70/1959 Zb.

Sudcovia sú vylúčení z vykonávania sudcovského úradu, ak so zreteľom na ich pomer k veci alebo k účastníkom, k ich zákonným zástupcom alebo zmocnencom možno pochybovať o ich nepredpojatosti.

Vo vyššej stolici sú okrem toho vylúčení sudcovia, ktorí sa zúčastnili na rozhodovaní alebo konaní v nižšej stolici.

Dôvody vylúčenia si všíma súd z úradnej povinnosti v každom období konania.

Účastník je povinný upozorniť súd na dôvody vylúčenia hneď, len čo sa o nich dozvedel.

Len čo sa sudcovia dozvedeli o dôvode svojho vylúčenia, sú povinní zdržať sa ďalších sudcovských úkonov, pokiaľ nejde o úkony nepripúšťajúce odklad, a oznámiť to so svojím vyjadrením predsedovi súdu. Ak sa vyskytol dôvod vylúčenia u predsedu súdu, oznámi to predseda súdu svojmu zástupcovi, a ak nemá zástupcu alebo ak by sa súd vylúčením predsedu stal neschopným usnášať sa, predsedovi nadriadeného krajského súdu; ak ide o predsedu krajského súdu, oznámi to predsedovi Najvyššieho súdu.

Ak sudca (člen senátu, senát), o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, pridelí predseda súdu alebo jeho zástupca vec inému sudcovi (senátu) alebo určí do senátu miesto neho iného sudcu. Inak o vylúčení rozhodne iný senát toho istého súdu.

Ak by sa okresný súd v dôsledku vylúčenia stal neschopným usnášať sa, rozhodne o vylúčení nadriadený krajský súd; ak ide o krajský súd, rozhodne Najvyšší súd.

O vylúčení sa rozhoduje bez ústneho pojednávania.

O vylúčení pomocných súdnych orgánov a nesudcovských orgánov súdu platia ustanovenia §§ 21 a 22 primerane s tou odchýlkou, že o ich vylúčení rozhoduje predseda súdu.

označenie súdu;

meno a priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného zástupcu alebo zmocnenca;

výstižné a pravdivé opísanie skutočností a označenie dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva;

určitý návrh, ak je potrebný;

vlastnoručný podpis navrhovateľa, poprípade zákonného zástupcu alebo zmocnenca.

Ak nebol adresát zastihnutý v byte, kde sa má písomnosť doručiť, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, môže sa písomnosť doručiť inej osobe v byte spolubývajúcej, ak je ochotná a spôsobilá písomnosť prevziať.

Ak nebol adresát zastihnutý na svojom pracovisku, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, možno písomnosť doručiť niektorému jeho spolupracovníkovi, ak je ochotný ju prevziať.

Písomnosť sa nesmie náhradne doručiť odporcovi alebo osobe, ktorá má záujem na veci; takéto doručenie je neúčinné.

Ak sa nezdržuje adresát v mieste určenia a ak môže doručovateľ zistiť nové miesto jeho pobytu, zašle písomnosť na novú adresu, ak nie je na zásielke výslovne uvedené, že doručenie mimo miesto určenia je vylúčené.

Ak nemožno doručiť písomnosť ani náhradne podľa § 47, hoci sa adresát v mieste doručenia zdržuje, uloží ju:

O uložení písomnosti upovedomí doručovateľ adresáta oznámením, ktoré zanechá v jeho byte alebo v jeho schránke na listy alebo na jeho pracovisku, alebo pripevní na dverách jeho bytu alebo na inom vhodnom mieste; podľa možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva alebo jeho spoluzamestnancov na pracovisku. Tieto okolnosti, ako aj deň a miesto uloženia písomnosti, poznamená doručovateľ na doručenke a vráti ju súdu.

Deň, keď sa písomnosť uložila, sa považuje za deň jej doručenia. Takéto uloženie má účinok doručenia, i keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

Ak nemožno písomnosť doručiť do vlastných rúk príjemcu, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, zanechá doručovateľ na niektorom z miest uvedených v § 47a ods. 2 písomnú výzvu, aby bol v určitý deň a hodinu prítomný na prijatie písomnosti. Ak sa tejto výzve nevyhovie, uloží doručovateľ písomnosť (§ 47a ods. 1) a v oznámení o uložení (§ 47a ods. 2) uvedie, že si príjemca má doručovanú písomnosť do troch dní vyzdvihnúť. Ak sa písomnosť uložila a príjemca si ju v lehote troch dní nevyzdvihne, považuje sa posledný deň lehoty za deň, keď doručenie sa vykonalo, i keď sa príjemca o uložení písomnosti nedozvedel.

Ak má účastník zmocnenca s procesným plnomocenstvom, doručujú sa písomnosti zmocnencovi.

Ak má niekoľko účastníkov spoločného zástupcu (zákonného zástupcu alebo zmocnenca), doručenie je vykonané pre všetkých účastníkov, ak bola písomnosť odovzdaná tomuto zástupcovi v jedinom vyhotovení.

Ak by bolo doručovanie účastníkovi spojené s ťažkosťami alebo prieťahmi, možno mu uložiť, aby v lehote určenej súdom oznámil zmocnenca na prijímanie písomností; ak neoznámi v takomto prípade zmocnenca, budú sa písomnosti určené pre neho ukladať na súde s účinkami doručenia. O tom treba účastníka poučiť.

Ak odoprie adresát bezdôvodne písomnosť prijať, poučí ho doručovateľ o následkoch odopretia prijatia, poznamená to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia prijatia a písomnosť vráti súdu.

Ak uzná súd, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď sa prijatie odoprelo.

Účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, doručí sa verejnou vyhláškou, a to tak, že sa doručovaná písomnosť pripevní na čas pätnásť dní na návestnú tabuľu súdu. Uplynutím tohto času sa považuje doručenie za vykonané.

Toto ustanovenie sa použije aj v prípadoch, keď sa nepodarilo doručiť účastníkovi na jeho známu adresu do cudziny.

Ak prislúcha účastníkovi uvedenému v § 51 vykonať podľa obsahu doručovanej písomnosti nejaký procesný úkon, ustanoví mu súd opatrovníka. Súd oznámi vyhláškou, ktorá sa pripevní na čas aspoň pätnásť dní na návestnú tabuľu súdu, ustanovenie opatrovníka, jeho meno, priezvisko a bydlisko, stručný údaj o obsahu doručovanej písomnosti s označením súdu a prejednávanej veci, ako aj to, že opatrovník bude zastupovať účastníka, ktorému bol ustanovený, dotiaľ, kým účastník sám nevystúpi alebo nepomenuje zmocnenca.

Ak je to potrebné, môže súd nariadiť, aby bola vyhláška uverejnená aj v novinách alebo iným spôsobom.

Doručenie sa pokladá za vykonané, len čo bola vyhláška pripevnená na návestnú tabuľu súdu a písomnosť doručená opatrovníkovi.

Predvolávanie na jednotlivé úkony sa robí spravidla písomne, alebo pokiaľ je to možné, ústne, v naliehavých prípadoch tiež telegraficky alebo telefonicky. Ak bola niektorá osoba predvolaná ústne, telegraficky alebo telefonicky, urobí sa o tom záznam vo spise; ak bola predvolaná ústne pri výsluchu, poznamená sa to v zápisnici. V písomnom predvolaní sa uvedú zákonné následky spojené s tým, keby sa predvolaný bez dôvodov neustanovil.

Vojaci v činnej službe a príslušníci ozbrojených zborov v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom ich náčelníka. Ak nie je známy náčelník vojakov v činnej službe, predvolávajú sa prostredníctvom veliteľa posádky; ak nie je známy predstavený príslušníkov Verejnej bezpečnosti v činnej službe, predvolávajú sa prostredníctvom najbližšej súčasti Verejnej bezpečnosti.

Nariadenie o doručovaní a predvolávaní vydáva predseda senátu; rozhoduje tiež o všetkých iných opatreniach týkajúcich sa doručovania a predvolávania včítane ustanovenia opatrovníka.

či vec patrí do právomoci československých súdov;

či vec nepatrí do právomoci niektorého osobitného súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) alebo či malo predchádzať súdnemu konaniu iné konanie;

či o tej istej veci nebolo už vydané súdne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným, alebo či o tej istej veci netrvá konanie na tomto alebo inom súde, ktoré sa začalo skôr.

Predseda senátu nariadi na prejednanie veci ústne pojednávanie, ak sa nemá podľa zákona rozhodnúť bez ústneho pojednávania.

Predseda senátu predvolá účastníkov a iné osoby, ktoré sa majú vypočuť na ústnom pojednávaní.

Predseda senátu pripraví ústne pojednávanie tak, aby bolo zpravidla možné vec prejednať a skončiť na jedinom pojednávaní. V složitejších prípadoch môže predseda senátu najmä účastníkom uložiť, aby sa v lehote, ktorú im určí, vyjadrili písomne alebo ústne do zápisnice o skutkovom základe prejednávanej veci a označili dôkazy. Môže im tiež uložiť, aby predložili listiny.

Ústne pojednávanie je verejné.

Verejnosť možno vylúčiť pre celé ústne pojednávanie alebo pre jeho časť, len ak by verejným prejednaním veci boli ohrozené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, mravnosť alebo dôležité záujmy účastníkov. Usnesenie o vylúčení verejnosti sa verejne vyhlási. Súd môže však v takom prípade z dôležitých dôvodov dovoliť jednotlivým osobám, aby boli prítomné.

I keď bola verejnosť vylúčená, rozhodnutie vo veci sa vyhlási verejne.

Ústne pojednávanie vedie predseda senátu.

Z dôležitého dôvodu môže predseda senátu - na ústnom pojednávaní senát - ústne pojednávanie odročiť, a to buď na návrh alebo z úradnej povinnosti. Na začiatku nového ústneho pojednávania predseda senátu vyloží doterajší stav konania. Ak sa zmenilo složenie senátu, predseda senátu oznámi podľa spisov celý obsah prednesov a vykonaných dôkazov.

Ak sa niektorý účastník ohradí proti opatreniu, ktoré urobil predseda senátu, rozhodne senát.

O skončení ústneho pojednávania rozhoduje senát.

Predseda senátu dbá, aby bol zachovaný poriadok a vážnosť ústneho pojednávania. Ak treba vykázať z pojednávacej miestnosti osobu, ktorá ruší pojednávanie, či ide o poslucháča alebo o osobu zúčastnenú na pojednávaní, rozhodne o tom senát. Okolnosti, pre ktoré sa zakročilo proti osobe rušiacej pojednávanie, sa uvedú v zápisnici.

Ak bol takto z pojednávacej miestnosti vykázaný účastník, má to tie isté následky, ako keby sa bol vzdialil dobrovoľne. Vykázanie zástupcu nemôže byť na ujmu zastúpeného.

Ak dôjde pre neprístojné správanie sa niektorej osoby k odročeniu ústneho pojednávania, uloží jej súd náhradu trov, ktoré tým vznikli.

Ústne pojednávanie sa koná v prítomnosti zapisovateľa, ktorý spíše o pojednávaní zápisnicu.

Zápisnica má obsahovať najmä:

Zápisnicu podpíše predseda senátu, zapisovateľ, účastníci, ich zástupcovia a tlmočník; ak zápisnica obsahuje súdnu pokonávku alebo výrok rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, podpíšu ju aj členovia senátu. Ak sa účastník alebo zástupca vzdiali pred podpisom, poznamená sa to v zápisnici; ak odoprie podpis, poznamenajú sa tu aj dôvody, ktoré uviedol.

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, podpíše ju iný člen senátu. Ak nemôže iná osoba pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, nie je potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis odpadol, sa poznamená v zápisnici.

Námietky proti zneniu zápisnice pojme súd do zápisnice alebo uloží účastníkovi, aby ich podal písomne.

Ustanovenia platné pre ústne pojednávanie sa použijú primerane podľa povahy veci na iné pojednávania a podobné sudcovské úkony.

Ak to súd pokladá za potrebné, môže účastníka kedykoľvek za konania vyslúchnuť. Preto mu môže uložiť, aby sa ustanovil osobne; ak sa účastník bez ospravedlnenia neustanovil, súd ho môže dať predviesť.

O predvedenie sa požiada príslušná súčasť Verejnej bezpečnosti; o predvedenie maloletého sa požiada príslušná súčasť Verejnej bezpečnosti, len ak nemožno predvedenie vykonať zamestnancom súdu alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež.

O predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených zborov sa požiada ich náčelník.

Nariadenie o predvedenie vydáva predseda senátu, ktorý tiež rozhoduje o všetkých iných opatreniach týkajúcich sa predvedenia.

Pre svoje rozhodnutie je súd oprávnený urobiť si úsudok i o predbežných otázkach, o ktorých by patrilo rozhodnúť inému súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy).

Ale ak sa už začalo konanie o predbežnej otázke na príslušnom súde alebo u úradu (orgánu verejnej správy), alebo ak je tu podozrenie z trestného činu alebo priestupku a odsúdenie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, súd zpravidla preruší konanie až do právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke alebo o trestnom čine alebo o priestupku.

Súd môže spojiť na spoločné konanie, poprípade i rozhodnutie, veci, ktoré sú u neho začaté a spolu súvisia, či už medzi tými istými alebo inými účastníkmi.

Účastníci môžu za konania meniť svoje návrhy vo veci samej. Súd nepripustí zmenu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohly byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Vzatie návrhu zpät, uznanie a vzdanie sa nároku, súdna pokonávka

Ak je na začatie konania potrebný návrh účastníka, navrhovateľ môže vziať návrh zpäť, kým súd nezačal konať vo veci samej. Ak vzatie návrhu zpät dôjde rozhodujúcemu súdu neskoršie, najneskoršie však do rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd rozhodne o vzatí návrhu zpät, a ak mu prizná účinnosť, konanie zastaví.

Kým súd nerozhodol vo veci samej, zaviazaný môže na súde nárok uznať a oprávnený sa môže na súde svojho nároku vzdať. Súd rozhodne, či prejavu účastníka prizná účinnosť. Ak prizná prejavu účinnosť, nevydá o tom osobitné usnesenie, ale rozhodne podľa prejavu účastníka.

Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, účastníci môžu skončiť konanie aj súdnou pokonávkou. Súd rozhodne o schválení pokonávky. O pokonávku, ktorú možno schváliť, má sa súd vždy pokúsiť.

Súd neprizná účinnosť vzatiu návrhu zpät, uznaniu alebo vzdaniu sa nároku a neschváli pokonávku, ak sa prejav účastníka prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu. Ak súd neprizná prejavu účinnosť alebo ak neschváli pokonávku, pokračuje v konaní.

Nečinnosť účastníkov neprekáža pokračovať v konaní

Ak účastník v danej lehote nepodal vyjadrenie alebo sa, hoci bol predvolaný na výsluch, neustanovil, predpokladá sa, že sa nemieni vyjadriť.

Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať jeho súhlas.

Ak sa riadne predvolaný účastník neustanovil na ústne pojednávanie, pojednáva sa v jeho neprítomnosti; ale ak dôjde k odročeniu pojednávania, treba účastníka znova predvolať.

Ak účastník, ktorý nie je zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom, zomrie, stratí procesnú spôsobilosť alebo sa nemôže zúčastniť na konaní pre trvalejšiu prekážku, súd posúdi, aké vhodné opatrenie má urobiť.

