76/1961 Zb.

Zariadeniami na výrobu vyhrievacích plynov sú nielen plynárne a generátorové stanice, ale aj čistiarne vyhrievacích plynov a zariadenia na ich úpravu (najmä na krakovanie zemných plynov, na karburáciu vyhrievacích plynov, na výrobu zmesi propanu-butanu so vzduchom), kde sú vyhrievacie plyny hlavným výrobkom a sú určené na dodávku do plynovodnej siete alebo na inú účelovú potrebu.

Súčasťou zariadení na výrobu vyhrievacích plynov je aj vnútrozávodný rozvod vyhrievacích plynov, a to až k uzáveru ústiacemu do plynovodnej siete (odovzdávacie miesto), poprípade pri zariadeniach slúžiacich účelovej výrobe prevádzateľa až k vlastnému spotrebiču.

Odovzdávacím miestom z výroby, ťažby a uskladnenia, ako aj zo zdroja vyhrievacích plynov do plynovodnej siete je prvý uzáver za meradlom, ak sa medzi Združením plynární a prevádzateľom plynárenského zariadenia alebo zdroja vyhrievacích plynov nedohodlo niečo iné.

Zariadeniami na rozvod vyhrievacích plynov sú nielen plynovody (od odovzdávacieho miesta z výroby, ťažby alebo uskladnenia až po plynovodnú prípojku), ale aj kompresorové, dúchacie a regulačné stanice pre verejný rozvod a tankovacie stanice vyhrievacích plynov. Regulačnými stanicami pre verejný rozvod sú stanice na zásobovanie miest, sídlisk a obytných domov.

K zariadeniam na rozvod vyhrievacích plynov, ak ide o skvapalnené vyhrievacie plyny, patria aj plniace stanice, ako aj zariadenia na dopravu týchto plynov [sudy a oceľové nádoby (fľaše) s náplňou o váhe 10 kg a vyššou, ako aj cisterny, s výnimkou cisterien železničnej dopravy].

Plynovodná prípojka slúži na pripojenie odberného plynového zariadenia na plynovod; siaha od plynovodu až po hlavný uzáver odberného plynového zariadenia.

Plynovodná prípojka, ktorá odbočuje od vysokotlakového alebo stredotlakového plynovodu, je prípojkou priemyslovou. Plynovodné prípojky nízkotlakové a stredotlakové prípojky pre obytné domy sú prípojkami pre verejný rozvod.*)

Ak bude podľa plánu gazifikácie priemyslová prípojka slúžiť na zásobovanie viacerých odberateľov (priemyslových), považuje sa za prípojku pre verejný rozvod.

Meradlami vyhrievacích plynov podľa Plynárenského zákona sú iba objemové meradlá vyhrievacích plynov, ktorými sa meria dodávka z plynovodnej siete.

Plynovodné prípojky pre verejný rozvod (§ 5 ods. 2) zriaďujú plynárenské podniky.

O zriadenie plynovodnej prípojky pre verejný rozvod žiada vlastník (užívateľ) stavby alebo zariadení, ktoré majú byť pripojené na plynovod, a pri novovybudovaných stavbách alebo zariadeniach ich investor u plynárenského podniku, a to na osobitnom tlačive, ktoré dostane u tohto podniku.**)

Plynárenský podnik zriadi prípojku pre verejný rozvod v rámci schváleného plánu gazifikácie miest s prihliadnutím na maximálnu efektívnosť.

So súhlasom plynárenského podniku a za podmienok ním určených môžu výnimočne zriaďovať alebo rozširovať plynovodné prípojky pre verejný rozvod aj iné organizácie ako plynárenské podniky, alebo aj fyzické osoby, a to na vlastný náklad.

Pri sústredenej bytovej a občianskej výstavbe zriaďuje plynovodné prípojky pre verejný rozvod, poprípade potrebnú časť zariadení pre rozvod po prejednaní s plynárenským podnikom a za podmienok ním určených investor tejto výstavby.

Plynovodné prípojky priemyslové (§ 5 ods. 2) zriaďujú alebo rozširujú za podmienok určených plynárenským podnikom na svoj náklad vlastníci, poprípade užívatelia stavieb alebo zariadení, ktoré sa majú pripojiť na plynovod; pri novovybudovaných stavbách alebo zariadeniach zriaďujú ich investori. Tieto prípojky sa zriaďujú včítane priemyslových regulačných staníc.

