47/1958 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 28.08.1958 - 04.07.1981 | |
| 3. | 05.07.1981 - | 71/1981 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 47/1958 Zb. |
| Názov: | Vyhláška o Dohovore medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 08.08.1958 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.08.1958 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 71/1981 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva |
47
Vyhláška ministra zahraničných vecí
z 8. augusta 1958
o Dohovore medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík
o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom
Dňa 5. októbra 1957 bol v Prahe dojednaný Dohovor medzi Československou republikou
a Sväzom sovietskych socialistických republík o úprave štátneho občianstva osôb s
dvojakým občianstvom.
Národné zhromaždenie prejavilo s Dohovorom súhlas 16. apríla 1958 a prezident republiky
ho ratifikoval 30. júna 1958. Ratifikačné listiny boli vymenené v Moskve 21. júla
1958.
Podľa svojho článku 10 Dohovor nadobudol účinnosť 21. júla 1958.
České znenie Dohovoru sa vyhlasuje v Prílohe Zbierky zákonov.*)
David v. r.
DOHOVOR medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík
o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom
Prezident Československej republiky a Prezídium Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych
socialistických republík,
majú na zreteli, že sa vyskytuje určitý počet osôb, ktoré každá zo Zmluvných strán
podľa svojho zákonodarstva považuje za svojich občanov,
a správajúc sa prianím odstrániť prípady dvojakého štátneho občianstva tým spôsobom,
že si dotyčné osoby zvolia štátne občianstvo na základe dobrovoľnosti,
rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor a vymenovali na ten účel svojich splnomocnencov:
prezident Československej republiky
Dr. Antonína Gregora, I. námestníka ministra zahraničných vecí,
Prezídium Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych socialistických republík
I. T. Grišina, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SSSR v Československej republike,
ktorí si vymenili plnomocenstvá, ktoré boli zistené v dobrej a náležitej forme, a
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, ktoré obidve Zmluvné strany považujú na základe svojho zákonodarstva za svojich
občanov, môžu si podľa tohto Dohovoru zvoliť štátne občianstvo jednej alebo druhej
Zmluvnej strany.
Článok 2
Osoby, na ktoré sa tento Dohovor vzťahuje, ktoré žijú na území jednej zo Zmluvných
strán a ktoré si chcú zvoliť štátne občianstvo druhej Zmluvnej strany, podajú o tom
vyhlásenie zastupiteľskému úradu tejto druhej Zmluvnej strany.
Uvedené osoby, ktoré žijú na území tretieho štátu, podajú vyhlásenie o zvolení štátneho
občianstva zastupiteľskému úradu štátu, ktorého štátne občianstvo si chcú zvoliť.
Na podanie vyhlásenia o zvolení štátneho občianstva sa určuje lehota jedného roku
odo dňa, keď tento Dohovor vstúpi v účinnosť.
Článok 3
Vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva podávajú plnoleté osoby. Za plnoleté osoby
sa podľa tohto Dohovoru považujú osoby, ktoré dovŕšili 18 rokov alebo osoby mladšie,
ak vstúpili do manželstva.
Článok 4
Štátne občianstvo maloletých detí sa spravuje štátnym občianstvom rodičov, ak majú
oba rodičia podľa tohto Dohovoru to isté štátne občianstvo alebo ak žije iba jeden
z rodičov.
Ak má alebo si zvolí jeden z rodičov štátne občianstvo jednej Zmluvnej strany a druhý
má alebo si zvolí štátne občianstvo druhej Zmluvnej strany, štátne občianstvo ich
maloletých detí, majúcich dvojaké štátne občianstvo určuje sa dohodou rodičov, vyjadrenou
ich spoločným vyhlásením. Ak nedôjde k takejto dohode, deti si ponechajú štátne občianstvo
Zmluvnej strany, na území ktorej žijú v deň uplynutia ročnej lehoty uvedenej v článku 2 tohto Dohovoru.
