36/1961 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 25.04.1961 do 23.03.1974
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 25.04.1961 - 23.03.1974 | |
| 3. | 24.03.1974 - | 64/1974 Zb. |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 36/1961 Zb. |
| Názov: | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou ľudovou republikou |
| Typ: | Vyhláška |
| Dátum schválenia: | 08.04.1961 |
| Dátum vyhlásenia: | 25.04.1961 |
| Dátum účinnosti od: | 25.04.1961 |
| Dátum účinnosti do: | 23.03.1974 |
| Autor: | Minister zahraničných vecí |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 64/1974 Zb. | Vyhláška ministra zahraničných vecí o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou |
36
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 8. apríla 1961
o Konzulárnom dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou
ľudovou republikou
Dňa 21. mája 1960 bol v Bukurešti podpísaný Konzulárny dohovor medzi Československou
republikou a Rumunskou ľudovou republikou.
S Dohovorom vyslovilo Národné zhromaždenie súhlas 17. novembra 1960 a prezident republiky
ho ratifikoval 22. marca 1961.
Ratifikačné listiny sa vymenili v Prahe 24. marca 1961.
Podľa svojho článku 22 Dohovor vstúpil v platnosť 24. marca 1961.
České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)
V z. dr. Gregor v. r.
KONZULÁRNY DOHOVOR medzi Československou republikou a Rumunskou ľudovou republikou
Prezident Československej republiky a Prezídium Veľkého národného zhromaždenia Rumunskej
ľudovej republiky, vedení snahou ďalej rozvíjať v súlade s prianím a záujmami ľudu
oboch krajín vzájomné vzťahy a všestrannú spoluprácu, rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor
a vymenovali za svojich splnomocnencov:
Prezident Československej republiky
dr. Ivana Rohaľa - Iľkiva,
mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Československej republiky v Rumunskej ľudovej
republike
Prezídium Veľkého národného zhromaždenia Rumunskej ľudovej republiky
Aurela Málnásana,
námestníka ministra zahraničných vecí,
ktorí sa po vzájomnom predložení svojich plnomocenstiev, ktoré boli zistené v náležitom
poriadku a v predpísanej forme, dohodli na tomto:
I. Zriaďovanie konzulátov, vysielanie a prijímanie konzulov
Čl. 1
1.
Každá zmluvná strana má právo zriaďovať na území druhej zmluvnej strany generálne
konzuláty, konzuláty, vicekonzuláty a konzulárne agentúry (ďalej len „konzuláty“)
a vysielať generálnych konzulov, konzulov, vicekonzulov a konzulárnych agentov (ďalej
len „konzuli“).
2.
Zmluvné strany sa vzájomne dohodnú o sídlach konzulov a ich konzulárnych obvodoch.
Čl. 2
1.
Pred vymenovaním konzula vysielajúci štát požiada prijímajúci štát o súhlas s jeho
osobou.
2.
Konzul začne svoju činnosť po predložení konzulárneho patentu a po udelení exequatur
prijímajúcim štátom. Konzulárny patent obsahuje meno a priezvisko konzula, jeho konzulárnu
hodnosť, miesto jeho sídla a obvod jeho činnosti.
3.
Po udelení exequatur orgány prijímajúceho štátu urobia všetky potrebné opatrenia,
aby konzul mohol vykonávať svoju služobnú činnosť a požívať práva, výsady a výhody,
ktoré mu priznáva tento Dohovor a právny poriadok prijímajúceho štátu.
Čl. 3
1.
Činnosť konzulov sa končí odvolaním alebo úmrtím.
2.
V prípade odvolania, neprítomnosti, choroby alebo úmrtia konzula dočasné vedenie
konzulátu prislúcha jeho zástupcovi, ktorého meno sa oznámilo príslušným úradom prijímajúceho
štátu.
3.
Zástupca konzula požíva v čase výkonu funkcie konzula všetky práva, výsady a výhody
priznané týmto Dohovorom konzulom.