Súd môže konanie prerušiť alebo ustanoviť opatrovníka a v konaní pokračovať. Súd ustanoví opatrovníka a pokračuje v konaní najmä vtedy, ak by sa prerušením zmaril účel konania alebo ak by vznikla ostatným účastníkom nepomerná ujma.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane, ak nastali okolnosti uvedené v odseku 1 u zákonného zástupcu, ktorý nebol zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom.

Prerušenie má ten účinok, že sa nekonajú pojednávania a že lehoty podľa tohto zákona neplynú.

I keď súd konanie nepreruší, lehoty neplynú (§ 81) pre toho, kto zomrel alebo stratil procesnú spôsobilosť a nebol v konaní zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom, kým nie je ustanovený opatrovník alebo kým niekto nevstúpi namiesto neho do konania.

Toto ustanovenie sa použije primerane, ak nastanú také okolnosti u zákonného zástupcu, ktorý nie je zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom.

Súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie. Po odpadnutí prekážky pokračuje súd z úradnej povinnosti v konaní a lehoty začnú plynúť znova.

Ak zákon neustanovuje určité lehoty, má súd určiť na vykonanie procesných úkonov primeranú lehotu. Súd môže lehotu, ktorú určil, z dôležitých dôvodov predĺžiť alebo skrátiť.

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením odpovedá dňu, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento deň v poslednom mesiaci lehoty chýba, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

Ak koniec lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

Dni poštovej dopravy sa do lehoty nezapočítavajú.

Ak účastník alebo jeho zástupca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal procesný úkon, ktorý mu prislúchal, a preto bol z tohto úkonu vylúčený, môže sa domáhať navrátenia do predošlého stavu.

Návrh na navrátenie do predošlého stavu treba podať do pätnástich dní odo dňa, keď odpadol dôvod zmeškania, a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon, pokiaľ je to podľa povahy veci možné. O návrhu rozhodne usnesením súd, na ktorom sa mal zmeškaný úkon vykonať, a to - ak to považuje za potrebné - po ústnom pojednávaní.

Návrh nemá odkladný účinok. Avšak súd, ktorý o ňom rozhoduje, môže na žiadosť účastníka i bez vypočutia odporcu nariadiť odklad konania alebo exekúcie, ak sa podľa prednesených údajov javí pravdepodobným, že návrh bude mať úspech. Na žiadosť účastníka môže súd odklad odvolať.

Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdnych spisov, vynímajúc zápisnice o poradách súdu, a môžu si z nich urobiť odpisy alebo výpisy.

Tretie osoby môžu nazrieť do súdnych spisov a urobiť si z nich odpisy alebo výpisy len so svolením predsedu senátu.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znalcov. Znalcom, ktorí nemôžu podať spoľahlivý posudok bez zovrubného preštudovania spisov, môže predseda senátu spisy vypožičať.

Účastník má navrhnúť a označiť dôkazné prostriedky, ktorými chce dokázať pravdivosť jednotlivých skutkových tvrdení.

Súd z úradnej povinnosti zadováži a vykoná aj také dôkazy, ktoré nenavrhol žiadny účastník, ak sú pre rozhodnutie významné.

Skutočnosti všeobecne známe a skutočnosti, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti, zásadne netreba dokazovať. Avšak súd podľa potreby účastníkov na tieto skutočnosti upozorní.

Netreba dokazovať skutočnosti, pre ktoré zákon ustanovuje domnienku. Vyvrátiť domnienku je prípustné, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Zvyklosti platné v určitom mieste alebo odbore, stanovy právnických osôb, miestne a iné podobné osobitné predpisy treba dokazovať, iba pokiaľ nie sú súdu známe.

Ak rozhodnutie závisí od toho, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok a kto ho spáchal, je súd viazaný čo do týchto okolností obsahom právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia trestného súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) v trestnej veci.

Pri zisťovaní skutkového stavu zhodnotí súd výsledky vykonaného dokazovania, berúc starostlivo do úvahy všetko, čo vyšlo najavo alebo čo sa stalo za konania, v to počítajúc i to, čo účastníci za konania uviedli.

Ak je nárok istý čo do základu, ale jeho výšku nemožno buď vôbec bezpečne zistiť alebo len s nepomernými ťažkosťami, môže ju súd určiť podľa voľného uváženia.

Dokazovanie vykonáva rozhodujúci súd, ktorý však môže zo závažných dôvodov o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd.

Na pripravenie rozhodnutia senátu môže i predseda senátu dať vykonať dožiadaným súdom jednotlivé dôkazy, ktorých vykonanie priamo senátom by robilo ťažkosti.

V odôvodnených prípadoch môže senát vykonaním jednotlivých dôkazov poveriť predsedu alebo niektorého člena senátu.

Dožiadaný alebo poverený sudca vo veci, o ktorej sa má rozhodnúť po ústnom pojednávaní, upovedomí účastníkov o pojednávaní nariadenom na dokazovanie, ak sa vopred nevzdali práva účasti.

Neprítomnosť riadne upovedomených účastníkov neprekáža vykonať dôkazy.

Predseda senátu oznámi výsledky dokazovania, ktoré vykonal dožiadaný alebo poverený sudca.

Senát môže v každom prípade nariadiť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

Dôkazné prostriedky sú všetky prostriedky spôsobilé na zistenie pravdy; najmä sú to svedkovia, znalci, listiny a ohliadka.

Tie isté prostriedky možno použiť na spravdepodobnenie.

Každý účastník znáša sám trovy spojené so svojimi procesnými úkonmi a trovy úkonov, ktoré v jeho záujme nariadil súd z úradnej povinnosti; trovy spojené s ustanovením a činnosťou opatrovníka znáša ten, kto dal podnet na jeho ustanovenie, a ak tu taký podnet nie je, ten, v záujme koho bol opatrovník ustanovený.

Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, znášajú účastníci tieto trovy bez nároku na ich náhradu.

Súd uloží účastníkovi, v záujme ktorého nariadil z úradnej povinnosti úkon vyžadujúci trovy, alebo účastníkovi, ktorého úkon dal na vznik trov podnet, aby zložil preddavok. Rovnako postupuje mimo ústneho pojednávania predseda senátu.

Ak tento preddavok nebol včas složený, súd posúdi, či sa má zamýšľaný úkon predsa vykonať, alebo či sa má od neho upustiť; ak sa procesný úkon vykoná, znáša síce štát trovy s ním spojené, ale vymáha ich od účastníka exekúciou.

Štátu nemožno uložiť, aby složil preddavok alebo akúkoľvek zábezpeku.

Súd prizná účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, včítane trov právneho zastúpenia, ak účastník mal proti odporcovi plný úspech vo veci.

Ak mal účastník vo veci len čiastočný úspech, súd tieto trovy pomerne rozdelí, poprípade ich vzájomne zruší.

I keď mal účastník vo veci len čiastočný úspech, môže mu súd priznať náhradu všetkých týchto trov, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti svojho nároku, alebo ak záviselo určenie výšky jeho nároku od voľného uváženia súdu alebo od znaleckého posudku.

Súd môže výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi uložiť, aby znášal bez nároku na náhradu svoje trovy konania, počítajúc v to trovy právneho zastúpenia, alebo ich časť, i keď mal v konaní úspech.

Účastník je povinný nahradiť trovy odporcovi, ktorý nedal príčinu na uplatnenie nároku na súde a včas ho uznal.

Účastníkovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo zmocnencovi môže súd uložiť, aby znášali bez nároku na náhradu alebo nahradili trovy, vzniknuté náhodou, ktorá sa im prihodila, alebo trovy, ktoré spôsobili svojím zavinením, najmä zbytočnou rozvlačnosťou podaní, oneskorenými prednesmi alebo ich zmenou, nepravdivými tvrdeniami alebo neodôvodnenými návrhmi.

Trovy procesných úkonov prokurátora, ktorý vstúpil do konania podľa § 6 ods. 1, a dôkazov ním navrhnutých znáša štát bez nároku na náhradu. Tým nie sú dotknuté ustanovenia o trovách účastníkov v ich vzájomnom pomere.

Trovy spojené s procesnými úkonmi prokurátora, ktorý podal návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 3, znáša štát; ak sa účastník, v záujme ktorého prokurátor urobil návrh na začatie konania, správal v konaní nečinne, má namiesto neho štát nárok na náhradu trov alebo povinnosť ich nahradiť.

Ak je niekoľko účastníkov, znášajú trovy podľa pomeru účastenstva vo veci.

V rovnakom pomere sú účastníci oprávnení požadovať náhradu trov, poprípade povinní ich nahradiť.

Ak sa v rozsudku uloží povinnosť plniť, určí súd na splnenie povinnosti lehotu pätnásť dní.

V odôvodnených prípadoch môže súd určiť kratšiu alebo dlhšiu lehotu, poprípade vysloviť, že záväzok sa má splniť v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určí.

Ak je predmetom záväzku plnenie opakujúcich sa dávok, ktoré sa stanú sročnými po vynesení rozsudku, treba v rozsudku určiť deň plnenia.

Lehoty na plnenie sa počítajú odo dňa doručenia rozsudku.

Ale ak bol podaný opravný prostriedok proti rozsudku bez predbežnej vykonateľnosti, lehota na plnenie sa počíta od právoplatnosti rozsudku.

Súd je viazaný svojím rozsudkom, len čo ho vyhlásil.

Na vynesení rozsudku sa môžu zúčastniť iba sudcovia, za účasti ktorých sa ústne pojednávanie skončilo.

Pri porade a hlasovaní senátu nesmie byť prítomný okrem sudcov a zapisovateľa nikto iný. O porade a hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica.

Sudcovia z ľudu hlasujú pred sudcami z povolania, a to mladší pred staršími. Predseda hlasuje naposledy.

Na rozsudok je potrebná väčšina hlasov. Všetci členovia senátu sú povinní hlasovať, i keď boli prehlasovaní v niektorej predbežnej otázke.

Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlási ho predseda senátu.

Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky.

Vyhlásenie sa má stať zpravidla hneď po skončení ústneho pojednávania; ak to nie možné, možno na vyhlásenie rozsudku odročiť ústne pojednávanie najviac na čas pätnásť dní.

Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatné dôvody, jako aj poučenie o opravnom prostriedku.

Rozsudok treba účastníkom vždy doručiť.

Vyhotovenie rozsudku má po úvodných slovách „V mene republiky“ obsahovať:

označenie súdu a mená a priezviská sudcov, ktorí sa zúčastnili na vynesení rozsudku;

mená a priezviská účastníkov, ich zamestnanie, bydlisko a postavenie v konaní, mená a priezviská ich zákonných zástupcov alebo zmocnencov;

predmet konania;

deň vyhlásenia;

výrok;

odôvodnenie so stránky skutkovej a právnej s poučením o opravnom prostriedku.

Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu

Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše za neho iný člen senátu; dôvod sa poznamená na vyhotovení rozsudku.

Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné podobné zrejmé nesprávnosti v rozsudku alebo jeho vyhotovení, predseda senátu môže kedykoľvek bez ústneho pojednávania opraviť, a to aj z úradnej povinnosti. Opravu môže nariadiť i súd vyššej stolice.

Opravné usnesenie sa doručí účastníkom, oprava sa vyznačí na vyhotovení rozsudku a podľa možnosti aj na rovnopisoch vyhotovenia už vydaných.

Vykonávanie opravy nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.

Ale ak sa opravou rozsudku zmení jeho výrok, môže účastník dotknutý zmenou opravenú časť výroku napadnúť prípustným opravným prostriedkom v lehote počítanej od doručenia opravného usnesenia.

Ak súd nerozhodol v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže ktorýkoľvek účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku žiadať o jeho doplnenie. V žiadosti treba uviesť určitý návrh na doplnenie. Súd rozhodne o žiadosti podľa povahy veci buď po ústnom pojednávaní alebo bez neho.

Ak súd vyhovie žiadosti o doplnenie, vynesie vo veci doplňujúci rozsudok; ak nevyhovie, žiadosť usnesením zamietne.

Na doplňujúci rozsudok sa inak použijú obdobne ustanovenia o rozsudkoch.

Konanie o doplnenie nemá odkladný účinok na opravné prostriedky proti rozsudku ani na jeho vykonateľnosť.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, je právoplatný.

Vzdanie sa opravného prostriedku je účinné, len ak sa stalo na súde po vyhlásení rozsudku.

Ak bol účastník právoplatným rozsudkom odsúdený plniť dávky, ktoré sa stanú sročnými až po vynesení rozsudku, a ak sa podstatne zmenili okolnosti, na základe ktorých určil súd výšku dávok alebo ich trvanie, môže ktorýkoľvek účastník podať návrh na zmenu určenej výšky dávok alebo ich trvania. Skorší rozsudok možno zmeniť iba s účinkami odo dňa podania návrhu.

Predbežná vykonateľnosť sa bez ohľadu na opravný prostriedok vysloví vo výroku rozsudku odsudzujúceho na plnenie:

pracovného príjmu za čas najviac troch mesiacov;

náhrady a odmeny, ktoré náležia pôvodcom za použitie ich pôvodcovských práv, ako aj obdobných náhrad a odmien náležiacich výkonným umelcom a vedeckým pracovníkom za ich výkony;

úhrady osobných potrieb za čas najviac troch mesiacov pred začatím konania, ako aj jednotlivých dávok, ktoré sa stanú sročnými do právoplatnosti rozsudku;

v peniazoch alebo v iných veciach určených podľa druhu alebo v cenných papieroch, ak je záväzok preukázaný verejnou listinou;

na základe uznania nároku.

Okrem prípadov uvedených v § 163 možno predbežnú vykonateľnosť vysloviť na návrh účastníka, ak by mu inak hrozilo nebezpečenstvo značnej a ťažko nahraditeľnej ujmy alebo ak je obava, že splnenie sa stane vôbec nemožným.

Vyslovenie predbežnej vykonateľnosti podľa odseku 1 sa môže týkať celého nároku alebo jeho časti a možno ho viazať na složenie primeranej zábezpeky.

Súdna pokonávka, ktorú súd schválil, má účinky právoplatného rozsudku.

Proti právoplatnému rozhodnutiu ktoréhokoľvek súdu v občianskych právnych veciach môže generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak sa domnieva, že v konaní alebo pri rozhodovaní bol porušený zákon.

Pre chyby v konaní možno podať sťažnosť pre porušenie zákona iba vtedy, ak bolo rozhodnuté o veci, ktorá nepatrí do právomoci československých súdov alebo aspoň všeobecných súdov, alebo ak chyby v konaní mohly mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Sťažnosť pre porušenie zákona nemožno podať proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu o sťažnosti pre porušenie zákona.

Sťažnosť pre porušenie zákona nie je viazaná lehotou. Podáva sa písomne na Najvyššom súde.

Okrem všeobecných náležitostí podania musí sťažnosť obsahovať:

Až do rozhodnutia o sťažnosti možno meniť jej dôvody a návrh.

Generálny prokurátor aj predseda Najvyššieho súdu si môžu vyžiadať od ktoréhokoľvek súdu spisy, aby mohli posúdiť, či sú tu dôvody na podanie sťažnosti pre porušenie zákona.

