150/1960 Zb.

Pri Československej obchodnej komore v Prahe pôsobí nezávislý Rozhodcovský súd Československej obchodnej komory (ďalej len „Rozhodcovský súd") podľa § 25 vyhlášky ministra zahraničného obchodu z 29. júna 1960 č. 103 Zb. o pôsobnosti Československej obchodnej komory a jej organizácii.

Právomoc Rozhodcovského súdu sa vzťahuje na riešenie sporov z obchodného styku medzi československými právnickými osobami na strane jednej a cudzozemskými osobami, podnikmi, ústavmi a organizáciami na strane druhej, ďalej, pokiaľ to platné predpisy nevylučujú, aj medzi československými právnickými osobami navzájom a konečne i na riešenie sporov medzi cudzozemskými právnymi subjektami navzájom, a to vo všetkých prípadoch na základe písomnej zmluvy o rozhodcovi (rozhodcoch) alebo rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovský súd sa skladá z predsedníctva, z rozhodcov a zo stáleho tajomníka.

Na čele Rozhodcovského súdu je predseda; tajomník je vedúcim sekretariátu.

Predsedníctvo Rozhodcovského súdu (ďalej len „predsedníctvo") pozostáva z predsedu Rozhodcovského súdu (ďalej len „predseda") a z ďalších šiestich členov, ako i z troch náhradníkov. Predsedu i členov volí predstavenstvo Československej obchodnej komory.

Funkčné obdobie predsedu a členov predsedníctva je päť rokov od doby zvolenia. Predseda i členovia zostávajú však vo svojej funkcii i po uplynutí tohto obdobia až do novej voľby.

Súčasne s voľbou predsedu a členov predsedníctva volí predstavenstvo Československej obchodnej komory i náhradníkov. O voľbe náhradníkov a o ich funkčnom období platí obdobne ustanovenie § 3.

Namiesto člena, ktorý odpadol, povoláva predseda náhradníka podľa poradia určeného predstavenstvom pri voľbe. Povolaný náhradník má rovnaké práva a povinnosti ako člen predsedníctva.

Predseda môže podľa potreby poveriť niektorého člena predsedníctva funkciou svojho námestníka. Námestník má pri výkone svojej funkcie všetky práva a povinnosti predsedu v zmysle tohto Poriadku.

Zasadanie predsedníctva zvoláva a jeho rokovanie riadi predseda. K platnosti rokovania a uznášania stačí, ak okrem predsedu boli prítomní aspoň dvaja ďalší členovia predsedníctva.

Predsedníctvo sa uznáša väčšinou hlasov. Pri rovnosti hlasov sa považuje za prijatý názor, ku ktorému sa priklonil predseda.

Predsedníctvo vykonáva úkony, ktorými ho poveruje tento Poriadok a všetky iné úkony patriace do právomoci Rozhodcovského súdu, pokiaľ neprislúchajú predsedovi, rozhodcom alebo tajomníkovi. Povinnosťou predsedníctva je tiež vykonávať dozor nad riadnym chodom rozhodcovského konania a obstarávať prostredníctvom sekretariátu správnu agendu.

Predseda

Predseda zastupuje Rozhodcovský súd navonok a vykonáva úkony, ktoré mu zveruje tento Poriadok.

Dokiaľ nie je ustanovený rozhodca (nie sú ustanovení rozhodcovia), predseda je oprávnený vykonávať všetky procesné úkony, pokiaľ nie sú zverené tajomníkovi.

Rozhodcovia sú príslušní na vlastné vecné rozhodovanie sporov patriacich do právomoci Rozhodcovského súdu ako aj na ostatné úkony, ktoré im tento Poriadok zveruje.

Pri výkone funkcie sú rozhodcovia nezávislí a nikdy nemajú povahu zástupcu ktorejkoľvek strany.

Pokiaľ ďalej nevyplýva zo zmyslu príslušných ustanovení niečo iného, platia všetky ustanovenia, ktoré sa týkajú rozhodcu, tiež o rozhodcoch.

O zapísaní rozhodcu do listiny rozhodcov a o jeho vyškrtnutí z tejto listiny rozhoduje predsedníctvo.