Čl. 4
1.
Konzuli musia byť občanmi vysielajúceho štátu.
2.
Konzulom v ich činnosti napomáhajú:
a)
odborní konzulárni pracovníci, ktorí musia byť taktiež občanmi vysielajúceho štátu;
b)
pomocné sily, za ktoré sa považujú osoby vykonávajúce administratívno-technické práce
(tlmočník, prekladateľ, pisárka, vodič, telefonistka, domovník a ďalšie osoby vykonávajúce
obdobné práce).
II. Práva, výsady a výhody
Čl. 5
Konzuli a odborní konzulárni pracovníci nepodliehajú vo svojej služobnej činnosti
právomoci orgánov prijímajúceho štátu.
Čl. 6
1.
Konzuli a odborní konzulárni pracovníci sú povinní na predvolanie orgánov prijímajúceho
štátu vydávať svedectvá o veciach, ktoré sa netýkajú ich služobnej činnosti. Tieto
predvolania nesmú obsahovať donucovacie opatrenia.
2.
V prípade, že konzuli alebo odborní konzulárni pracovníci sa nemôžu ustanoviť pred
orgány prijímajúceho štátu zo služobných alebo iných dôvodov, môže sa výsluch vykonať
na konzuláte alebo v ich byte.
Čl. 7
1.
Konzulárne kancelárie, archívy a úradná korešpondencia včítane telegramov, telefónov
a ďalekopisov sú nedotknuteľné. Osobné veci a korešpondencia musia sa uschovať oddelene.
Konzuli majú právo používať šifry a diplomatickú poštu.
2.
Orgány prijímajúceho štátu nemôžu v služobných miestnostiach konzulátu, ako aj v
bytoch konzulov a odborných konzulárnych pracovníkov vykonávať donucovacie opatrenia.
Čl. 8
Konzuli majú právo umiestniť na budovách, v ktorých sú úradné miestnosti konzulátov,
znak vysielajúceho štátu a nápis s označením úradu. Na uvedených budovách a na služobne
používaných vozidlách majú právo vztyčovať vlajku vysielajúceho štátu.
Čl. 9
1.
Konzuli a odborní konzulárni pracovníci sú oslobodení od všetkých osobných a vecných
plnení na základe vzájomnosti. Toto oslobodenie sa vzťahuje i na nehnuteľnosti používané
nimi ako obytné alebo služobné priestory.
2.
Príjmy uvedených osôb, ktoré im plynú z výkonu ich služobnej činnosti, sú oslobodené
od daní a poplatkov.
3.
Oslobodenia uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa vzťahujú i na pomocné sily konzulátu,
pokiaľ sú občanmi vysielajúceho štátu.
4.
Nehnuteľnosti vysielajúceho štátu určené na umiestnenie konzulátov a zamestnancov
konzulátu sú oslobodené od daní.
Čl. 10
1.
Konzuli požívajú na základe vzájomnosti rovnaké colné oslobodenia, aké prijímajúci
štát poskytuje pracovníkom diplomatických zastupiteľských úradov.
2.
Predmety určené pre úradnú činnosť konzulátov požívajú plné colné oslobodenie.
Čl. 11
Ustanovenia článku 9 a 10 sa vzťahujú aj na manželky osôb uvedených v jednotlivých článkoch a na ich neplnoleté
deti, žijúce s nimi v spoločnej domácnosti, pokiaľ sú občanmi vysielajúceho štátu.
III. Právomoc konzulov
Čl. 12
Konzuli vo svojom konzulárnom obvode napomáhajú všestrannému rozvoju politických,
hospodárskych a kultúrnych stykov oboch krajín.
Čl. 13
1.
Konzuli majú právo vo svojom konzulárnom obvode hájiť práva a záujmy vysielajúceho
štátu a taktiež jeho občanov a právnických osôb.
2.
