64/1959 Zb.

Socialistická spoločnosť úplne uznáva a oceňuje význam tvorivej činnosti vedeckých pracovníkov pri budovaní socializmu. Preto udeľuje vedecké hodnosti pracovníkom, ktorí preukázali vedeckú kvalifikáciu vedeckovýskumnou činnosťou v prospech socialistickej výstavby, aby podnietila snahu o zvýšenie vedeckej kvalifikácie a zaručila vysokú úroveň vedeckej práce.

Vedecké hodnosti sa udeľujú v dvoch stupňoch, a to

Vedecké hodnosti sa uvádzajú buď v úplnom znení alebo skratkami C. Sc. (candidatus scientiarum) pre hodnosť kandidáta vied a Dr. Sc. (doctor scientiarum) pre hodnosť doktora vied.

Vedecké hodnosti udeľujú:

Štátna komisia pre vedecké hodnosti určí, ktoré miesta udeľujú v jednotlivých vedných odboroch vedecké hodnosti.

Akadémie vied a vysoké školy vydávajú diplomy o vedeckých hodnostiach, ktoré udelili.

Vedecké hodnosti sa udeľujú v týchto skupinách vied:

Ďalšie skupiny vied, v ktorých sa udeľujú vedecké hodnosti, určí Štátna komisia pre vedecké hodnosti, ktorá môže vykonať aj zmeny skupín vied uvedených v odseku 1.

Vedeckú hodnosť možno udeliť politicky a ideologicky vyspelým vedeckým pracovníkom, ktorí svojou vedeckou tvorivou činnosťou založenou na vedeckom svetonázore, svojím doterajším vývojom i odbornou praxou dávajú pevnú záruku svojho ďalšieho vývoja ako socialistickí vedci.

Pracovníkom bez vysokoškolského vzdelania možno udeliť vedeckú hodnosť výnimočne, ak inak splňujú podmienky uvedené v odseku 1 a vedeckými prácami, objavmi alebo vynálezmi preukázali žiadúcu vedeckú tvorivú úroveň.

Uchádzač o vedeckú hodnosť kandidáta vied musí kandidátskymi skúškami (skúškami z kandidátskeho minima), dizertačnou prácou a jej verejnou obhajobou osvedčiť hlboké teoretické znalosti.

Uchádzač o vedeckú hodnosť doktora vied musí byť vyhranená vedecká osobnosť, ktorej celé vedecké dielo je významné pre rozvoj určitého vedného odboru i pre pokrok spoločnosti, a ktorá platnosť výsledkov svojich vedeckých prác preukáže verejnou obhajobou doktorskej dizertačnej práce.

Kandidátska dizertačná práca musí preukázať spôsobilosť uchádzača na tvorivú vedeckú prácu v príslušnom odbore a musí prinášať nové poznatky.

Doktorská dizertačná práca musí obsahovať vyriešenie alebo teoretické zovšeobecnenie závažného vedeckého problému, musí znamenať podstatný prínos pre vedu, prípadne i pre prax príslušného odboru a musí byť výsledkom pôvodného objavného bádania.

K obhajobe doktorskej dizertačnej práce možno pripustiť kandidátov vied, ďalej členov akadémií vied, profesorov a docentov vysokých škôl a pracovníkov, ktorí zastávajú funkcie vedúcich vedeckých pracovníkov vo vedeckých a výskumných pracoviskách a ktorí splňujú podmienky § 6 ods. 2.

Obhajoby doktorských a kandidátskych dizertačných prác sa konajú pred plénom vedeckej rady, prípadne pred komisiou fakulty, vysokej školy alebo ústavu; Štátna komisia pre vedecké hodnosti ustanovuje zásady, podľa ktorých sa tvorí komisia, a určí, v ktorých prípadoch nemožno obhajobu vykonávať pred komisiou.

Riadnym členom akademikom Československej akadémie vied prislúcha vedecká hodnosť doktora vied od ich vymenovania alebo zvolenia.

Na vyjadrenie vysokej pocty za zvláštne zásluhy o pokrok na poli vedy a kultúry alebo spoločenských vzťahov a za významné zásluhy o socialistickú výstavbu možno udeliť bez obhajoby dizertačnej práce vynikajúcim domácim i zahraničným vedeckým alebo verejným pracovníkom čestnú vedeckú hodnosť doktora vied. Na udelenie čestnej vedeckej hodnosti doktora vied cudzím štátnym príslušníkom je potrebný súhlas vlády, na udelenie čestnej vedeckej hodnosti československým občanom je potrebný súhlas Štátnej komisie pre vedecké hodnosti.

Výnimky z podmienok pre udeľovanie vedeckých hodností uvedených v §§ 5 až 7 môže určiť Štátna komisia pre vedecké hodnosti.

Akadémie vied a vysoké školy (§ 3) môžu nostrifikovať vedecké hodnosti získané v zahraničí, ak tieto hodnosti zodpovedajú svojou úrovňou vedeckým hodnostiam udeľovaným v Československej republike.

Na nostrifikáciu je potrebný súhlas Štátnej komisie pre vedecké hodnosti.

Vedecké hodnosti strácajú osoby, ktoré sa spreneveria veci mieru a socializmu.

Ak nenastane strata vedeckej hodnosti už výrokom súdu, rozhodne o odňatí vedeckej hodnosti miesto, ktoré vedeckú hodnosť udelilo.

Orgánom pre riadiacu a vrcholnú koordinačnú činnosť vo veciach udeľovania vedeckých hodností je Štátna komisia pre vedecké hodnosti (ďalej len „Štátna komisia“) pri Ministerstve školstva a kultúry.

Predsedom Štátnej komisie je minister školstva a kultúry. Jeho námestníkov, ktorými sú zástupca Československej akadémie vied a zástupca Slovenskej akadémie vied, vedeckého sekretára a ostatných členov Štátnej komisie vymenúva vláda na návrh ministra školstva a kultúry podaný v dohode s prezidentom Československej akadémie vied.

Predseda, jeho námestníci, vedecký sekretár a ďalší členovia ustanovení predsedom tvoria prezídium Štátnej komisie.

Členstvo v Štátnej komisii je čestnou funkciou.

Organizačný a rokovací poriadok Štátnej komisie schvaľuje vláda.

Štátna komisia dbá o jednotné posudzovanie vedeckej kvalifikácie uchádzačov o vedecké hodnosti v súlade s požiadavkami, ktoré kladie výstavba socializmu na úroveň vedeckých pracovníkov, zhromažďuje skúsenosti, ktoré sa pri udeľovaní vedeckých hodností vyskytujú, a na tomto základe postupne zdokonaľuje spôsob udeľovania hodností.

Štátna komisia najmä:

Štátna komisia môže na základe odvolania, sťažnosti alebo námietok a v odôvodnených prípadoch aj z vlastného podnetu zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o udelení vedeckej hodnosti a prípadne aj nariadiť nové prejednanie.

Akademické tituly a stavovské označenia, ktoré boli udelené pred 1. septembrom 1953, a absolventom lekárskych a veterinárnych fakúlt pred 1. januárom 1954, zostávajú nedotknuté.

Toto zákonné opatrenie nadobúda účinnosť 1. decembrom 1959; vykoná ho minister školstva a kultúry v dohode so zúčastnenými členmi vlády.