Ak navrhuje generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu aj zrušenie pôvodného rozhodnutia, Najvyšší súd môže i z úradnej povinnosti pred rozhodnutím o sťažnosti odložiť vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia.

Konanie a rozhodnutie Najvyššieho súdu

Najvyšší súd rozhodne o sťažnosti pre porušenie zákona rozsudkom bez ústneho pojednávania po vypočutí generálneho prokurátora.

Najvyšší súd môže potrebné vyšetrenie nariadiť i z úradnej povinnosti

Najvyšší súd v rozsudku buď vysloví, že bol porušený zákon, alebo sťažnosti nevyhovie; ak bol porušený zákon rozhodnutiami niekoľkých súdov, uvedie vždy, ktoré súdy zákon porušily. Rozsudok musí byť odôvodnený; Najvyšší súd ho doručí generálnemu prokurátorovi, a ak je to možné, aj účastníkom alebo ich právnym nástupcom.

Ak to navrhne pred rozhodnutím generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu, ktorý podal sťažnosť, Najvyšší súd zruší v rozsudku aj rozhodnutie, ktorým bol zákon porušený, poprípade aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

Ak Najvyšší súd nerozhodol o zrušení už podľa odseku 2, môže účastník alebo jeho právny nástupca také zrušenie navrhnúť do pätnástich dní odo dňa doručenia rozsudku (odsek 1). Návrh sa podáva na Najvyššom súde písomným podaním alebo ústne do zápisnice. Návrh sa považuje za platne podaný, ak bol podaný v lehote na súde prvej alebo druhej stolice, alebo do zápisnice na inom súde, ktorý nie je príslušný; ak bol návrh podaný na niektorom z týchto súdov, postúpia ho ihneď Najvyššiemu súdu. O návrhu na zrušenie rozhoduje Najvyšší súd bez ústneho pojednávania.

Ak Najvyšší súd zrušil rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, poprípade aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 215 ods. 2 a 3), uvedie vo svojom rozhodnutí aj to, či a aké opatrenie má urobiť súd, ktorý zákon porušil. Pri novom rozhodnutí sú súdy viazané právnym názorom Najvyššieho súdu; v tomto rozhodnutí rozhodnú aj o trovách pôvodného konania.

Okrem prípadov, keď dôjde k zrušeniu pôvodného rozhodnutia nemá rozsudok Najvyššieho súdu právny účinok na právne pomery účastníkov pôvodného konania. Právne pomery tretích osôb nemôžu byť dotknuté ani novým rozhodnutím vo veci, okrem ak im porušenie zákona bolo alebo muselo byť známe.

Návrh na zrušenie alebo zmenu pôvodného rozhodnutia je neprípustný:

odporcovi, aby v určenej lehote složil do súdnej úschovy peňažnú sumu, vkladnú knižku, cenný papier alebo iný predmet, súci na súdnu úschovu;

odporcovi, aby nijako nenakladal s určitými vecami alebo právami; ak sa zákaz týka nehnuteľnej veci alebo práv na nehnuteľnú vec, zapíše sa do pozemkovej alebo železničnej knihy (ďalej len „verejná kniha“) alebo do listiny uloženej na súde s účinkom proti tretím osobám; ak sa zákaz týka hnuteľných vecí, možno ho spojiť s nariadením vhodnej úschovy;

poddlžníkovi, aby v čase sročnosti složil určenú sumu peňazí alebo vec miesto svojmu veriteľovi do súdnej alebo inej úschovy;

dlžníkovi, aby plnil oprávnenému predbežne určenú úhradu osobných potrieb podľa zákona;

odporcovi alebo tretej osobe, aby niečo konali alebo aby sa niečoho zdržali alebo trpeli, aby navrhovateľ niečo konal alebo nekonal.

navrhovateľ nesložil včas zábezpeku (§ 223);

oprávnený nepodal včas návrh na začatie súdneho konania (§ 224);

došlo už k vydaniu právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorého výkon sa mal predbežným opatrením zabezpečiť, a oprávnenému nebol zabezpečovaný nárok priznaný;

oprávnený nadobudol možnosť viesť exekúciu a do pätnástich dní od tohto času nepodal návrh na jej nariadenie.

Na konanie o rozvod, neplatnosť manželstva a určenie, či tu je alebo nie je manželstvo (manželské veci), je príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko.

Ak manželia nemali posledné spoločné bydlisko v Československej republike, je na konanie príslušný všeobecný súd odporcu; ak tu niet ani takého súdu, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

Ak sa má neplatnosť manželstva vysloviť z úradnej povinnosti a ak manželia nemali spoločné bydlisko v Československej republike, je na konanie príslušný všeobecný súd jedného alebo druhého manžela.

Konanie sa začína z úradnej povinnosti, pokiaľ z povahy veci nevyplýva, že sa má začať iba na návrh.

Senát rozhoduje po ústnom pojednávaní usnesením.

Sudca rozhoduje bez ústneho pojednávania.

V dôležitých alebo pochybných prípadoch vypočuje súd i chránenca, pokiaľ je tento schopný posúdiť svoje záujmy; ak možno od toho očakávať objasnenie a posúdenie potrebnosti alebo vhodnosti navrhnutého alebo zamýšľaného opatrenia, vypočuje súd aj jeho najbližších príbuzných alebo iné osoby oboznámené s pomerami.

Súd má zpravidla, najmä ak ide o maloletého, konať v súčinnosti s verejnými orgánmi a zariadeniami, ktoré slúžia na ochranu alebo prospech chránencov.

Ak sa rodičia nedohodnú o výkone rodičovskej moci, rozhodne súd, akým spôsobom sa má rodičovská moc vykonávať, najmä ktorý z rodičov má maloletého zastupovať.

Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, rozhodne súd o tom, komu sa má dieťa sveriť do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu; pokiaľ je to potrebné, upraví aj styk rodičov s dieťaťom. Rozhodnutie možno nahradiť dohodou rodičov, ktorá však vyžaduje schválenie súdu.

Súd určí rozsah vyživovacej povinnosti, i keď rodičia žijú spolu, ak jeden z nich neplní svoje povinnosti dobrovoľne.

Proti tomu, kto sa dobrovoľne nepodrobí rozhodnutiu súdu o rodičovskej moci, výchove detí, styku s nimi alebo o ich umiestení, použije súd uvedený v § 244 pre výkon tohto rozhodnutia vhodné donucovacie prostriedky. Týmito prostriedkami, pokiaľ ostatné prostriedky podľa okolností prípadu nepostačujú, môžu byť aj pokuty do výšky 5.000 Kčs za každé jednotlivé neposlúchnutie súdu, poprípade aj nútené predvedenie dieťaťa k rodičovi (umiestenie dieťaťa a pod.); vymožené pokuty pripadajú štátu.

Osobám maloletým, postihnutým duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutým povoľuje uzavretie manželstva súd. Pred rozhodnutím vypočuje takú osobu, a to v neprítomnosti iných osôb, aby sa presvedčil o tom, či má skutočne vôľu vstúpiť do manželstva. Podľa možnosti vypočuje aj druhú osobu hodlajúcu uzavrieť manželstvo a vyšetrí osobné vlastnosti oboch.

Usnesenie o povolení uzavrieť manželstvo má obsahovať aj meno a priezvisko oboch osôb, ktoré hodlajú uzavrieť manželstvo.

Dôležitými úkonmi zákonného zástupcu za chránenca, ktoré vyžadujú schválenie súdu, sú najmä zrieknutie sa alebo odmietnutie dedičstva, vzdanie sa práv, uzavretie pokonávky, poskytnutie alebo vypovedanie pôžičky, scudzenie, nadobudnutie alebo zaťaženie nehnuteľných vecí a práv k nim. Súd má pri schvaľovaní právnych úkonov dbať o záujmy chránenca aj pre dobu po dosiahnutí plnoletosti alebo po skončení opatrovníctva.

Aj uznesenie, ktorým sa návrhu vyhovuje, musí sa vždy odôvodniť. Písomné zmluvy treba opatriť schvaľovacou doložkou.

Po vhodnom poučení zloží opatrovník do rúk sudcu sľub, že sa bude riadne starať o osobu chránenca, ďalej že bude opatrovanca riadne zastupovať, že bude jeho imanie spravovať so starostlivosťou riadneho hospodára a dbať pritom na pokyny súdu.

Po zložení sľubu vydá súd opatrovníkovi listinu o jeho ustanovení.

Súd vykoná súpis všetkého imania opatrovanca, a ak to uzná za vhodné, aj jeho odhad. Vykonaním súpisu a odhadu môže súd poveriť výkonný orgán miestneho národného výboru.

Hotové peniaze, pokiaľ sa v záujme opatrovanca nepoužijú ináč, treba uložiť v štátnej sporiteľni. V rukách opatrovníka možno ponechať len toľko peňazí, koľko treba na riadne hospodárenie, poprípade na úhradu bežných potrieb opatrovanca.

Cennosti a dôležité listiny sa spravidla uložia do súdnej úschovy. Pri nehnuteľných veciach treba poznamenať zavedenie opatrovníctva.

Nehnuteľné veci možno scudziť len v prípade nutnosti alebo na zrejmý prospech opatrovanca.

Vyúčtovanie zo správy imania opatrovanca predkladá opatrovník v obdobiach a ku dňom, ktoré určí súd spravidla pri jeho ustanovení.

Opatrovníci predložia vyúčtovanie spravidla písomne, a to aj s dokladmi. Iba jednoduché vyúčtovanie, skladajúce sa z niekoľko málo položiek príjmov a výdavkov, možno spísať do zápisnice.

Na preskúmanie vyúčtovania predvolá súd opatrovníka, opatrovanca, ak je schopný posúdiť svoje záujmy, poprípade znalca, ak to vyžaduje rozsah alebo zložitosť vyúčtovania. Pritom treba vyšetriť najmä:

Ak vyjde najavo, že k niektorým právnym úkonom došlo bez potrebného súdneho schválenia, môže ich súd schváliť dodatočne.

Pri preskúmaní vyúčtovania nemá sa súd spravidla pozastavovať nad nepatrnými nedostatkami a nemá požadovať nákladné doklady pri nepatrných položkách.

V uznesení, ktorým sa schvaľuje vyúčtovanie, treba uviesť, kto vyúčtovanie podal a za ktorú dobu, či ho súd uznal za správne, aká je konečná suma čistého majetku, aká hotovosť je v rukách opatrovníka a aké príjmy a výdavky mal opatrovanec vo vyúčtovacom období. Do uznesenia treba pojať aj rozkaz na odstránenie prípadných chýb.

Po schválení záverečného vyúčtovania vydá súd bývalému opatrovancovi na jeho žiadosť všetky doklady.

Pri zmene opatrovníka vyzve súd doterajšieho opatrovníka, aby odovzdal majetok, poprípade jeho správu novému opatrovníkovi a súdu to preukázal.

Po skončení opatrovníctva je súd povinný vydať opatrovancovi jeho majetok.

Súd predovšetkým vyzve opatrovanca, aby do určitej lehoty majetok prevzal. Výzvu treba doručiť do vlastných rúk. Súčasne vyzve opatrovníka, aby odovzdal majetok opatrovancovi a odovzdanie preukázal súdu. Ak opatrovanec neprevezme majetok, naloží sa s majetkom podľa ustanovení o súdnej úschove.

Pri nehnuteľných veciach súd po skončení opatrovníctva nariadi výmaz poznámky o zavedení opatrovníctva.

Ustanovenia o opatrovníkoch a opatrovancoch použijú sa primerane aj na deti v rodičovskej moci, ak bol dieťaťu ustanovený opatrovník.

Predchádzajúce ustanovenia o príslušnosti, obsadení súdu a konaní použijú sa primerane aj pri rozhodovaní o predĺžení a prepustení z ochrannej výchovy pri osobách starších ako 18-ročných vo výchovniach dorastu.

Senát rozhoduje po ústnom pojednávaní usnesením.

Pred rozhodnutím o osvojení vyslúchne súd - podľa možnosti osobne - osvojiteľa a jeho manžela, ak je potrebný jeho súhlas, rodičov osvojovaného dieťaťa, opatrovníka, ktorý mu bol ustanovený v konaní o osvojení, prípadne jeho poručníka, ďalej orgán poverený starostlivosťou o mládež a osvojované dieťa, ak je schopné posúdiť dosah osvojenia. Súd rodičov nevyslúchne, ak sú pozbavení rodičovskej moci alebo sú celkom pozbavení svojprávnosti, ako i vtedy, ak nie je potrebné ich privolenie pre osvojenie, hoci sú zákonnými zástupcami dieťaťa.

Osoby, ktoré podľa odseku 1 netreba vyslúchnuť, nie sú účastníkmi konania o osvojení.

V usnesení, ktorým súd vysloví osvojenie, uvedie, aké priezvisko bude osvojenec používať. Usnesenie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť. Jeden rovnopis právoplatného usnesenia sa osobitne uloží na súde.

Súdom príslušným na rozhodnutie o zrušení osvojenského pomeru je súd, ktorý vyslovil osvojenie. O takom zrušení osvojenského pomeru platia primerane §§ 264 až 266.

Dohodu o zrušení osvojenia medzi osvojiteľom a plnoletým osvojencom môže spísať sudca ktoréhokoľvek súdu; odpis zápisnice o zrušení osvojenia zašle súdu, ktorý osvojenie vyslovil, aby ju osobitne uložil a vyznačil zrušenie v spisoch o osvojení.

Na konanie o zistenie otcovstva sa použijú ustanovenia jedenástej hlavy s doplnkami uvedenými v ďalších ustanoveniach tohto dielu.

Otázku zistenia otcovstva nemožno riešiť v inom konaní, a to ani ako predbežnú otázku.

Dieťa, jeho matka, domnelý otec a podľa potreby aj iné osoby sú povinné dať si odňať krv na vykonanie krvnej skúšky. Ak sa niektorá z týchto osôb bez závažného dôvodu zdráha tak urobiť, možno použiť donucovacie prostriedky podľa § 100 ods. 2 a 3 a § 103 ods. 3. Proti usneseniu, ktorým súd vyhlási zdráhanie za bezdôvodné, môže podať sťažnosť iba ten, kto má byť vyšetrený.

Toto ustanovenie sa použije obdobne na iné podobné dôkazné prostriedky.

Ak je začaté konanie o zistenie otcovstva na žalobu iba jedného z oprávnených, bráni prejednaniu žaloby druhého oprávneného prekážka uvedená v § 57 ods. 1 písm. c).

Oprávnený, ktorý nepodal žalobu, môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník; účinok rozsudku sa na neho vzťahuje, i keď nevstúpil do konania.

Ak žalobca za konania o zistenie otcovstva zomrie, konanie sa preruší. V konaní môže pokračovať druhý oprávnený na žalobu. Do šesť mesiacov od smrti dieťaťa môžu podať žalobu o zistenie otcovstva aj jeho potomci, ak preukážu na tomto zistení právny záujem; za tých istých podmienok a v tej istej lehote môžu potomci dieťaťa navrhnúť, aby sa v prerušenom konaní pokračovalo.

Konanie o zistení otcovstva sa preruší aj vtedy, keď zomrie žalovaný. V konaní možno pokračovať proti opatrovníkovi, ktorého ustanoví žalovanému súd prejednávajúci vec.