Konzuli sa môžu vo svojej služobnej činnosti obracať priamo na príslušné orgány a
inštitúcie v obvode svojej pôsobnosti a žiadať ich o pomoc pri plnení svojich úloh.
Čl. 14
1.
Konzuli sú oprávnení vo svojom konzulárnom obvode urobiť na súdoch bez osobitného
plnomocenstva opatrenia na hájenie práv a záujmov občanov a právnických osôb vysielajúceho
štátu a zastupovať ich pred inými orgánmi, ak sú neprítomní alebo z iných dôvodov
nemôžu včas chrániť svoje práva a záujmy.
2.
Oprávnenie konzulov podľa odseku 1 tohto článku sa skončí, ak prevezme konzulom zastupovaná
osoba ochranu svojich práv sama alebo ak vymenuje svojho splnomocnenca.
Čl. 15
1.
Konzuli majú právo viesť evidenciu občanov vysielajúceho štátu, zdržujúcich sa trvale
alebo dočasne v ich obvode. Predpisy prijímajúceho štátu o registrácii cudzích štátnych
príslušníkov zostávajú nedotknuté.
2.
Konzuli môžu občanom vysielajúceho štátu vydávať cestovné doklady, predlžovať a rozširovať
ich platnosť, ako aj vykonávať potrebné doplnenia a zmeny.
3.
Konzuli môžu udeľovať všetky víza vysielajúceho štátu.
Čl. 16
Konzuli sú oprávnení konať na konzuláte, vo vlastnom byte alebo v byte občanov vysielajúceho
štátu, ako aj na lodiach alebo lietadlách, ktoré majú vlajku alebo výsostné označenie
vysielajúceho štátu, nasledujúce úkony, pokiaľ sú dovolené právnymi predpismi prijímajúceho
štátu a pokiaľ ich obsah nie je v rozpore so spoločenským a hospodárskym poriadkom
oboch zmluvných strán:
a)
spisovať alebo legalizovať vyhlásenia občanov vysielajúceho štátu;
b)
spisovať, overovať a uschovávať závety alebo iné listiny o jednostranných právnych
úkonoch občanov vysielajúceho štátu;
c)
spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi vysielajúceho štátu;
nemôžu však spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch o zriadení, zmene,
scudzení alebo zrušení práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území prijímajúceho štátu;
d)
spisovať alebo overovať listiny o právnych úkonoch medzi občanmi vysielajúceho štátu
a občanmi prijímajúceho štátu, pokiaľ sa tieto právne úkony týkajú výlučne záujmov
na území vysielajúceho štátu alebo záležitostí, k vykonaniu ktorých má dôjsť na území
vysielajúceho štátu;
e)
overovať podpisy občanov vysielajúceho štátu na písomnostiach každého druhu, overovať
písomnosti pochádzajúce od orgánov alebo úradných osôb vysielajúceho alebo prijímajúceho
štátu a overovať ich odpisy, preklady a výpisy z nich;
f)
prijímať do úschovy peniaze a cenné predmety občanov vysielajúceho štátu; príslušné
právne predpisy prijímajúceho štátu zostávajú nedotknuté;
g)
iné úkony, na ktoré sú splnomocnení vysielajúcim štátom.
Čl. 17
Konzulom spísané, legalizované a overené písomnosti, odpisy, preklady a výpisy, ktoré
sú uvedené v článku 16, majú v prijímajúcom štáte takú právnu platnosť a dôkaznú moc, ako písomnosti spísané,
preložené, overené alebo legalizované príslušnými orgánmi a úradnými osobami prijímajúceho
štátu.
Čl. 18
1.
Pred konzulmi môžu sa uzavierať manželstvá a tiež nimi registrovať, ak sú obe osoby
uzavierajúce manželstvo občanmi vysielajúceho štátu. Uzavieranie manželstiev a vydávanie
dokladov o tom sa vykonáva v súhlase so zákonmi vysielajúceho štátu.
2.