Plynovodné prípojky musia vyhovovať technickým normám a bezpečnostným predpisom. Práce pri zriaďovaní alebo rozširovaní plynovodných prípojok môžu vykonávať iba organizácie, ktoré majú na tieto práce odborne spôsobilých pracovníkov (§§ 26 až 31).

Plynárenský podnik oznámi vlastníkovi (užívateľovi) stavby alebo zariadenia, poprípade investorovi údaje a pokyny potrebné pre bezpečné a hospodárne zriadenie, poprípade rozšírenie plynovodnej prípojky a určí podmienky pre jej pripojenie k plynovodu. Plynárenský podnik môže pripojenie odmietnuť, ak sa určené podmienky nedodržia.

Vlastník (užívateľ) stavby alebo zariadenia, ktoré sa majú pripojiť k plynovodu, poprípade pri novobudovaných stavbách alebo zariadeniach ich investor je povinný v týchto objektoch zabezpečiť vykonanie potrebných stavebných úprav (najmä zriadiť otvor pre prípojku).

Ak plynovodné prípojky zriadil niekto iný ako plynárenský podnik (§ 8 ods. 4 a 5 a § 9), je investor povinný po vydaní povolenia na trvalú prevádzku (používanie) odovzdať plynárenskému podniku všetku dokumentáciu plynovodnej prípojky. Plynárenský podnik je tiež účastníkom konania o vydanie tohto povolenia. Plynárenský podnik prevádza tieto plynovodné prípojky (pri sústredenej bytovej a občianskej výstavbe aj príslušnú časť zariadenia pre rozvod) odo dňa ich pripojenia.

Plynovodné prípojky zriadené inými organizáciami ako plynárenskými podnikmi prechádzajú (včítane príslušnej časti zariadenia pre rozvod) do správy plynárenského podniku bezodplatne.*) Plynovodné prípojky zriadené inými organizáciami ako štátnymi, alebo vybudované fyzickými osobami prechádzajú dňom uvedenia do trvalej prevádzky do vlastníctva štátu a do správy plynárenského podniku.

Súhlas podľa § 7 ods. 1 zákona netreba na zrušenie alebo dlhodobé zastavenie:

Na prerušenie prevádzky plynárenského zariadenia netreba súhlas Ministerstva palív a energetiky. Prerušením prevádzky sa rozumie len krátkodobé zastavenie prevádzky, napr. pri poruchách, revíziách, poprípade prerušenie, ktoré bolo nariadené orgánom plynárenského dispečingu (§ 11 zákona) alebo kontrolnými orgánmi (§ 14 zákona).

Odbernými plynovými zariadeniami sú okrem spotrebičov vyhrievacích plynov:

Pre priemyslové spotrebiče vyhrievacích plynov, ktoré sa majú vybudovať alebo rekonštruovať, sa musí pred vypracovaním investičnej úlohy stavby alebo rekonštrukcie určiť palivová základňa vyhrievacích plynov.**)

Prevádzatelia plynárenských zariadení, ako aj odberných plynových zariadení, s výnimkou prevádzateľov spotrebičov určených pre domácnosť, sú povinní:

Užívatelia spotrebičov určených pre domácnosť sú povinní pri používaní zachovávať potrebnú opatrnosť a riadiť sa návodom pre používanie týchto spotrebičov; návod sa musí dodať súčasne so spotrebičom.

Pôsobnosť kontrolných orgánov Združenia plynární sa vzťahuje aj na plynojemy, plynovody, kompresorové, dúchacie a čistiace stanice, ktoré sú prevádzkovým príslušenstvom zdrojov vyhrievacích plynov.

Kontrola spotrebičov a inštalácií na skvapalnený vyhrievací plyn v domácnostiach sa spravuje osobitnými predpismi.**)

Kontrolné orgány

Kontrolné orgány vykonávajú svoje úlohy v spolupráci s orgánmi inšpekcie práce, orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby a s orgánmi požiarnej ochrany.

Kontrolné orgány spisujú o výsledku svojich vyšetrení zápisnicu, v ktorej uvedú zistené závady a navrhnú opatrenia na ich odstránenie. Riaditeľ (vedúci) podniku, závodu alebo prevádzkárne je povinný zápisnicu podpísať; ak nesúhlasí s obsahom zápisnice, uvedie v nej svoje námietky.

Kontrolné orgány odovzdajú jedno vyhotovenie zápisnice riaditeľovi (vedúcemu) podniku, závodu alebo prevádzkárne, ďalšie vyhotovenie zašlú orgánu, ktorý je podniku (závodu alebo prevádzkárni) nadriadený. Podľa potreby upovedomia kontrolné orgány o zistených závadách iné kompetentné orgány.