Ak je so žalobou o zistenie otcovstva spojený aj návrh na určenie povinnosti uhradiť osobné potreby dieťaťa alebo ak došlo k spojeniu takých konaní, súd rozhodne rozsudkom aj o úhrade osobných potrieb.

Ak v konaní o zistení otcovstva žalovaný uzná svoje otcovstvo, vypočuje súd matku, pokiaľ je jej súhlas s uznaním potrebný, alebo pokiaľ sama o zistenie otcovstva nežaluje, či s uznaním súhlasí; ak súhlasí, súd konanie o zistení otcovstva zastaví.

Konaie vykonáva senát bez ústneho pojednávania.

Senát nemôže poveriť predsedu alebo člena senátu výsluchom vyšetrovaného alebo znalcov.

Konanie sa začne na návrh alebo z úradnej povinnosti.

Ak ide o pozbavenie svojprávnosti pre duševnú poruchu a ak návrh nepodal orgán štátnej správy, môže súd navrhovateľovi nariadiť, aby v primeranej lehote predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave chorého, s poučením, že inak návrh odmietne.

Osobu, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti, musí súd vyslúchnuť osobne; na ten cieľ ju možno predviesť na súd. Ak je v ústave, vyslúchne sa spravidla v ústave. Od výsluchu možno upustiť, ak ho nemožno vykonať vôbec alebo bez ujmy pre zdravotný stav vyšetrovanej osoby.

Ak je potrebné na ochranu práv osoby, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti, ustanoví jej súd pre toto konanie opatrovníka.

Toho, kto má byť pozbavený svojprávnosti, majú vyšetriť spravidla dvaja znalci.

Od vyšetrenia znalcami i od výsluchu vyšetrovaného možno upustiť, ak bol stav osoby, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti, súdne vyšetrený v posledných šiestich mesiacoch pri prijatí do ústavu a ak podľa potvrdenia správy ústavu alebo podľa výsledkov iného súdneho vyšetrenia nenastala od toho času podstatná zmena.

Súd môže na návrh znalca nariadiť, aby osoba, ktorá má byť vyšetrená, bola dodaná do ústavu na čas najviac troch mesiacov, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné pre vyšetrenie duševného stavu.

Pred vynesením takého uznesenia treba vypočuť jej opatrovníka, ak je ustanovený, a pokiaľ možno i účastníkov.

Ak sú tu podmienky pre pozbavenie svojprávnosti pre navyknuté nadmierne požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov alebo jedov a ak možno podľa výsledkov vyšetrenia očakávať, že osoba, o ktorú ide, sa polepší, môže súd odložiť vynesenie uznesenia o pozbavení svojprávnosti a zároveň určí primeranú lehotu na polepšenie. Súd môže odklad urobiť závislým od toho, že sa táto osoba podrobí liečeniu v odbornom ústave na potrebný čas, ktorý však nesmie presahovať jeden rok.

Pred uplynutím lehoty na polepšenie vysloví súd pozbavenie svojprávnosti iba vtedy, ak sa ukáže, že polepšenie nemožno očakávať, alebo ak liečená osoba bez závažných dôvodov predčasne opustí odborný ústav alebo marí liečenie.

Uznesenie, ktorým sa rozhoduje o pozbavení svojprávnosti, sa doručí aj prokurátorovi a opatrovanskému súdu; po nadobudnutí právoplatnosti správe ústavu, v ktorom je osoba postihnutá duševnou chorobou držaná, a ak sa vyslovilo pozbavenie svojprávnosti, aj výkonnému orgánu miestneho a okresného národného výboru, v obvode ktorých mala osoba pozbavená svojprávnosti bydlisko lebo pobyt.

Osobe, ktorá sa pozbavuje svojprávnosti, uznesenie sa nedoručí, ak by to bolo zrejme škodlivé pre jej stav.

Ak súd neodložil vykonateľnosť uznesenia sa nedoručí, ak by to bolo zrejme škodlivé pre jej stav.

Ak súd neodložil vykonateľnosť uznesenia, ktorým sa vyslovilo pozbavenie svojprávnosti, urobí opatrovanský súd opatrenie, aby pri nehnuteľných veciach bolo pozbavenie svojprávnosti zapísané.

Trovy konania znáša štát; trovy právneho zastúpenia znáša sám zastúpený bez nároku na náhradu.

Trovy konania uhradí osoba pozbavená svojprávnosti; ak nemožno od nej tieto trovy vymôcť, uhradia ich tí, ktorí sú jej podľa zákona povinní poskytovať úhradu osobných potrieb, pokiaľ by tým neboli ukrátení vo výžive oni sami alebo ich rodiny; ak ich nemožno ani takto uhradiť, uhradí ich štát.

Ak sa konanie skončilo bezvýsledne, je povinný uhradiť trovy ten, kto podal návrh na začatie konania, pokiaľ mu muselo byť známe, že na začatie konania niet dôvodu; v ostatných prípadoch uhradzuje trovy štát.

Ustanovenia tohto dielu sa používajú primerane i na zrušenie uznesenia o pozbavení svojprávnosti a na premenu čiastočného pozbavenia svojprávnosti na úplné pozbavenie svojprávnosti alebo naopak.

Návrh na zrušenie pozbavenia svojprávnosti alebo premenu úplného pozbavenia svojprávnosti na čiastočné pozbavenie svojprávnosti, ako aj sťažnosť proti zamietnutiu týchto návrhov môže podať aj osoba pozbavená svojprávnosti.

Ak sa však zamietne návrh na zrušenie alebo premenu pozbavenia svojprávnosti a ak podľa výsledkov vyšetrenia možno bezpečne predkladať, že v najbližšom čase sa nedá očakávať vyliečenie alebo značné zlepšenie, môže sa súd uzniesť, že pred uplynutím primeranej lehoty, ktorá nesmie byť dlhšia ako tri roky, nie je prípustný opätovný návrh na zrušenie alebo premenu pozbavenia svojprávnosti, pokiaľ sa dostatočne nespravdepodobní, že sa zlepšil stav osoby pozbavenej svojprávnosti. Ak bol návrh predsa podaný, možno ho odmietnuť bez ďalšieho konania.

Konanie vykonáva sudca bez ústneho pojednávania.

Návrh možno podať už rok predtým, než uplynul čas potrebný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za mŕtveho.

O návrhu nemožno rozhodnúť pred uplynutím tohto času.

Ale súd uzná, že sú tu podľa údajov zákonné podmienky pre vyhlásenie za mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka, ak nemá iného zástupcu, ktorý by ho v konaní zastupoval.

Súd vyhláškou vyzve nezvestného, aby sa prihlásil, a každého, kto má o ňom vedomosť, aby podal o ňom zprávu súdu alebo zástupcovi nezvestného uvedenému vo vyhláške; zároveň vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom a zistí účastníkov konania.

Vo vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo ak nedôjde iná zpráva o jeho živote. Vyhláškovú lehotu určí na jeden rok od vyvesenia vyhlášky na návestnej tabuli súdu. Deň, ktorým sa lehota skončí, treba vo vyhláške uviesť.

Vyhláška sa vyvesí na návestnej tabuli súdu a uverejní sa v časopise určenom pre súdne vyhlášky; okrem toho ju možno dať na známosť spôsobom obvyklým v mieste.

Vyhláška sa doručí opatrovníkovi, známym účastníkom a prokurátorovi.

Ak súd zistí, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví konanie uznesením.

Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške súd rozhodne o vyhlásení za mŕtveho. Uznesenie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

O doručení rozhodnutia platí to isté, čo o doručení vyhlášky; okrem toho právoplatné rozhodnutie sa doručí súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.

Ak súd zistí, že osoba, vyhlásená za mŕtvu je nažive alebo že žila ešte v deň, od ktorého doteraz neuplynul čas potrebný na to, aby nezvestná osoba mohla byť vyhlásená za mŕtvu, z úradnej povinnosti zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.

Na návrh účastníka alebo prokurátora súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti, ak dodatočne zistí, že:

O doručení rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 platia ustanovenia § 303 ods. 2.

Trovy spojené s ustanovením a činnosťou opatrovníka, ako aj ostatné trovy znáša navrhovateľ.

Sťažnosť môžu podať iba účastníci, ktorým sa malo doručiť rozhodnutie (§ 301 ods. 4), a prokurátor.

Otázku, či a kedy možno považovať nezvestného za mŕtveho, nemožno riešiť v inom konaní, a to ani ako predbežnú otázku.

poručiteľovo meno, priezvisko, vek, stav, štátne občianstvo, zamestnanie, ako aj či bol odkázaný na príjem z pracovného alebo obdobného pomeru alebo či dostával dôchodok z verejných prostriedkov;

deň a miesto poručiteľovho úmrtia, jeho posledné bydlisko alebo pobyt;

meno, priezvisko, pobyt a zamestnanie manžela;

mená, priezviská, zamestnanie, vek a pobyt detí zomrelého a iných osôb, o ktorých sa dá predpokladať, že sú dedičia;

či je tu dedičstvo a aké, či sú tu dlhy a či tieto pravdepodobne prevyšujú majetok;

či je tu závet a kde je uschovaný;

či a ktoré poručníctvo a opatrovníctvo zomrelý zastával;

kto by mal byť ustanovený za poručníka alebo opatrovníka deťom alebo dedičom zomrelého.

Ak zomrelý nezanechal majetok, štátne notárstvo konanie zastaví. Uznesenie o tom sa doručí iba na žiadosť účastníka.

Ak je poručiteľov majetok tak nepatrný, že z neho možno uhradiť len trovy choroby a primeraného pohrebu a iné prednostné pohľadávky, zistí sa výsluchom dedičov a veriteľov, ktorí by mohli byť uspokojení, cena majetku a výška dlhov. Majetok sa prikáže týmto veriteľom na úplnú alebo čiastočnú úhradu ich nárokov; na to je potrebný súhlas veriteľov, ktorí by mohli byť uspokojení, ďalej dedičov, a ak tu niet žiadnych dedičov, štátu.

Ak bola nariadená exekučná likvidácia dedičstva, štátne notárstvo zastaví prejednanie dedičstva. Uznesenie o tom sa doručí iba na žiadosť účastníka.

Ak sa konanie neskončí spôsobom uvedeným v §§ 320 až 322, štátne notárstvo dedičstvo prejedná.

Osoby, o ktorých sa dá predpokladať, že sú dedičia, štátne notárstvo o tom upovedomí. Súčasne ich poučí, že môžu do jedného mesiaca, ak neurčilo štátne notárstvo dlhšiu lehotu, odmietnuť dedičstvo, a aké sú náležitosti a následky odmietnutia. Upovedomenie a poučenie sa doručí do vlastných rúk alebo sa dá ústne a zapíše sa do zápisnice.

Vždy sa spíše presný a úplný zoznam celého imania, ktoré mal poručiteľ v držbe v čase smrti alebo ktoré je u tretích osôb, s udaním jeho vtedajšej všeobecnej ceny (súpis).

Ak má záujem na zistení imania socialistická právnická osoba alebo ak je dedičom osoba nesvojprávna alebo neznámeho pobytu, vykoná sa súpis i odhad bez odkladu na mieste samom.

Spravidla sa upustí od súpisu na mieste samom a od odhadu, ak ide iba o osobný majetok poručiteľa a dedičia žijú prevažne z výťažku vlastnej práce.

Súpis sa koná spravidla podľa údajov predvolaných dedičov a opatrovníkov, a ak sa títo ustanovia, v ich prítomnosti.

Ak sa má vykonať aj odhad, treba pribrať aj znalca. Pri odhade nehnuteľnej veci možno jej cenu zistiť i bez znalca podľa predpisov platných pre dane a verejné dávky, podľa posledného, skôr vykonaného odhadu alebo podľa zmluvy o poslednom scudzení, ak tomu neodporujú osoby, ktoré majú na odhade právny záujem.

Ak sa koná súpis na mieste samom, orgán, ktorý ho vykonáva, je povinný pri použití vhodných prostriedkov zadovážiť si podľa možnosti úplné vysvetlenie o stave imania (aktív a pasív). V zápisnici uvedie, aké prostriedky na to najmä použil, a podľa možnosti v prvopise alebo v odpise pripojí nájdené listinné doklady.

Na konci súpisu sa vypočíta suma dlhov a čistého majetku, ktorý ostáva po ich odpočítaní. Pri sporných aktívach a pasívach obmedzí sa štátne notárstvo iba na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku sa neberú do úvahy.

Zápisnicu podpíšu všetci zúčastnení na súpise a prípadnom odhade; dedičia tak urobia s vyhlásením, že ich údaje sú správne a úplné a že vedome nič z dedičstva nezamlčali. Dedičov treba vopred poučiť o trestných následkoch nesprávneho alebo neúplného vyhlásenia o stave imania.

Štátne notárstvo určí všeobecnú cenu majetku v čase poručiteľovej smrti, sumu dlhov a čistú cenu dedičstva; pritom tiež uvedie, či a akým spôsobom sa odchýlilo od zostaveného súpisu.

Súpis neprekáža dedičom ani iným osobám, aby sa domáhali svojho práva mimo; konania o prejednaní dedičstva.

Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a zapiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, štátne notárstvo vyšetrí podmienky dedičského práva oboch ä potvrdí nadobudnutie dedičstva tomu z nich, ktorého dedičské právo zistí.

Ale ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, štátne notárstvo po márnom pokuse o pokonávku upraví toho z dedičov, ktorého dedičský právo sa javí menej pravdepodobným, aby; svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu a po jej márnom uplynutí pokračuje v prejednávaní dedičstva bez ohľadu na tohto dediča.

Ak bola včas podaná žaloba, vyčká štátne ne notárstvo s ďalším prejednávaním dedičstva až do skončenia konania o žalobe.

Pre konanie o tejto žalobe je príslušný súd, v obvode ktorého je štátne notárstvo, ktoré vo veci koná.

Na návrh dediča vyzve štátne notárstvo veriteľov vyhláškou, ktorú vhodným spôsobom uverejní, aby svoje nároky v určitej lehote oznámili, a upozorní ich na následky neoznámenia (§ 514 Občianskeho zákonníka).

Len čo sú splnené zákonné podmienky, štátne notárstvo potvrdí nadobudnutie dedičstva a vyhlási prejednávanie za skončené.

Uznesenie, ktorým sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva, má obsahovať:

Dedičia si môžu rozdeliť veci patriace do dedičstva i mimo štátneho notárstva. Ale ak je niektorý z nich nesvojprávny, môže sa tak stať iba na štátnom notárstve.

Rozdelenie dedičstva na štátnom notárstve musí byť štátnym notárstvom schválené (§ 76 prvá veta).

Ak sa dedičia nedohodnú o prevzatí veci, ktorá podľa zákona nemôže byť v spoluvlastníctve dvoch alebo viac osôb, nariadi štátne notárstvo prejednávajúce dedičstvo predaj takej veci; predaj sa vykoná podľa obdoby §§ 564, 564a

Ak sú medzi dedičmi osoby pod osobitnou ochranou zákona, štátne notárstvo sa postará, aby sa dedičstvo pre tieto osoby riadne uschovalo, poprípade zaslalo príslušnému poručenskému orgánu alebo opatrovanskému súdu. Tento orgán, poprípade súd treba tiež upovedomiť o tom, že sa vydalo potvrdenie o nadobudnutí dedičstva.