Konzuli majú právo registrovať podľa predpisov vysielajúceho štátu narodenia a úmrtia
občanov vysielajúceho štátu a vydávať o tom príslušné potvrdenia.
3.
Oprávnenia konzulov uvedené v tomto článku sa nedotýkajú príslušných predpisov zmluvných
strán.
Čl. 19
1.
Konzuli majú právo, aby osobne alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov poskytovali
pomoc lodiam, ktoré plávajú pod vlajkou vysielajúceho štátu a ktoré sa nachádzajú
v prístavoch ich konzulárnych obvodov.
2.
Konzuli môžu vstupovať do styku s posádkou lode a cestujúcimi, môžu overovať lodné
listiny a spisovať listiny o náklade, o účele cesty, ako aj o mimoriadnych udalostiach
na lodi. Konzuli poskytujú pomoc veliteľovi lode na udržanie poriadku na lodi a na
žiadosť konzula sú príslušné orgány prijímajúceho štátu povinné mu poskytnúť potrebnú
pomoc.
3.
V prípade, že orgány prijímajúceho štátu hodlajú vykonať donucovacie opatrenia na
obchodných lodiach vysielajúceho štátu, nemôžu sa tieto opatrenia vykonať bez predbežného
upovedomenia konzula. Konzul má právo byť prítomný pri vykonávaní týchto opatrení.
Toto právo sa nevzťahuje na prístavnú, colnú, pasovú a zdravotnú kontrolu lodí, členov
posádky a cestujúcich.
4.
Pri nehodách a stroskotaní lodí jednej zo zmluvných strán príslušné orgány druhej
zmluvnej strany okamžite upovedomia konzula a oznámia mu, aké opatrenia urobili. Taktiež
poskytnú konzulovi nevyhnutnú pomoc pri opatreniach, ktoré robí v súvislosti s haváriou
lode, a prizvú ho k opatreniam potrebným na zistenie príčin nehody alebo stroskotania
a na zabezpečenie dôkazov.
5.
Pri nehodách alebo poškodení lode vysielajúceho štátu môžu konzuli urobiť alebo dožadovať
sa opatrenia pre poskytnutie pomoci členom posádky a cestujúcim a na ochranu nákladu
a opravu lode.
6.
Konzuli môžu sprevádzať veliteľov lodí na súdy a správne úrady prijímajúceho štátu
a napomáhať im pri spisovaní vyhlásení.
Čl. 20
Ustanovenia článku 19 tohto Dohovoru je potrebné primerane použiť aj na lietadlá.
IV. Záverečné ustanovenia
Čl. 21
Ustanovenia tohto Dohovoru o právach a povinnostiach konzulov budú rovnako uplatňované
vo vzťahu k pracovníkom diplomatických zastupiteľských úradov poverených vykonávaním
konzulskej funkcie. Tým nie sú dotknuté diplomatické výsady a imunity týchto pracovníkov
diplomatických zastupiteľských úradov.
Čl. 22
Tento Dohovor bude ratifikovaný. Nadobudne účinnosť dňom výmeny ratifikačných listín,
ktorá sa vykoná v Prahe.
Čl. 23
Tento Dohovor sa uzaviera na dobu päť rokov. Zostane v platnosti vždy ďalších päť
rokov, ak neprejaví jedna zo zmluvných strán písomne šesť mesiacov pred uplynutím
práve prebiehajúceho obdobia svoje prianie Dohovor vypovedať.
Spísané v Bukurešti 21. mája 1960 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a
rumunskom, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Z plnomocenstva prezidenta
Československej republiky
dr. Rohaľ v. r.
Z plnomocenstva Prezídia
Veľkého národného zhromaždenia
Rumunskej ľudovej republiky
A. Málnásana v. r.
Československej republiky
dr. Rohaľ v. r.
Z plnomocenstva Prezídia
Veľkého národného zhromaždenia
Rumunskej ľudovej republiky
A. Málnásana v. r.
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.