Maloleté deti majúce dvojaké štátne občianstvo, ktorých jeden z rodičov žije na území
jednej Zmluvnej strany a druhý na území druhej Zmluvnej strany, ponechajú si štátne
občianstvo toho z rodičov, ktorý ich má vo výchove, ak o tom nedošlo k inej dohode
medzi rodičmi.
Maloleté deti, ktoré majú dvojaké štátne občianstvo a žijú na území tretieho štátu,
v prípade, že o ich štátnom občianstve nedôjde medzi rodičmi k dohode, ponechajú si
štátne občianstvo Zmluvnej strany, kde mali ony alebo ich rodičia trvalé bydlisko
pred odchodom za hranice.
Maloleté deti, ktorých rodičia buď zomreli alebo majú neznámy pobyt, ponechajú si
štátne občianstvo Zmluvnej strany, na území ktorej žijú v deň skončenia ročnej lehoty
uvedenej v článku 2 tohto Dohovoru.
Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 14 rokov, môžu si podaním vyhlásenia zvoliť štátne
občianstvo jednej zo Zmluvných strán, ak budú chcieť, aby sa voči nim nepoužili vyššie
uvedené ustanovenia tohto článku.
Článok 5
V prípadoch, keď v budúcnosti vznikne dvojaké štátne občianstvo u detí, rozhoduje
o voľbe štátneho občianstva jednej zo Zmluvných strán dohoda rodičov oznámená ich
spoločným vyhlásením pri zápise narodenia dieťaťa do matriky. Ak nedôjde k takejto
dohode, bude mať dieťa štátne občianstvo Zmluvnej strany, na území ktorej sa narodilo;
dieťa narodené na území tretieho štátu bude mať štátne občianstvo Zmluvnej strany,
na území ktorej mali jeho rodičia pred odchodom za hranice trvalé bydlisko.
Článok 6
Každá zo Zmluvných strán poskytne druhej Zmluvnej strane najneskôr do šiestich mesiacov
po uplynutí lehoty uvedenej v článku 2 zoznamy osôb, ktoré si podľa tohto Dohovoru zvolili jej štátne občianstvo.
Článok 7
Osoby, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, budú sa považovať výhradne za štátnych
občanov tej Zmluvnej strany, ktorej štátne občianstvo si zvolili.
Osoby, ktoré vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva nepodajú v priebehu lehoty určenej
článkom 2 tohto Dohovoru, budú sa považovať výhradne za občanov Zmluvnej strany, na území ktorej žijú.
Osoby s dvojakým štátnym občianstvom žijúce na území tretieho štátu a ktoré v priebehu
lehoty uvedenej v článku 2 tohto Dohovoru nepodajú vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva, budú sa považovať
za občanov Zmluvnej strany, na území ktorej mali pred odchodom za hranice trvalé bydlisko.
Článok 8
Osoby, ktoré budú žiť na území jednej Zmluvnej strany po tom, čo si zvolili podľa
tohto Dohovoru štátne občianstvo druhej Zmluvnej strany, budú v postavení cudzincov.
Článok 9
Vyhlásenia o zvolení štátneho občianstva podľa tohto Dohovoru nepodliehajú nijakým
poplatkom.
Článok 10
Zmluvné strany sa dohodli, že pre informáciu dotyčných osôb sa tento Dohovor uverejní
v periodickej tlači Zmluvných strán, len čo vstúpi v účinnosť.
Tento Dohovor sa bude ratifikovať a vstúpi v účinnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ku ktorej dôjde v Moskve.
Spísané v Prahe 5. októbra 1957 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a ruskom,
pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Z plnomocenstva prezidenta Československej republiky
Dr. A. Gregor v. r.
Z plnomocenstva Prezídia Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych socialistických republík
I. T. Grišin v. r.
Dr. A. Gregor v. r.
Z plnomocenstva Prezídia Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych socialistických republík
I. T. Grišin v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie v Prílohe Zbierky zákonov na str. 60.