74/1959 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 30.12.1959
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 74/1959 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 06.11.1959 |
| Dátum vyhlásenia: | 15.12.1959 |
| Dátum účinnosti od: | 30.12.1959 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
74
Vyhláška ministra zahraničných vecí
zo 6. novembra 1959
o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí
Na konferencii Organizácie Spojených národov o medzinárodnej obchodnej arbitráži sa
podpísal 10. júna 1958 v New Yorku Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských
rozhodnutí.
Vláda Dohovor schválila 17. septembra 1958 a Národné zhromaždenie vyslovilo s Dohovorom
súhlas 13. decembra 1958. Prezident republiky Dohovor ratifikoval 27. apríla 1959.
Podľa svojho článku XII vstúpi Dohovor v účinnosť deväťdesiateho dňa po uložení ratifikačnej listiny u generálneho
tajomníka Organizácie Spojených národov.
Pre Československú republiku nadobudol Dohovor účinnosť 10. októbrom 1959.
Český preklad Dohovoru sa uverejňuje v Prílohe Zbierky zákonov.*)
David v. r.
DOHOVOR
O UZNANÍ A VÝKONE CUDZÍCH ROZHODCOVSKÝCH ROZHODNUTÍ UZAVRETÝ 10. JÚNA 1958 V NEW YORKU
Článok I
1.
Tento Dohovor sa vzťahuje na uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí vyplývajúcich
zo sporov medzi osobami fyzickými alebo právnickými a vydaných na území iného štátu
než toho, v ktorom sa žiada o ich uznanie a výkon. Dohovor sa vzťahuje aj na rozhodcovské
rozhodnutia, ktoré sa nepokladajú za miestne (národné) rozhodnutia v štáte, v ktorom
sa žiada o ich uznanie a výkon.
2.
Výraz „rozhodcovské rozhodnutie“ zahŕňa nielen rozhodnutia vydané rozhodcami ustanovenými
na každý jednotlivý prípad, ale aj rozhodnutia vydané stálymi rozhodcovskými orgánmi,
ktorým sa strany podrobili.
3.
Každý štát môže pri podpise, ratifikácii alebo prístupe k tomuto Dohovoru alebo vtedy,
keď ohlási rozšírenie jeho použitia podľa čl. X, vyhlásiť na základe vzájomnosti, že bude používať Dohovor len na uznanie a výkon
rozhodnutí vydaných na území iného Zmluvného štátu. Môže aj vyhlásiť, že bude používať
Dohovor len na spory vzniknuté z právnych vzťahov zmluvných či mimozmluvných, ktoré
sa pokladajú podľa jeho vnútroštátneho právneho poriadku za spory obchodné.
Článok II
1.
Každý Zmluvný štát uzná písomnú dohodu, podľa ktorej sa strany zaväzujú podrobiť
rozhodcovskému konaniu všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
môžu vzniknúť z určitého právneho vzťahu či mimozmluvného, týkajúceho sa veci, ktorá
sa môže vybaviť rozhodcovským konaním.
2.
Pojem „písomná dohoda“ zahrnuje rozhodcovskú doložku v zmluve alebo rozhodcovskú
zmluvu podpísanú stranami alebo obsiahnutú vo výmene listov alebo telegramov.
3.
Súd Zmluvného štátu, u ktorého sa podala žaloba v záležitosti, o ktorej strany uzavreli
dohodu v zmysle tohto článku, odkáže strany na rozhodcovské konanie k žiadosti jednej
z nich, ledaže zistí, že spomenutá dohoda je neplatná, neúčinná alebo nespôsobilá
na použitie.
Článok III
Každý Zmluvný štát uzná rozhodcovské rozhodnutie za záväzné a povolí jeho výkon podľa
predpisov o konaní, ktoré platí na území, kde sa rozhodnutie uplatňuje, za podmienok
určených v nasledujúcich článkoch. Pre uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí,
na ktoré sa vzťahuje Dohovor, sa neurčia podstatne ťažšie podmienky alebo vyššie súdne
poplatky, než sú určené pre uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí miestnych (národných).
Článok IV
1.
Aby sa dosiahlo uznanie a výkon, ktoré sú spomenuté v predchádzajúcom článku, musí
strana, ktorá žiada o uznanie a výkon, predložiť spolu so žiadosťou:
a)
prvopis rozhodnutia riadne potvrdený alebo jeho riadne overenú kópiu,
b)
prvopis dojednania spomenutého v čl. II alebo jeho riadne overenú kópiu.
2.