Ako rozhodcov možno do listiny zapísať osoby, ktoré svojou činnosťou v hospodárskom živote, najmä v medzinárodnom obchode, alebo inou svojou odbornou činnosťou, si osvojili spôsobilosť pre funkciu rozhodcu a ktorých vedomosti a skúsenosti v spojení s ich osobnými vlastnosťami dávajú záruku, že budú túto funkciu úspešne vykonávať. Československé štátne občianstvo nie je podmienkou pre zápis do listiny rozhodcov.

Tajomníka vymenúva predsedníctvo v dohode s predsedom Československej obchodnej komory.

Tajomník obstaráva úkony, ktoré mu zveruje tento Poriadok, doručuje žaloby a žalobné odpovede a iné prípravné spisy strán, stará sa o vhodné časové rozvrhnutie ústnych pojednávaní a iných úkonov rozhodcovského konania; stará sa ďalej o riadny chod a priebeh rozhodcovského konania, pripravuje zasadnutia predsedníctva a vedie listinu rozhodcov, do ktorej zapisuje a z ktorej vyškrtáva osoby určené predsedníctvom; stará sa napokon o riadne archivovanie všetkej korešpondencie Rozhodcovského súdu a o riadne vyhotovovanie a preklady rozhodcovských nálezov a uverejňuje vhodným spôsobom nálezy zásadnej dôležitosti. Tajomník má právo zúčastňovať sa všetkých rokovaní predsedníctva s poradným hlasom, ako aj byť prítomný na všetkých ústnych pojednávaniach pred rozhodcom.

Ak treba, môže predseda poveriť iného pracovníka sekretariátu prechodne výkonom tajomníkovej funkcie.

Administratívne práce Rozhodcovského súdu obstaráva sekretariát. Náklady znáša Československá obchodná komora.

Rozhodcovské konanie sa začína iba na žiadosť strany (strán). Žaloba (návrh, aby sa uskutočnilo konanie) sa podáva Rozhodcovskému súdu písomnou formou.

Žaloba má obsahovať:

Písomné doklady vzťahujúce sa na skutočnosti, uvedené v ods. 2 písm. b) a c) majú sa k žalobe pripojiť buď v prvopise alebo v odpise, príp. v inej forme rozmnoženia. Správnosť odpisov alebo rozmnožení má sa overiť vyhlásením s podpisom žalobcu.

Žaloba a prílohy sa majú podať v toľkých vyhotoveniach, Aby Rozhodcovský súd mohol doručiť jedno vyhotovenie každému zo žalovaných a po jednom každému rozhodcovi. Tiež k listinám predloženým v prvopise má sa pripojiť uvedený potrebný počet odpisov alebo iných rozmnožení.

Ak tajomník je tej mienky, že spor môže byť predmetom rozhodcovského konania podľa tohto Poriadku, doručí žalovanému bez odkladu jedno vyhotovenie žaloby a príloh a vyzve ho, aby do určitej lehoty nepresahujúcej jeden mesiac od doručenia, predložil Rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď (vyjadrenie k žalobe) so všetkými dokladmi. Tajomník je oprávnený spomenutú lehotu na odôvodnenú žiadosť primerane predĺžiť.

Ak je žaloba nejasná alebo neúplná, najmä ak chýba určitý konečný návrh, vyžiada si tajomník od žalujúcej strany doplnenie v lehote, ktorá spravidla nemá presahovať jeden mesiac. Ak sa v tejto lehote doplnila, považuje sa žaloba za podanú už v čase, kedy sa predložila pôvodná nejasná alebo neúplná žaloba. Tajomník je oprávnený spomenutú lehotu na odôvodnenú žiadosť primerane predĺžiť.

Ustanovenie § 13 ods. 3 a 4 o prílohách a počte vyhotovení žaloby a jej príloh platí obdobne aj o žalobnej odpovedi, ako aj o ďalších podaniach strán.

