76/1959 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.1960 do 30.09.1960
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 76/1959 Zb. |
| Názov: | Zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 18.12.1959 |
| Dátum vyhlásenia: | 29.12.1959 |
| Dátum účinnosti od: | 01.05.1960 |
| Dátum účinnosti do: | 30.09.1960 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 557/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva obrany, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov |
| 73/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva obrany č. 557/1992 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov |
| 262/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva obrany č. 557/1992 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 73/1994 Z. z. |
| 88/1952 Zb. | Zákon o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl |
| 165/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa mení a doplňuje zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov |
| 59/1969 Zb. | Zákon o niektorých zmenách v služobných pomeroch vojakov z povolania |
| 100/1970 Zb. | Zákon o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti |
| 65/1978 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov |
| 74/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa ustanovuje nové znenie vojenskej prísahy a služobnej prísahy príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Zborov nápravnej výchovy, upravuje názov československej armády, upravuje riadna dovolenka vojakov v základnej službe a ktorým sa mení zákon č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti |
| 228/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov |
| 77/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov a zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov |
| 226/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov |
| 3/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zriadení armády Slovenskej republiky |
| 166/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1994 Z. z., zákon č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov |
| 370/1997 Z. z. | Zákon o vojenskej službe |
| 114/1998 Z. z. | Zákon o sociálnom zabezpečení vojakov |
| 370/1997 Z. z. | Zákon o vojenskej službe |
76
ZÁKON
z 18. decembra 1959
o niektorých služobných pomeroch vojakov
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§ 1
Úvodné ustanovenie
Občania Československej republiky konajú vojenskú službu v ozbrojených silách budovaných
na obranu slobody a nezáveslosti štátu a socialistického zriadenia. Účelom zákona
je upraviť služobné pomery vojakov v súlade so súčasným stavom výstavby ozbrojených
síl, vytvoriť predpoklady na ďalšie zlepšovanie výkonu služby v ozbrojených silách
a stanoviť v zákone niektoré práva a povinnosti vojakov upravené doteraz rôznymi vojenskými
predpismi.
Diel I
Vojenská prísaha
§ 2
(1)
Vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu
vyplývajúcich pre vojakov najmä z ústavy, zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov.
(2)
Vojaci sú povinní zložiť prísahu:
„Ja, občan Československej socialistickej republiky, vedomý si svojej čestnej vlasteneckej
povinnosti, prisahám pred bojovou zástavou vernosť pracujúcemu ľudu vedenú Komunistickou
stranou Československa.
Sľubujem, že budem vojakom statočným a dosciplinovaným, že budem dôsledne a iniciatívne
plniť ustanovenia vojenských poriadkov, rozkazy veliteľov a zachovávať vojenské tajomstvo.
Svedomite sa budem učiť ovládať vojeskú techniku a zbrane zverené mi pracujúcim ľudom,
a pripravovať sa na boj, aby som mohol na rozkaz prezidenta a vlády Československej
republiky čo najlepšie brániť svoju rodnú vlasť a jej socialistický poriadok proti
každému nepriateľovi.
Pre obranu socializmu som vždy pripravený stáť pevne v radoch ozbrojených síl Československej
republiky po boku Sovietskej armády i armád ostatných socialistických krajín v boji
proti jeho nepriateľom a nasadiť i svoj život na dosiahnutie víťazstva.
Tak prisahám !“.
Diel II
Vojenské hodnosti
§ 3
(1)
Vojenská hodnosť (ďalej len „hodnosť“) je výrazom politických kvalít, vojenských
znalostí, skúseností a schopností veliť vojskám alebo vykonávať funkcie v štáboch
a zariadeniach ozbrojených síl.
(2)
Hodnosti sa udeľujú vojakom s prihliadnutím k ich morálno-politickým a odborným kvalitám,
výsledkom služobnej činnosti, zásluhám, funkčnému zaradeniu a dĺžke vojenskej služby.
