotníci sa v práci spravujú predovšetkým ustanoveniami zákona č. 170/1950 Zb. o zdravotníckych povolaniach, a príslušnými vojenskými predpismi.

Vojenský zdravotník odchádzajúci z činnej vojenskej služby môže byť na žiadosť zaradený ako stredný zdravotnícky pracovník do zariadení štátnej zdravotníckej správy podľa platných pracovných a platových predpisov a na základe podmienok, ktoré určí minister zdravotníctva po dohode s ministrom národnej obrany.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho ministri národnej obrany, vnútra a zdravotníctva.