Kontrolné orgány sú povinné zachovávať štátne, hospodárske a služobné tajomstvo vo veciach, o ktorých sa dozvedia pri výkone svojej činnosti. Táto povinnosť mlčanlivosti trvá i po skončení pracovného pomeru.

V objektoch vojenskej správy a ozbrojených zložiek Ministerstva vnútra vykonávajú kontrolné orgány kontroly a vyšetrenia podľa osobitných predpisov vydaných ministrom palív a energetiky v dohode s ministrom národnej obrany alebo vnútra.

Výrobcovia plynárenských a odberných plynových zariadení sú povinní so zariadením dodať predpísanú dokumentáciu, včítane schematického výkresu a prevádzkových smerníc (poprípade návody na obsluhu); ak ide o spotrebiče pre domácnosť, je výrobca povinný pripojiť návod pre používanie týchto spotrebičov.

Všetky nové, ako aj rozširované odberné plynové zariadenia možno zriadiť a pripojiť až po predchádzajúcom prejednaní s plynárenským podnikom, poprípade za podmienok ním určených.

Odberné plynové zariadenia uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) až c) a spotrebiče vyhrievacích plynov pripojí plynárenský podnik len vtedy, ak zodpovedajú podanej prihláške, podkladom prejednaným podľa § 23, sú vyhotovené podľa technických noriem a ak boli odborne technicky preskúšané (§ 25). Spôsob pripojovania upravujú technické normy.

Pri nových alebo rozširovaných (rekonštruovaných) odberných plynových zariadeniach uvedených v § 13 ods. 1 písm. a) a b), ako aj pri spotrebičoch vyhrievacích plynov prevádzaných veľkoodberateľmi vyhrievacích plynov je odberateľ povinný predložiť plynárenskému podniku potrebné podklady, umožňujúce posúdenie týchto odberných plynových zariadení z hľadiska ich pripojenia na plynovodnú sieť (napr. projekt alebo inú dokumentáciu).

Údaje potrebné na vypracovanie podkladov (napr. veľkosť spotrebičov, údaje týkajúce sa stavby regulačnej stanice, ako aj iné technické údaje včítane údajov o umiestnení meradla) oznámi plynárenský podnik odberateľovi na požiadanie.

Posúdenie podkladov predložených odberateľom vykoná plynárenský podnik bezodplatne. Pri veľkých priemyslových odberných plynových zariadeniach, pri ktorých je posúdenie podkladov mimoriadne náročné, dohodne sa plynárenský podnik s odberateľom, akým spôsobom sa posudok zaobstará.

Ak sa montážne práce nezačali do jedného roka odo dňa, keď plynárenský podnik určil podmienky, za ktorých sa odberné plynové zariadenie môže zhotoviť (§ 22 ods. 1), je odberateľ povinný s plynárenským podnikom projekt znova prejednať.

Výmenu, opravu a údržbu hlavných uzáverov na prípojkách, domových regulátorov tlaku plynu, ako i zariadení v regulačnej stanici vykonáva výhradne plynárenský podnik, a to na náklad vlastníka (užívateľa) stavby alebo zariadenia.

Vlastníci (užívatelia) stavieb a zariadení, poprípade prevádzatelia odberných plynových zariadení sú povinní umožniť povereným zamestnancom plynárenského podniku prístup k odberným plynovým zariadeniam uvedeným v § 13 ods. 1 písm. a) až c) i k spotrebičom vyhrievacích plynov.

Odborným technickým preskúšaním (§ 17 zákona) sa rozumie vykonanie tlakovej skúšky, poprípade zhodnotenie, či odberné plynové zariadenie sa zhotovilo podľa podkladov (projektu), technických noriem, poprípade podľa podmienok určených plynárenským podnikom.

O výsledku preskúšania vydá plynárenský podnik vlastníkovi (užívateľovi) stavby alebo zariadenia, poprípade prevádzateľovi (investorovi) osvedčenie; toto osvedčenie nahradzuje povolenie na uvedenie odberného plynového zariadenia do prevádzky.

Inštalačné, montážne, opravárske a údržbárske práce (ďalej len „montážne práce“) na odberných plynových zariadeniach smú vykonávať len osoby, ktoré majú na to odbornú spôsobilosť.

Plynárenský podnik nie je povinný pripojiť odberné plynové zariadenie, ak montážne práce vykonala osoba, ktorá nemá na to odbornú spôsobilosť.