Po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva, štátne notárstvo zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ako aj opatrovanstvo, zruší všetky, zákazy výplaty vkladov, poistiek a pod., ktoré boli v konaní o prejednaní dedičstva nariadené alebo príslušnými ústavmi podľa zákona vykonané, a týmto ústavom oznámi, komu smú zadržané sumy vyplatiť.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na opatrenia urobené na zabezpečenie daní a verejných dávok.

Ustanovenia o dedičstve a dedičoch platia primerane o odkazoch a odkazovníkoch.

Ak sa po potvrdení nadobudnutia dedičstva objaví nový majetok, urobí štátne notárstvo potrebné zabezpečovacie opatrenia, doplní súpis a podľa potreby aj uznesenie, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva.

Ak sa po potvrdení nadobudnutia dedičstva objaví závet, zistí štátne notárstvo jeho stav a obsah (§ 319), uschová ho a upovedomí o ňom dedičov z tohto závetu; dedičstvo však znovu neprejednáva.

Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak sa zruší jeho vyhlásenie za mŕtveho, štátne notárstvo zruší uznesenie, ktorým potvrdilo nadobudnutie dedičstva.

Ak má poručiteľovo imanie pripadnúť štátu ako odúmrť, štátne notárstvo prejednávajúce dedičstvo urobí potrebné zabezpečovacie opatrenia a potom vydá toto imanie štátu.

meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko navrhovateľa, poprípade jeho názov a sídlo;

deň, keď bol návrh podaný,

opis listiny;

vyzvanie, aby sa držiteľ listiny do jedného roku odo dňa uverejnenia vyhlášky v časopise určenom pre súdne vyhlášky prihlásil na vyzývacom súde alebo na súde miesta, kde je listina, a podľa možnosti predložil listinu (prihlášku) alebo aby boli podané námietky proti návrhu;

upozornenie, že po márnom uplynutí lehoty súd na nový návrh vyhlási listinu za umorenú.

oprávnených vyhláškou, ktorú uverejní vhodným spôsobom, aby do jedného roku od jej uverejnenia preukázali svoje oprávnenie. Ak oprávnení tak neurobia, vyhlási predmety úschovy za prepadnuté v prospech štátu; o tom treba oprávnených poučiť. Ak sú známe osoby, ktoré zložili predmet úschovy alebo pre ktoré boli predmety zložené, upovedomí ich súd o vydaní vyhlášky osobitne.

Súd vyzve príslušný orgán štátnej správy, aby sa vyjadril o prihlásených nárokoch. Ak súd považuje prihlásené nároky zrejme za neoprávnené alebo ak sa nikto neprihlási, vyhlási predmety starej úschovy za prepadnuté v prospech štátu; listiny uloží do spisovne.

Nájomné zmluvy o nehnuteľných veciach môže vypovedať, pokiaľ na to nie je potrebné privolenie súdu, ktorákoľvek zmluvná strana súdne alebo mimosúdne v lehotách a na obdobia, ktoré určuje zákon alebo osobitné predpisy.

Súdna výpoveď má obsahovať najmä označenie predmetu nájmu a čas, kedy sa má nájomná zmluva skončiť.

Spolu so súdnou výpoveďou doručí súd odporcovi rozkaz, aby predmet nájmu v čase určenom v rozkaze pod exekúciou odovzdal alebo prevzal alebo aby do pätnástich dní odo dňa doručenia výpovede podal odpor na súde, ktorý vydal rozkaz. Odpor netreba odôvodniť.

Súdnu výpoveď treba doručiť spolu s rozkazom v lehote uvedenej v § 371. Výpovede podané až po uplynutí tejto lehoty súd odmietne.

Výpoveď sa nesmie odmietnuť iba preto, že bola podaná pred začiatkom výpovednej lehoty.

I keď sa doručenie stalo až po uplynutí výpovednej lehoty, je výpoveď platná, ak nebol podaný včas odpor.

Vypovedaný môže aj proti mimosúdnej výpovedi do pätnástich dní od jej prijatia podať odpor na súde, príslušnom podľa § 369. Nepodaním odporu vypovedaný nestráca obranu proti výpovedi, ktorá je základom žaloby na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu.

Žalobu na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu, ktorej základom je mimosúdna výpoveď, možno podať už pred uplynutím výpovedného obdobia.

Pri nájomných zmluvách, ktoré zanikajú uplynutím času, môže každá zmluvná strana pred uplynutím, najneskoršie však do pätnástich dní od uplynutia nájomného času, na súde navrhnúť vydanie rozkazu odporcovi, aby v určenom čase pod exekúciou odovzdal alebo prevzal predmet nájmu alebo aby do pätnástich dní od doručenia rozkazu podal odpor na súde, ktorý vydal rozkaz. Odpor netreba odôvodniť.

Ak je nájomný pomer dojednaný na viac ako šesť mesiacov, možno teňte návrh urobiť iba v posledných šiestich mesiacoch.

O vydaní rozkazu podľa § 373 ods. 1 a § 375 ods. 1 rozhoduje sudca bez vypočutia účastníkov. To isté platí o odmietnutí neskoro podaného odporu.

Rozkazy podľa § 373 ods. 1 a § 375 ods. 1 treba bez odkladu doručiť odporcovi spolu s jedným rovnopisom výpovede alebo návrhu do vlastných rúk.

Ak bol včas podaný odpor, určí súd termín na ústne pojednávanie.

Konanie sa vykonáva podľa ustanovení jedenástej hlavy. Účastník, ktorý dal výpoveď alebo podal návrh, aby predmet nájmu bol vrátený alebo prevzatý, sa pokladá za žalobcu.

V rozsudku treba vyrieknuť, či a pokiaľ sa výpoveď alebo rozkaz vydaný podľa § 375 ponecháva v platnosti alebo sa zrušuje, ako aj to, či a kedy je žalovaný povinný odovzdať alebo prevziať predmet nájmu.

Výpoveď sa posudzuje podľa času, keď bola daná.

Proti súdnym rozkazom na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu, ktoré sú vydané na základe súdnej výpovede alebo na návrh podľa § 375, sa pripúšťa iba odpor; riadny opravný prostriedok sa nepripúšťa.

Súdne výpovede a rozkazy na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu, proti ktorým nebol podaný odpor, ako aj právoplatné rozsudky a schválené súdne pokonávky v týchto veciach stratia platnosť, s výnimkou výroku o náhrade trov, ak nebude navrhnutá exekúcia do pätnástich dní po tom, keď nastal čas určený v nich na úplné vypratanie alebo prevzatie predmetu nájmu, a ak tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť alebo súdne pokonávky boli schválené až po uplynutí tohto času, do pätnástich dní od právoplatnosti.

Ustanovenie odseku 2 platí aj o súdnych pokonávkach a rozsudkoch na odovzdanie predmetu nájmu a na zrušenie alebo vyslovenie zániku nájomnej zmluvy, ako aj o súdnych pokonávkach a rozsudkoch v konaní podľa § 374.

Výpovede, rozkazy, rozsudky a súdne pokonávky, týkajúce sa trvania, zániku alebo zrušenia nájomnej zmluvy, ktoré boli vydané proti nájomníkovi, sú účinné a možno ich vykonať aj proti osobám, ktoré sú na nehnuteľnej veci iba na základe nájomníkovho práva.

Ustanovenia tohto dielu platia pre nájmy bytov, častí bytov a iných miestností (ďalej len „predmet nájmu“). Nevzťahujú sa však na nájmy:

Na podnájomné zmluvy o bytoch (ich častiach) sa ustanovenia tohto dielu vzťahujú iba:

Podnájmu sú čo do ochrany postavené na roveň nájmy:

Účinnosť ustanovení tohto dielu nemožno vylúčiť ani obmedziť dohovorom strán.

Prenajímateľ môže ukončiť nájomný pomer, ak nedošlo medzi ním a nájomníkom k dohode, ktorú nájomník dodržal, iba s privolením súdu (§ 389) alebo súdnou pokonávkou v konaní podľa tohto dielu. Akýkoľvek iný spôsob zrušenia nájomného pomeru prenajímateľom je neplatný. Neplatnosť si treba všímať z úradnej povinnosti v každom období konania i v konaní exekučnom; ak nájomník namieta neprípustnosť výpovede v sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bola nariadená exekúcia vyprataním, sťažnosť má odkladný účinok.

Privolenie k výpovedi možno dať iba z dôležitých dôvodov.

Z dôvodov zvlášť naliehavých môže prenajímateľ žiadať aj o privolenie k zrušeniu nájomného pomeru bez výpovede.

Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami nariadením určí, z ktorých dôležitých dôvodov buď so zreteľom na potrebu prenajímateľa alebo správanie sa nájomníka, či z iných dôležitých dôvodov možno dať privolenie k výpovedi; rovnako určí, z ktorých zvlášť naliehavých dôvodov možno žiadať o privolenie k zrušeniu nájomného pomeru bez výpovede.

V prípadoch, v ktorých dôležitým dôvodom privolenia k výpovedi je potreba prenajímateľa, môže súd na návrh nájomníka pri privolení k výpovedi vysloviť, že prenajímateľ má nájomníkovi po vyprataní predmetu nájmu celkom alebo sčasti nahradiť potrebné sťahovacie trovy, ak to zodpovedá slušnosti, najmä so zreteľom na hospodársku situáciu prenajímateľa a nájomníka. Sťahovacie trovy určí súd podľa voľného uváženia.

V prípadoch, v ktorých dôležitým dôvodom privolenia k výpovedi je potreba prenajímateľa, je prenajímateľ povinný vypovedanému nájomníkovi znovu prenajať predmet nájmu a nahradiť mu zavinenú škodu, ak sa nájomný predmet do tridsiatich dní od odovzdania nepoužije na účel, pre ktorý bolo dané privolenie k výpovedi. Táto lehota nezačne plynúť skôr, než by sa pri náležitej starostlivosti mohlo začať s používaním predmetu nájmu na uvedený účel.

O príslušnosti platí ustanovenie § 369.

Účastníkmi konania sú prenajímateľ a nájomník.

V návrhu na privolenie k výpovedi alebo na zrušenie nájomného pomeru bez výpovede treba uviesť i predmet nájmu a výpovednú lehotu alebo čas, kedy má byť zrušený nájomný pomer bez výpovede.

Návrh treba nájomníkovi doručiť do vlastných rúk. Spočívanie konania je prípustné. Pred rozhodnutím vo veci je súd povinný dať príležitosť výkonnému orgánu miestneho národného výboru, aby sa mohol vyjadriť.

Právoplatné privolenie k výpovedi nahrádza výpoveď; v rozsudku, ktorým sa privoľuje k výpovedi, určí súd čas, kedy sa nájomný pomer skončí a kedy má nájomník odovzdať predmet nájmu, tak, ako by výpoveď bola daná na najbližšie výpovedné obdobie. Súd určí v rozsudku čas, kedy sa nájomný pomer skončí a kedy má nájomník odovzdať predmet nájmu, aj vtedy, ak ide o zrušenie nájomného pomeru bez výpovede.

Trovy konania o privolenie k výpovedi z dôvodov potreby prenajímateľa uhradzuje prenajímateľ. Ustanovenie § 132 tým nie je dotknuté.

O účinkoch rozsudkov a súdnych pokonávok platia ustanovenia § 380 ods. 2 a 3 a § 381 obdobne.

Na nájomné zmluvy dojednané na určitý čas treba hľadieť tak, ako by boli dojednané na neurčitý čas s výpoveďou, v lehotách a na obdobia, ktoré určuje zákon alebo osobitné predpisy. Pred uplynutím dojednaného nájomného času nemožno žiadať o privolenie k výpovedi z dôvodu potreby prenajímateľa.

Ak zomrie nájomník, dňom jeho smrti vstupujú do nájomnej zmluvy príslušníci jeho rodiny, ktorí v tento deň s ním žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt, ako aj pod tou istou podmienkou iné osoby, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a ktoré sa starali z tohto dôvodu o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané naňho vyživou. Ale ak vyhlásia - pokiaľ nie sú dedičmi - do týždňa po tom, čo sa dozvedeli o smrti nájomníka, že odmietajú pokračovať v nájomnom pomere, platí, že nedošlo k vstupu do nájomného pomeru.

Toto ustanovenie sa použije primerane i v prípade, keď nájomník trvalé opustil spoločnú domácnosť. Jeho výpoveď je len vtedy platná, ak oprávnené osoby (odsek 1) vyhlásia, že odmietajú pokračovať v nájomnom pomere.

Za príslušníkov rodiny podľa ustanovenia odseku 1 sa považujú manžel (manželka), príbuzní v priamom pokolení (i z osvojenského pomeru) a súrodenci.

ak nie je pre zamestnancov závodu ustavený závodný ani miestny výbor základnej organizácie Revolučného odborového hnutia,

ak nebolo dosiaľ rozhodnutím krajskej odborovej rady zavedené na závode rozhodcovské konanie,

ak sa nároky s výnimkou sporov o trvanie pracovného pomeru uplatňujú len po skončení pracovného pomeru,

v sporoch týkajúcich sa podnikových bytov,

v sporoch týkajúcich sa nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia zamestnancov.

vykonateľné rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu v občianskoprávnych veciach;

vykonateľné rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu v trestných veciach, ktoré postihuje majetok alebo priznáva občianskoprávny nárok;

vykonateľné rozhodnutie prokurátora v trestných veciach, ktoré postihuje majetok;

vykonateľná súdna pokonávka;

vykonateľné rozhodnutie rozhodcov alebo pokonávka uzavretá pred nimi;

notárska zápisnica vyhlásená zákonom za vykonateľnú súdnou exekúciou;

výmer alebo výkaz nedoplatkov vyhlásený zákonom za vykonateľný súdnou exekúciou;

vykonateľné rozhodnutie arbitrážnej komisie alebo pokonávka uzavretá pred ňou;

vykonateľné rozhodnutie orgánu štátnej správy, pokiaľ ide o exekúciu na nehnuteľné veci alebo na právo stavby;

iné vykonateľné rozhodnutia a pokonávky, vyhlásené zákonom za vykonateľné súdnou exekúciou.

Návrh na nariadenie exekúcie má obsahovať i označenie vymáhajúceho veriteľa, dlžníka, exekučného titulu, vymáhaného nároku, exekučného prostriedku a predmetu exekúcie.

Návrh na nariadenie exekúcie na pohľadávky má obsahovať tiež dôvod pohľadávky a označenie poddlžníka, návrh na nariadenie exekúcie odpísaním z účtu v peňažnom ústave tiež pokiaľ možno číslo a označenie účtu v peňažnom ústave (u poddlžníka), z ktorého sa má vymáhaná pohľadávka odpísať, a ak má vymáhajúci veriteľ sám tiež účet v peňažnom ústave, názov a adresu tohto ústavu, číslo a označenie účtu, v prospech ktorého sa má vymáhaná pohľadávka zúčtovať.

S návrhom na nariadenie exekúcie má vymáhajúci veriteľ, ak nepodáva návrh na súde uvedenom v § 433, predložiť exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti.

