92/1960 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 20.07.1960 do 22.03.1974
Predpis bol zrušený predpisom 63/1974 Zb.
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 20.07.1960 - 22.03.1974 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 92/1960 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 18.05.1960 |
| Dátum vyhlásenia: | 05.07.1960 |
| Dátum účinnosti od: | 20.07.1960 |
| Dátum účinnosti do: | 22.03.1974 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 63/1974 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou |
92
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 18. mája 1960
o Konzulárnom dohovore medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou
Dňa 27. mája 1959 bol v Prahe podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou republikou
a Bulharskou ľudovou republikou.
Národné zhromaždenie vyslovilo s Dohovorom súhlas 19. novembra 1959 a prezident Československej
republiky ho ratifikoval 21. marca 1960.
Ratifikačné listiny sa vymenili v Sofii 25. apríla 1960.
Podľa svojho článku 23 Dohovor nadobudol účinnosť dňom výmeny ratifikačných listín, t. j. 25. apríla 1960.
České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
David v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR
medzi
Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou
Prezident Československej republiky a
Prezídium Ľudového zhromaždenia Bulharskej ľudovej republiky
vedení snahou ďalej rozširovať vzájomné vzťahy a všestrannú spoluprácu v súlade s
prianím a záujmami ľudu obidvoch krajín, rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor a vymenovali
za svojich splnomocnencov:
prezident Československej republiky
Václava Davida,
ministra zahraničných vecí,
ministra zahraničných vecí,
Prezídium Ľudového zhromaždenia Bulharskej ľudovej republiky
Karlo Lukanova,
ministra zahraničných vecí,
ministra zahraničných vecí,
ktorí sa po vzájomnom predložení svojich plnomocenstiev, ktoré boli zhľadané v náležitom
poriadku a v predpísanej forme, dohodli na tomto:
I. Zriaďovanie konzulátov a vysielanie konzulov
Článok 1
(1)
V súlade s týmto Dohovorom sa každej Zmluvnej strane poskytuje právo zriaďovať na
území druhej Zmluvnej strany generálne konzuláty, konzuláty, vicekonzuláty a konzulárne
agentúry (ďalej len „konzuláty“) a právo vysielať generálnych konzulov, konzulov,
vicekonzulov a konzulárnych agentov (ďalej len „konzuli“).
(2)
Počet konzulátov, sídla konzulov a konzulárne obvody Zmluvné strany vzájomne dohodnú.
Článok 2
(1)
Štát vysielajúci konzula požiada štát prijímajúci o súhlas s jeho osobou. Po predložení
konzulárneho patentu, obsahujúceho priezvisko a meno konzula, jeho konzulskú hodnosť,
miesto jeho sídla a jemu určený konzulárny obvod, udelí prijímajúci štát exequatur.
(2)
Po jeho udelení sa ujme konzul svojej funkcie. Štátne orgány konzulárneho obvodu
bez meškania urobia potrebné opatrenia, aby konzul mohol vykonávať svoju služobnú
činnosť a požívať práva, výsady a výhody, ktoré mu poskytuje tento Dohovor a právny
poriadok prijímajúceho štátu.
Článok 3
(1)
Pri prechodnej neprítomnosti alebo vážnej prekážke, brániacej konzulovi vo výkone
jeho služobnej činnosti, pri jeho odvolaní alebo úmrtí, konzulské funkcie je oprávnený
vykonávať jeho zástupca, meno a poverenie ktorého sa včas oznámilo kompetentným úradom
prijímajúceho štátu.
(2)
Zástupca konzula v dobe výkonu funkcie konzula požíva všetky práva, výsady a výhody,
vyhradené týmto Dohovorom konzulom.
II. Práva, výsady a výhody konzulov a konzulárnych pracovníkov
Článok 4
Konzuli a taktiež konzulárni pracovníci, pokiaľ sú občanmi vysielajúceho štátu, nepodliehajú
vo svojej činnosti právomoci súdov a správnych úradov prijímajúceho štátu.
Článok 5
(1)
Konzuli a konzulárni pracovníci sú povinní vydávať svedectvá u súdov, prokuratúr,
alebo vyšetrovacích orgánov prijímajúceho štátu.
(2)
Osoby uvedené v predchádzajúcom odseku môžu odmietnuť výpoveď o okolnostiach, ktoré
sa vzťahujú na ich služobnú činnosť.
(3)
Ak sa nemôžu ustanoviť osobne, úrady ich môžu vyslúchnuť v miestnostiach konzulátu
alebo v ich byte, alebo požadovať písomnú odpoveď.
(4)
Ustanovenie tohto článku platí tiež pokiaľ ide o konanie vykonávané správnymi úradmi.
Článok 6
(1)
Konzulárne kancelárie, archívy a úradná korešpondencia včítane telegramov, telefónov
a ďalekopisov sú nedotknuteľné. Súkromné veci a osobná korešpondencia konzulov musia
byť vždy uschované oddelene. Konzuli majú právo používať šifry a diplomatickú poštu.
