97/1960 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 23.07.1960
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 23.07.1960 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 97/1960 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 07.06.1960 |
| Dátum vyhlásenia: | 08.07.1960 |
| Dátum účinnosti od: | 23.07.1960 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
97
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
zo 7. júna 1960
o Zmluve medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej
pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
Dňa 16. januára 1959 bola v Prahe podpísaná Zmluva medzi Československou republikou
a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných
veciach.
Národné zhromaždenie so Zmluvou vyslovilo súhlas 13. mája 1959 a prezident republiky
ju ratifikoval 30. decembra 1959. Ratifikačné listiny sa vymenili v Tirane 28. apríla
1960.
Podľa svojho článku 74 Zmluva nadobudla platnosť 28. mája 1960.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
ZMLUVA
medzi
Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
medzi
Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach
Prezident Československej republiky a
Prezídium Ľudového zhromaždenia Albánskej republiky
vedení prianím čo najviac upevniť priateľské zväzky medzi oboma krajinami a ich národmi
a rozvíjať spoluprácu na poli právnych stykov, rozhodli sa uzavrieť Zmluvu o právnej
pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach a za tým účelom vymenovali za
svojich splnomocnencov:
prezident Československej republiky
dr. Václava Škodu,
ministra spravodlivosti,
Prezídium Ľudového zhromaždenia Albánskej ľudovej republiky
Behara Shtyllu, ministra zahraničných vecí,
ktorí vymenivší si plnomocenstvá a zistivší ich v dobrej a náležitej forme dohodli
sa na tomto:
ČASŤ I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Právna ochrana
1.
Občania a právnické osoby (ďalej len „občania“) jednej Zmluvnej strany požívajú na
území druhej Zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu, pokiaľ ide o ich osobné a majetkové
práva, ako vlastní občania.
2.
Občania jednej Zmluvnej strany majú slobodný a nerušený prístup k súdom, prokuratúram
a štátnym notárstvam (ďalej len „justičné úrady“), ako i k iným úradom druhej Zmluvnej
strany, do pôsobnosti ktorých patria občianskoprávne, rodinné a trestné veci, môžu
pred nimi vystupovať a podávať návrhy a žaloby za rovnakých podmienok ako občania
tejto Zmluvnej strany.
Článok 2
Poskytovanie právnej pomoci
1.
Justičné úrady oboch Zmluvných strán si v občianskoprávnych, rodinných a trestných
veciach poskytujú navzájom právnu pomoc.
2.
Justičné úrady poskytujú právnu pomoc aj iným úradom vo veciach uvedených v odseku
1 tohto článku.
Článok 3
Spôsob styku
1.
Pri poskytovaní právnej pomoci justičné úrady oboch Zmluvných strán sa stýkajú prostredníctvom
svojich ústredných orgánov, pokiaľ v tejto Zmluve sa neustanovuje niečo iné.
2.
Iné úrady, do pôsobnosti ktorých patria veci občianskeho alebo rodinného práva, stýkajú
sa s justičnými úradmi druhej Zmluvnej strany diplomatickou cestou.
Článok 4
Rozsah právnej pomoci
Obe Zmluvné strany si navzájom poskytujú právnu pomoc vykonávaním jednotlivých procesných
úkonov, najmä obstarávaním a zasielaním písomností, vykonávaním prehliadok, odňatím
vecí, zasielaním a vydávaním vecných dôkazov, vykonávaním znaleckých posudkov, výsluchov
obvinených, svedkov, znalcov, účastníkov a iných osôb, vykonávaním súdnych ohliadok,
ako i doručovaním písomností.
Článok 5
Úprava písomností
Písomnosti, ktoré si zasielajú justičné úrady a iné úrady pri poskytovaní právnej
pomoci, musia mať pečiatku.
Článok 6
Obsah dožiadania o poskytnutie právnej pomoci
1.
Dožiadanie o poskytnutie právnej pomoci musí obsahovať tieto údaje:
a)
označenie dožadujúceho úradu;
b)
označenie dožiadaného justičného úradu;
c)
označenie veci, v ktorej sa žiada o právnu pomoc;
d)
priezviská a mená účastníkov, obvinených, obžalovaných alebo odsúdených, ich štátnu
príslušnosť, povolanie a bydlisko alebo pobyt; u právnických osôb názov a sídlo;
e)
priezviská, mená a adresy právnych zástupcov;
f)
obsah dožiadania, ako i potrebné údaje o predmete dožiadania a vo veciach trestných
i označenie skutkovej podstaty trestného činu.
2.
Dožiadanie o doručenie písomností musí okrem toho obsahovať ešte presnú adresu príjemcu
a označenie doručovaných písomností.
Článok 7
Spôsob vybavenia
1.
Pri vybavovaní dožiadania o poskytnutie právnej pomoci justičný úrad použije právne
predpisy svojho štátu. Môže však na žiadosť dožadujúceho úradu použiť predpisy o konaní
dožadujúcej Zmluvnej strany, pokiaľ nie sú v rozpore s právnym poriadkom jeho štátu.
2.
Ak nie je dožiadaný justičný úrad pre vybavenie kompetentný, postúpi dožiadanie kompetentnému
justičnému úradu a upovedomí o tom dožadujúci úrad.
3.
Ak bude dožiadaný justičný úrad o to požiadaný, oznámi dožadujúcemu úradu, kedy a
kde bude dožiadanie o právnu pomoc vybavené.
4.
Po vybavení dožiadania o poskytnutie právnej pomoci vráti dožiadaný justičný úrad
spisy dožadujúcemu úradu; ak právnu pomoc nebolo možné poskytnúť, oznámi súčasne dôvody,
ktoré bránia vybaveniu dožiadania.
