101/1961 Zb.

Pracovníkovi povolanému na vojenské cvičenie alebo na inú službu v ozbrojených silách s výnimkou vojenskej základnej a náhradnej služby (ďalej len „vojenské cvičenie“), ktorého pracovný pomer k podniku v deň nástupu vojenského cvičenia trvá nepretržite aspoň tri mesiace, prislúcha od tohto podniku po čas vojenského cvičenia náhrada mzdy vo výške

Pri priznávaní náhrady podľa odseku 1 písm. b) až d) sa prizerá len na tie osoby, ktoré sú uznávané za osoby vyživované pracovníkom pre účely dane zo mzdy.

Pri zmene zamestnania z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov sa posudzuje doba nepretržitého trvania pracovného pomeru podľa rovnakých zásad ako pre platenú dovolenku na zotavenie.

Ak pracovník po ukončení jedného druhu služby bezprostredne vykonáva ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, posudzuje sa naväzujúca služba z hľadiska nárokov na náhradu mzdy ako pokračovanie predchádzajúcej služby.

Po skončení vojenského cvičenia prislúcha pracovníkovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia práce v podniku.

Pracovníkovi povolanému na vojenské cvičenie poskytne podnik v poslednom týždni pred dňom určeným na nástup tohto cvičenia potrebné pracovné voľno tak, aby si pracovník mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa ustanoviť na určené miesto, najviac však jeden deň.

Ak má pracovník nastúpiť vojenské cvičenie v mieste tak vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, predlžuje sa mu pracovné voľno o jeden cestovný deň, a ak taká cesta vyžaduje viac ako 18 hodín, o dva cestovné dni. Ak pracovník pracuje v mieste tak vzdialenom od miesta bydliska svojej rodiny, že cesta z jeho pracoviska do miesta tohto bydliska trvá viac ako 6 hodín, prislúcha mu ďalší jeden cestovný deň.

Na cestu späť z miesta, kde bol prepustený z vojenského cvičenia, do miesta bydliska, prípadne pracoviska, prislúchajú pracovníkovi cestovné dni za podmienok a v rozsahu uvedenom v odseku 2.

Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa predchádzajúcich odsekov prislúcha pracovníkovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ tento čas nepripadá na dni, v ktorých pracovník obvykle nepracuje.

Priemerným zárobkom u pracovníkov pracujúcich v úkolovej mzde, v prostej časovej mzde, v časovej mzde s prémiou alebo s výkonnostným, prípadne osobným príplatkom, sa rozumie hrubý zárobok, z ktorého sa pracovníkovi vypočítala náhrada mzdy pri nástupe jeho poslednej platenej dovolenky na zotavenie, pokiaľ od toho času nedošlo u neho k trvalej zmene základnej mzdy. Ak dôjde k takejto zmene, treba výšku náhrady mzdy znovu určiť, a to podľa rovnakých zásad ako pri výpočte náhrady mzdy po čas dovolenky (§ 11 vyhlášky č. 82/1959 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o platenej dovolenke na zotavenie). Pracovníkovi, ktorý doteraz v podniku platenú dovolenku na zotavenie nemal, poskytne sa náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku dosiahnutého v poslednom ukončenom mzdovom období.

Priemerným zárobkom u technicko-hospodárskych pracovníkov, ako aj u vedeckých a výskumných pracovníkov, ktorým sa priznávajú prémie za splnenie prémiových ukazovateľov podľa prémiového poriadku, sa rozumie základný plat, prémie, ktoré by im patrili, ak by pracovali na svojom pracovisku, a prípadná odmena za prácu nadčas, zistená z priemeru odmien za prácu nadčas, vyplatených za dobu rozhodnú pre výpočet priemerného zárobku podľa odseku 1.