(2)
Orgány prijímajúceho štátu nemôžu v služobných miestnostiach konzulátov, ako aj v
súkromných bytoch konzulov vykonávať donucovacie opatrenia. Do týchto miestností nemôžu
orgány prijímajúceho štátu vstupovať bez konzulovho súhlasu.
Článok 7
Konzuli majú právo vyvesovať na budovách, v ktorých sú úradné miestnosti konzulátov,
znak vysielajúceho štátu a nápis s označením úradu. Na uvedených budovách a na služobne
používaných vozidlách majú právo vztyčovať vlajku vysielajúceho štátu.
Článok 8
(1)
Konzuli a konzulárni pracovníci, pokiaľ sú občanmi vysielajúceho štátu, sú oslobodení
od osobných a vecných plnení na základe vzájomnosti. Od vecného plnenia sú oslobodené
aj nehnuteľnosti nimi používané ako obytné alebo služobné priestory.
(2)
Uvedené osoby sú, pokiaľ ide o príjmy z ich služobnej činnosti, oslobodené od priamych
daní a dávok.
(3)
Nehnuteľný majetok vysielajúceho štátu, určený na umiestnenie konzulátov alebo na
bývanie konzulov a konzulárnych pracovníkov, je na území prijímajúceho štátu oslobodený
od všetkých priamych daní.
Článok 9
(1)
Colné oslobodenie konzulov sa vzťahuje na ich cestovné batožiny a na predmety dovážané
pre ich potrebu do výšky ročného limitu určeného prijímajúcim štátom pri zachovaní
vzájomnosti.
(2)
Predmety určené pre úradnú potrebu konzulátov používajú plné colné oslobodenie.
Článok 10
Ustanovenia článkov 8 a 9 sa vzťahujú aj na manželky osôb uvedených v jednotlivých článkoch a na ich neplnoleté
deti žijúce s nimi v spoločnej domácnosti, pokiaľ sú občanmi vysielajúceho štátu.
III. Služobná činnosť konzulov
Článok 11
Konzuli napomáhajú všestrannému rozvoju politických, hospodárskych a kultúrnych stykov
obidvoch krajín.
Článok 12
(1)
Konzuli majú právo hájiť vo svojom konzulárnom obvode práva a záujmy štátu, ktorý
ich vysiela a taktiež jeho občanov a právnických osôb.
(2)
Konzuli sa môžu pri svojej služobnej činnosti obracať vo svojom konzulárnom obvode
priamo na kompetentné orgány a inštitúcie a žiadať ich o pomoc pri plnení svojich
úloh.
Článok 13
(1)
Konzuli majú právo viesť evidenciu občanov vysielajúceho štátu, zdržujúcich sa trvale
alebo dočasne v ich konzulárnom obvode. Predpisy Zmluvných strán o registrácii cudzích
štátnych príslušníkov zostávajú nedotknuté.
(2)
Konzuli môžu vydávať pasy občanom štátu vysielajúceho konzula. Občanom prijímajúceho
štátu, cudzím štátnym príslušníkom alebo osobám bez štátnej príslušnosti môžu udeľovať
víza alebo iné povolenia pre vstup do vysielajúceho štátu alebo výstup z neho.
Článok 14
V oblasti občianskeho, rodinného a trestného práva sa služobná činnosť konzulov, pokiaľ
nie je určené inak, spravuje Zmluvou medzi Československou republikou a Bulharskou
ľudovou republikou o právnej pomoci vo veciach občianskych a trestných, podpísanou
v Prahe 13. apríla 1954.
Článok 15
(1)
Konzuli sú oprávnení konať na konzulátoch, vo vlastnom byte alebo v byte občanov
vysielajúceho štátu, ako aj na lodi alebo v lietadlách, ktoré nesú vlajku alebo výsostné
označenie vysielajúceho štátu - pokiaľ tomu nebránia právne predpisy prijímajúceho
štátu - tieto úkony:
a)
spisovať, overovať a uschovávať závety alebo listiny o jednostranných právnych úkonoch
občanov vysielajúceho štátu; b) spisovať alebo overovať písomné vyhlásenie občanov
vysielajúceho štátu;
c)
spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi vysielajúceho štátu;
nemôžu však spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch o nadobudnutí alebo
scudzení práv k budovám alebo iným nehnuteľnostiam, ktoré sú na území prijímajúceho
štátu;
d)
spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi vysielajúceho štátu
a občanmi prijímajúceho štátu, pokiaľ sa tieto právne úkony týkajú výlučne záujmov
na území vysielajúceho štátu alebo záležitostí, k vykonaniu ktorých má dôjsť na území
vysielajúceho štátu, a pokiaľ tieto právne úkony neodporujú právnym predpisom oboch
Zmluvných strán;
e)
overovať podpisy občanov vysielajúceho štátu na písomnostiach každého druhu; legalizovať
písomnosti pochádzajúce od orgánov alebo úradných osôb vysielajúceho alebo prijímajúceho
štátu, ako aj od súkromných osôb a overovať ich odpisy, preklady a výpisy z nich;
f)
prijímať do úschovy peniaze a cenné predmety občanov vysielajúceho štátu; príslušné
právne predpisy prijímajúceho štátu zostávajú nedotknuté;
g)
iné úkony, na ktoré sú splnomocnení vysielajúcim štátom.
