31/1959 Zb.

Štátnym občanom jednej Zmluvnej strany, ktorí vystupujú pred súdmi druhej Zmluvnej strany, pokiaľ majú bydlisko na území jednej z oboch Zmluvných strán, nemožno uložiť zloženie žalobnej zábezpeky z toho dôvodu, že sú cudzinci alebo že nemajú bydlisko, pobyt alebo sídlo na území Zmluvnej strany, ktorej patrí dožiadaný súd.

Občania jednej Zmluvnej strany požívajú na území druhej Zmluvnej strany oslobodenie od poplatkov a iných trov konania, ako aj bezodplatnú právnu pomoc v rovnakej miere a za rovnakých podmienok ako vlastní občania.

Potvrdenie o osobných pomeroch, ako aj o pomeroch rodinných, zárobkových a majetkových, potrebné na oslobodenie od poplatkov a iných trov konania, vydá kompetentný orgán Zmluvnej strany, na území ktorej má žiadateľ bydlisko alebo pobyt.

Ak nemá navrhovateľ na území žiadnej zo Zmluvných strán bydlisko ani pobyt, postačí potvrdenie vydané alebo overené diplomatickým zastupiteľstvom alebo konzulárnym úradom jeho štátu.

Orgán, ktorý má rozhodnúť o žiadosti za oslobodenie od poplatkov a iných trov konania, môže si vyžiadať ďalšie údaje.

Občan jednej Zmluvnej strany, ktorý chce požiadať o oslobodenie od poplatkov a iných trov konania, ako aj o bezodplatnú právnu pomoc u kompetentného orgánu druhej Zmluvnej strany, môže túto žiadosť podať ústne na justičnom úrade príslušnom podľa jeho bydliska alebo pobytu. Tento úrad spíše o tom zápisnicu a zašle ju spolu s listinami uvedenými v článku 19 ods. 1 tejto Zmluvy justičnému úradu druhej Zmluvnej strany.

Súčasne so žiadosťou o oslobodenie od poplatkov alebo iných trov konania možno zaslať návrh na začatie konania o žalobe alebo iného konania, ako aj ďalšie písomnosti predložené navrhovateľom.

Právna spôsobilosť osoby sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej je osoba občanom.

Forma uzavretia manželstva sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, na území ktorej sa manželstvo uzaviera.

Manželstvo možno uzavrieť aj pred diplomatickým alebo konzulárnym zástupcom, ak sú oba snúbenci občanmi Zmluvnej strany, ktorej patrí diplomatické zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad. Forma uzavretia manželstva sa v tomto prípade spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej patrí diplomatické zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad.

Spôsobilosť uzavrieť manželstvo (základné podmienky pre uzavretie manželstva) sa spravuje pre každého zo snúbencov právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej je občanom.

Osobné a majetkové pomery manželov sa spravujú právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej sú občanmi.

Ak je jeden z manželov občanom jednej Zmluvnej strany a druhý manžel občanom druhej Zmluvnej strany, spravujú sa ich osobné a majetkové pomery právnym poriadkom tej Zmluvnej strany, na území ktorej majú manželia spoločné bydlisko.

Ak v prípade uvedenom odseku 2 jeden z manželov býva na území jednej Zmluvnej strany a druhý manžel na území druhej Zmluvnej strany, spravujú sa ich osobné a majetkové pomery právnym poriadkom tej Zmluvnej strany, na území ktorej mali manželia posledné spoločné bydlisko.

Ak majú oba manželia štátne občianstvo jednej Zmluvnej strany a bývajú v čase podania návrhu na rozvod na území druhej Zmluvnej strany, spravuje sa rozvod manželstva právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej občanmi manželia sú. Kompetentné sú súdy oboch Zmluvných strán. V prípade však, že jeden z manželov býva v čase podania návrhu na rozvod na území jednej Zmluvnej strany a druhý manžel na území druhej Zmluvnej strany, sú kompetentné súdy tej Zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia.