Ak nie je k žalobe pripojená riadna zmluva o rozhodcovi alebo rozhodcovská doložka, alebo ak takáto zmluva alebo doložka je nejasná alebo neúplná, opýta sa tajomník oboch strán, či sú ochotné v primeranej lehote takúto zmluvu alebo doložku, ktorá zakladá príslušnosť Rozhodcovského súdu predložiť, alebo či sú ochotné podrobiť sa súhlasným vyhlásením príslušnosti Rozhodcovského súdu. Také vyhlásenie možno urobiť tiež do zápisnice.

Ak nedôjde v lehote spomenutá zmluva alebo doložka alebo súhlasný prejav ochoty podrobiť sa príslušnosti Rozhodcovského súdu a ak sa ani nepotvrdilo, že takáto zmluva alebo doložka sa uzavrela, postúpi tajomník vec predsedníctvu, ktoré žalobu odmietne pre nepríslušnosť.

Ak sa medzi stranami uzavrela zmluva o rozhodcovi alebo rozhodcovská doložka, alebo ak strany vyhlásili do zápisnice, že sa podrobia príslušnosti Rozhodcovského súdu, sú strany povinné podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak nepodá strana na výzvu podľa § 14 ods. 1 žalobnú odpoveď v lehote tam určenej a ak nechá výzvu celkom bez povšimnutia, vykoná sa rozhodcovské konanie bez zreteľa na to, že neodpovedala.

Ak sa podala námietka nepríslušnosti Rozhodcovského súdu, rozhodne o nej predsedníctvo, ktorému sa musí vec predložiť na rozhodnutie. Pred rozhodnutím môže predsedníctvo podľa okolností nariadiť ústne pojednávanie. Námietku nepríslušnosti možno vzniesť najneskôr do konca ústneho pojednávania pred rozhodcom, pri ktorom sa začalo pojednávať vo veci samej.

Tiež rozhodca je povinný skúmať v každom štádiu konania, či je daná príslušnosť Rozhodcovského súdu, pokiaľ už o príslušnosti nerozhodlo predsedníctvo v zmysle ods. 1. Ak však rozhodca má pochybnosti o príslušnosti, predloží otázku na rozhodnutie predsedníctvu.

Predtým, než predloží predsedníctvu na rozhodnutie otázku príslušnosti, urobí rozhodca opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné, aby sa odvrátila ujma pre strany alebo aby sa zachovali výsledky konania.

Všetky doručenia Rozhodcovského súdu sú platné, ak sa vykonali na poslednú adresu, ktorú strany uviedli, doporučeným listom alebo telegramom s potvrdením príjmu, alebo ak sa odovzdali osobne na potvrdenie, príp. ak sa vykonali prostredníctvom dožiadaného súdu alebo orgánu.

Žiadosť o doručovanie prostredníctvom dožiadaného cudzieho súdu alebo orgánu, alebo iné žiadosti o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom takého súdu alebo orgánu patria do pôsobnosti predsedu.

Po podaní žaloby, avšak pred vymenovaním rozhodcu, môže predseda v naliehavých prípadoch na žiadosť oboch strán alebo i len jednej z nich ustanoviť vo veci jedného alebo i viac znalcov, aby vykonali dôkaz.

Pred začiatkom rozhodcovského konania i počas jeho priebehu môže hociktorá strana požiadať všeobecný súd alebo iný kompetentný orgán o povolenie predbežného opatrenia. Takúto žiadosť však musí strana oznámiť Rozhodcovskému súdu.

Strany sa môžu dohodnúť, že spor sa rozhodne jedným alebo troma rozhodcami. Ak niet dohody o počte, určí predseda spravidla, že spor bude rozhodovať jeden rozhodca, v závažnejších prípadoch traja rozhodcovia.

Ak jestvuje dohoda o tom, že spor má rozhodnúť jeden rozhodca, alebo ak určil predseda podľa predchádzajúceho odseku, že spor má rozhodnúť jeden rozhodca, vyzve tajomník obidve strany, aby v primeranej lehote ním určenej sa dohodli, ak niet inej dohody, na osobe rozhodcu. Ak sa v tejto lehote nedohodnú, vymenuje rozhodcu predseda.