§ 5
Vymenúvanie a povyšovanie do hodnosti
(1)
Vojakom v činnej službe a v zálohe, ktorí neboli vymenovaní alebo povýšení do vyšších
hodností, prislúcha hodnosť vojaka.
(2)
Do vyšších hodností možno vymenovať alebo povýšiť len vojakov bezvýhradne oddaných
pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí
splňujú morálno-politické a odborné požiadavky určené vykonávacími predpismi.
(3)
Do hodností generálov vymenúva a povyšuje na návrh vlády prezident republiky. Do
hodností dôstojníkov, vymenúvajú minister národnej obrany a minister vnútra, povyšujú
minister národnej obrany a minister vnútra alebo orgány nimi na to splnomocnené. Do
hodností poddôstojníkov a práporčíkov vymenúvajú a povyšujú minister národnej obrany
a minister vnútra alebo orgány nimi na to splnomocnené.
§ 6
Odňatie vyššej hodnosti
(1)
Vyššia hodnosť
a)
sa odníme vojakovi, ktorí svojím konaním preukázal nepriateľský pomer k socialistickému
zriadeniu;
b)
môže sa odňať vojakovi, ktorý sa dopustil takého konania, ktoré je v príkrom rozpore
s morálno-politickými požiadavkami kladenými na príslušníkov ozbrojených síl.
(2)
Vojakom, ktorým sa vyššia hodnosť odňala, prislúcha hodnosť vojaka.
(3)
Odňatie hodnosti navrhujú komisie zriadené ministrom národnej obrany a ministrom
vnútra.
(4)
Generálom odníma hodnosť prezident republiky na návrh vlády. Ostatným vojakom odnímajú
hodnosť minister národnej obrany a minister vnútra, práporčíkom a poddôstojníkom aj
orgány nimi na to splnomocnené.
(5)
Ustanovenia trestného zákona o strate vojenskej hodnosti zostávajú nedotknuté.
§ 7
Udeľovanie hodnosti
(1)
Vojakom možno udeliť vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne majú, na dobu, po ktorú to
vyžaduje funkcia alebo služobná úloha, ktorými boli poverení.
(2)
Udelením hodnosti sa nemení branný pomer.
(3)
Vojakom, ktorým sa hodnosť udelila, prislúchajú práva a povinnosti spojené s touto
hodnosťou; udelenie hodnosti ale nezakladá nárok na úpravu služobných príjmov alebo
dávok nemocenskej starostlivosti a dôchodkového zaopatrenia.
(4)
Hodnosť udeľujú orgány, ktoré sú oprávnené do nej vymenúvať.
§ 8
Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona určí minister národnej obrany a minister
vnútra.
Diel III
Vojenská rovnošata
§ 9
(1)
Vojaci v činnej službe sú povinní nosiť vojenskú rovnošatu, odznaky, ako aj iný predpísaný
výstroj, pokiaľ minister obrany alebo minister vnútra neustanovuje inak.
(2)
Vojaci z povolania môžu nosiť mimo času zamestnania občiansky odev.
(3)
Predpisy o vojenskej rovnošate, odznakoch a inom výstroji vydajú minister obrany
a minister vnútra, ktorí ustanovia aj zásady na nosenie vojenskej rovnošaty vojakmi
mimo činnej služby a určia pritom ich práva a povinnosti.
Diel IV
Ustanovenie vojakov do funkcií
§ 10
(1)
Vojaci sú vyberaní a ustanovovaný do funkcií v súlade s potrebami ozbrojených síl
podľa politických a odborných kvalít, veliteľských a organizačných schopností a so
zreteľom na osobné vlastnosti spravidla po získaní zodpovedajúceho vzdelania a praxe.
(2)
Vojakov ustanovujú do funkcií a odvolávajú z nich minister národnej obrany a minister
vnútra alebo orgány nimi na to splnomocnené. Toto ustanovenie sa netýka funkcií, do
ktorých ustanovuje prezident republiky alebo do ktorých sa ustanovuje podľa osobitných
predpisov.