Ak je v čase podania návrhu na rozvod jeden manžel občanom jednej Zmluvnej strany a druhý manžel občanom druhej Zmluvnej strany a bývajú buď na území tej istej Zmluvnej strany, alebo jeden na území jednej Zmluvnej strany a druhý na území druhej Zmluvnej strany, sú pre rozvod kompetentné súdy oboch Zmluvných strán. Súdy použijú právny poriadok svojho štátu.

Určenie, že tu nie je manželstvo (zistenie neplatnosti) alebo vyslovenie neplatnosti (zrušenia) manželstva pre porušenie formy uzavretia sa spravuje právnym poriadkom platným v mieste, kde sa manželstvo uzavrelo, avšak v prípade uzavretia manželstva podľa článku 22 ods. 2 právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej patrí diplomatické zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad.

Určenie, že tu nie je manželstvo (zistenie neplatnosti) alebo neplatnosť (zrušenie) manželstva pre nedostatok spôsobilosti uzavrieť manželstvo (porušenie základných podmienok pre uzavretie manželstva) sa vysloví na základe právneho poriadku, ktorý sa mal použiť podľa článku 22 ods. 3.

Pre určenie príslušnosti sa použijú obdobne ustanovenia článku 24.

Vo veciach zapretia, ako aj zistenia otcovstva a zapretia i zistenia materstva, rovnako ako určenie, či dieťa pochádza z určitého manželstva, sa použije právny poriadok Zmluvnej strany, ktorej občanom je dieťa.

Právne pomery medzi dieťaťom narodeným mimo manželstva a jeho matkou z jednej strany a jeho otcom z druhej strany sa spravujú právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej občanom je dieťa.

Na rozhodnutie vecí týkajúcich sa právnych pomerov uvedených v článkoch 26 a 27 sú kompetentné súdy Zmluvnej strany, ktorej občanom je dieťa.

Ak navrhovateľ i odporca majú bydlisko na území rovnakej Zmluvnej strany, sú kompetentné i súdy tejto Zmluvnej strany, avšak pri zachovaní ustanovení článku 26 alebo 27.

Pre vyhlásenie osoby za nezvestnú alebo mŕtvu a pre konanie o dôkaze smrti sú kompetentné justičné úrady Zmluvnej strany, ktorej občanom bola táto osoba v dobe, keď bola podľa posledných zpráv ešte nažive.

Napriek tomu justičné úrady Zmluvnej strany na žiadosť osôb, ktoré bývajú na jej území, sú kompetentné vyhlásiť za nezvestného alebo mŕtveho alebo vykonať konanie o dôkaze smrti občana druhej Zmluvnej strany, ak podľa právneho poriadku platného pre justičný úrad, na ktorý sa obracajú, majú tieto osoby právo takúto žiadosť podať.

Vo veciach uvedených v odseku 1 a 2 použijú justičné úrady Zmluvných strán právny poriadok svojho štátu.

Vo veciach poručenstva a opatrovanstva nad občanmi Zmluvných strán sú príslušné, pokiaľ v tejto Zmluve sa neustanovuje niečo iné, úrady Zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba, ktorej sa má zriadiť poručníctvo alebo opatrovníctvo.

Zriadenie alebo zánik poručníctva alebo opatrovníctva sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba, pre ktorú sa má zriadiť poručníctvo alebo opatrovníctvo.

Právne pomery medzi poručníkom alebo opatrovníkom a chránencom sa spravujú právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej patrí úrad, ktorý zriadil poručníctvo alebo opatrovníctvo.

Povinnosť prijať poručníctvo alebo opatrovníctvo sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba, ktorá sa má stať poručníkom alebo opatrovníkom.

Ak sa majú vykonať poručnícke alebo opatrovnícke opatrenia na ochranu záujmov občana jednej Zmluvnej strany, ktorého bydlisko, pobyt alebo majetok je na území druhej Zmluvnej strany, upovedomí úrad tejto Zmluvnej strany bezodkladne úrad príslušný podľa článku 30 ods. 1.