Ak sa spomenuté rozhodnutie alebo dojednanie nevyhotovuje v úradnom jazyku krajiny,
v ktorej rozhodcovské rozhodnutie sa uplatňuje, je strana, ktorá žiada za uznanie
a výkon rozhodnutia, povinná predložiť preklad týchto dokladov do tohto jazyka. Preklad
musí overiť úradný alebo prísažný tlmočník alebo diplomatický alebo konzulárny zástupca.
Článok V
1.
Uznanie a výkon rozhodnutia sa môžu odoprieť na žiadosť strany, proti ktorej sa rozhodnutie
uplatňuje, len vtedy, ak táto strana preukáže kompetentnému orgánu krajiny, v ktorej
sa žiada o uznanie a výkon:
a)
že strany dohody spomenutej v čl. II boli podľa zákona, ktorý sa na ne vzťahuje, nespôsobilé na konanie, alebo že spomenutá
dohoda nie je platná podľa práva, ktorému strany túto dohodu podrobili, alebo v nedostatku
odkazu v tomto smere, podľa práva krajiny, kde sa rozhodnutie vydalo; alebo
b)
že strana, proti ktorej sa rozhodnutie uplatňuje, nebola riadne upovedomená o ustanovení
rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo nemohla z akýchkoľvek iných dôvodov uplatniť
svoje požiadavky; alebo
c)
že rozhodnutie sa týka sporu, pre ktorý sa neuzavrela rozhodcovská zmluva, alebo
ktoré nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozhodnutie presahuje dosah
dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského
rozhodnutia vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozhodnutí
konajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, tá časť rozhodnutia, ktorá obsahuje
rozhodnutie o veciach podrobených rozhodcovskému konaniu, môže sa uznať a vykonať;
alebo
d)
že zloženie rozhodcovského súdu alebo rozhodcovské konanie nebolo v súlade s dojednaním
strán, alebo ak nebolo také dojednanie, že nebolo v súlade so zákonmi krajiny, kde
sa rozhodcovské konanie konalo; alebo
e)
že rozhodnutie sa doteraz nestalo pre strany záväzným, alebo sa zrušilo, alebo jeho
výkon odložil kompetentný orgán krajiny, v ktorej alebo podľa právneho poriadku ktorej
sa vydalo.
2.
Uznanie a výkon rozhodcovského rozhodnutia môžu byť tiež odopreté, ak kompetentný
orgán krajiny, kde sa žiada o uznanie a výkon, zistí:
a)
že predmet sporu nemôže byť predmetom rozhodcovského konania podľa práva tejto krajiny;
alebo
b)
že uznanie alebo výkon rozhodnutia by boli v rozpore s verejným poriadkom tejto krajiny.
Článok VI
Ak sa podala žiadosť za zrušenie alebo odklad výkonu rozhodnutia u kompetentného orgánu
spomenutého v čl. V ods. 1 písm. e), úrad, na ktorom sa rozhodnutie uplatňuje, môže, ak to pokladá za vhodné, odložiť
rozhodnutie o výkone rozhodnutia a môže tiež na žiadosť strany domáhajúcej sa výkonu
rozhodnutia, nariadiť druhej strane, aby zložila primeranú zábezpeku.
Článok VII
1.
Ustanovenia tohto Dohovoru sa nedotýkajú platnosti mnohostranných alebo dvojstranných
dohôd uzavretých Zmluvnými štátmi o uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí, ani
nemôžu oslobodiť žiadnu zúčastnenú stranu prípadného práva použitia rozhodcovského
rozhodnutia spôsobom a v rozsahu určenom zákonodarstvom alebo zmluvami krajiny, v
ktorej sa rozhodnutie uplatňuje.
2.
Ženevský protokol o doložkách o rozhodcovi z r. 1923 a Ženevský dohovor o vykonateľnosti
cudzích rozhodcovských výrokov z r. 1927 stratia platnosť medzi Zmluvnými štátmi v
dobe a v rozsahu, v ktorom sa tento Dohovor stane pre ne záväzným.
Článok VIII
1.
Tento Dohovor bude prístupný na podpis do 31. decembra 1958 pre ktoréhokoľvek člena
Organizácie Spojených národov a tiež pre ktorýkoľvek iný štát, ktorý je alebo sa stane
členom niektorej odbornej organizácie Organizácie Spojených národov, alebo ktorý pristúpil
alebo neskoršie pristúpi k Štatútu Medzinárodného súdneho dvora alebo ktorému sa dostane
pozvanie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.
2.
Tento Dohovor sa bude ratifikovať a ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka
Organizácie Spojených národov.
Článok IX
1.
K tomuto Dohovoru môžu pristúpiť všetky štáty uvedené v článku VIII.
2.
Prístup sa uskutoční uložením listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov.