(3)
Vojaci môžu byť v prípadoch, ktoré nestrpia odklad, zbavení výkonu funkcie nadriadenými
najmenej o dva stupne vyššími.
(4)
Podrobnosti určí minister národnej obrany a minister vnútra.
Diel V
Čas zamestnania a dovolenka
§ 11
Čas zamestnania
(1)
Nevyhnutnou podmienkou úspešnej obrany vlasti je stála bojová pohotovosť ozbrojených
síl. Zabezpečovanie stálej bojovej pohotovosti nedovoľuje, aby sa na vojakov v činnej
službe vzťahovali všeobecné predpisy o úprave pracovných podmienok zamestnancov; najmä
sa na nich nevzťahujú predpisy o práci nadčasovej, práci nočnej a o práci v dňoch
pracovného pokoja.
(2)
Rozdelenie a dĺžka času zamestnania sa určuje služobnými predpismi a rozkazmi podľa
konkrétnych služobných úloh.
(3)
Nadriadení sú povinní umožniť svojim podriadeným politický, odborný a kultúrny rast,
plnenie ostatných občianskych povinností a odpočinok úmerný dĺžke času zamestnania
a obťažnosti výkonu služby.
§ 12
Dovolenka
(1)
Vojaci v základnej službe majú nárok na riadnu dovolenku vo výmere desať dní v každom
roku základnej služby. Túto výmeru dovolenky môže predĺžiť so zreteľom na náročnosť
výkonu služby až o päť dní orgán splnomocnený na to kompetentným ministrom.
(2)
Vojaci z povolania a vojaci v ďalšej službe majú nárok na riadnu dovolenku vo výmere
tridsať dní v jednom kalendárnom roku. Ak nemožno z mimoriadnych dôvodov udeliť riadnu
dovolenku v priebehu kalendárneho roku, poskytne sa v prvom štvrťročí nasledujúceho
kalendárneho roku.
(3)
Zo závažných dôvodov možno udeliť vojakom dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti
alebo krátku (osobitnú) dovolenku za podmienok a v rozsahu určenom ministrom národnej
obrany a ministrom vnútra.
(4)
Podrobnosti určí minister národnej obrany a minister vnútra.
Diel VI
Vojenské disciplinárne právo
§ 13
(1)
Každý vojak je povinný zachovávať vojenskú disciplínu a upevňovať ju.
(2)
Velitelia sú povinní vychovávať svojich podriadených na uvedomelú vojenskú disciplínu.
Za tým účelom sa im zveruje právo udeľovať odmeny za disciplínu a ukladať disciplinárne
tresty. Táto vojenská disciplinárna právomoc slúži na udržiavanie a upevňovanie vojenského
poriadku a disciplíny.
§ 14
Rozsah vojenskej disciplinárnej právomoci
Vojenskej disciplinárnej právomoci podliehajú
a)
vojaci v činnej službe,
b)
osoby, ktoré sa povolaním do zvláštnej služby stali príslušníkmi ozbrojených síl,
c)
osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,
d)
vojaci mimo činnej služby pre disciplinárne priestupky spáchané vo vojenskej rovnošate,
e)
osoby, ktoré mali nastúpiť vojenskú činnú službu, pre nenastúpenie tejto služby,
pokiaľ nejde o trestný čin,
f)
vojnoví zajatci.
§ 15
Odmeny za disciplínu
(1)
Odmeny za disciplínu sa udeľujú za záslužné činy alebo za príkladné plnenie vojenských
povinností.
(2)
Odmeny za disciplínu sú najmä: pochvala, peňažné alebo vecné dary, udelenie čestného
odznaku a mimoriadne povýšenie.
§ 16
Disciplinárny priestupok
Disciplinárny priestupok je také zavinené konanie alebo opomenutie, ktoré sa prieči
vojenským poriadkom a predpisom, rozkazom a nariadeniam a porušuje vojenskú disciplínu,
pokiaľ nie je trestné podľa Trestného zákona, Trestného správneho zákona alebo podľa
iných predpisov.