V neodkladných prípadoch môže úrad druhej Zmluvnej strany urobiť opatrenie sám podľa svojho právneho poriadku, musí ale ihneď upovedomiť úrad príslušný podľa článku 30 ods. 1. Takéto opatrenia zostanú v platnosti až do iného rozhodnutia tohto úradu.

Úrad príslušný podľa článku 30 ods. 1 môže preniesť poručenstvo alebo opatrovanstvo na úrad druhej Zmluvnej strany, ak chránenec má na území tejto Zmluvnej strany bydlisko, pobyt alebo majetok. Prenesenie poručenstva alebo opatrovanstva sa stane účinným, keď dožiadaný úrad poručenstvo alebo opatrovanstvo prevezme a dožadujúci úrad o tom upovedomí.

Úrad, ktorý prevzal podľa odseku 1 poručenstvo alebo opatrovanstvo, vedie ho podľa právneho poriadku svojho štátu. Použije ale, pokiaľ ide o spôsobilosť na práva a povinnosti alebo o spôsobilosť na právne úkony, práva Zmluvnej strany, ktorej občanom je chránenec. Na rozhodnutia, ktoré sa týkajú osobného stavu, nie je oprávnený.

Osvojenie, ako aj jeho skončenie, zistenie neplatnosti alebo zrušenie sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej občanom je osvojiteľ v dobe osvojenia, skončenia, zistenia neplatnosti alebo zrušenia osvojenia.

Ak je dieťa občanom druhej Zmluvnej strany, je potrebné na osvojenie i privolenie tejto Zmluvnej strany. Ak je to potrebné podľa právneho poriadku tejto Zmluvnej strany, treba vyžiadať i súhlas osvojenca, jeho zákonného zástupcu alebo poručenských orgánov.

Ak dieťa osvojujú manželia, z ktorých jeden je občanom jednej Zmluvnej strany a druhý občanom druhej Zmluvnej strany, spravuje sa osvojenie, skončenie, zistenie neplatnosti alebo zrušenie osvojenia právnym poriadkom oboch Zmluvných strán.

Vo veciach osvojenia, ako aj skončenia, zistenia neplatnosti alebo zrušenia osvojenia je príslušný úrad Zmluvnej strany, ktorej občanom je osvojiteľ v dobe osvojenia, skončenia, zistenia neplatnosti alebo zrušenia osvojenia. V prípade uvedenom v odseku 3 je príslušný úrad tej Zmluvnej strany, v obvode ktorého manželia majú alebo mali svoje spoločné bydlisko alebo pobyt.

Úrady jednej Zmluvnej strany zašlú na žiadosť úradov druhej Zmluvnej strany prostredníctvom svojich ústredných orgánov výpisy z matrík, školské vysvedčenia a pracovné doklady občanov dožadujúcej Zmluvnej strany.

V žiadosti sa označia potrebné údaje. Písomnosti sa spíšu v jazyku dožiadanej Zmluvnej strany a zašlú sa bezodplatne.

Občania jednej Zmluvnej strany sú čo do spôsobilosti vyhotoviť alebo zrušiť závet o majetku, ktorý je na území druhej Zmluvnej strany, alebo o právach, ktoré sa tam majú uplatniť, ako aj čo do spôsobilosti nadobúdať dedičstvom alebo odkazom takýto majetok alebo také práva, postavení na roveň občanom druhej Zmluvnej strany. Majetok a práva prechádzajú na ne za podmienok určených pre vlastných občanov žijúcich na území tejto Zmluvnej strany.

Osvedčenie o právnych pomeroch dedičských, najmä potvrdenie o nadobudnutí dedičstva alebo osvedčenie vykonávateľa závetu, ktoré vydal kompetentný orgán jednej Zmluvnej strany, majú tú istú dôkaznú moc na území druhej Zmluvnej strany.

Dedenie hnuteľností sa spravuje právnym poriadkom tej Zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ v čase smrti.

Dedenie nehnuteľností sa spravuje právnym poriadkom tej Zmluvnej strany, na území ktorej sú nehnuteľnosti.

