114/1960 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 13.08.1960 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 114/1960 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 30.06.1960 |
| Dátum vyhlásenia: | 29.07.1960 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
114
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 30. júna 1960
o Zmluve o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou
republikou
Dňa 25. novembra 1959 bola v Berlíne podpísaná Zmluva o obchode a plavbe medzi Československou
republikou a Nemeckou demokratickou republikou.
Národné zhromaždenie so Zmluvou vyslovilo súhlas 25. mája 1960 a prezident republiky
ju ratifikoval 6. júna 1960. Ratifikačné listiny sa vymenili v Prahe 15. júna 1960.
Podľa svojho článku 19 Zmluva nadobudla platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, t. j. 15. júna 1960.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
David v. r.
ZMLUVA
o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou
Prezident Československej republiky a prezident Nemeckej demokratickej republiky,
vedení prianím ďalej rozvíjať a upevňovať hospodárske vzťahy medzi oboma spriatelenými
štátmi a ustanoviť v zmluve základné podmienky, ktoré tieto vzťahy upravujú,
sa rozhodli,
uzavrieť Zmluvu o Dohode a plavbe. Za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej republiky
námestníka predsedu vlády a predsedu Štátne plánovacej komisie inž. Otakara Šimůnka,
prezident Nemeckej Demokratickej republiky
námestníka predsedu vlády a ministra zahraničného a vnútronemeckého obchodu
Heinricha Raua,
ktorí vymenivší si svoje plnomocenstvá zhľadavší ich v dobrej a náležitej forme dohodli
sa takto:
Článok 1
Zmluvné strany urobia aj naďalej všetky potrebné opatrenie na rozvoj a upevnenie obchodných
vzťahov medzi oboma štátmi v duchu priateľskej spolupráce a vzájomnej pomoci na zásade
rovnoprávnosti a vzájomných výhod.
Za tým účelom vlády Zmluvných strán budú dojednávať dohody, medzi nimi i dohody dlhodobé.
o vzájomných dodávkach tovaru a o iných podmienkach, ktoré zabezpečia rozvoj výmeny
tovaru v súlade s potrebami národného hospodárstva oboch štátov.
Článok 2
Zmluvné strany vzájomne si poskytnú bezpodmienečné zachádzanie podľa zásady najvyšších
výhod vo všetkých otázkach, týkajúcich sa obchodu, námornej plavby, ako aj všetkých
ostatných hospodárskych vzťahov medzi oboma štátmi.
Článok 3
V zhode s ustanoveniami článku 2 Zmluvne strany vzájomne si poskytnú zachádzanie podľa zásady najvyšších výhod vo
všetkých colných otázkach, najmä pokiaľ ide o clá, dane alebo iné dávky, uskladnenie
tovaru pod colnou kontrolou a predpisy a formality pre colné odbavenie tovaru.
Článok 4
V zhode s ustanoveniami článku 2 pôdohospodárske a priemyslové výrobky dovážané z územia jednej Zmluvnej strany na
územie druhej Zmluvnej strany nepodliehajú iným alebo vyšším clám, daniam, alebo iným
dávkam, ani iným predpisom alebo obťažnejším formalitám než akým podliehajú pôdohospodárske
a priemyslové výrobky rovnakého druhu ktoréhokoľvek tretieho štátu.
Pôdohospodárske a priemyslové výrobky jednej Zmluvnej strany vyvážané na územie druhej
Zmluvnej strany nepodliehajú taktiež iným alebo vyšším clám, daniam alebo iný dávkam,
ani iným predpisom alebo obťažnejším formalitám než akým podliehajú pôdohospodárske
a priemyslové výrobky rovnakého druhu pri vývoze na územie ktoréhokoľvek tretieho
štátu.
Článok 5
Pôdohospodárske a priemyslové výrobky jednej Zmluvnej strany dovážané na územie druhej
Zmluvnej strany cez územie tretieho štátu alebo tretích štátov nepodliehajú pri dovoze
iným alebo vyšším clá , daniam alebo iným dávkam, ani iným predpisom alebo obťažnejším
formalitám, než akým by podliehali, ak by boli z krajiny pôvodu dovážané priamo.
Toto ustanovenie platí i pre pôdohospodárske a priemyslové výrobky, ktoré počas prepravy
cez územie tretieho štátu alebo tretích štátov sa prekladali, prebalili alebo uskladnili.