§ 17
Disciplinárne tresty
(1)
Disciplinárnymi trestami sú: pokarhanie, poriadkové tresty, tresty odňatia slobody,
trest zníženia hodnosti o jeden stupeň a u poddôstojníkov aj trest odňatia hodnosti.
(2)
Disciplinárnymi trestami odňatia slobody sú: väzenie po službe, väzenie a domáce
väzenie.
(3)
Najvyššia výmera discilinárneho trestu odňatia slobody sa určuje na 21 dní.
§ 18
Ukladanie disciplinárnych trestov
(1)
Disciplinárny trest možno uložiť za disciplinárny priestupok podriadenému, ak nepostačujú
na jeho nápravu a obnovenie disciplíny iné miernejšie výchovné prostriedky (dohováranie,
napomenutie a pod.).
(2)
Druh a výška trestu musia byť úmerné povahe priestupku a jeho následkom, miere zavinenia,
okolnostiam, za ktorých bol spáchaný, skoršiemu chovaniu previnilého, predvídanému
účinku trestu na previnilého a na morálny stav jednotky.
(3)
Veliteľ zodpovedá za riadne vyšetrenie prípadu a za vyslúchnutie obvineného pred
uložením trestu.
§ 19
Podmienečný odklad výkonu trestu
Veliteľ, ktorý uložil disciplinárny trest, môže podmienečne odložiť jeho výkon na
skúšobnú dobu od jedného do troch mesiacov, ak je vzhľadom na predošlé chovanie potrestaného
a na okolnosti prípadu dôvodne toho názoru, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho
výkonu.
§ 20
Odvolanie
(1)
Potrestaný sa môže odvolať do dvoch dní proti uloženému disciplinárnemu trestu, ak
je toho názoru, že disciplinárny priestupok nespáchal, alebo ak prekročil veliteľ
svoju disciplinárnu právomoc.
(2)
Pri trestoch odňatia slobody sa môže potrestaný odvolať i proti výške uloženého trestu,
ak je toho názoru, že veliteľ porušil pri uložení trestu ustanovenie § 18 ods.2.
(3)
Odvolanie má pri trestoch odňatia slobody odkladný účinok.
(4)
Potrestaný môže podať odvolanie s odôvodnením najbližšiemu nadriadené toho, kto trest
uložil. Nadriadený môže uložený trest zrušiť, zmierniť alebo ponechať v platnosti.
Proti rozhodnutiu nadriadeného o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
§ 21
(1)
Disciplinárny priestupok sa premlčuje uplynutím jedného roku odo dňa, keď bol spáchaný.
(2)
Disciplinárny trest možno zahladiť.
§ 22
Podrobnejšiu úpravu vojenského disciplinárneho práva určí disciplinárny poriadok,
ktorý vydá prezident republiky.
Diel VII
Vojaci z povolania
§ 23
Za vojakov z povolania možno prijať len občanov Československej republiky bezvýhradne
oddaných pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou,
ktorí spĺňajú morálno-politické a odborné požiadavky určené vykonávacími predpismi.
§ 24
(1)
Vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú
službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú
žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.
(2)
Ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného
zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere
vojaka z povolania.
§ 25
Vznik a zánik služobného pomeru
Služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto
služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska
a úmrtím.
§ 26
Prepustenie zo služobného pomeru
(1)
Vojak z povolania sa prepustí zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť v požadovanej
lehote, ak tomú nebrámi ustanovenie § 25 ods. 2 Branného zákona a ak je lehota prepustenia
v súlade s potrebami ozbrojených síl; aj nie je v súlade s potrebami ozbrojených síl;
ak nie je v súlade s potrebami ozbrojených síl; ak nie je v súlade, prepustí sa najneskoršie
do konca výcvikového roku, ak sa žiadosť podala aspoň 3 mesiace pred jeho ukončením.