Organizácie vykonávajúce montážne práce v novostavbách alebo väčšie rekonštrukcie na odberných plynových zariadeniach sú povinné vopred písomne ohlásiť plynárenskému podniku vykonávanie týchto prác tak, aby sa plynárenský podnik mohol presvedčiť, či sa práce vykonávajú riadne, najmä či sa dodržiavajú technické normy.

Osoby, ktoré nemajú spôsobilosť uvedenú v §§ 27 a 28, môžu vykonávať montážne práce iba pod priamym dozorom a zodpovednosťou osôb, ktoré túto spôsobilosť majú.

Osoby, ktoré pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky vykonávali montážne práce na odberných plynových zariadeniach a zatiaľ nespĺňajú podmienky odbornej spôsobilosti (§§ 27 a 28), môžu tieto práce vykonávať najdlhšie do 31. decembra 1963.

Úľavy z požiadaviek odbornej spôsobilosti môže na prechodnú dobu povoliť príslušný plynárenský podnik, ak sú preto osobitné dôvody.

Ak sa týka zmena druhu alebo tlaku vyhrievacieho plynu väčšieho počtu odberateľov, prejedná ju plynárenský podnik vopred s krajským národným výborom. Zmenou druhu plynov sa rozumie vzájomná zámena vyhrievacích plynov uvedených v § 1. Za zmenu tlaku sa považuje iba zmena tlaku medzi nízkym, stredným a vysokým tlakom.*)

Zmenu druhu vyhrievacích plynov alebo tlaku prejedná dodávateľ so všetkými veľkoodberateľmi, ktorých sa zmena týka, najmenej 2 roky pred začiatkom roku, v ktorom sa má zmena vykonať, ak sa nedohodne s nimi vopred lehota kratšia.

Zmenu druhov vyhrievacích plynov alebo tlaku oznámi plynárenský podnik písomne vlastníkom (užívateľom) nehnuteľností pripojených na prípojku pre verejný rozvod, ako i všetkým odberateľom odoberajúcim vyhrievacie plyny v maloobchodnom rozsahu, ktorých sa zmena týka. Túto zmenu je plynárenský podnik povinný oznámiť najmenej jeden rok pred začiatkom roku, v ktorom sa má zmena vykonať, ak sa nedohodne s nimi lehota kratšia. Plynárenský podnik upovedomí o zamýšľanej zmene miestne národné výbory, ako i organizácie, ktoré sa v dotknutej oblasti zaoberajú vykonávaním montážnych prác alebo predajom a opravami plynových spotrebičov.

Úpravu plynových spotrebičov v domácnostiach, pokiaľ sú vo vlastníctve spotrebiteľov, vykonáva na svoj náklad plynárenský podnik.

Plynárenským podnikom prislúcha v rozsahu uvedenom v § 22 ods. 1 zákona oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam.

Za výkon oprávnení uvedených v § 22 ods. 1 zákona nie sú plynárenské podniky povinné poskytnúť náhradu. Ak však je vlastník (užívateľ) nehnuteľnosti, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením plynovodnej siete alebo zariadením na uskladnenie vyhrievacích plynov [§ 3 písm. b)] v užívaní nehnuteľnosti podstatne obmedzený, môže žiadať na národnom výbore, ktorý vydal rozhodnutie o prípustnosti stavby, aby mu plynárenský podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť sa musí pod stratou nároku podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa plynovodná sieť alebo zariadenie na uskladnenie vyhrievacích plynov uviedli do trvalej prevádzky (používania).

Oprávnenia podľa § 22 ods. 1 zákona vznikajú dňom vydania rozhodnutia o prípustnosti stavby plynovodnej siete alebo zariadenia pre uskladnenie vyhrievacích plynov, prípadne dňom, keď plynárenské zariadenia prejdú do správy plynárenského podniku; uvedené oprávnenia zanikajú zrušením týchto plynárenských zariadení.

Ak je rozsah oprávnení sporný, vymedzí ich okresný národný výbor, prípadne miestny národný výbor, ak je stavebným úradom.

Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v § 22 ods. 1 zákona viazne na dotknutej nehnuteľnosti ako vecné bremeno; tieto vecné bremená postihujú i národný majetok. Vecné bremená sa nezapisujú do pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní.