Článok 6
Základom pre vyrúbenie cla na pôdohospodárske a priemyslové výrobky dovážané z území
jednej Zmluvnej strany na územie druhej Zmluvnej strany bude zásadne cena uvedená
vo faktúre.
Článok 7
Za podmienky, že budú počas lehoty určené colnou správou späť vyvezené alebo dovezené
a že sa preukáže ich totožnosť, oslobodia sa pri dovoze a vývoze od ciel, daní alebo
iných dávok najmä tieto predmety:
a)
predmety určené pre veľtrhy, výstavy, prehliadky alebo súťaže;
b)
predmety určené na vykonávanie pokusov alebo skúšok;
c)
predmety dovážané na opravu a po oprave zase vyvážané;
d)
pôdohospodárske a priemyslové výrobky dovážané na spracovanie alebo zušľachtenie
a po spracovaní alebo zušľachtení zasa vyvážané;
e)
nástroje a náradie pre montáže, ktoré si montéri dovážajú alebo vyvážajú alebo ktoré
sa im zasielajú vopred alebo dodatočne;
f)
znakované obaly dovážané pre naplnenie, ako aj obaly obsahujúce predmety dovozu a
vyvážané späť po uplynutí určenej lehoty.
Vzorky tovaru vyvážané na územie druhej Zmluvnej strany v množstve v obchode obvyklom
a používané len ako vzorky, ako aj katalógy, cenníky, prospekty a reklamný materiál,
včítane reklamných filmov, sa na území druhej Zmluvnej strany bez ďalšieho oslobodia
od ciel, ani alebo iných dávok ako pri dovoze tak i pri spätnom vývoze.
Článok 8
V zhode s ustanoveniami článku 2 vnútorné dávky, ktorým na území jednej Zmluvnej strany podlieha výroba, spracovanie,
obeh alebo spotreba niektorého pôdohospodárskeho alebo priemyslového výrobku, bez
ohľadu na to, pre čí prospech a menom koho sa vyberajú, nepostihujú pôdohospodárske
a priemyslové výrobky druhej Zmluvnej strany viac než výrobky rovnakého druhu ktoréhokoľvek
tretieho štátu.
Článok 9
Žiadna zo Zmluvných strán nepoužije pri dovoze z územia druhej Zmluvnej strany alebo
pri vývoze na územie druhej Zmluvnej strany žiadnych obmedzení alebo zákazov, pokiaľ
ich nepoužije voči všetkým ostatným štátom.
Zmluvné strany si však vyhradzujú právo zakázať alebo obmedziť dovoz alebo vývoz z
dôvodov bezpečnosti štátu, zachovania verejného poriadku, ochrany zdravia, ochrany
zvierat a rastlín, ochrany kultúrnych diel, alebo archeologických a historických hodnôt,
pokiaľ taký zákaz alebo obmedzenie sa použije za rovnakých okolností voči všetkým
ostatným štátom.
Článok 10
Pôdohospodárske a priemyslové výrobky jednej Zmluvnej strany prepravované z územia
alebo na územie tretieho štátu cez územie druhej Zmluvnej strany nepodliehajú clám,
daniam alebo iným dávkam.
Pokiaľ ide o predpisy a formality, týkajúce sa prevozu, nebudú pre uvedené výrobky
poskytované menšie výhody ako pre náklady ktoréhokoľvek tretieho štátu.
Článok 11
Československým námorným obchodným lodiam a ich nákladom sa v prístavoch Nemeckej
demokratickej republiky pri príchode, odchode ako aj pobyte poskytne zachádzanie podľa
zásady najvyšších výhod. Zachádzanie podľa zásady najvyšších výhod sa poskytne najmä
pokiaľ ido o:
a)
dávky a poplatky akéhokoľvek druhu vyberané menom alebo v prospech štátu, úradov
alebo iných organizácií;
b)
pristávanie, nakladanie a vykladanie lodí v prístavoch a kotvištiach;
c)
používanie služieb lodivodov, použitie kanálov, preplavovacích zariadení, mostov,
signálov, a osvetlení plavebnej cesty;
d)
použitie žeriavov, váh, skladov, lodeníc, suchých dokov a opravárenských dielní;
e)
zásobovanie pohonnými látkami, mazadlami, vodou a potravinami; f) všetky predpisy,
včítane ustanovení o ochrane zdravia a o karanténe.