(2)
Zo služobného pomeru vojaka z povolania možno prepustiť vojakov
a)
ktorí vzhľadom na vek a zníženú telesnú zdatnosť nemôžu už úspešne konať zastávanú
funkciu a ak niet pre nich v ozbrojených silách iného zaradenia, ak sa im prizná výsluhový
dôchodok;
b)
ktorých uznala vojemská lekárska komisia neschopnými na vojenskú činnú službu zo
zdravotných dôvodov;
c)
u ktorých vojenská lekárska komisia stanovila zníženú schopnosť na vojenskú činnú
službu zo zdravotných dôvodov a pre ktorých nie je v ozbrojených silách iné vhodné
zaradenie;
d)
pre ktorých nie je pri organizačných zmenách v ozbrojených silách iné zaradenie;
e)
ktorí boli z morálno-politických alebo odborných dôvodov zhodnotení ako nevyhovujúci;
f)
ktorích ďalšie ponechanie v pomere vojaka z povolania by bolo na ujmu dôležitých
vojenských alebo iných štátnych záujmov.
(3)
Vojac z povolania, ktorý má byť prepustený zo služobného pomeru podľa odseku 2 písm.
a) až e), musí byť o prepustení upovedomený aspoň 3 mesiace vopred, ak sa obojstrannou
dohodou neustanovuje inak.
(4)
Prepustenie podľa odseku 2 písm. f) navrhujú komisie zriadené ministrom národnej
obrany a ministrom vnútra.
§ 27
Prijatie do služobného pomeru a prepustenie z neho vykonáva u vojakov z povolania
vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany a minister vnútra, u práporčíkov z povolania
aj orgány nimi na to splnomocnené.
§ 28
(1)
Vojaci z povolania sú povinní vykonávať službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb
ozbrojených síl, plniť iniciatívne a svedomite služobné povinnosti a sústavne zvyšovať
svoje politické a odborné znalosti i telesnú zdatnosť.
(2)
Premiestnenie vyžadované vojakom z povolania zo závažných dôvodov možno uskutočniť,
ak to dovoľuje záujem služby.
§ 29
(1)
Vojakom z povolania sa nedovoľuje uzavrieť vedľajší pracovný pomer; konať zárobkové
práce môžu len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.
(2)
Vojaci z povolania môžu študovať na školách mimo ozbrojených síl len so zvolením
kompetentných orgánov ozbrojených síl.
§ 30
Vojakov z povolania možno prevádzať alebo dočasne prideľovať k civilným rozpočtovým
a hospodárskym organizáciám za podmienok určených vládou.
§ 31
Vojaci z povolania preložení do zálohy pred dovŕšením 55 rokov majú nárok na umiestenie,
primerané ich morálno-politickým kvalitám a odbornej spôsobilosti. Podrobnosti určí
vláda.
§ 32
Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona, pokiaľ sa nevyhradzujú vláde, určí
minister národnej rady a minister vnútra.
Diel VIII
Vojenské súdržné súdy
§ 33
(1)
Na posilnenie socialistickej morálky a na upevnenie vojenskej disciplíny možno v
ozbrojených silách voliť vojenské súdržné súdy ako kolektívne výchovné orgány veliteľov.
(2)
Vojenské súdržné súdy súdy prejednávajú poklesky proti zásadám socialistického spolužitia
a prípady nezodpovedného prístupu k plneniu služobných povinností. Sú oprávnené podáváť
návrhy na disciplinárne potrestanie a kádrové či iné opatrenia.
(3)
Činnosť vojenských súdružských súdov riadi Ministerstvo národnej obrady a Ministerstvo
vnútra, ktoré aj určia podrobnejšiu úpravu ich organizácie a pôsobnosti.