Návrh na nariadenie exekúcie môže vymáhajúci veriteľ podať aj na súde, ktorý sa ako rozhodujúci súd prvej stolice zúčastnil vo veci, o ktorej bolo vydané rozhodnutie alebo uzavretá súdna pokonávka, tvoriace exekučný titul. Ak tento súd nie je sám exekučným súdom, potvrdí na návrhu, či návrh súhlasí s exekučným titulom, či je rozhodnutie (súdna pokonávka) vykonateľné a v akom rozsahu, a postúpi návrh exekučnému súdu.

Exekúciu možno nariadiť len vtedy, ak exekučný titul obsahuje označenie oprávneného i zaviazaného a vymedzenie nároku, ktorý sa má exekúciou vymôcť.

Ak uplynutie lehoty danej dlžníkovi na plnenie nie je zjavné už z exekučného titulu, alebo ak je v exekučnom titule vymáhateľnosť nároku viazaná podmienkou, vymáhajúci veriteľ musí uplynutie lehoty, poprípade splnenie podmienky preukázať pred nariadením exekúcie verejnou alebo verejne overenou listinou.

Ak bola nariadená exekúcia pre plnenie, závislé od vzájomného plnenia z ruky do ruky, dôjde k jej vykonaniu len vtedy, ak vymáhajúci veriteľ preukáže, že sám plnil alebo že plnenie zabezpečil.

Exekúciu v prospech inej osoby alebo proti inej osobe, než je označená v exekučnom titule, možno nariadiť iba vtedy, ak vymáhajúci veriteľ verejnou alebo verejne overenou listinou preukáže, že nárok prešiel na neho alebo že záväzok prešiel na osobu, proti ktorej sa exekúcia navrhuje.

Ak vymáhajúci veriteľ zomrie, vstupujú do exekúcie už nariadenej jeho dedičia. Ak dlžník po nariadení exekúcie zomrie, pokračuje sa v exekúcii proti dedičom, a ak ide o odúmrť, proti štátu. Zmenu v osobách účastníkov exekučného konania treba preukázať spôsobom uvedeným v odseku 1.

Proti štátu, rozpočtovým organizáciám a proti hospodárskym organizáciám štátneho socialistického sektora možno nariadiť exekúciu pre peňažné pohľadávky len vtedy, ak kompetentný dozorný orgán označí súdu časti majetku; ktoré možno postihnúť exekúciou, poprípade označí exekučné prostriedky, ktoré možno použiť. Súd vyzve kompetentný dozorný orgán, aby sa vyjadril do tridsiatich dní, a ak ide o exekúciu odpísaním z účtu v peňažnom ústave, do desiatich dní. Ak sa nevyjadrí tento orgán v uvedenej lehote, možno exekúciu nariadiť a v nej pokračovať, pokiaľ je exekúcia vôbec prípustná.

Exekúcia nariadená proti tomuto ustanoveniu, ako aj všetky vykonané exekučné úkony sú neplatné. Súd zruší exekúciu i všetky exekučné úkony z úradnej povinnosti.

Vláda môže nariadením ustanoviť, že proti družstvám a iným právnickým osobám možno viesť exekúciu iba spôsobom uvedeným v § 437 a v rozsahu určenom týmto nariadením.

Exekúcia sa nesmie vykonať vo väčšom rozsahu, než je nevyhnutne potrebné na uspokojenie nároku vymáhajúceho veriteľa.

Súd môže už pri nariaďovaní exekúcie obmedziť jej nariadenie iba na niektoré z navrhnutých druhov majetku alebo na jeho určitú časť, ak je zrejmé, že to postačí na uspokojenie nároku vymáhajúceho veriteľa. Exekúciu, pokiaľ bola nariadená vo väčšom rozsahu, súd zruší.

V exekučnom konaní sa rozhoduje po ústnom pojednávaní len v prípadoch, kde je to výslovne zákonom ustanovené.

O nariadení exekúcie rozhodne súd spravidla bez vypočutia účastníkov.

Pri nariadení exekúcie nariadi súd, ak zákon neustanovuje inak, výkon exekúcie a pokračuje v konaní z úradnej povinnosti, pričom dbá, aby exekučné konanie prebiehalo čo najrýchlejšie.

Dlžník môže vzniesť námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že vymáhajúci veriteľ alebo dlžník nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Ak rozhodnutie o námietkach závisí od zistenia sporných skutočností, rozhodne o nich exekučný súd po ústnom pojednávaní. Prípadná sťažnosť sa prejedná ako námietky.

O námietkach proti exekúcii, smerujúcich proti exekučnému titulu uvedenému v § 428 ods. 2 písm. g) až i), ktorý je podkladom exekúcie, rozhoduje orgán štátnej správy, u ktorého vznikol exekučný titul, okrem prípadu, že exekučným titulom je výmer alebo výkaz nedoplatkov poistného nemocenského poistenia.

Ak tretia osoba tvrdí, že má na predmet exekúcie právo, ktoré nepripúšťa výkon exekúcie, môže proti vymáhajúcemu veriteľovi podať žalobu o vylúčenie veci z exekúcie. Príslušným pre túto žalobu je exekučný súd.

Súd môže na návrh dlžníka odložiť exekúciu najmä na jeho osobný majetok, ak je to naliehavo potrebné v záujme dlžníka, ktorý bez svojej viny nemôže splniť záväzok, a ak možno podľa okolností voči vymáhajúcemu veriteľovi pokladať za spravodlivé, aby sa vymáhanie nároku odložilo.

Za týchto podmienok môže súd po vypočutí príslušného odboru pôdohospodárstva rady okresného národného výboru povoliť odklad exekúcie na pôdohospodársku nehnuteľnú vec.

Súd môže z úradnej povinnosti alebo na návrh čiastočne alebo úplne odložiť exekúciu, ak sa uplatňujú také okolnosti, ktoré môžu mať vzápätí jej čiastočné alebo úplné zrušenie. Odloženie exekúcie môže súd urobiť závislým od zloženia primeranej zábezpeky.

Súd zruší exekúciu:

Zrušenie exekúcie sa obmedzí iba na niektoré z predmetov, na ktoré sa vedie exekúcia, ak sú zrušovacie dôvody dané len čo do týchto predmetov.

Náhrada exekučných trov

Veci, ktoré má dlžník vo svojej moci, alebo dlžníkove veci, ktoré má vymáhajúci veriteľ alebo osoba ochotná ich vydať, sa zexekvujú tým, že výkonný úradník zostaví ich zoznam a opíše ich (zápisnica o výkone exekúcie). Ďalšie zexekvovanie vecí, ktoré sú už zexekvované, sa vykoná poznámkou v zápisnici o výkone exekúcie.

V zápisnici o výkone exekúcie sa poznamenajú aj námietky proti zexekvovaniu.

Uznesenie o nariadení exekúcie sa doručí dlžníkovi až pri výkone zexekvovania. Ak dlžník nie je pri výkone prítomný, doručí sa mu toto uznesenie spolu s upovedomením o výsledku výkonu.

Vymáhajúci veriteľ sa upovedomí o zexekvovaní iba vtedy, ak nebol prítomný pri výkone.

Obmedzenie predaja

Z exekúcie sú vylúčené veci:

Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami môže nariadením určiť, ktoré veci sú podľa odseku 1 písm. a) a b) vylúčené z exekúcie alebo s akým obmedzením je prípustný exekučný predaj vecí.

Zexekvovaním nadobúda vymáhajúci veriteľ exekučné záložné právo pre vymáhanú pohľadávku.

Na návrh vymáhajúceho veriteľa možno zexekvované veci z dôležitých dôvodov vhodným spôsobom uschovať.

Ak nájde vykonny úradník pri vykone platné československé peniaze, vydá ich vymáhajúcemu veriteľovi na úhradu jeho pohľadávky. Ak je pochybné, či zexekvovaná suma podlieha exekúcii (§ 511), alebo ak je niekoľko vymáhajúcich veriteľov, výkonný úradník zloží peniaze na súde.

Pri zexekvovaní cudzozemských peňazí treba zachovať osobitné predpisy na ne sa vzťahujúce.

Veci podliehajúce skaze možno zexekvovať, len ak sa nenájdu iné zexekvovateľné veci, postačujúce na uspokojenie vymáhajúceho veriteľa. Veci podliehajúce skaze predá výkonný úradník hneď z voľnej ruky. Ak sa nedosiahne úradne určená alebo odhadná cena, alebo ak vymáhajúci veriteľ neprevezme veci za túto cenu, odovzdajú sa veci dlžníkovi na voľné nakladanie a exekučné záložné právo vymáhajúceho veriteľa na ne zanikne.

Príslušenstvo nehnuteľnej veci možno zexekvovať len spolu s nehnuteľnou vecou.

Výnimky pre príslušenstvo pôdohospodárskych nehnuteľných vecí môže ustanoviť vláda nariadením.

Po právoplatnosti uznesenia nariaďujúceho exekúciu súd nariadi predaj zexekvovaných vecí.

Pred predajom treba veci, pokiaľ nemajú úradne určenú cenu, odhadnúť.

Zexekvované veci sa predajú na dražbe, ktorá sa koná buď na mieste, kde sú zexekvovane veci, alebo na súde.

Súd oznámi termín dražby dlžníkovi, vymáhajúcemu veriteľovi a výkonnému orgánu okresného národného výboru, v obvode ktorého sa bude konať dražba a v obvode ktorého má dlžník bydlisko. Okrem toho sa termín dražby vyhlási spôsobom obvyklým v mieste.

Dražbu vedie výkonný úradník, ktorý spíše o dražbe zápisnicu.

Výkonný úradník a dlžník nesmú dražiť. Nemôžu dražiť ani osoby, ktoré by podľa platných predpisov nemohli nadobudnúť predmet dražby.

Najnižšia ponuka robí dve tretiny odhadnej alebo úradne určenej ceny.

Výkonný úradník priklopne dražiteľovi, ktorý ponúkne najviac. Výdražca musí najvyššiu ponuku ihneď zaplatiť. Ak tak neurobí, draží sa vec znovu, avšak výdražca sa už nemôže na dražbe tejto veci zúčastniť.

Zaplatením najvyššej ponuky zanikajú proti výdražcovi ťarchy viaznúce na veci.

Dražba sa skončí, ak dosiahnutý výťažok postačuje na uspokojenie vymáhajúcich veriteľov.

Ak sa na dražené veci nenájde kupec, nariadi súd opätovnú dražbu. Veci, na ktoré sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže vymáhajúci veriteľ prevziať do pätnástich dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za dve tretiny odhadnej alebo úradne určenej ceny. Súd odoprie vymáhajúcemu veriteľovi prevzatie vecí, ak sú proti prevzatiu dôvodné námietky; medzi niekoľkými vymáhajúcimi veriteľmi inak na prevzatie ochotnými rozhoduje poradie ich záložného práva. Ak dôjde k prevzatiu, zanikajú exekučné záložné práva tých vymáhajúcich veriteľovi ktorí poradím prejímateľa predchádzajú a taktiež neboli na prevzatie ochotní; inak má predaj uskutočnený prevzatím tie isté účinky ako predaj na dražbe. Ak neprevezme veci ani jeden z vymáhajúcich veriteľov, alebo ak sa prevzatie všetkým na to ochotným právoplatne odoprie, zanikne exekučné záložné právo všetkých vymáhajúcich veriteľov.

Ak je len jeden veriteľ, vydá mu vykonný úradník po zrážke trov odhadu a predaja výťažok predaja až do výšky jeho vymáhateľnej pohľadávky s úrokmi do dňa dražby a trovami; zvyšok odovzdá dlžníkovi.

Ak je niekoľko veriteľov, výkonný úradnik zloží výťažok predaja na súde.

Výťažok predaja sa rozdelí v tomto poradí:

Úroky a opakujúce sa plnenia za posledné tri roky pred predajom, ako aj trovy vzniknuté uplatnením a vymáhaním nároku majú rovnaké poradie ako istina.

Pohľadávky rovnakého poradia sa uspokoja pomerne.

Súd môže určiť termín na rozvrh výťažku predaja. Na termín predvolá účastníkov a tých, ktorí majú vecné práva na uspokojenie z predaných vecí.

V rozvrhovom uznesení rozhodne súd aj o nárokoch, ktoré boli na rozvrhovom pojednávaní zapreté čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady. Nároky, pre ktoré je exekučný titul, môže dlžník zapierať iba vtedy, keď uplatňuje skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.

Ak súd nemôže o zapretých nárokoch rozhodovať bez vykonania dôkazov o sporných skutočnostiach alebo ak treba o nich rozhodnúť v administratívnom konaní, upraví toho, kto zapiera právo preukázané obsahom spisov alebo kto nepreukázane tvrdí, že má nárok, aby podal žalobu alebo návrh na začatie administratívneho konania. Ustanovenia §§ 502 a 503 platia tu primerane.

Rozvrhové uznesenie doručí súd dlžníkovi a všetkým osobám, o nárokoch ktorých sa v ňom rozhoduje (§ 524).

O vykonaní rozvrhového uznesenia platí primerane ustanovenie § 505.

Exekúcia na peňažné pohľadávky na účte v peňažnom ústave sa vykoná odpísaním vymáhanej pohľadávky z dlžníkovho účtu; exekúcia na ostatné peňažné pohľadávky a na plat sa vykoná ich zexekvovaním.

Uznesením o nariadení exekúcie odpísaním z účtu v peňažnom ústave prikáže súd poddlžníkovi, aby po právoplatnosti uznesenia odpísal vymáhanú pohľadávku z dlžníkovho účtu a uhradil ju vymáhajúcemu veriteľovi; ak je dlžníkom súkromná osoba, zakáže jej súd, aby nakladala s účtom až do výšky vymáhanej pohľadávky.

Uznesenie o nariadení exekúcie doručí súd vymáhajúcemu veriteľovi a dlžníkovi; poddlžníkovi sa doručí len, ak je vymáhajúcim veriteľom alebo dlžníkom súkromná osoba, a to ihneď, ak je súkromná osoba dlžníkom, ináč až po právoplatnosti. Poddlžník nemá právo sťažnosti.

Výkon exekúcie upravujú osobitné predpisy o príkazoch na vybranie; ak je vymáhajúcim veriteľom súkromná osoba, platia tieto predpisy obdobne s tou odchýlkou, že sa príkaz na vybranie nepoužije.

O poradí úhrady platia osobitné predpisy. Ak je však dlžníkom súkromná osoba, je pre poradie úhrady rozhodný čas, keď bolo uznesenie o nariadení exekúcie doručené poddlžníkovi; ak mu bolo toho istého dňa doručené niekoľko uznesení o nariadení exekúcie odpísaním z účtu toho istého dlžníka a prostriedky na účte nepostačujú, uhradia sa vymáhané pohľadávky pomerne.

Ustanovenia § 541 ods. 1 a §§ 542 až 546 sa použijú obdobne.

Osobitné predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie prostriedkov na iné než určené účely nie sú dotknuté ustanoveniami o tejto exekúcii.

Ako peňažné pohľadávky možno zexekvovať nároky na peňažné plnenie, a to i nároky zročné v budúcnosti.

Ako plat možno zexekvovať bež ohľadu na názov a druh:

Z exekúcie na peňažné pohľadávky a plat sú vylúčené:

Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami nariadením určí, ktoré nároky podľa odseku 1 písm. b) a c) a v akom rozsahu podliehajú exekúcii.