Článok 8
Nedotknuteľnosť svedkov a znalcov
1.
Svedok alebo znalec, ktorý sa na predvolanie doručené justičným úradom dožiadanej
Zmluvnej strany ustanoví pred úrad dožadujúcej Zmluvnej strany, nesmie byť bez ohľadu
na svoju štátnu príslušnosť na jej území trestne stíhaný ani vzatý do väzby, ani na
ňom nesmie byť vykonaný trest pre trestný čin, ktorý bol spáchaný pred prekročením
štátnych hraníc.
2.
Túto záruku však svedok alebo znalec stratí, ak neopustí územie dožadujúcej Zmluvnej
strany do týždňa po tom, keď mu vyslúchajúci úrad oznámil, že jeho prítomnosť už nie
je potrebná. Do tejto lehoty sa nezapočítava doba, po ktorú svedok alebo znalec nemohol
územie dožadujúcej Zmluvnej strany opustiť z dôvodov, ktoré nezávisia od jeho vôle.
Článok 9
Doručovanie písomností
1.
Dožiadaný justičný úrad doručí písomnosti podľa právnych predpisov platných na území
jeho štátu, ak tieto písomnosti sú spísané v jeho jazyku alebo ak je k nim pripojený
overený preklad. Inak dožiadaný justičný úrad doručí písomnosti len pokiaľ je adresát
ochotný dobrovoľne ich prijať.
2.
Overenie prekladu vykonáva príslušný tlmočník alebo dožadujúci úrad, alebo diplomatický
alebo konzulárny úrad jednej zo Zmluvných strán.
3.
Ak nemožno zariadiť doručenie písomnosti na adresu, ktorá je uvedená v dožiadaní,
dožiadaný justičný úrad urobí z úradnej povinnosti opatrenia potrebné na zistenie
adresy.
Článok 10
Doklad o doručení
Doklad o doručení sa vykoná podľa predpisov o doručovaní písomností platných na území
dožiadanej Zmluvnej strany.
Článok 11
Doručovanie písomností vlastným občanom
Obe Zmluvné strany sú oprávnené doručovať písomnosti vlastným občanom svojimi diplomatickými
alebo konzulárnymi úradmi.
Článok 12
Dôkazná moc listín
1.
Listiny, ktoré boli na území jednej Zmluvnej strany vystavené alebo overené štátnym
orgánom alebo úradnou osobou v odbore ich pôsobnosti vo forme určenej platnými predpismi
a mali úradnú pečiatku, sú na území druhej Zmluvnej strany uznávané bez ďalšieho overovania.
To platí aj pre podpisy, ktoré sú overené podľa právnych predpisov jednej Zmluvnej
strany.
2.
Listiny, ktoré na území jednej Zmluvnej strany sú považované za verejné, majú tiež
na území druhej Zmluvnej strany dôkaznú moc verejných listín.
Článok 13
Trovy právnej pomoci
1.
Dožiadaná Zmluvná strana nebude požadovať úhradu trov vzniknutých z poskytnutia právnej
pomoci. Zmluvné strany znášajú samy všetky trovy vzniknuté z poskytnutia právnej pomoci
na ich území.
2.
Dožiadaný justičný úrad oznámi dožadujúcemu úradu výšku vzniknutých trov. Ak dožadujúci
úrad tieto trovy vyberie od osoby povinnej na úhradu, zostanú Zmluvnej strane, ktorej
úrad ich vybral.
Článok 14
Informácie o právnych otázkach
Ministerstvá spravodlivosti oboch Zmluvných strán si na žiadosť navzájom poskytnú
informácie o právnych otázkach.
Článok 15
Jazyk
Úrady Zmluvných strán používajú vo vzájomných stykoch podľa tejto Zmluvy svoj jazyk
alebo jazyk ruský.
ČASŤ II
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Hlava I
PRÁVNA POMOC V OBČIANSKYCH A RODINNÝCH VECIACH
Oddiel I
Trovy konania
Článok 16
Oslobodenie od žalobnej zábezpeky
Občanom jednej zo Zmluvných strán, ktorí vystupujú pred súdmi druhej Zmluvnej strany,
pokiaľ žijú na území jednej zo Zmluvných strán, nemožno uložiť zloženie zábezpeky
za trovy konania len z toho dôvodu, že sú cudzinci alebo že nemajú bydlisko, pobyt
alebo sídlo na území druhej Zmluvnej strany.
Oslobodenie od poplatkov a preddavkov
Článok 17
Občania jednej Zmluvnej strany požívajú na území druhej Zmluvnej strany oslobodenie
od poplatkov a preddavkov, ako i bezodplatnú právnu pomoc v rovnakej miere a za rovnakých
podmienok ako vlastní občania.
Článok 18
1.
Potvrdenie o osobných pomeroch, ako aj o pomeroch rodinných, zárobkových a majetkových,
potrebné pre oslobodenie od poplatkov a preddavkov, ako i na poskytnutie bezodplatnej
právnej pomoci, vydá kompetentný orgán Zmluvnej strany, na území ktorej má žiadateľ
bydlisko alebo pobyt.
2.
Ak nemá žiadateľ na území žiadnej zo Zmluvných strán bydlisko alebo pobyt, postačí
potvrdenie vydané alebo overené diplomatickým alebo konzulárnym úradom jeho štátu.
3.
Justičný úrad, ktorý rozhoduje o žiadosti na oslobodenie od poplatkov a preddavkov,
ako aj o poskytnutie bezodplatnej právnej pomoci, môže požiadať o ďalšie objasnenie.
Článok 19
1.