Hnuteľná odúmrť pripadá štátu, ktorého občanom bol poručiteľ v čase smrti, nehnuteľná odúmrť potom štátu, na území ktorého je nehnuteľnosť.

Spôsobilosť vyhotoviť alebo zrušiť závet, ako aj právne účinky vád vôle spravujú sa právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ v čase urobenia alebo zrušenia závetu. Tento právny poriadok je aj rozhodný pre určenie, ktoré druhy poriadku na prípad smrti sú prípustné.

Forma vyhotovenia a zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ v čase vyhotovenia alebo zrušenia závetu; stačí ale, ak sa zachovala forma právneho poriadku Zmluvnej strany, na území ktorej sa tieto úkony urobili.

Začatie, ako aj ďalšie konanie o prejednaní hnuteľného dedičstva prislúcha bez ujmy ustanovenia odseku 4 justičným úradom Zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ v čase smrti.

Začatie, ako aj ďalšie konanie o prejednaní nehnuteľného dedičstva prislúcha justičným úradom Zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosti sú.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne i pre určenie právomoci v dedičských sporoch.

Ak je celé hnuteľné dedičstvo po občanovi jednej Zmluvnej strany na území druhej Zmluvnej strany a ak s tým súhlasia všetci dedičia a odkazovníci, prechádza na návrh ktoréhokoľvek z nich alebo inej osoby, ktorá má právo k dedičstvu, právomoc na prejednanie na justičné úrady tejto druhej Zmluvnej strany.

Ak zomrie na území jednej Zmluvnej strany občan druhej Zmluvnej strany, upovedomí kompetentný úrad bezodkladne diplomatické zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad tejto druhej Zmluvnej strany o úmrtí a zároveň oznámi všetko, čo je mu známe o dedičoch a odkazovníkoch, o ich bydlisku a pobyte, o dedičstve a cene dedičstva, ako aj o tom, či tu je závet. To isté platí, ak sa dozvie kompetentný úrad jednej Zmluvnej strany o tom, že občan druhej Zmluvnej strany, ktorý zomrel na území tretieho štátu, zanechal majetok na území jeho štátu.

Ak sa diplomatické zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad dozvie o úmrtí za podmienok odseku 1 skôr než príslušný úrad štátu jeho sídla, oznámi mu to, aby urobil potrebné opatrenia na zabezpečenie dedičstva.

úradu pri prejednávaní dedičstva

Vo všetkých dedičských veciach, ktoré sa vyskytnú na území jednej Zmluvnej strany, je diplomatické zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad druhej Zmluvnej strany oprávnený, bez toho že by na to potreboval osobitné plnomocenstvo, zastupovať pred akýmikoľvek úradmi vlastných občanov, pokiaľ nie sú prítomní a pokiaľ si neustanovia splnomocnencov.

Ak zomrie občan jednej Zmluvnej strany pri ceste na území druhej Zmluvnej strany a ak tam nemal bydlisko ani pobyt, budú veci, ktoré mal u seba, odovzdané bez ďalšieho konania diplomatickému zastupiteľstvu alebo konzulárnemu úradu Zmluvnej strany pri zachovaní právnych predpisov o vývoze vecí alebo prevode peňažných súm.

Na otvorenie a vyhlásenie závetu je kompetentný justičný úrad Zmluvnej strany, na území ktorej je závet. Overený odpis závetu a zápisnice o stave a obsahu závetu, podľa okolností overený odpis zápisnice o otvorení a vyhlásení závetu a na žiadosť i prvopis závetu sa zašlú kompetentnému justičnému úradu druhej Zmluvnej strany, ak poručiteľ bol jej občanom alebo ak justičný úrad tejto Zmluvnej strany je kompetentný prejednať dedičstvo.

Úrady každej Zmluvnej strany urobia podľa svojho právneho poriadku opatrenia, ktoré sú nutné na zabezpečenie alebo pre správu dedičstva, ktoré na ich území zanechal občan druhej Zmluvnej strany.