Ak jestvuje dohoda o tom, že spor majú rozhodovať traja rozhodcovia, alebo ak určil predseda podľa odseku 1, že spor budú rozhodovať traja rozhodcovia, potom každá strana, ak niet inej dohody, vymenuje v primeranej lehote určenej tajomníkom, svojho rozhodcu. Ak v tejto lehote nevymenuje rozhodcu jedna alebo druhá strana, vymenuje rozhodcov predseda. Akonáhle boli vymenovaní obaja rozhodcovia, vyzve ich tajomník, aby sa v primeranej, ním určenej lehote dohodli na osobe hlavného rozhodcu. Ak sa v tejto lehote nedohodnú, vymenuje hlavného rozhodcu predseda.

Ak rozhodcovi alebo hlavnému rozhodcovi bráni nejaká prekážka trvalejšej povahy, aby vykonával svoju funkciu, ustanoví strana, ktorá ho vymenovala, nového rozhodcu, príp. rozhodcovia, ktorí sa dohodli na osobe hlavného rozhodcu, ustanovia nového hlavného rozhodcu, a to v novej primeranej lehote, ktorú určí tajomník. V prípadoch, keď podľa ods. 2 a 3 vymenoval rozhodcu alebo hlavného rozhodcu predseda, alebo ak márne uplynula lehota uvedená v predchádzajúcej vete, vykoná vymenovanie predsedníctvo.

Za rozhodcu možno vymenovať (§ 19, ods. 2 až 4) iba osobu zapísanú v listine rozhodcov.

Odmietnutie rozhodcu

Ak odmietne strana niektorého rozhodcu, rozhodne o dôvode takéhoto odmietnutia po vypočutí stanoviska odmietnutého rozhodcu a druhej strany bez meškania predsedníctvo. Ak zistí predsedníctvo, že odmietnutie je odôvodnené, platia pre ďalší postup obdobne ustanovenia § 19. To isté platí, ak oznámi rozhodca alebo hlavný rozhodca sám také skutočnosti, ktoré by mohli zapríčiniť jeho predpojatosť alebo vôbec viesť k odmietnutiu.

Hlavný rozhodca a hlasovanie

Hlavný rozhodca predsedá pri konaní.

V konaní pred troma rozhodcami rozhoduje názor väčšiny. Hlavný rozhodca ako predseda hlasuje naposledy.

Ak sa vyskytnú o sumách, ktoré rozhodcovia majú priznať alebo zamietnuť, viac ako dve mienky, pripočítava sa hlas odovzdaný pre najvyššiu sumu ku hlasu odovzdanému pre sumu najbližšie nižšiu.

Rozhodca je oprávnený v každom štádiu vyzvať strany na uzavretie pokonávky a uviesť návrhy, odporúčania a podnety, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k uskutočneniu pokonávky.

Ústne pojednávanie

Rozhodca oznámi tajomníkovi čas ústneho pojednávania a predvolá strany. Ak sa jedna alebo obe strany nedostavia, hoci boli riadne predvolané a neuvedú na ospravedlnenie dôvody, ktoré rozhodca uzná za dostačujúce, môže rozhodca bez ujmy ustanovenia § 27 ods. 1 pojednávať i v neprítomnosti strán; pritom prihliadne tiež ku všetkým písomným tvrdeniam strany, ktorá sa nedostavila.

Ústne pojednávanie je verejné. Predsedníctvo i rozhodca môžu však verejnosť vylúčiť uznesením na návrh jednej zo strán, alebo ak by verejné prejednávanie bolo proti všeobecnému záujmu.

O ústnom pojednávaní pred predsedníctvom i pred rozhodcom sa spíše zápisnica.

Strany môžu pred predsedníctvom i pred rozhodcom vystupovať osobne alebo splnomocnencom, ktorý sa preukáže plnomocenstvom. Splnomocnencom môže byť i cudzí štátny príslušník.

Rozhodca rozhoduje na podklade výsledkov ústneho pojednávania. Je však prípustná dohoda strán, podľa ktorej sa rozhodovanie sporného prípadu zverí rozhodcovi na podklade predloženého písomného materiálu. Napriek tomu má rozhodca právo vo výnimočnom prípade nariadiť ústne pojednávanie, ak sa ukáže predložený materiál ako nedostačujúci.