Občan jednej Zmluvnej strany, ktorý chce požiadať o oslobodenie od poplatkov a preddavkov,
ako aj o bezodplatnú právnu pomoc u kompetentného orgánu druhej Zmluvnej strany, môže
túto žiadosť podľa ústne u justičného úradu kompetentného podľa jeho bydliska alebo
pobytu. Tento úrad spíše o tom zápisnicu a zašle ju spolu s listinami uvedenými v
článku 18 odseku 1 tejto Zmluvy justičnému úradu druhej Zmluvnej strany.
2.
Zároveň so žiadosťou o oslobodenie od poplatkov a preddavkov, ako aj o bezodplatnú
právnu pomoc sa môže podať do zápisnice návrh na začatie konania o žalobe alebo iného
konania.
Oddiel II
Osobné a rodinné právo
Článok 20
Spôsobilosť na právne úkony
Spôsobilosť osoby na právne úkony sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej
je osoba občanom.
Článok 21
Rozvod
1.
Ak sú obaja manželia občanmi jednej Zmluvnej strany a ak v dobe podania návrhu na
rozvod bývajú na území druhej Zmluvnej strany, spravuje sa rozvod právnym poriadkom
Zmluvnej strany, ktorej manželia sú občanmi. Kompetentné sú súdy oboch Zmluvných strán.
V prípade však, že jeden z manželov v dobe podania návrhu na rozvod býva na území
jednej Zmluvnej strany a druhý manžel na území druhej Zmluvnej strany, kompetentné
sú súdy tej Zmluvnej strany, ktorej manželia sú občanmi.
2.
Ak je v čase podania návrhu na rozvod jeden manžel občanom jednej Zmluvnej strany
a druhý manžel občanom druhej Zmluvnej strany, pre rozvod sú kompetentné súdy oboch
Zmluvných strán. Súdy použijú právny poriadok svojho štátu.
Článok 22
Neplatnosť manželstva
1.
Vyslovenie neplatnosti manželstva alebo určenie, že tu nie je manželstvo, sa spravuje
právnymi poriadkami Zmluvných strán, ktorých manželia boli občanmi v čase uzavretia
manželstva.
2.
Pre porušenie formy uzavretia manželstva nemožno však vysloviť neplatnosť manželstva
alebo určiť, že tu nie je manželstvo, ak pri uzavretí manželstva sa zachoval právny
poriadok tej Zmluvnej strany, na ktorej území bolo manželstvo uzavreté.
3.
Kompetentné sú súdy oboch Zmluvných strán.
Právne pomery medzi rodičmi a deťmi
Článok 23
Právne pomery medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom Zmluvnej strany,
ktorej dieťa je občanom. To platí i pri právne pomery medzi matkou a otcom dieťaťa
narodeného mimo manželstva.
Článok 24
1.
Zapretie a zistenie otcovstva a určenie, či dieťa pochádza z určitého manželstva,
rozhoduje sa podľa právneho poriadku Zmluvnej strany, ktorej občianstvo dieťa získalo
narodením.
2.
Na zapretie a zistenie otcovstva a na určenie, či dieťa pochádza z určitého manželstva,
je kompetentný súd Zmluvnej strany, ktorej právny poriadok je rozhodný podľa odseku
1 tohto článku. Ak má navrhovateľ i odporca bydlisko na území jednej zo Zmluvných
strán, je i súd tejto Zmluvnej strany kompetentný na rozhodnutie o zapretí a zistení
otcovstva a o určení, či dieťa pochádza z určitého manželstva, za zachovania ustanovenia
odseku 1 tohto článku.
Článok 25
Vyhlásenie za nezvestného alebo mŕtveho a dôkaz smrti
1.
Pre vyhlásenie osoby za nezvestnú alebo mŕtvu a vo veciach konania o dôkaze smrti
je daná pôsobnosť justičného úradu Zmluvnej strany, ktorej občanom bola osoba v čase,
keď podľa posledných zpráv bola nažive.
2.
Justičné úrady jednej Zmluvnej strany môžu vyhlásiť občana druhej Zmluvnej strany
za nezvestného alebo mŕtveho a tiež uskutočniť konanie o dôkaze smrti na návrh osôb
žijúcich na území tejto Zmluvnej strany, ak sú na tento návrh oprávnené podľa právneho
poriadku tejto Zmluvnej strany.
3.
V konaní o vyhlásenie za nezvestného alebo mŕtveho alebo v konaní o dôkaze smrti
používajú justičné úrady Zmluvných strán právny poriadok svojho štátu.
Poručenstvo a opatrovanstvo
Článok 26
1.
Vo veciach poručenstva a opatrovanstva nad príslušníkmi Zmluvných strán sú, pokiaľ
nie je ďalej ustanovené niečo iné, kompetentné úrady Zmluvnej strany, ktorej občanom
je chránenec.
2.
Právny pomer medzi poručníkom alebo opatrovníkom a chránencom sa spravuje právnym
poriadkom Zmluvnej strany, ktorej úrad ustanovil poručníka alebo opatrovníka.
3.
Povinnosť prijať poručníctvo alebo opatrovníctvo sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej
strany, ktorej občanom je osoba, ktorá sa má ustanoviť za poručníka alebo opatrovníka.
Článok 27
1.
Ak sa majú urobiť poručenské alebo opatrovanské opatrenia na ochranu záujmov občana
jednej Zmluvnej strany, ktorého bydlisko, pobyt alebo majetok je na území druhej Zmluvnej
strany, upovedomí úrad tejto Zmluvnej strany bez odkladu úrad kompetentný podľa článku 26 odseku 1.
2.