O opatreniach, ktoré sa vykonali podľa odseku 1, upovedomia úrady každej Zmluvnej strany bezodkladne diplomatické zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad druhej Zmluvnej strany; diplomatické zastupiteľstvo alebo konzulárny úrad môžu pri výkone týchto opatrení spolupôsobiť. Opatrenia, ktoré sa urobili podľa odseku 1, môžu sa na návrh diplomatického zastupiteľstva alebo konzulárneho úradu zmeniť alebo zrušiť a tie opatrenia, ktoré sa majú urobiť, môžu sa odložiť.

Úrad Zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ a ktorý je kompetentný podľa článku 39 ods. 1, môže navrhnúť, aby sa zrušili opatrenia urobené podľa odseku 1.

štátne notárstvo vyzvalo, ak sa tak ustanovuje v právnom poriadku Zmluvnej strany, kde dedičstvo je, veriteľov poručiteľa, aby do šiestich mesiacov prihlásili svoje pohľadávky;

všetky dedičské poplatky a všetky prihlásené pohľadávky sa zaplatili alebo zabezpečili;

kompetentné úrady dali súhlas, ktorý je prípadne potrebný, na vývoz dedičských vecí; zasielanie peňažných súm sa vykonáva podľa platných právnych predpisov devízových.

Právoplatné rozhodnutia nemajetkovej povahy justičných úradov a poručenských a opatrovanských orgánov jednej Zmluvnej strany majú právne účinky na území druhej Zmluvnej strany bez ďalšieho konania, ak justičný úrad ani poručenský, ani opatrovanský orgán tejto druhej Zmluvnej strany nevyniesol skoršie právoplatné rozhodnutie v tej istej veci, ani ak nemá výlučnú právomoc na základe tejto Zmluvy.

Ustanovenie odseku 1 sa použije i na rozhodnutia vynesené pred nadobudnutím účinnosti tejto Zmluvy.

právoplatných rozhodnutí o majetkových nárokoch vo veciach občianskeho a rodinného práva, ktoré boli vydané na území druhej Zmluvnej strany po nadobudnutí účinnosti tejto Zmluvy;

právoplatných súdnych rozhodnutí vydaných na území druhej Zmluvnej strany po nadobudnutí účinnosti tejto Zmluvy vo veciach trestných týkajúcich sa povinnosti nahradiť poškodenému škodu, ktorá sa mu spôsobila.

Na nariadenie exekúcie je príslušný súd Zmluvnej strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať.

Návrh na nariadenie exekúcie treba podať na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvej stolici. Tento návrh treba postúpiť súdu, ktorý je kompetentný na nariadenie exekúcie. Návrh sa môže podať aj priamo na tomto súde.

K návrhu sa pripojí preklad do jazyka dožiadanej Zmluvnej strany overený podľa článku 10 ods. 2.

K návrhu na nariadenie exekúcie sa pripojí:

Spolu s návrhom na nariadenie exekúcie môže sa urobiť aj návrh na výkon exekúcie.

Konanie o nariadení exekúcie a exekúcia sa vykonávajú podľa právneho poriadku Zmluvnej strany, na území ktorej dochádza k výkonu exekúcie.

O akýchkoľvek námietkach proti exekúcii rozhodne súd, ktorý exekúciu nariadil.

ak osoba, ktorá bola v rozhodnutí uznaná na povinnú, sa nezúčastnila konania, pretože jej alebo jej splnomocnencovi nebolo včas, aspoň raz a zákonným spôsobom doručené predvolanie alebo ak sa stalo predvolanie len verejnou vyhláškou;

ak je súdne rozhodnutie v rozpore s právoplatným skorším rozhodnutím vydaným medzi tými istými stranami, o tom istom nároku a z toho istého dôvodu súdom Zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo exekúcia vykonať. Toto ustanovenie neplatí, ak podľa právneho poriadku platného pre súd, ktorý rozhoduje o žiadosti, skoršie rozhodnutie možno zmeniť alebo nahradiť iným rozhodnutím vzhľadom na to, že sa zmenili okolnosti, na základe ktorých sa skoršie rozhodnutie vydalo.

