100/1961 Zb.

Nároky československého štátu a československých právnických a fyzických osôb proti rumunským dlžníkom, pokiaľ sa považujú za skoncované podľa čl. 1 a 2 Dohody o úprave niektorých otvorených finančných a majetkových otázok medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou, vyhlásenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 51/1961 Zb. (ďalej len „Dohoda“), zanikajú 24. marcom 1961.

Vláda sa splnomocňuje určiť zásady, v ktorých prípadoch, najmä za ktoré druhy zaniknutých nárokov (odsek 1) a v akej výške sa poskytne náhrada osobám strativším nároky, prípadne ich právnym nástupcom. Dedičom zo zákona, ktorí nepatria do okruhu osôb uvedených v §§ 526 až 532 obč. zák., sa však náhrada neposkytne; pritom je nerozhodné, kedy poručiteľ zomrel a akú mal štátnu príslušnosť.

Nároky rumunského štátu a rumunských právnických a fyzických osôb proti československým dlžníkom, pokiaľ sa podľa čl. 1 a 2 Dohody považujú za skoncované, prechádzajú na československý štát 24. marcom 1961.

Dlžníci sú prechodom nárokov podľa ustanovenia odseku 1 oslobodení od povinnosti plniť svoje záväzky doterajším veriteľom a sú povinní plniť ich československému štátu. Vláda môže určiť, ktoré z nárokov, ktoré prechádzajú na československý štát, nemajú sa vymáhať.

Ministerstvo financií v rámci zásad ustanovených vládou upraví podmienky, za ktorých československý štát prevezme od československých osôb rumunské cenné papiere uvedené v čl. 6 Dohody.

Rozhodovať vo veciach, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2 ods. 1 a § 3, prislúcha Ministerstvu financií alebo orgánu ním poverenému; o konaní v týchto veciach platí vládne nariadenie č. 91/1960 Zb. o správnom konaní.

Ministerstvo financií určí podrobnosti na vykonanie zákona a Dohody, najmä za akých podmienok sa poskytne náhrada (§ 1 ods. 2), ako aj o zániku nároku na náhradu.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.