V neodkladných prípadoch môže úrad druhej Zmluvnej strany urobiť opatrenie sám podľa
svojho právneho poriadku, musí však ihneď upovedomiť úrad kompetentný podľa článku 26 odseku 1. Takéto opatrenia zostanú v platnosti až do iného rozhodnutia tohto úradu.
Článok 28
1.
Úrad kompetentný podľa článku 26 odseku 1 môže preniesť poručenstvo alebo opatrovanstvo na úrad druhej Zmluvnej strany, ak
chránenec má na jej území bydlisko, pobyt alebo majetok. Prenesenie poručenstva alebo
opatrovanstva sa stane účinným, keď dožiadaný úrad poručenstvo alebo opatrovanstvo
prevezme a dožadujúci úrad o tom upovedomí.
2.
Úrad, ktorý prevzal podľa odseku 1 poručenstvo alebo opatrovanstvo, vedie ho podľa
právneho poriadku svojho štátu. Použije však, pokiaľ ide o spôsobilosť na právne úkony,
právo Zmluvnej strany, ktorej občanom je chránenec. Na rozhodnutia, ktoré sa týkajú
osobného stavu, nie je oprávnený.
Článok 29
Osvojenie
1.
Osvojenie alebo jeho zrušenie sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej
občanom je osvojiteľ v čase osvojenia alebo jeho zrušenia.
2.
Ak je dieťa občanom druhej Zmluvnej strany, treba pri osvojení alebo jeho zrušení
obstarať i privolenie tejto Zmluvnej strany.
3.
Ak je dieťa osvojované manželmi, z ktorých jeden je občanom jednej Zmluvnej strany,
druhý potom občanom druhej Zmluvnej strany, osvojenie alebo jeho zrušenie musí byť
v súlade s právnym poriadkom oboch Zmluvných strán.
4.
Kompetentným na konanie o osvojení alebo o jeho zrušení je úrad Zmluvnej strany,
ktorej občanom je osvojiteľ v čase osvojenia alebo jeho zrušenia. V prípade odseku
3 tohto článku je kompetentný úrad tejto Zmluvnej strany, na území ktorej majú manželia
alebo mali svoje spoločné bydlisko alebo pobyt.
Oddiel III
Zasielanie matričných listín a iných dokladov
Článok 30
Zmluvné strany sa zaväzujú zasielať si navzájom na žiadosť, podanú diplomatickou cestou,
doklady o zápisoch v matrikách, doklady o vzdelaní, o dĺžke zamestnania a iné doklady
týkajúce sa osobných práv a záujmov občanov druhej Zmluvnej strany. Uvedené doklady
sa zasielajú diplomatickou cestou bez prekladu a bezodplatne.
Oddiel IV
Dedičstvo
Článok 31
Zásada rovnakého postavenia
Občania jednej Zmluvnej strany sú čo do spôsobilosti urobiť alebo zrušiť závet o majetku,
ktorý je na území druhej Zmluvnej strany, alebo o právach, ktoré sa tam majú uplatniť,
ako i čo do spôsobilosti nadobúdať dedením alebo odkazom takýto majetok alebo takéto
práva, postavení naroveň občanom druhej Zmluvnej strany. Majetok a práva prechádzajú
na nich za podmienok určených pre vlastných občanov žijúcich na území tejto Zmluvnej
strany.
Článok 32
Dedičské právo
1.
Dedenie hnuteľností sa spravuje právnym poriadkom tejto Zmluvnej strany, ktorej občanom
bol poručiteľ v čase smrti.
2.
Dedenie nehnuteľností sa spravuje právnym poriadkom tejto Zmluvnej strany, na území
ktorej sú nehnuteľnosti.
Článok 33
Závet
1.
Spôsobilosť urobiť alebo zrušiť závet, ako i právne účinky vád vôle sa spravujú právnym
poriadkom Zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ v čase urobenia alebo zrušenia
závetu. Tento právny poriadok je tiež rozhodný pre určenie, ktoré druhy poriadku pre
prípad smrti sú prípustné.
2.
Forma urobenia a zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej
občanom bol poručiteľ v čase urobenia alebo zrušenia závetu; stačí však, ak bol zachovaný
právny poriadok Zmluvnej strany, na území ktorej boli urobené tieto úkony.
Článok 34
Právomoc
1.
Hnuteľné dedičstvo prejednajú bez ujmy ustanovenia odseku 4 tohto článku justičné
úrady Zmluvnej strany, ktorej občanom bol poručiteľ v čase smrti.
2.
Nehnuteľné dedičstvo prejednajú justičné úrady Zmluvnej strany, na území ktorej je
dedičstvo.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku platia obdobne i o sporoch, ktoré vzniknú
z dedičských nárokov.
4.
Ak je celé hnuteľné dedičstvo po občanovi jednej zo Zmluvných strán na území druhej
Zmluvnej strany a ak súhlasia s tým všetci dedičia, prejedná ho na návrh dediča alebo
odkazovníka justičný úrad tejto Zmluvnej strany.
Článok 35
Oznamovanie úmrtia
1.
Ak zomrie na území jednej Zmluvnej strany občan druhej Zmluvnej strany, upovedomí
kompetentný úrad bez odkladu diplomatický alebo konzulárny úrad druhej Zmluvnej strany
o úmrtí a oznámi mu všetko čo je známe o dedičoch a odkazovníkoch a o ich bydlisku
alebo pobyte, o rozsahu a cene dedičstva, ako i o tom, či tu je závet. To isté platí,
ak sa dozvie kompetentný úrad jednej zo Zmluvných strán o tom, že občan druhej Zmluvnej
strany, ktorý zomrel mimo územia oboch Zmluvných strán, zanechal imanie na území jeho
štátu.