Diel IX
§ 34
Príslušníci Štátnej bezpečnosti a príslušníci Verejnej bezpečnosti
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú primerane aj na príslušníkov Štátnej bezpečnosti
a príslušníkov Verejnej bezpečnosti, ale s týmito odchýlkami:
a)
b)
hodnosti práporčíkov sa určujú takto: rotný, strážmajster, nadstrážmajster, podpráporčík,
práporčík, nadpráporčík;
c)
podrobnejšiu úpravu dosciplinárneho práva určí disciplinárny poriadok, ktorý vydá
minister vnútra;
d)
zo služobného pomeru možno prepustiť príslušníkov Štátnej bezpečnosti a príslušníkov
Verejnej bezpečnosti na ich žiadosť podanú zo závažných dôvodov.
(2)
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 možno odňať hodnosť aj príslušníkom Štátnej bepečnosti a príslušníkom Verejnej bezpečnosti
prepusteným z týchto sborov.
Diel X
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 35
Minister národnej obrany a minister vnútra môžu upraviť vo vzájomnej dohode vzťahy
medzi vojakmi v činnej službe a príslušníkmi Štátnej bezpečnosti a Verejnej bezpečnosti.
§ 36
(1)
Služobný pomer poddôstojníkov z povolania podľa zákona č. 44/1949 Zb. zaniká 30. septembrom 1960.
(2)
Poddôstojníci z povolania, pokiaľ splňujú podmienky pre prijatie za vojakov z povolania
podľa § 23 tohto zákona, budú na svoju žiadosť podanú do 10. júna 1960 prijatí od 1. októbra
1960 za práporčíkov z povolania.
(3)
Poddôstojníci z povolania, ktorí nepožiadajú o prijatie za práporčíkov z povolania
alebo, ktorí podmienky pre prijatie nesplňujú, sú povinní splniť svoj záväzok na ďalšiu
službu.
(4)
Podrobnosti určí minister národnej obrany a minister vnútra.
§ 37
Vojakom, ktorí dosiahli hodnosť „staršina“, prislúcha 1. októbrom 1960 hodnosť „rotmajster“.
§ 38
Práporčíci v zálohe sú povinní vojenskými cvičeniami podľa Branného zákona v rozsahu
a za podmienok určených pre dôstojníkov v zálohe.
§ 39
Zrušujú sa:
1.
s účinnosťou od 1. mája 1960
a)
zákon č. 72/1946 Zb. o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí
niektorých osôb do československej brannej moci,
b)
zákon č. 29/1947 Zb. o likvidácii takzvaného vládneho vojska, ako aj o umiestňovaní a inom zaopatrení
jeho zamestnancov,
c)
zákon č. 60/1947 Zb., ktorým sa mení zákon zo 6. marca 1946 č. 72 Zb. o úprave niektorých právnych pomerov
dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej
brannej moci,
d)
zákon č. 116/1947 Zb. o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov ašpirantov
v zálohe,
e)
zákon č. 134/1948 Zb., ktorým sa predlžuje platnosť predpisov o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov
a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej brannej
moci,
f)
zákon č. 59/1949 Zb. o odňatí vojenskej hodnosti niektorým dôstojníkom a rotmajstrom a poddôstojníkom
vojska mimo činnej služby,
g)
zákon č. 199/1949 Zb. o udeľovaní titulov vyšších vojenských hodností,
h)
zákon č. 85/1950 Zb. o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených
zborov,
i)
§ 4 zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl,
j)
§ 3 a 5 zákona č. 286/1948 Zb. o národnej bezpečnosti;
2.
s účinnosťou od 1. októbra 1960
a)
zákon č. 44/1949 Zb. o úprave právnych pomerov súvisiacich s reorganizáciou veliteľského zboru vojska,
b)
§ 5 zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.
§ 40
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1960, s výnimkou ustanovenia § 4, ktoré nadobúda
účinnosť 1. októbrom 1960; vykonajú ho minister národnej obrany a minister vnútra.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Generál armády Lomský v. r.
Barák v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Generál armády Lomský v. r.
Barák v. r.