Rozhodcovské konanie sa vykonáva v Prahe. Predsedníctvo sa môže však na spoločný návrh strán po vypočutí rozhodcov uzniesť, aby sa konanie preložilo na iné miesto, príp. do cudziny.

Navrátenie do predošlého stavu

Ak sú dané podmienky určené v československom občianskom súdnom poriadku na navrátenie do predošlého stavu, rozhodca na žiadosť strany o povolenie rozhodne, pokiaľ už začal pojednávať. Ináč rozhoduje o takýchto žiadostiach predsedníctvo.

Spočívanie konania

Na súhlasný návrh strán sa ponechá rozhodcovské konanie spočívať. Rovnako i rozhodca môže nechať konanie spočívať, ak sa obe strany neustanovia na ústne pojednávanie, hoci boli riadne predvolané.

Pri spočívaní konania sa ústne pojednávania nekonajú. Procesné lehoty sa zastavujú.

V konaní možno pokračovať na návrh jednej strany po uplynutí troch mesiacov. Ak nebol návrh podaný do jedného roku, konanie sa natrvalo zastaví.

Rozhodcovské konania má sa uskutočniť s potrebným urýchlením tak, aby sa spravidla skončilo do šiestich mesiacov.

Rozhodcovský nález a rozhodnutie predsedníctva

Rozhodcovský nález sa stranám ústne vyhlási a písomne doručí. Konanie možno však skončiť s tým, že nález sa vydá písomne, a to i bez ústneho vyhlásenia. Nález musí obsahovať označenie strán, mená rozhodcov, rozhodnutie o uplatňovaných nárokoch a o nákladoch a musí byť dostatočne odôvodnený.

O rozhodnutiach predsedníctva vydaných po ústnom pojednávaní platí ustanovenie ods. 1. Rozhodnutia podľa §§ 15 a 16 musia sa vždy odôvodniť, ostatné rozhodnutia môžu byť odôvodnené.

Rozhodcovský nález podpisuje rozhodca, spolupodpisuje ho predseda a tajomník. Rozhodnutie predsedníctva podpisuje predseda, alebo ak nepredsedal na pojednávaní, člen predsedníctva, ktorý predsedal; spolupodpisuje ho tajomník. Ak zistí predseda pri podpisovaní rozhodcovského nálezu, že nález obsahuje formálne závady, zariadi ich odstránenie.

V otázkach medzinárodného dosahu, najmä v otázkach cudzieho práva a jeho použitia, môže si rozhodca vyžiadať vyjadrenie predsedníctva, ktorým však nie je v nijakom smere viazaný.

Všeobecné ustanovenia o rozhodcovskom konaní

Predsedníctvo pri rozhodovaní podľa tohto Poriadku a rozhodca v konaní vo veci samej vykonávajú vhodnými prostriedkami všetky vyšetrovania a vykonajú všetky dôkazy
potrebné na objasnenie skutkovej podstaty sporu. Môžu vyslúchať svedkov alebo znalcov, a to i v otázkach práva, platného v cudzine. Ak sa vo veci pojednáva pred troma rozhodcami, možno uznesením poveriť jedného rozhodcu, aby vykonal niektoré dôkazy. Obdobne postupuje i predsedníctvo.

Predsedníctvo i rozhodca sa starajú o to, aby sa v konaní postupovalo tak a aby rozhodnutie alebo nález bol tak odôvodnený a formulovaný, aby mohol byť uznaný a vykonaný.

Pokiaľ strany neurobili inú dohodu o rozhodcovskom konanía pokiaľ konanie neupravuje tento Poriadok, riadi sa predsedníctvo, rozhodca i tajomník pri rozhodcovskom konaní primerane predpismi československého Občianskeho súdneho poriadku.

Trovy konania platí spravidla druhej strane tá strana, ktorá podľahla, a to zásadne v pomere, v akom podľahla. Trovy, ktoré strana zavinila, najmä neodôvodneným oneskorením pri prednese skutočností, možno jej uložiť bez zreteľa na výsledok sporu. Rozhodca však môže rozhodnúť o trovách nezávisle na výsledku sporu, prihliadajúc na zvláštne okolnosti prípadu.