2.
Ak sa dozvie diplomatický alebo konzulárny úrad o úmrtí skôr, je povinný o ňom upovedomiť
justičný úrad kompetentný na zabezpečenie dedičstva.
Článok 36
Oprávnenie diplomatického alebo konzulárneho úradu pri prejednávaní dedičstva
1.
Vo všetkých dedičských veciach, ktoré sa vyskytujú na území jednej zo Zmluvných strán,
sú členovia diplomatického alebo konzulárneho úradu druhej Zmluvnej strany oprávnení
zastupovať pred justičnými alebo inými úradmi vlastných občanov, pokiaľ sú neprítomní
a ak si neustanovili iného splnomocnenca; osobitné plnomocenstvo nie je treba.
2.
Ak zomrie občan jednej Zmluvnej strany cestou územím druhej Zmluvnej strany a ak
tam nemal bydlisko ani pobyt, veci, ktoré mal u seba pre vlastnú potrebu, odovzdajú
sa bez ďalšieho konania diplomatickému alebo konzulárnemu úradu Zmluvnej strany, ktorej
bol občanom.
Článok 37
Otvorenie a vyhlásenie závetu
Na otvorenie a vyhlásenie závete je kompetentný justičný úrad Zmluvnej strany, na
území ktorej je závet. Overený odpis závetu a zápisnice o stave a obsahu závetu, podľa
okolností overený odpis zápisnice o otvorení a vyhlásení závetu a na žiadosť i prvopis
závetu treba zaslať justičnému úradu štátu poručiteľa alebo justičnému úradu druhej
Zmluvnej strany, ktorý vo veci koná.
Článok 38
Opatrenia na zabezpečenie dedičstva
1.
Úrady oboch Zmluvných strán vykonávajú podľa svojho právneho poriadku opatrenia,
ktoré sú nutné na zabezpečenie alebo na správu dedičstva, ktoré na ich území zanechal
občan druhej Zmluvnej strany.
2.
O opatreniach, ktoré boli vykonané podľa odseku 1 tohto článku, treba bez odkladu
upovedomiť diplomatický alebo konzulárny úrad druhej Zmluvnej strany, ktorý môže pri
týchto opatreniach spolupôsobiť. Na návrh diplomatického alebo konzulárneho úradu
môžu byť opatrenia vykonané podľa odseku 1 zmenené, zrušené alebo odložené.
3.
Úrad Zmluvnej strany, občanom ktorej je poručiteľ a ktorý je kompetentný podľa článku 34 odseku 1, môže navrhnúť, aby sa zrušili opatrenia vykonané podľa odseku 1.
Článok 39
Vydanie dedičstva
Ak sa má hnuteľné dedičstvo alebo výťažok z predaja hnuteľného alebo nehnuteľného
dedičstva po prejednaní dedičstva na území jednej Zmluvnej strany odovzdať dedičom
alebo odkazovníkom, ktorí majú bydlisko alebo pobyt na území druhej Zmluvnej strany,
odovzdá sa dedičstvo alebo výťažok z jeho predaja diplomatickému alebo konzulárnemu
úradu tejto druhej Zmluvnej strany, ak:
a)
justičný úrad vyzval, ak je tak ustanovené v právnom poriadku Zmluvnej strany, kde
je dedičstvo, veriteľov poručiteľa, aby do troch mesiacov prihlásili svoje pohľadávky;
b)
všetky dedičské poplatky a všetky prihlásené pohľadávky boli zaplatené alebo zabezpečené;
c)
kompetentné úrady dali súhlas, ktorý je prípadne treba, na vývoz dedičských vecí
alebo na prevod výťažku ich predaja.
Oddiel V
Uznanie a výkon rozhodnutí
Článok 40
Uznanie rozhodnutí vo veciach rodinného práva, ktoré sa netýkajú majetkových nárokov
1.
Právoplatné rozhodnutia justičných úradov a poručenských a opatrovanských orgánov
jednej Zmluvnej strany vo veciach rodinného práva, ktoré sa netýka majetkových nárokov,
uznávajú sa na území druhej Zmluvnej strany bez ďalšieho konania, ak justičný úrad
ani poručenský, ani opatrovanský orgán tejto druhej Zmluvnej strany nevydal skoršie
právoplatné rozhodnutie v tej istej veci, ani nemá výlučnú právomoc na základe tejto
Zmluvy.
2.
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj na rozhodnutia vydané pred nadobudnutím účinnosti
tejto Zmluvy.
Uznanie a výkon rozhodnutí o majetkových nárokoch
Článok 41
Obe Zmluvné strany uznávajú a na svojom území podľa ďalších ustanovení nariaďujú exekúciu:
a)
právoplatných rozhodnutí o majetkových nárokoch vo veciach občianskeho a rodinného
práva, ktoré boli vydané na území druhej Zmluvnej strany po nadobudnutí účinnosti
tejto Zmluvy;
b)
právoplatných súdnych rozhodnutí vydaných na území druhej Zmluvnej strany po nadobudnutí
účinnosti tejto Zmluvy v trestných veciach, týkajúcich sa povinnosti nahradiť poškodenému
škodu, ktorá mu bola spôsobená;
c)
právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov, ako i pokonávok pred týmito súdmi
uzavretými vo veciach zahraničného obchodu, ak aspoň jedna zo strán konania bola právnická
osoba, ktorá má sídlo na území jednej zo Zmluvných strán.
Článok 42
1.
Na nariadenie exekúcie je kompetentný súd Zmluvnej strany, na území ktorej exekúcia
má sa vykonať.
2.