Exekúcia na pohľadávky roľníkov a jednotných roľníckych družstiev z povinných dodávok poľnohospodárskych výrobkov štátu je prípustná len v rozsahu a za podmienok, ktoré určí nariadením minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami.

Exekúcia na pracovnú odmenu chovancov výchovní dorastu a osôb, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, je prípustná len v rozsahu, ktory určí minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.

Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami nariadením určí základnú sumu slúžiacu na vypočítanie nezexekvovateľného platu a hranicu, nad ktorou je plat zexekvovateľný bez obmedzenia.

Základná suma slúžiaca na vypočítanie nezexekvovateľného platu sa zvyšuje o jednu tretinu za každú osobu, pokiaľ jej dlžník podľa zákona poskytuje úhradu na osobné potreby a pokiaľ sama nevedie exekúciu pre túto úhradu. Zo zvyšku čistého platu možno zexekvovať jednu tretinu pre akékoľvek pohľadávky, druhú tretinu len pre prednostné pohľadávky.

V prospech pohľadávok pre úhradu na osobné potreby podľa zákona môže súd na návrh veriteľa po vypočutí dlžníka vysloviť zexekvovanie tretej tretiny alebo jej časti tak, aby to zodpovedalo potrebám dlžníka a všetkých osôb, ktorým je podľa zákona povinný poskytovať úhradu na osobné potreby.

Pri exekúcii na plat pre opakujúce sa dávky (§ 150 ods. 2) raz vykonané zexekvovanie platí aj pre dávky, ktoré sa v budúcností stanú zročnými.

Prednostnými pohľadávkami sú spolu s ich príslušenstvom:

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z tretiny vyhradenej pre prednostné pohľadávky (§ 531 ods. 2 druhá veta), a ak táto nepostačuje na ich úhradu, z tretiny, z ktorej možno uspokojiť akékoľvek pohľadávky, podľa poradia zexekvovania.

Čistý plat sa vypočíta tak, že sa z hrubého platu odpočítajú daň zo mzdy a poprípade ďalšie podobné záväzky, ktoré za odpočítateľné určí nariadením minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami. Zvyšok čistého platu sa zaokrúhľuje na sumu deliteľnú 3 Kčs dole.

Súd určí sumu platu podliehajúcu exekúcii, ak požiada o to niektorý z účastníkov alebo poddlžník.

Niekoľko dlžníkových platov súčasne zexekvovaných sa spočíta; v tomto prípade určí súd sumy podliehajúce exekúcii z jednotlivých platov. Naturálne požitky sa ocenia podľa predpisov o oceňovaní požitkov pre nemocenské poistenie.

Ustanovenia o exekúcii i na plat nemožno dohodou strán zmeniť alebo vylúčiť na ujmu dlžníka. Každé opatrenie odporujúce týmto ustanoveniam je právne neúčinné.

Na vymoženie peňažnej pohľadávky možno viesť exekúciu i na iné majetkové práva dlžníka, pokiaľ sú scudziteľné alebo pokiaľ aspoň pripúšťajú, aby sa ich výkon preniesol na inú osobu.

Exekúcia podľa § 549 sa vykoná niektorým z exekučných prostriedkov označených v tejto hlave, a ak žiadny z nich nie je vhodný, zexekvovaním (§ 509) a exekučným prenajatím.

Prenajatie

Ak sa zúčastnené osoby nedohodnú inak, prenajatie sa stane dražbou. Pre dražbu platia obdobne ustanovenia o dražbe hnuteľných vecí. Splátky nájomného sa uložia na súde a rozdelia obdobne podľa ustanovení o rozvrhu výťažku predaja hnuteľnej veci.

Nájomný pomer založený exekučným prenajatím sa skončí uplynutím času, na ktorý je obmedzené zexekvované dlžníkovo právo.

ustanovenia, týkajúce sa práv iných osôb v konaní než spoluvlastníkov, nemožno použiť;

odhad sa koná iba vtedy, ak vyvolacia cena nie je určená v exekučnom titule alebo dohodou všetkých spoluvlastníkov; ak sa koná odhad, treba vziať do úvahy, že výdražca prevezme pohľadávky a iné ťarchy zabezpečené na nehnuteľnej veci bez započítania do najvyššej ponuky, pokiaľ sú zjavné zo spisov;

podmienky, za ktorých sa má konať dražba, pokiaľ nie sú určené už v exekučnom titule, určí exekučný súd v dražobnej vyhláške podľa prípadnej dohody všetkých spoluvlastníkov;

ak v exekučnom titule alebo dohodou všetkých spoluvlastníkov nie je určené inak, vyvolacou cenou je odhadná cena; najvyššiu ponuku treba zaplatiť hneď v hotovosti; o rozdelení najvyššej ponuky pojednáva exekučný súd so spoluvlastníkmi cieľom dosiahnutia dohody, a ak toto pojednávanie ostane bez výsledku, upraví spoluvlastníkov na podanie žaloby;

v dražobnej vyhláške treba tiež uviesť, že ide o dražbu na rozdelenie spoločnej nehnuteľnej veci;

po právoplatnosti priklopnutia exekučný súd vydá výdražcovi a bývalým spoluvlastníkom listiny o predaji, potrebné na to, aby bol prechod vlastníctva zapísaný, vo verejnej knihe.

odhad sa koná, iba ak odhadná cena nie je určená v exekučnom titule alebo dohodou všetkých spoluvlastníkov;

najnižším podaním je odhadná cena, ak nie je v exekučnom titule alebo dohodou všetkých spoluvlastníkov určené niečo iné;

ustanovenie, že ťarchy, viaznúce na veci proti výdražcovi zanikajú, tu neplatí.

Exekučný súd nariadi likvidáciu na návrh osobného veriteľa dlžníka alebo na návrh samého dlžníka alebo na návrh výkonného orgánu okresného národného výboru príslušného podľa bydliska dlžníka.

Likvidáciu právnickej osoby nariadi súd aj na návrh príslušného dozorného orgánu.

Ak podáva návrh veriteľ, je povinný preukázať, že má proti dlžníkovi pohľadávku, hoci ešte nezročnú, a uviesť okolnosti, ktoré spravdepodobňujú, že dlžník je predĺžený alebo neschopný platiť.

Sudca urýchlene vykoná vyšetrenie o návrhu na likvidáciu, aby sa zistilo predĺženie dlžníka alebo jeho neschopnosť platiť a či má dlžník viacej veriteľov.

O návrhu rozhodne súd bez ústneho pojednávania uznesením, ktoré odôvodní.

Súd môže nariadiť likvidáciu za exekúcie i bez návrhu, ak je tu viac vymáhajúcich veriteľov, ktorí nemôžu byť uspokojení navrhnutými exekúciami ani inými exekučnými prostriedkami.

Bez návrhu nemožno nariadiť likvidáciu právnickej osoby.

V uznesení treba okrem výroku o nariadení likvidácie najmä tiež uviesť:

Uznesenie sa doručí dlžníkovi, navrhovateľovi, správcovi podstaty a všetkým známym veriteľom; okrem toho sa uznesenie doručí orgánom štátnej správy, ktoré určí minister spravodlivosti nariadením.

Uznesenie sa vyvesí na návestnej tabuli súdu toho istého dňa, ktorého bola exe-kučná likvidácia nariadená; deň vyvesenia sa vyznačí na vyvesenom uznesení.

Uznesenie sa vhodným spôsobom uverejní.

Účinky nariadenia likvidácie nastávajú dňom vyvesenia uznesenia na návestnej tabuli súdu.

Nariadenie likvidácie má tieto účinky:

dlžník stratí oprávnenie nakladať s imaním patriacim do likvidačnej podstaty a jeho právne úkony týkajúce sa tohto imania sú neplatné; oprávnenie nakladať s týmto imaním prechádza na správcu podstaty;

prerušujú sa všetky začaté konania o žálobách aj exekučné konania, v ktorých je dlžník účastníkom, pokiaľ sa týkajú imania podstaty; v prerušených konaniach o žalobách môže pokračovať správca podstaty; ak je dlžník žalobcom alebo ak je dlžník žalovaný o vydanie nepatriacej mu veci a ak správca podstaty nevstúpi do konania o žalobe v lehote určenej procesným súdom, dlžník môže v tomto konaní pokračovať; v ostatných konaniach o žalobách, v ktorých je dlžník žalovaný a správca podstaty nevstúpi do konania v lehote, ktorú určí procesný súd, toto konanie zanikne a žalobca môže svoj nárok uplatniť v likvidačnom konaní;

pre pohľadávku proti dlžníkovi nemožno nadobudnúť exekučné záložné právo na majetok, ktorý náleží do podstaty;

zanikajú záložné práva, zádržné práva a práva vzniknuté zabezpečovacím prevodom, ktoré nadobudli veritelia na majetok dlžníka, patriaci do likvidačnej podstaty, v posledných šiestich mesiacoch pred nariadením likvidácie;

nezročné pohľadávky sa stávajú zročnými;

príkazy, plnomocenstva a ponuky ešte neprijaté zanikajú;

započítanie je neprípustné, ak ten či onen účastník nadobudol vzájomnú pohľadávku až po nariadení likvidácie; to isté platí ak bola vzájomná pohľadávka nadobudnutá v posledných šiestich mesiacoch pred nariadením likvidácie s výnimkou pohľadávok štátu, štátnych a národných podnikov alebo podnikov miestneho hospodárstva a peňažných ústavov;

zákonné majetkové spoločenstvo manželov zaniká.

Ak zmluva o vzájomnom plnení nebola ešte v čase nariadenia likvidácie splnená dlžníkom ani druhou zmluvnou stranou, alebo ak nebola splnená úplne, správca podstaty môže buď splniť zmluvu a žiadať splnenie od druhého zmluvníka alebo od zmluvy odstúpiť.

Ak dlžník vzal do nájmu nejakú vec, správca podstaty alebo prenajímateľ môžu bez ujmy nárokov na náhradu škody vypovedať zmluvu na zákonné alebo dojednané kratšie výpovedné obdobie; tým nie je dotknuté ustanovenie § 384.

Za správcu podstaty treba ustanoviť svojprávnu, nepredpojatú, občiansky bezúhonnú a odborne spôsobilú osobu.

Správca podstaty je povinný pri výkone svojej funkcie postupovať so starostlivosťou, ktorú vyžaduje predmet správy; zodpovedá za majetkovú ujmu vzniknutú zo zanedbania povinností uložených mu zákonom alebo súdom.

Správca podstaty je najmä povinný zistiť všetko imanie dlžníka a urobiť jeho zoznam, starať sa o vymoženie a zabezpečenie majetku, ktorý patrí do likvidačnej podstaty, spravovať ho a speňažiť. Zostaví zoznam prihlásených nárokov s vyznačením poradia a uvedie, ktoré nároky uznáva, ktoré zapiera a v akej výške a pri ktorých nárokoch zapiera poradie. Je povinný zo správy podrobne vyúčtovať. Správca podstaty je účastníkom v konaní o žalobách týkajúcich sa podstaty.

Správca podstaty má nárok na náhradu hotových výdavkov a na odmenu; odmenu určí súd podľa sadzby, ktorú určí minister spravodlivosti nariadením.

Dlžník je povinný dať správcovi podstaty zoznam aktív a pasív s udaním veriteľov a ich adries, obchodné knihy a všetky písomnosti a poskytnúť mu všetky potrebné vysvetlenia.

Zoznam podpíše dlžník s výslovným vyhlásením, že je správny a úplný a že vedome nič nezamlčal a ani neuviedol vymyslené dlhy.

Dlžník musí predložiť zoznam so svojím návrhom na likvidáciu. Ak neurobí návrh sám, musí predložiť zoznam, len čo bol vyzvaný, najneskoršie do pätnástich dní od nariadenia likvidácie.

Ak správca podstaty zaprel nárok, jeho výšku alebo jeho poradie, súd upovedomí o tom veriteľa, o nárok ktorého ide. Zároveň ho vyzve, aby nárok alebo žiadané poradie uplatnil do tridsiatich dní žalobou alebo návrhom v administratívnom konaní, s poučením, že inak sa nebude na jeho nárok alebo na žiadané poradie brať zreteľ.

Ak správca podstaty zaprel vymáhateľný nárok, súd ho vyzve, aby do tridsiatich dní uplatnil zapretie žalobou alebo návrhom v administratívnom konaní, s poučením, že inak sa bude nárok posudzovať ako zistený.

Na konanie o žalobách o pravosť, výšku a poradie zapretýoh nárokov je príslušný súd, ktorý nariadil likvidáciu.

Speňaženie likvidačnej podstaty sa vykoná buď predajom z voľnej ruky alebo v exekučňom konaní.

Predaj z voľnej ruky vykoná správca podstaty so súhlasom sudcu a za podmienok, ktoré určí sudca po vypočutí dlžníka. Veci, ktoré sa majú predať z voľnej ruky, treba odhadnúť, pokiaľ nemajú úradne určenú cenu. Ak sa nedosiahne pri predaji z voľnej ruky odhadná alebo úradne určená cena a ak ani nemožno očakávať, že by sa v exekučnom konaní dosiahlo výhodnejšie speňaženie, možno predať veci i pod odhadnú alebo úradne určenú cenu. Najmä možno tak predať sporné a ťažko vymožiteľné pohľadávky. Ak z výťažku predaja veci nemožno úplne uspokojiť veriteľov, ktorí majú právo na uspokojenie z tejto veci (oddelní veritelia), predaj z voľnej ruky nemožno vykonať.

Speňaženie v exekučnom konaní vykoná súd na návrh správcu podstaty. Správca podstaty má v exekučnom konaní postavenie vymáhajúceho veriteľa.

Nevymožiteľné pohľadávky a veci, ktoré nebolo možné predať, môže správca podstaty, ak to súd na jeho návrh schváli, vylúčiť z likvidačnej podstaty.

Odo dňa vydania rozvrhového uznesenia prestáva byť dlžníkov plat (§ 529) súčiastkou likvidačnej podstaty.

Správca podstaty podáva súdu zprávu o speňažovaní majetku.

Po speňažení majetku správca podstaty predloží súdu konečnú zprávu o speňažení majetku spolu s vyúčtovaním odmeny.

Sudca preskúma konečnú zprávu o speňažení i vyúčtovanie odmeny a po vypočutí správcu podstaty odstráni prípadné chyby alebo nejasnosti; o. podaní konečnej zprávy a vyúčtovania odmeny upovedomí dlžníka a veriteľov, ktorí neboli doteraz úplne uspokojení, a upozorní ich, že do pätnástich dní odo dňa, keď bolo vyvesením na návestnej tabuli súdu oznámené podanie konečnej zprávy a vyúčtovania odmeny, môžu podať námietky proti konečnej zpráve a proti vyúčtovaniu odmeny.

O námietkach proti konečnej zpráve a proti vyúčtovaniu odmeny rozhodne súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu podstaty, dlžníka a veriteľov, ktorí podali námietky.

Uznesenie o schválení konečnej zprávy a o úprave vyúčtovania odmeny vyvesí sa na návestnej tabuli súdu a doručí osobám uvedeným v odseku 1.

Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej zprávy a o úprave vyúčtovania odmeny súd vydá rozvrhové uznesenie.