Ak sa ocitne vecné bremeno zmenou okolností, za ktorých vzniklo, v hrubom nepomere k výhode plynárenského podniku, je možné sa domáhať, aby plynárenský podnik plynovodnú sieť, prípadne zariadenie na uskladnenie vyhrievacích plynov zmenil alebo preložil. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o zmene (preložení) a o úhrade nákladov s tým spojených okresný národný výbor, prípadne miestny národný výbor, ak je stavebným úradom.

Za skutočnú škodu spôsobenú na nehnuteľnosti alebo jej príslušenstve pri prípravných prácach [§ 22 ods. 1 písm. d) zákona], stavbe, prevádzke, oprave, zmene alebo odstránení plynovodnej siete, prípadne zariadení na uskladnenie vyhrievacích plynov (§ 3), prináleží poškodenému vlastníkovi (užívateľovi) nehnuteľnosti náhrada.

Ak nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody okresný národný výbor, prípadne miestny národný výbor, ak je stavebným úradom, a to na žiadosť, ktorú musí poškodený podať do 30 dní odo dňa, keď zistil rozsah škody, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa vzniku škody; ak nepodá žiadosť v týchto lehotách, nárok zaniká.

O podmienkach styku plynárenských zariadení s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami platia obdobne predpisy o podmienkach styku energetických diel s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami.**)

Ochranné pásma sú pri plynovodoch a plynovodných prípojkách vymedzené vo vodorovnej vzdialenosti meranej po obidvoch stranách kolmo na plynovod alebo plynovodnú prípojku; táto vzdialenosť je:

Plynovody a prípojky, ktorými sa rozvádzajú vyhrievacie plyny pod nízkym tlakom (nízkotlakové plynovody a prípojky), ako i stredotlakové plynovody, ak sú vedené v mestách, v sídliskách a súvisle zastavaných obciach, nechránia sa ochrannými pásmami. Ochrana ich plynulej prevádzky je upravená technickými normami.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne i pre zariadenia na odvádzanie vyťažených prírodných vyhrievacích plynov, včítane vyhrievacích plynov získaných z banských diel (degazácia), poprípade i pre zariadenia na odvádzanie vyhrievacích plynov získaných podzemným splynovaním.

Vlastníci (užívatelia) nehnuteľnosti v ochrannom pásme sú povinní zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť plynárenské zariadenia a plynulosť a bezpečnosť ich prevádzky.

V ochranných pásmach nesmú sa zriaďovať sklady traskavín, horľavín, plynojemy, vťažné jamy prieskumných alebo ťažobných podnikov a iné zvlášť dôležité objekty; v ochrannom pásme nesmú byť tiež umiestnené odvaly hlušín.

Vnútri ochranného pásma pri vysokotlakovom plynovode o priemere aspoň 300 mm je tiež zakázané:

Pre vysokotlakové plynovody do priemeru 300 mm, ako i pre vysokotlakové prípojky a stredotlakové plynovody (§ 40 ods. 1) platia polovičné vzdialenosti, než ktoré sú uvedené v odseku 3 písm. a) až d); vzdialenosti uvedené pod písm. e) a f) zostávajú však nedotknuté.

Vonkajšie elektrické vedenie veľmi vysokého a vysokého napätia, káblové vedenia, ako i podzemné potrubie pre pohonné hmoty a ropu je dovolené zriaďovať najmenej v takej vzdialenosti od zariadenia pre rozvod vyhrievacích plynov, aby boli zachované ochranné pásma určené predpismi platnými pre elektrické vedenie a pre podzemné potrubie na pohonné hmoty a ropu.

Pri výstavbe zariadení na výrobu alebo uskladnenie vyhrievacích plynov (§§ 2 a 3) určí ochranné pásmo, ako i druhy činností, ktoré sú v ňom obmedzené alebo zakázané, okresný národný výbor, poprípade miestny národný výbor, ak je stavebným úradom, a to na návrh Združenia plynární.

Povinnosti a obmedzenia v ochranných pásmach vznikajú dňom vydania rozhodnutia o prípustnosti stavby plynárenského zariadenia a zanikajú zrušením tohto zariadenia. Ak je rozsah ochranných pásiem alebo rozsah povinností a obmedzení sporný, určí ich okresný národný výbor, poprípade miestny národný výbor, ak je stavebným úradom.

Výnimky z ustanovení o ochranných pásmach (§§ 40 a 42) môže povoliť okresný národný výbor, poprípade miestny národný výbor, ak je stavebným úradom; pritom podľa potreby určí primerané podmienky na zaistenie bezpečnosti prevádzky. Pred povolením výnimky vyžiada si však národný výbor vyjadrenie príslušného plynárenského podniku.