Návrh na nariadenie exekúcie treba podať na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvej
stolici. Tento návrh treba postúpiť súdu, ktorý je kompetentný na nariadenie exekúcie.
Návrh sa môže podať i priamo na tomto súde.
3.
Náležitosti návrhu sa spravujú právnym poriadkom Zmluvnej strany, na území ktorej
sa má exekúcia vykonať. K návrhu sa pripojí preklad do jazyka dožiadanej Zmluvnej
strany alebo do jazyka ruského, overený podľa článku 9 odseku 2.
Článok 43
K návrhu na nariadenie exekúcie sa pripoja:
a)
úplné vyhotovenie rozhodnutia, ako i potvrdenie a právoplatnosti rozhodnutia, pokiaľ
to nevyplýva zo samého rozhodnutia;
b)
listiny v prvopise alebo overené odpisy listín, z ktorých vyplýva, že bolo včas,
aspoň raz a zákonným spôsobom doručené predvolanie osobe, ktorej bola v rozhodnutí
uložená nejaká povinnosť a ktorá sa konania nezúčastnila;
c)
preklady listín, uvedených pod písmenom a) a b), overené podľa článku 9 odseku 2.
Článok 44
Ak má súd pri nariaďovaní exekúcie pochybnosti, môže navrhovateľa vyzvať, aby sa vyjadril,
alebo mu uložiť, aby odstránil vady návrhu. Môže tiež o návrhu vypočuť dlžníka a požiadať
o objasnenie súd, ktorý rozhodnutie vydal.
Článok 45
1.
O exekúcii platí právny poriadok Zmluvnej strany, na území ktorej sa má exekúcia
vykonať.
2.
Dlžník môže uplatniť na súde, ktorý rozhoduje o nariadení exekúcie, i námietky proti
jej prípustnosti a proti nároku zistenému v rozhodnutí, pokiaľ je to prípustné podľa
právneho poriadku Zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané.
Článok 46
Odopretie uznania a výkonu
Uznanie rozhodnutí alebo nariadenie exekúcie možno odoprieť:
a)
ak osoba, ktorá bola v rozhodnutí uznaná povinnou, nezúčastnila sa konania, pretože
jej alebo jej splnomocnencovi nebolo včas, aspoň raz a zákonným spôsobom doručené
predvolanie alebo ak sa predvolanie stalo len verejnou vyhláškou alebo spôsobom, ktorý
sa odchyľuje od ustanovení tejto Zmluvy;
b)
ak je súdne rozhodnutie v rozpore s právoplatným predchádzajúcim rozhodnutím vydaným
medzi tými istými účastníkmi, o tom istom nároku a z toho istého dôvodu súdom Zmluvnej
strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo exekúcia vykonať. Toto ustanovenie
sa však nevzťahuje na prípady, v ktorých sa podstatne zmenili skutočnosti, na základe
ktorých uvedené predchádzajúce súdne rozhodnutie určilo obsah alebo čas plnenia.
Článok 47
Súdne pokonávky
Ustanovenia článkov 41 až 46 sa použijú obdobne i na pokonávky uzavreté pred justičnými úradmi.
Exekúcia pre trovy súdneho konania
Článok 48
1.
Ak bola účastníkom oslobodeným od zloženia žalobnej zábezpeky v zmysle článku 16 tejto Zmluvy uložená na území jednej Zmluvnej strany povinnosť nahradiť trovy konania,
nariadi kompetentný súd na území druhej Zmluvnej strany na návrh bezodplatne exekúciu
na vymáhanie týchto trov.
2.
Trovy konania sú i trovmi potvrdení, prekladov a overení uvedených v článku 50 tejto Zmluvy.
Článok 49
Trovy potvrdení, prekladov a overení písomností podľa článku 50 tejto Zmluvy určí súd, ktorý vo veci konal v prvej stolici alebo súd kompetentný
na nariadenie exekúcie. Kompetentný súd na nariadenie exekúcie určí i exekučné trovy.
Článok 50
1.
Súd, ktorý nariaďuje exekúciu pre trovy konania, obmedzí svoje skúmanie len na to,
či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a či je vykonateľné.
2.
K žiadosti o nariadenie exekúcie pre trovy konania sa pripojí odpis rozhodnutia o
trovách, overený súdom prvej stolice a potvrdenie vydané tým istým súdom, že rozhodnutie
je právoplatné a vykonateľné, ako i overený preklad týchto listín.
Článok 51
Trovy exekučného konania
O trovách exekučného konania platí právny poriadok Zmluvnej strany, na území ktorej
sa rozhodnutie vykonáva.
Hlava II
PRÁVNA POMOC V TRESTNÝCH VECIACH
Článok 52
Povinnosť na vydanie
1.
Zmluvné strany sa zaväzujú, že si na žiadosť vzájomne budú vydávať na vykonanie trestného
konania alebo na výkon trestu osoby, ktoré sú na ich území.
2.
Vydanie je prípustné len pre trestný čin, za ktorý môže byť uložený podľa právnych
poriadkov oboch Zmluvných strán trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok alebo
trest vyšší (ďalej len „extradičný trestný čin“).
Článok 53
Odopretie vydania
K vydaniu nedôjde, ak:
a)
vyžadovaná osoba je občanom dožiadanej Zmluvnej strany;
b)
trestný čin bol spáchaný na území dožiadanej Zmluvnej strany;
c)
podľa právneho poriadku dožiadanej Zmluvnej strany trestné stíhanie nemôže byť začaté
alebo rozsudok nemôže byť vykonaný, pretože nastalo premlčanie alebo tomu bráni iný
zákonný dôvod;
d)
stíhanie je vyhradené výlučne justičným úradom dožiadanej Zmluvnej strany;
e)
proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, bol pre ten istý trestný čin na území dožiadanej
Zmluvnej strany vynesený rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, alebo vydané rozhodnutie,
ktorým sa konanie právoplatne skončilo.
