18/1960 Zb.

Táto vyhláška upravuje náhrady cestovných a iných výdavkov pri zahraničných pracovných cestách a náhrady sťahovacích výdavkov, pokiaľ majú vzťah k zahraničiu,

Táto vyhláška sa nevzťahuje na zahraničné pracovné cesty tých zamestnancov, ktorí ich vykonávajú ako členovia posádok dopravných prostriedkov alebo ktorých zamestnanie záleží v inej činnosti v dopravnom prostriedku, ako aj rodinných príslušníkov uvedených osôb.*)

O úprave náhrad výdavkov uvedených v odseku 1 verejných funkcionárov, príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe, žiakov škôl ozbrojených síl, ako aj rodinných príslušníkov uvedených osôb platia osobitné predpisy.

Zahraničnými pracovnými cestami sú pracovné cesty z tuzemska do zahraničia a zo zahraničia do tuzemska a pracovné cesty v zahraničí.

Zahraničná pracovná cesta z tuzemska začína sa okamihom odchodu z obce sídla vysielajúcej organizácie (§ 4 ods. 1) a zahraničná pracovná cesta do tuzemska končí sa okamihom príchodu do obce sídla vysielajúcej organizácie. Ak to vyžaduje účelnosť, môže vysielajúca organizácia, ak dodrží zásadu najvyššej hospodárnosti, určiť pre nástup alebo ukončenie cesty inú obec.

Vysielajúca organizácia a financujúca organizácia (§ 4), ďalej zamestnanci a iné osoby, vysielané na zahraničné pracovné cesty, ako aj ich rodinní príslušníci, sú povinní spravovať sa zásadou najvyššej hospodárnosti, najmä voliť spojenie (smer cesty) a dopravné prostriedky devízovo najvýhodnejšie.

Organizácia, ktorá ukladá svojmu zamestnancovi vysielanému do zahraničia alebo inej osobe (ďalej len „zamestnanci“) splnenie úloh v zahraničí (vysielajúca organizácia), je najmä povinná:

Organizácia, ktorá zamestnancovi uvoľňuje na pracovnú cestu do zahraničia devízové prostriedky (ďalej len „financujúca organizácia“), je najmä povinná:

Ak je vysielajúca organizácia súčasne financujúcou organizáciou, prislúchajú jej tiež povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) až e).

Zamestnanec vyslaný do zahraničia je najmä povinný:

Zamestnanec predkladá vyúčtovanie cesty financujúcej organizácii priamo, prostredníctvom vysielajúcej organizácie len vtedy, ak mu to táto organizácia uloží.

Výšku diéty určujú vykonávacie predpisy (§ 12), a to odstupňovane, najmä podľa miery nutných výdavkov na stravu a ubytovanie a podľa povahy úlohy zamestnanca.

Z diét je zamestnanec povinný si uhradzovať najmä:

Diéta prislúcha zamestnancovi od okamihu odletu z tuzemska do okamihu príletu do tuzemska. Ak použije zamestnanec iný dopravný prostriedok, prislúcha mu diéta pri odchode do zahraničia od okamihu prechodu československých štátnych hraníc a pri návrate zo zahraničia do okamihu ich prechodu.

Pri sťahovaní prislúcha zamestnancovi okrem náhrady výdavkov podľa § 6 náhrada preukázaných výdavkov za prepravu jeho zvrškov a za ich poistenie proti strate a poškodeniu počas dopravy, pokiaľ sťahovanie sa vykonalo podľa pokynov financujúcej organizácie.

Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré náhrady a v akej výške prislúchajú rodinným príslušníkom zamestnanca a ktoré z povinností uvedených v § 5 sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov zamestnanca, ak sa s ním zúčastnia na pracovnej ceste; osobitné predpisy ustanovujú, v ktorých prípadoch môžu sa rodinní príslušníci zúčastniť takýchto ciest.

Táto vyhláška sa vzťahuje na všetky zahraničné pracovné cesty nastúpené v čase jej účinnosti. Pri zahraničných pracovných cestách nastúpených pred začiatkom účinnosti tejto vyhlášky a skončených v čase jej účinnosti, avšak pred 1. júlom 1960, použijú sa doteraz platné predpisy; pri cestách takto nastúpených, avšak ešte neskončených pred 1. júlom 1960, použijú sa na ich časť konanú pred 1. júlom 1960 doterajšie predpisy a na ich časť konanú po 30. júni 1960 ustanovenia tejto vyhlášky.

Ministerstvo financií v dohode s ministerstvami zahraničných vecí a zahraničného obchodu a s Ústrednou radou odborov môže povoliť výnimky a odchýlky z tejto vyhlášky.

Ministerstvo financií v dohode s ministerstvami zahraničných vecí, zahraničného obchodu a s Ústrednou radou odborov vydá na vykonanie tejto vyhlášky smernice, najmä o výške náhrad a spôsobe ich vyúčtovania.

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií č. 94/1955 Ú. l. (Ú. v.) o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov vo vzťahu k zahraničiu a predpisy podľa nej vydané.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1960.