Ustanovenia článkov 46 až 50 sa použijú obdobne i na pokonávky uzavreté pred súdmi.

Ak bol účastník oslobodený od povinnosti zložiť žalobnú zábezpeku v zmysle článku 17, odsúdený právoplatným rozhodnutím na území jednej Zmluvnej strany na náhradu trov súdneho konania druhého účastníka, nariadi kompetentný súd na území druhej Zmluvnej strany na návrh bezodplatne exekúciu na vymoženie týchto trov.

Trovami súdneho konania sa rozumejú i trovy vzniknuté vystavením potvrdenia, ako i trovy prekladu a overenia listín uvedených v článku 53.

Súd, ktorý nariaďuje exekúciu, sa obmedzí len na skúmanie okolností, či je rozhodnutie právoplatné.

K žiadosti o nariadenie exekúcie sa pripojí overený odpis časti rozhodnutí obsahujúci výrok o trovách, a ďalej potvrdenie, že rozhodnutie je právoplatné, ako aj overený preklad týchto listín.

Pokiaľ ide o vymáhanie trov súdneho konania preddavkovaných štátom, súd Zmluvnej strany, na území ktorej vznikla platobná povinnosť, požiada kompetentný súd druhej Zmluvnej strany, aby vymohol tieto trovy. Tento súd vykoná exekúciu a vybratú sumu dá k dispozícii diplomatickému zastupiteľstvu alebo konzulárnemu úradu druhej Zmluvnej strany.

K žiadosti sa pripojí overený odpis rozhodnutia, ktorým sa určuje výška trov súdneho konania, potvrdenie, že rozhodnutie je právoplatné, a overený preklad týchto listín.

Vydanie vecí alebo odovzdanie peňažných súm veriteľovi, ktorý má bydlisko na území druhej Zmluvnej strany, sa vykonáva podľa zákonných predpisov platných pre vývoz vecí alebo odovzdanie peňažných súm.

O trovách exekučného konania platí právny poriadok Zmluvnej strany, na území ktorej sa rozhodnutie vykonáva.

Po dôjdení žiadosti o vydanie urobí dožiadaná Zmluvná strana bezodkladne opatrenia na zatknutie vyžadovanej osoby.

Predbežne možno zatknúť osobu i pred dôjdením žiadosti o vydanie, ak o jej zatknutie požiadala dožadujúca Zmluvná strana. Žiadosť bude obsahovať poukaz na rozkaz na zatknutie alebo na právoplatné rozhodnutie vydané proti tejto osobe s oznámením, že žiadosť o vydanie sa odošle dodatočne. Žiadosť o predbežné zatknutie pred dôjdením žiadosti o vydanie sa môže urobiť poštou, telegraficky, telefonicky alebo rozhlasom.

Aj bez žiadosti podľa odseku 1 tohto článku môže sa vziať do väzby osoba, ktorá je dôvodne podozrelá, že spáchala na území druhej Zmluvnej strany extradičný trestný čin.

O predbežnom zatknutí vykonanom podľa odsekov 1 a 2 sa druhá Zmluvná strana ihneď upovedomí.

Osoba, ktorá bola zatknutá podľa článku 64, môže byť prepustená na slobodu, ak do jedného mesiaca odo dňa odoslania oznámenia o zatknutí nedôjde žiadosť o vydanie.

Ak sa proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, vedie trestné konanie alebo ak bola odsúdená pre iný trestný čin na území dožiadanej Zmluvnej strany, vydanie možno odložiť až do skončenia trestného konania, až do úplného výkonu trestu vysloveného súdom alebo až do prepustenia na slobodu, ku ktorému došlo pred odpykaním trestu.

Ak odklad vydania podľa článku 66 by mohol mať za následok uplynutie premlčacej doby určenej pre trestné stíhanie, alebo by mohol vážne poškodiť zistenie skutočností, osoba, o vydanie ktorej sa žiada, môže byť vydaná predbežne na základe odôvodnenej žiadosti.