Článok 54
Prevzatie trestného stíhania
1.
Každá Zmluvná strana sa zaväzuje, že na žiadosť druhej strany zavedie podľa vlastných
právnych predpisov trestné stíhanie svojich občanov, ktorí sú podozriví, že na území
druhej Zmluvnej strany spáchali extradičný trestný čin.
2.
K žiadosti sa pripojí pamätný spis a všetky údaje a dôkazy o trestnom čine, ktoré
sú poruke.
3.
Dožiadaná Zmluvná strana upovedomí dožadujúcu Zmluvnú stranu o výsledku trestného
konania a ak dôjde k právoplatnému rozsudku, zašle jeho odpis.
Článok 55
Spôsob styku
Vo veciach vydávania a prevzatia trestného stíhania stýkajú sa navzájom ministerstvá
spravodlivosti alebo generálne prokuratúry oboch Zmluvných strán priamo.
Článok 56
Žiadosť o vydanie
K žiadosti o vydanie sa pripojí:
a)
rovnopis alebo overený odpis zatýkacieho rozkazu a k žiadosti o vydanie na výkon
trestu rovnopis alebo overený odpis právoplatného rozsudku; tieto doklady musia obsahovať
údaje o skutkovej podstate trestného činu, najmä o mieste a čase spáchania činu a
jeho právnu kvalifikáciu; ak bola trestným činom spôsobená hmotná škoda, uvedie sa
jej zistená alebo pravdepodobná výška;
b)
text zákona dožadujúcej Zmluvnej strany, podľa ktorého sa trestný čin posudzuje;
c)
údaje o výške neodpykaného trestu v prípade, že sa žiada o vydanie odsúdeného, ktorý
už časť svojho trestu odpykal;
d)
pokiaľ možno údaje o štátnej príslušnosti osoby, o vydanie ktorej sa žiada, listiny
a doklady o jej bydlisku alebo pobyte a údaje o jej osobných pomeroch, ako aj jej
opis, fotografie a odtlačky prstov.
Článok 57
Dodatočné objasnenia
1.
Ak sú pochybnosti o spáchaní extradičného trestného činu alebo ak neobsahuje žiadosť
o vydanie všetky potrebné údaje, môže dožiadaná Zmluvná strana požiadať o ich doplnenie,
k čomu určí lehotu od jedného do dvoch mesiacov; táto lehota môže byť na žiadosť dožadujúcej
Zmluvnej strany zo závažných dôvodov predĺžená.
2.
Ak nepredloží dožadujúca Zmluvná strana v určenej lehote dodatočné údaje, môže dožiadaná
Zmluvná strana zatknutú osobu prepustiť.
Článok 58
Vydávacia väzba
Po dôjdení žiadosti o vydanie vykoná dožiadaná Zmluvná strana bez odkladu opatrenie
na zatknutie vyžadovanej osoby s výnimkou tých prípadov, keď k vydaniu nemôže dôjsť.
Článok 59
Predbežné zatknutie
1.
Predbežne môže byť zatknutá osoba, o zatknutie ktorej bolo požiadané už pred dôjdením
žiadosti o vydanie; žiadosť musí obsahovať odvolanie na zatýkací rozkaz alebo na právoplatné
súdne rozhodnutie a poukaz na to, že žiadosť o vydanie sa predloží dodatočne. Žiadosť
o predbežné zatknutie môže sa vykonať poštou, telegraficky, telefonicky alebo rozhlasom.
2.
Tiež bez žiadosti podľa odseku 1 tohto článku môže byť vzatá do väzby osoba, ktorá
je dôvodne podozrivá, že spáchala na území druhej Zmluvnej strany extradičný trestný
čin.
3.
O predbežnom zatknutí treba druhú Zmluvnú stranu ihneď upovedomiť.
Článok 60
Prepustenie z väzby, ak nedôjde žiadosť o vydanie
1.
Osobu zatknutú podľa ustanovenia článku 59 odseku 1 tejto Zmluvy možno prepustiť na slobodu, ak nedôjde žiadosť o vydanie do dvoch mesiacov
od odoslania oznámenia o zatknutí.
2.
Osobu zatknutú podľa ustanovenia článku 59 odseku 2 tejto Zmluvy možno prepustiť na slobodu, ak nedôjde do jedného mesiaca od odoslania
oznámenia o zatknutí žiadosť o vydanie.
Článok 61
Odklad vydania
Ak je osoba, o vydanie ktorej sa žiada, stíhaná alebo ak bola odsúdená pre iný trestný
čin na území dožiadanej Zmluvnej strany, môže byť vydanie odložené až do zastavenia
trestného stíhania alebo do vykonania rozsudku alebo do odpustenia trestu.
Článok 62
Dočasné vydanie
1.
Ak odklad vydania podľa článku 61 tejto Zmluvy môže mať za následok premlčanie alebo inú závažnú ujmu trestného stíhania,
môže byť osoba, o vydanie ktorej sa žiada, na základe odôvodnenej žiadosti dočasne
vydaná.
2.
Dočasne vydaná osoba bude vrátená po vykonaná úkonov trestného stíhania, pre ktoré
bola vydaná.
Článok 63
Stret žiadosti o vydanie
Ak dôjdu žiadosti o vydanie od viacerých štátov, dožiadaná Zmluvná strana rozhodne,
ktorému štátu sa osoba vydá.
Článok 64
Medze trestného stíhania
1.