Najprv sa uspokoja nároky na náhradu výdavkov spojených s udržovaním a správou podstaty, počítajúc do toho pohľadávky z pracovného (učebného) pomeru, dane a verejné dávky, ktoré sa stanú zročnými za likvidačného konania, nároky z právnych úkonov správcu podstaty, nároky na splnenie dvojstranných zmlúv, do ktorých vstúpil správca podstaty a nároky z bezdôvodného obohatenia podstaty (pohľadávky proti podstate).

Ak výťažok speňaženia nepostačuje na úplnú úhradu všetkých pohľadávok proti podstate, uhradia sa najprv hotové výdavky preddavkované správcom podstaty. Ostatné pohľadávky proti podstate sa uspokoja pomerne.

Po úplnom uspokojení pohľadávok proti podstate sa uspokoja ostatné nároky, nezabezpečené oddelným právom, v tomto poradí:

Ak nemožno nároky toho istého poradia úplne uspokojiť, uspokoja sa pomerne.

Pokiaľ nezaniknuté oddelné nároky (§ 579 písm. d)] neboli úplne uspokojené z výťažku predaja vecí, na ktorých viazlo oddelné právo, veriteľ je likvidačným veriteľom, ak pohľadávku včas prihlásil.

Neuhradzujú sa:

Nároky na vylúčenie vecí z podstaty, nároky proti podstate a oddelné nároky možno uspokojiť kedykoľvek za konania.

Iné nároky možno uspokojiť iba na základe právoplatného rozvrhového uznesenia.

Sumy pripadajúce

Rozvrhové uznesenie sa doručí správcovi podstaty a všetkým účastníkom.

Po právoplatnom rozdelení výťažku speňaženia súd zruší likvidáciu.

Rovnako súd zruší likvidáciu, ak sa zistí, že tu niet podmienok pre likvidáciu.

Pre doručenie a uverejnenie uznesení o zrušení likvidácie sa použijú ustanovenia § 577 obdobne.

Po právoplatnom zrušení likvidácie súd zbaví správcu podstaty jeho funkcie a nariadi výmaz zápisov vo verejných knihách.

Zrušením likvidácie nezanikajú nároky veriteľov, pokiaľ neboli uspokojené, a to ani vtedy, keď neboli v likvidácii prihlásené.

Ak bol poručiteľ v čase smrti predĺžený, možno navrhnúť dotiaľ, kým nadobudnutie dedičstva nie je potvrdené, likvidáciu dedičských podielov ako celku, ak niet podmienok, aby sa dedičstvo rozdelilo medzi veriteľov na úplnú alebo čiastočnú úhradu ich pohľadávok.

Na nariadenie likvidácie je príslušným súd, v obvode ktorého je štátne notárstvo uvedené v § 310.

Navrhnúť likvidáciu je oprávnený dedič, štát v prípade odúmrti a poručiteľov veriteľ. Nie je prípustné nariadiť likvidáciu z úradnej povinnosti.

Do likvidačnej podstaty patria i veci inak vylúčené z exekúcie.

Pri speňažení likvidačnej podstaty dedičia sú oprávnení nadobúdať z nej veci a práva, a to aj na dražbe.

Trovy poručiteľovej choroby a jeho slušného pohrebu a trovy konania o prejednávaní dedičstva sú pohľadávkami proti podstate (§ 593 druhá veta).

Právoplatným zrušením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené nároky veriteľov. Ale ak vyjde najavo nový majetok poručiteľa, rozvrhne ho súd bez zreteľa na tento zánik.

Ak bol poručiteľ v čase smrti československým občanom, prejednanie dedičstva patrí do právomoci tunajších štátnych notárstiev. Ale ak ide o imanie, ktoré je v cudzine, prejedná tunajšie štátne notárstvo dedičstvo len vtedy, ak sa taký majetok vydáva československým štátnym notárstvam alebo ak priznáva cudzina takým rozhodnutiam československých štátnych notárstiev právne následky.

Ak ide o dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Československej republike, obmedzí sa tunajšie štátne notárstvo na opatrenia potrebné na zabezpečenie, pokiaľ z ďalších ustanovení nevyplýva iné.

Československé štátne notárstvo prejedná po cudzincovi dedičstvo, ktoré je v Československej republike, a to podľa československého práva,

ak štát, ktorého príslušníkom je poručiteľ, ani nevydáva dedičstvo československých občanov československým štátnym notárstvam, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo

ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak o to žiada dedič, ktorý sa tu zdržuje.

Hnuteľný majetok cudzinca možno vydať do cudziny, ak je jeho vývoz dovolený a ak sú zabezpečené dane a verejné dávky, ako aj práva tunajších dedičov a veriteľov, ktorí sa prihlásia na základe verejnej vyhlášky československému štátnemu notárstvu; známym účastníkom sa vyhláška doručí.

Ak dôjde k vydaniu majetku osobám, ktoré cudzí súd vyhlásil za oprávnené na základe dedičského práva, nemôže tomu iná osoba odporovať preto, že má sama nárok na tento majetok na základe dedičského práva.

Za umorené nemožno vyhlásiť dlhopisy cudzích štátov, ďalej iné listiny vystavené v cudzine, ak ich umorenie nemôže mať podľa povahy veci v Československej republike právne následky.

Právomoc československých súdov sa môže zakladať aj na dohode o príslušnosti určitého tunajšieho súdu alebo vôbec tunajších súdov (prorogácia). Ustanovenie § 3 nemôže byť touto dohodou dotknuté.

Dohoda sa môže vzťahovať iba na veci uvedené v § 404 ods. 1.

Dohoda sa musí stať písomne.

V medziach odsekov 2 a 3 je prípustná aj dohoda o príslušnosti súdu (súdov) cudzieho štátu; na takej dohode sa však na československej strane môže zúčastniť iba právnická osoba.

Právomoc československých súdov sa vzťahuje na osoby, ktoré požívajú v Československej republike diplomatické výsady a imunity, len

Súdne úkony, najmä aj exekučné úkony, proti osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo v budovách a miestnostiach chránených diplomatickou imunitou možno vykonať len potiaľ, pokiaľ to medzinárodné právo pripúšťa. Pri takých úkonoch má právo byť prítomný zástupca Ministerstva zahraničných vecí.

Doručenie osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity sprostredkuje Ministerstvo zahraničných vecí.

Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na prijímanie písomností, poprípade na obranu práv.

Československé súdy poskytujú cudzím súdom a úradom na ich dožiadanie právnu pomoc. Právnu pomoc možno odoprieť:

ak úkon žiadaný dožadujúcim súdom či úradom je podľa ustanovení platných o tom v Československej republike vyňaty z pôsobnosti súdu; ak žiadaný úkon patrí do pôsobnosti iných tunajších úradov, dožiadaný súd môže odovzdať dožiadanie úradu na to príslušnému;

ak sa žiada o vykonanie úkonu, ktorý je tunajším právnym poriadkom zakázaný alebo ktorý odporuje požiadavkám slušnosti, alebo ak by vykonanie úkonu mohlo ohroziť vnútorný poriadok alebo bezpečnosť;

ak súd dožadujúceho štátu nezachováva vzájomnosť.

Žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa predpisov platných pre dožiadaný československý súd. Pokiaľ je to podľa týchto predpisov prípustné, má dožiadaný súd z úradnej povinnosti urobiť všetky opatrenia potrebné na vybavenie dožiadania.

Pri poskytovaní právnej pomoci sa možno odchýliť od tunajších predpisov iba vtedy, ak sa výslovne žiadalo, aby sa pri žiadanom úkone zachoval určitý postup vyžadovaný cudzozemským právom, a ak taký postup nie je zakázaný žiadnym tunajším predpisom.

Písomný styk súdov s cudzozemskými súdmi a úradmi robí sa prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti.

Žiadosti o právnu pomoc zasielané do cudziny opatria sa overeným prekladom do príslušného cudzieho jazyka; to isté platí o písomnostiach určených na doručenie v cudzine vo forme, ktorú cudzozemské právo predpisuje pre písomnosti rovnakého druhu.

Predvolania a iné písomnosti určené na doručenie v cudzine nesmú obsahovať pohrozenie donucovacími prostriedkami.

Cudzozemská písomnosť určená na doručenie osobe bývajúcej v Československej republike, ktorá nie je opatrená overeným prekladom do českého alebo slovenského jazyka, môže sa doručiť, len ak je príjemca ochotný ju dobrovoľne prevziať.

Ak nie je preklad pripojený, treba príjemcu poučiť, že môže preto prijatie písomnosti odmietnuť, že však nemožno predvídať, aké právne následky môže mať takéto odmietnutie v cudzine.

Ak žiada o to cudzozemský súd (úrad), možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchnuť aj pod prísahou. To isté platí, ak treba v cudzine predložiť vyhlásenie pod prísahou o skutočnostiach rozhodných pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov.

Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť, že o všetkom, na čo budem súdom opýtaný, vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím.“

Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česť, že posudok podám podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“

Ak ide o následnú prísahu, znenie prísahy sa primerane pozmení.

Diplomatický alebo konzulárny úrad Československej republiky môže na dožiadanie tunajšieho súdu vykonávať:

Diplomatický alebo konzulárny úrad Československej republiky zachová pri poskytovaní právnej pomoci primerane predpisy platné pre dožadujúci československý súd. Úkony ním vykonané majú tie isté účinky, ako keby boli vykonané československým súdom.

Doručenia vykonané na dožiadanie príslušného súdu cudzím súdom alebo úradom, ako aj dôkazy na nich vykonané sú platné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho práva, ak vyhovujú predpisom platným pre dožadujúci československý súd.

ak návrh na jej uloženie bol podaný až vtedy, keď sa žalovaný pustil do konania vo veci samej alebo vykonal prvý procesný úkon po tom, čo sa dozvedel, že žalobca stratil československé občianstvo;

ak v štáte, ktorého príslušníkom žalobca je alebo sa stal, sa nevyžaduje v podobných prípadoch zábezpeka od československého občana;

ak žalobca má v Československej republike nehnuteľný majetok v dostatočnej cene na úhradu trov žalovaného;

ak ide o zmenkové, šekové alebo rozkazné konanie;

ak je žalobca oslobodený od súdnych poplatkov.

Listiny, ktoré boli vydané v cudzine, avšak v medziach úradných oprávnení takými verejnými orgánmi, ktoré sú podriadené úradu, ktorý má sídlo v Československej republike, platia za verejné listiny tu vydané.

Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Československej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.

Dôkaznú moc súkromnej listiny vystavenej v cudzine posúdi súd podľa voľného uváženia.

To isté platí o obchodných knihách vydaných v cudzine.

Rozhodnutie cudzieho štátu platí v Československej republike, len ak je tu uznané (§§ 639, 640). Za rozhodnutie cudzieho štátu sa tu považuje rozhodnutie cudzozemských súdov alebo úradov o právnych pomeroch, o ktorých by podľa ich povahy rozhodovali v Československej republike súdy (ďalej len „cudzie rozhodnutie“).

Cudzie rozhodnutie možno uznať iba vtedy:

ak by sa právna vec mohla začať na súdoch cudzieho štátu, keby sa tunajšie ustanovenia o príslušnosti československých súdov použili vo vzťahu k sudom cudzieho štátu,

ak bolo predvolanie alebo nariadenie, ktorým sa začalo konanie na cudzom súde, doručené účastníkovi, proti ktorému sa má rozhodnutie uznať, do vlastných rúk, ak tento účastník neurobil sám návrh na začatie konania na cudzom súde, a

ak proti cudziemu rozhodnutiu podľa vysvedčenia cudzieho súdu alebo úradu o tom predloženého podľa práva platného pre tento súd alebo úrad nie je už prípustný opravný prostriedok, ktorý by odložil právoplatnosť alebo vykonateľnosť.

I keď sú splnené podmienky § 637, cudzie rozhodnutie nemožno uznať:

ak by to odporovalo ustanoveniu medzinárodnej zmluvy, vyhlásenej v Zbierke zákonov Republiky československej, alebo

ak účastníkovi, proti ktorému sa má rozhodnutie uznať, nebola daná možnosť zúčastniť sa v konaní na cudzom súde alebo úrade, alebo ak mu bola odňatá nejakou nepravidelnosťou v konaní, alebo

ak by to malo za následok uznanie pomeru, ktorý sa prieči verejnému poriadku alebo požiadavkám slušnosti, alebo

ak ide o vyhlásenie československého občana za mŕtveho, alebo

ak nie je zaručená vzájomnosť.

Uznanie cudzieho rozhodnutia sa nevyslovuje osobitným výrokom. Uznanie sa stane tým, že československý súd ho vezme pri rozhodovaní do úvahy, ako keby išlo o rozhodnutie tunajšieho súdu.

Osobitné ustanovenia o uznaní cudzích rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach zistenia alebo zapretia otcovstva

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach zistenia alebo zapretia otcovstva, ktoré vydali súdy alebo úrady v cudzine, možno uznať iba za podmienok uvedených nižšie.

Rozhodnutiami v manželských veciach sa rozumejú rozhodnutia, ktorými sa manželstvo vyhlasuje za neplatné, zrušuje alebo ktorými sa určuje, že manželstvo medzi stranami je alebo nie je.

Právoplatné rozhodnutie súdu cudzieho štátu, ktorého príslušníkmi boli v čase rozhodnutia obaja manželia, a ak ide o zistenie alebo zapretie otcovstva, obaja rodičia i dieťa, má bez ďalšieho konania rovnaké účinky, aké má právoplatné tunajšie rozhodnutie, pokiaľ nebráni uznaniu ustanovenie § 638 písm. c).

Toto ustanovenie sa použije aj vtedy, ak ide o rozhodnutie súdu iného štátu, ktorý je uvedený v odseku 1, ak sa toto rozhodnutie uznáva v domovskom štáte týchto osôb, a ak sú tieto osoby príslušníkmi rôznych štátov, vo všetkých dotyčných štátoch.

Iné než v § 641 uvedené cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach zistenia alebo zapretia otcovstva možno uznať len vtedy, ak sú splnené podmienky § 637 a ak tomu nebránia ustanovenia § 638 písm. a), b), c). Ak v čase cudzieho rozhodnutia v manželských veciach nebol niektorý z manželov československým občanom alebo ak nemal v onom čase na území Československej republiky bydlisko (obvyklý pobyt), nie je prekážkou uznania príslušnosť tunajšieho súdu, ani ak je výlučná.

Cudzie rozhodnutie týkajúce sa československého občana nemožno však uznať:

Vysloviť, že sa uznáva cudzie rozhodnutie uvedené v § 642, prislúcha Najvyššiemu súdu po vypočutí generálneho prokurátora. Iné súdy a orgány štátnej správy nemôžu riešiť otázku uznania ani ako predbežnú otázku.

Návrh, aby Najvyšší súd rozhodol o uznaní, môžu podať účastníci, súd v trestnom alebo občianskoprávnom konaní, generálny prokurátor vo všeobecnom záujme a konečne každý, kto preukáže právny záujem, aby rozhodnutie bolo uznané.

Najvyšší súd rozhoduje rozsudkom bez ústneho pojednávania; pritom môže upustiť od vypočutia účastníkov, ak ich vypočutie nie je potrebné. Rozsudkom Najvyššieho súdu sú súdy a orgány štátnej správy viazané.