Osoba, ktorá bola predbežne vydaná, bude vrátená po vykonaní procesných úkonov, pre ktoré bola vydaná.

Ak dôjdu žiadosti o vydanie od niekoľkých štátov, dožiadaná Zmluvná strana určí, ktorému štátu sa osoba vydá.

Bez súhlasu dožiadanej Zmluvnej strany nesmie byť vydaná osoba trestne stíhaná, ani nesmie byť na nej vykonaný trest, ani nesmie byť vydaná tretiemu štátu pre trestný čin spáchaný pred vydaním a pre ktorý nebola vydaná.

Súhlas nie je potrebný, ak vydaná osoba, ktorá nie je občanom Zmluvnej strany, na území ktorej je, neopustí územie tejto Zmluvnej strany do jedného mesiaca od skončenia trestného konania, a pri odsúdení od výkonu trestu, alebo ak sa vráti na jej územie. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, po ktorú vydaná osoba nemohla opustiť územie dožadujúcej Zmluvnej strany z dôvodov, ktoré sú nezávislé od jej vôle.

Dožiadaná Zmluvná strana je povinná oznámiť dožadujúcej Zmluvnej strane miesto a dobu vydania. Ak dožadujúca Zmluvná strana neprevezme osobu, ktorá má byť vydaná, do pätnásť dní od času určeného pre vydanie, možno túto osobu prepustiť na slobodu.

Ak vydaná osoba sa vyhne trestnému alebo súdnemu konaniu alebo výkonu trestu a vráti sa na územie dožiadanej Zmluvnej strany, bude na novú žiadosť vydaná, bez toho že by bolo treba predložiť listiny uvedené v článku 61 a 62.

Zmluvné strany si navzájom oznámia informácie o výsledku trestného konania zavedeného proti vydaným osobám. Ak proti týmto osobám sa vydal právoplatný rozsudok, zašle sa aj odpis rozsudku.

Každá Zmluvná strana povolí na žiadosť previezť cez svoje územie osoby vydané druhej Zmluvnej strane tretím štátom.

Žiadosť o povolenie prevozu sa podáva a prejednáva podľa rovnakých pravidiel ako žiadosť o vydanie.

Zmluvné strany nie sú povinné povoliť prevoz osôb, na vydanie ktorých by nemohlo dôjsť podľa tejto Zmluvy.

Ak treba vyslúchnuť ako svedkov osoby, ktoré sú vo väzbe na území druhej Zmluvnej strany, orgány uvedené v článku 60 tejto Zmluvnej strany môžu nariadiť ich prepravu a dodanie na územie dožadujúcej Zmluvnej strany, ak tieto osoby budú vo väzbe a ak po výsluchu budú v čo najkratšom čase vrátené.

Ak treba vyslúchnuť ako svedkov osoby, ktoré sú vo väzbe v treťom štáte, orgány dožiadanej Zmluvnej strany uvedené v článku 60 povolia prevoz týchto osôb tam i späť územím svojho štátu, pričom sa zachovajú ustanovenia článku 9.

Zmluvné strany sa zaväzujú, že si navzájom vydajú:

Ak vydané veci potrebuje dožiadaná Zmluvná strana ako dôkazy v trestnom konaní, môže sa ich vydanie odložiť až do skončenia príslušného konania.

Práva tretích osôb k vydaným veciam zostávajú nedotknuté. Veci, ku ktorým jestvujú tieto práva, musia sa vrátiť dožiadanej Zmluvnej strane po skončení konania.

Obe Zmluvné strany si budú navzájom oznamovať údaje o právoplatných rozsudkoch vynesených súdmi jednej Zmluvnej strany proti občanom druhej Zmluvnej strany, pričom zároveň zašlú odtlačky prstov odsúdených, ktoré sú k dispozícii.

Na žiadosť súdov alebo prokuratúr jednej Zmluvnej strany sa podajú bezodplatne informácie o skorších trestoch osôb obvinených alebo obžalovaných na území tejto Zmluvnej strany.