Bez súhlasu dožiadanej Zmluvnej strany nesmie byť vydaná osoba trestne stíhaná, ani
nesmie byť na nej vykonaný trest, ani nesmie byť vydaná tretiemu štátu pre trestný
čin spáchaný pred vydaním a pre ktorý nebola vydaná.
2.
Súhlas nie je treba, ak vydaná osoba, ktorá nie je občanom Zmluvnej strany, na ktorej
je území, neopustí územie tejto Zmluvnej strany do jedného mesiaca od skončenia trestného
konania, a pri odsúdení od výkonu trestu, alebo ak sa vráti na jej územie. Do tejto
lehoty sa nezapočítava doba, po ktorú vydaná osoba nemohla opustiť územie dožadujúcej
Zmluvnej strany z dôvodov, ktoré sú nezávislé na jej vôli.
Článok 65
Vydanie
Dožiadaná Zmluvná strana oznámi dožadujúcej Zmluvnej strane miesto a čas vydania.
Ak neprevezme dožadujúca Zmluvná strana osobu, ktorá má byť vydaná, do jedného mesiaca
od určenej doby vydania, môže byť táto osoba prepustená na slobodu.
Článok 66
Opätovné vydanie
Ak sa vyhne vydaná osoba trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu a ak sa vráti na územie
dožiadanej Zmluvnej strany, vydá sa na novú žiadosť, bez toho, že by bolo treba znovu
predložiť doklady podľa článku 56 a 57 tejto Zmluvy.
Článok 67
Oznámenie výsledkov trestného konania
Zmluvné strany si navzájom oznámia informácie o výsledku trestného konania zavedeného
proti vydaným osobám. Ak proti týmto osobám bol vydaný právoplatný rozsudok, zašle
sa i odpis rozsudku.
Článok 68
Prevoz
1.
Na žiadosť povolí Zmluvná strana previezť svojím územím osoby vydané tretím štátom
druhej Zmluvnej strane.
2.
Žiadosť o prevoz sa podáva ako žiadosť o vydanie.
3.
Zmluvné strany nie sú povinné povoliť prevoz osôb, k vydaniu ktorých by nemohlo dôjsť
podľa tejto Zmluvy.
Článok 69
Dodanie osôb vo väzbe
1.
Ak sú predvolaní svedkovia na území dožiadanej Zmluvnej strany vo väzbe, môžu orgány
uvedené v článku 55 tejto Zmluvy nariadiť ich prepravenie na územie dožadujúcej Zmluvnej strany pod podmienkou,
že tam budú držaní vo väzbe a po výsluchu čo najskôr vrátení.
Článok 70
Vydanie vecí
1.
Zmluvné strany sa zaväzujú, že si navzájom vydajú:
a)
veci, ktoré boli získané extradičným trestným činom, alebo ich protihodnotu;
b)
veci, ktoré môžu byť dôležité ako dôkazné prostriedky v trestnom konaní, a to i v
prípade, že k vydaniu páchateľa nedôjde pre jeho smrť, útek alebo z iného dôvodu.
2.
Ak potrebuje dožiadaná Zmluvná strana veci, o vydanie ktorých sa žiada, ako dôkazy
v trestnom konaní, môže byť ich vydanie odložené až od času, keď sa konanie skončí.
3.
Práva tretích osôb k vydaným veciam zostávajú nedotknuté. Po skončení trestného konania
musia byť tieto veci bezodkladne vrátené dožiadanej Zmluvnej strane, aby ich vydala
oprávnenej osobe.
Článok 71
Oznamovanie odsúdenia
Zmluvné strany budú si navzájom oznamovať údaje o právoplatných rozsudkoch vydaných
súdmi jednej Zmluvnej strany proti občanom druhej Zmluvnej strany, pričom zároveň
zašlú odtlačky prstov odsúdených, pokiaľ sú k dispozícii.
Článok 72
Informácie o predchádzajúcich trestoch
Na žiadosť súdov alebo prokuratúr jednej Zmluvnej strany podá druhá Zmluvná strana
bezodplatne informácie o skorších trestoch osôb stíhaných na území dožadujúcej Zmluvnej
strany.
ČASŤ III
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 73
Ratifikácia
Táto Zmluva bude ratifikovaná. Ratifikačné listiny sa vymenia čo najskôr v Tirane.
Článok 74
Účinnosť
1.
Táto Zmluva nadobudne účinnosť jednej mesiac po výmene ratifikačných listín. Zostane
v platnosti päť rokov odo dňa, keď nadobudne účinnosť.
2.
Ak nevypovie žiadna zo Zmluvných strán túto Zmluvu aspoň šesť mesiacov pred uplynutím
tejto doby, predlžuje sa jej platnosť na neurčito a Zmluva ostane v platnosti do tejto
doby, dokiaľ ju jedna zo Zmluvných strán nevypovie s výpovednou lehotou jedného roku.
Článok 75
Autentické vyhotovenia
Táto Zmluva bola spísaná vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v jazyku českom a
albánskom, pričom obe majú rovnakú platnosť.
Na dôkaz toho podpísali splnomocnenci oboch Zmluvných strán túto Zmluvu a opatrili
ju svojimi pečiatkami.
Dané v Prahe 16. januára 1959.
Z plnomocenstva prezidenta
Československej republiky:
dr. V. Škoda v. r.
Z plnomocenstva Prezídia Ľudového zhromaždenia
Albánskej ľudovej republiky:
Behar Shtylla v. r.
Československej republiky:
dr. V. Škoda v. r.
Z plnomocenstva Prezídia Ľudového zhromaždenia
Albánskej ľudovej republiky:
Behar Shtylla v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.