Za trovy, ktoré vznikli Rozhodcovskému súdu, je zodpovedná voči Rozhodcovskému súdu i strana, ktorej bola priznaná náhrada trov voči odporcovi.

Výška trov konania sa určuje podľa tarify (§ 35). Ich účasťou sú tiež odmeny predsedníctva a rozhodcu uvedené v tarife,ďalej odmeny znalcom a tlmočníkom podľa platných predpisov a iné výdavky spojené s rozhodcovským konaním.

Stranám neprislúcha spravidla náhrada za výdavky spojené s ich účasťou alebo s účasťou ich poradcov alebo splnomocnencov na rozhodcovskom konaní, ani odmeny, ktoré požadujú ich poradcovia alebo splnomocnenci (§ 24 ods. 4). V celkom výnimočných prípadoch môže predsedníctvo alebo rozhodca s prihliadnutím na okolnosti prípadu priznať stranám i náhradu takýchto výdavkov.

Ak sa skončí konanie iným spôsobom než rozhodcovským nálezom vo veci samej (nie však rozhodnutím podľa § 16), upraví výšku trov rozhodca. Pokiaľ rozhodca nebol ešte ustanovený, upraví ju predseda uznesením. Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne.

Ak predsedníctvo odmietne žalobu pre nepríslušnosť (§ 16), rozhodne zároveň o trovách celého konania.

Predsedníctvo môže hocikedy počas rozhodcovského konania uložiť z vlastného podnetu alebo na návrh strany podľa vlastného uváženia jednej alebo obom stranám, aby zložili k dispozícii predsedníctva kauciu alebo hotovosť na úhradu predvídaných nákladov. Ak sa kaucia alebo hotovosť nezloží, môže predsedníctvo s prihliadnutím na osobitné okolnosti prípadu konanie zastaviť.

Sankcie proti strane, ktorá nesplnila rozhodcovský nález

Predsedníctvo môže na návrh a na náklady strany, v prospech ktorej bol vydaný rozhodcovský nález, nechať vhodným spôsobom uverejniť meno strany, ktorá odmietla splniť rozhodcovský nález, alebo sa očividne jeho splneniu vyhýba.

Tarifa poplatkov a odmien

Súčasťou tohto Poriadku je tarifa poplatkov a odmien.

IV

Fakultatívne zmierovacie konanie

Ak bol podaný návrh, môže Rozhodcovský súd v rámci svojej právomoci (§ 1) vykonať dobrovoľné zmierovacie konanie o vznesenom nároku, a to bez ohľadu na to, či sa v danom prípade uzavrela rozhodcovská zmluva.

Zmierovacie konanie sa uskutočňuje iba, ak s tým súhlasí tiež druhá strana. Konanie sa uskutoční pred zmierovacím výborom, ktorý pozostáva z tajomníka ako predsedu a z dvoch členov vymenovaných po jednom každou stranou. Strany prednesú svoje stanoviská pri rokovaní, ktoré zvolá tajomník na vykonanie zmierovacieho konania. Výsledkom konania má byť návrh zmieru, ktorý strany môžu prijať alebo zamietnuť.

Návrh zmieru, ktorý zmierovací výbor stranám po vykonanom zmierovacom konaní odporučil, nemôže byť stranám na ujmu v prípadnom ďalšom spore. Rovnako nemôže byť stranám na ujmu to, čo počas zmierovacieho konania predniesli.

Poplatok za zmierovacie konanie zaplatia strany vopred. Výška poplatku je určená v tarife.

Predsedníctvo vydá na vykonanie ustanovení tohto Poriadku osobitný rokovací poriadok, ktorým sa upraví vnútorný postup Rozhodcovského súdu.

Tarifá poplatkov a odmien podľa § 35 Poriadku Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory v Prahe

A

Poplatky

Poplatky pri rozhodcovskom konaní

Odmeny členov Rozhodcovského súdu