(2)
Konzulom spísané, legalizované a overené písomnosti, odpisy, preklady a výpisy, ktoré
sú uvedené v odseku 1, majú v prijímajúcom štáte takú dôkaznú moc, ako písomnosti
spísané, preložené, overené alebo legalizované kompetentnými orgánmi a úradnými osobami
prijímajúceho štátu.
Článok 16
(1)
Pred konzulmi môžu byť uzavierané manželstvá, ak sú obe osoby, uzavierajúce manželstvo
občanmi vysielajúceho štátu. Uzavieranie manželstiev sa vykonáva v súhlase so zákonmi
vysielajúceho štátu.
(2)
Konzuli môžu osvedčovať podľa predpisov vysielajúceho štátu narodenia a úmrtia občanov
vysielajúceho štátu.
(3)
Príslušné predpisy Zmluvných strán zostávajú tým nedotknuté.
Článok 17
(1)
Konzuli majú právo, pokiaľ to pripúšťa zákonodárstvo vysielajúceho štátu, ustanoviť
opatrovníka alebo poručníka občanom vysielajúceho štátu. V týchto prípadoch konzuli
majú právo vykonávať dozor nad poručníctvom a opatrovníctvom.
Článok 18
(1)
Konzuli poskytujú pomoc lodiam vysielajúceho štátu. Najmä môžu vstupovať do styku
s posádkou lode a cestujúcimi, vydávať, potvrdzovať a preskumávať lodné listiny a
spisovať zápisnice o náklade a účele cesty a o mimoriadnych udalostiach. Vykonávajú
funkciu dohliadajúceho úradu a urovnávajú spory medzi velením lode a posádkou.
(2)
Vo všetkých prípadoch sú miestne úrady povinné na žiadosť konzula poskytnúť mu nevyhnutnú
pomoc a podporu.
(3)
V prípade, že úrady prijímajúceho štátu majú v úmysle urobiť akékoľvek donucovacie
opatrenia na obchodných lodiach vysielajúceho štátu, upovedomia o tom vopred konzula,
aby mohol byť prítomný pri vykonávaní týchto opatrení. Toto sa nevzťahuje na colnú,
pasovú a zdravotnú kontrolu lodí, členov posádky a cestujúcich.
Článok 19
Pri nehodách a stroskotaní lodí jednej zo Zmluvných strán kompetentné orgány okamžite
upovedomia konzula a oznámia mu aké urobili opatrenia. Taktiež poskytnú konzulovi
nevyhnutnú pomoc pri opatreniach, ktoré urobia v súvislosti s haváriou lode a prizvú
ho k opatreniam potrebným na zistenie príčin nehody a na zabezpečenie dôkazov.
Článok 20
(1)
Konzuli poskytujú pomoc lietadlám vysielajúceho štátu, najmä môžu v prípade pristátia
podporovať členov posádky a cestujúcich pri ich styku s orgánmi prijímajúceho štátu
a urobiť potrebné opatrenia, aby mohli pokračovať v ceste.
(2)
Pri havárii alebo nehodách lietadiel vysielajúceho štátu konzuli môžu okamžite robiť
alebo sa dožadovať opatrení pre poskytnutie pomoci členom posádky a cestujúcim a pre
ochranu nákladu a opravu lietadla; kompetentné orgány prizvú konzula, aby sa zúčastnil
opatrení potrebných na zistenie príčin nehody a na zabezpečenie dôkazov.
IV. Záverečné ustanovenia
Článok 21
Ustanovenia tohto Dohovoru o právach a povinnostiach konzulov sa budú rovnako uplatňovať
vo vzťahu k pracovníkom diplomatických zastupiteľských úradov, poverených vykonávaním
konzulárnej činnosti. Tým nie sú dotknuté ich diplomatické privilégiá a imunita.
Článok 22
Tento Dohovor sa uzaviera na dobu päť rokov. Zostane v platnosti vždy ďalších päť
rokov, ak neprejaví jedna zo Zmluvných strán šesť mesiacov pred uplynutím práve prebiehajúceho
obdobia svoje prianie Dohovor vypovedať.
Článok 23
Tento Dohovor podlieha ratifikácii.
Dohovor nadobudne účinnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ktorá sa vykoná v Sofii.
Spísaná v Prahe 27. mája 1959 v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a bulharskom,
pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za
Československú republiku:
V. David v. r.
Za
Bulharskú ľudovú republiku:
K. Lukanov v. r.
Československú republiku:
V. David v. r.
Za
Bulharskú ľudovú republiku:
K. Lukanov v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.