Ustanovenie tohto článku sa nevzťahuje na výkon prístavných služieb včítane sprievodnej
služby lodivodov, organizovanej záchrannej a pomocnej služby a vlečnej služby, ani
na pobrežnú plavbu (kabotáž). Za pobrežnú plavbu sa však nepokladá plavba lodí uvedených
v odseku 1 z jedného prístavu Nemeckej demokratickej republiky do druhého jej prístavu
za účelom vyloženia nákladu privezeného z tretieho štátu alebo za účelom naloženia
nákladu, určeného do tretieho štátu.
Článok 12
Ak Československá loď stroskotá alebo sa ocitne v núdzi pri brehoch Nemeckej demokratickej
republiky, požíva loď i jej náklad rovnaké výhody a práva, aké poskytuje zákonodarstvo
Nemeckej demokratickej republiky vlastným lodiam v rovnakej situácii. Veliteľovi,
posádke a cestujúcim, ako aj lodi a jej nákladu vždy sa poskytne potrebná pomoc a
podpora v takej miere, v akej sa poskytuje vlastným lodiam v rovnakej situácii.
Článok 13
Štátna príslušnosť československých lodí sa úradmi Nemeckej demokratickej republiky
uzná na základe listín nachádzajúcich sa na lodi a vydaných kompetentnými československými
úradmi podľa zákonov a prepisom Československej republiky.
Výmerové listy a iné lodné listiny nachádzajúce sa na lodi a vydané kompetentnými
československými úradmi sa uznajú úradmi Nemeckej demokratickej republiky. V zhode
s týmto ustanovením československé lode vybavené riadne vydanými výmerovými listmi
sa v prístavoch Nemeckej demokratickej republiky oslobodia od opätovného premerania
a za základ pre výpočet prístavných poplatkov sa vezme čistý priestor lode vyznačený
v liste.
Článok 14
Kompetentné organizácie Zmluvných strán, činnosť ktorých sa týka námornej dopravy,
môžu na území druhej Zmluvnej strany udržiavať zastupiteľstvo. Tieto zastupiteľstva
požívajú tie isté práva a výhody, ktoré sa poskytujú obdobným zastupiteľstvám organizácií
ktoréhokoľvek tretieho štátu.
Článok 15
Pokiaľ ide o prepravu osôb a batožín na vnútrozemských pozemných a vodných cestách,
ako aj na železniciach, Zmluvné strany si vzájomne poskytnú zachádzanie podľa zásady
najvyšších výhod vo všetkých otázkach, týkajúcich sa prevzatia nákladu na prepravu,
druhov a spôsobov prepravy, ako aj výdavkov a dávok spojených s prepravou.
Článok 16
Právnické osoby, majúce sídlo na území jednej zo Zmluvných strán a zriadené podľa
jej právneho poriadku, sa uznajú ako právnické osoby aj na území druhej Zmluvnej strany;
obchodnú činnosť môžu vykonávať na území druhej Zmluvnej strany v zhode s jej zákonodarstvom.
Článok 17
Pokiaľ iné dohody neustanovia inak, právnické osoby jednej Zmluvnej strany požívajú
na území druhej Zmluvnej strany v rámci ustanovení tejto Zmluvy tie isté práva a výhody,
ktoré sa priznávajú právnickým osobám ktoréhokoľvek tretieho štátu.
Článok 18
Ustanovenia tejto Zmluvy sa nevzťahujú na práva a výhody, ktoré jedna zo Zmluvných
strán poskytla alebo v budúcnosti poskytne iným susedným štátom v záujme uľahčenia
pohraničného styku.
Článok 19
Táto Zmluva bude čo najskôr ratifikovaná a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných
listín, ktorá sa vykoná v Prahe.
Zmluva zostane v platnosti až do uplynutia šesť mesiacov odo dňa, keď jedna zo Zmluvných
strán oznámi písomne druhej Zmluvnej strane svoj úmysel Zmluvu vypovedať.
Dané v Berlíne 25. novembra 1959 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a nemeckom,
pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Na dôkaz toho splnomocnenci oboch Zmluvných strán Zmluvu podpísali a opatrili svojimi
pečiatkami.
Za
Československú republiku:
inž. Šimůnek v. r.
Za
Nemeckú demokratickú republiku:
Rau v. r.
Československú republiku:
inž. Šimůnek v. r.
Za
Nemeckú demokratickú republiku:
Rau v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.