Článok X
1.
Každý štát môže v čase podpisu, ratifikácie alebo prístupu vyhlásiť, že tento Dohovor
sa bude vzťahovať na všetky alebo niektoré územia, za medzinárodné vzťahy ktorých
je zodpovedný. Takéto vyhlásenie nadobudne účinnosť, len čo pre dotyčný štát Dohovor
vstúpi v platnosť.
2.
Každé také rozšírenie sa vykoná aj kedykoľvek neskoršie oznámením adresovaným generálnemu
tajomníkovi Organizácie Spojených národov a vstúpi v účinnosť deväťdesiateho dňa potom,
keď sa generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov toto oznámenie doručilo,
alebo v deň, keď Dohovor vstúpi v účinnosť pre dotyčný štát, podľa toho, ktorý deň
je neskorší.
3.
Pokiaľ ide o územie, na ktoré sa tento Dohovor nevzťahuje v čase podpisu, ratifikácie
alebo prístupu, každý štát, ktorého sa to týka, posúdi možnosť podniknúť patričné
kroky za účelom rozšírenia platnosti tohto Dohovoru na takéto územia za podmienky,
že tam, kde to vyžadujú ústavné predpisy, s tým vyslovia súhlas vlády týchto krajín.
Článok XI
V prípade, že ide o štát federatívny alebo nejednotný, platia tieto ustanovenia:
a)
pokiaľ ide o články tohto Dohovoru, ktorých vykonávanie spadá pod zákonodarnú právomoc
federálnych orgánov, bude federálna vláda viazaná v rovnakom rozsahu, ako tie Zmluvné
štáty, ktoré nie sú štátmi federálnymi;
b)
pokiaľ ide o články tohto Dohovoru, ktoré spadajú pod zákonodarnú právomoc čiastkových
štátov alebo provincií, ktoré nemajú podľa federálnej ústavy povinnosť robiť zákonodarné
opatrenia, oznámi federálna vláda čo najskôr s kladným odporúčaním tieto články príslušným
čiastkovým štátom alebo provinciám;
c)
federatívny štát, ktorý je účastníkom tohto Dohovoru, poskytne na žiadosť ktoréhokoľvek
iného Zmluvného štátu, podanú mu prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie
Spojených národov, údaje o práve a právnej praxi federácie a ich čiastkových častí,
týkajúce sa ktoréhokoľvek ustanovenia tohto Dohovoru a uvádzajúce, do akej miery boli
tieto ustanovenia uskutočnené zákonodarnými alebo inými opatreniami.
Článok XII
1.
Tento Dohovor vstúpi v účinnosť deväťdesiateho dňa po dátume uloženia tretej listiny
ratifikačnej alebo listiny o prístupe.
2.
Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikuje alebo k nemu pristúpi po uložení tretej
ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, vstúpi Dohovor v účinnosť deväťdesiateho
dňa po uložení jeho ratifikačnej listiny o prístupe.
Článok XIII
1.
Každý Zmluvný štát môže vypovedať tento Dohovor písomným oznámením generálnemu tajomníkovi
Organizácie Spojených národov. Výpoveď vstúpi v účinnosť jeden rok po dni, keď oznámenie
došlo generálnemu tajomníkovi.
2.
Každý štát, ktorý urobil vyhlásenie alebo oznámenie podľa článku X, môže kedykoľvek potom vyhlásiť oznámením generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených
národov, že Dohovor sa prestáva vzťahovať na príslušné územie jeden rok po dni, keď
generálny tajomník dostal takéto oznámenie.
3.
Tento Dohovor zostane v platnosti pre rozhodcovské rozhodnutia, o ktorých sa začalo
konanie o uznaní a výkon skôr, než výpoveď nadobudla účinnosť.
Článok XIV
Každý Zmluvný štát sa môže odvolávať na ustanovenia tohto Dohovoru proti inému Zmluvnému
štátu iba v tom rozsahu, v akom je sám viazaný.
Článok XV
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov oznámi štátom spomenutým v čl. VIII:
a)
podpisy a ratifikácie podľa ustanovení článku VIII;
b)
prístupy podľa ustanovenia článku IX;
d)
dátum, kedy tento Dohovor vstúpi v účinnosť podľa článku XII;
e)
výpovede a oznámenia podľa ustanovenia článku XIII.
Článok XVI
1.
Tento Dohovor, ktorého anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má
rovnakú platnosť, sa uloží v archívoch Organizácie Spojených národov.
2.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zašle overenú kópiu tohto Dohovoru
štátom uvedeným v článku VIII.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenský preklad v Prílohe Zbierky zákonov na str. 43.