12/1962 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 06.02.1962
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 06.02.1962 - |
Obsah
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 12/1962 Zb. |
| Názov: | Uznesenie vlády, ktorým sa ustanovujú zásady pre rozmiesťovanie mládeže a pre prijímanie na ďalšie štúdium |
| Typ: | Uznesenie |
| Dátum schválenia: | 17.01.1962 |
| Dátum vyhlásenia: | 06.02.1962 |
| Dátum účinnosti od: | 06.02.1962 |
| Autor: | Vláda Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
12
UZNESENIE VLÁDY
zo 17. januára 1962,
ktorým sa ustanovujú zásady pre rozmiesťovanie mládeže a pre prijímanie na ďalšie
štúdium
Vláda na základe uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa ustanovuje
tieto zásady pre rozmiesťovanie mládeže a prijímanie na ďalšie štúdium:
Základnou otázkou budovania vyspelej socialistickej spoločnosti a postupného prechodu
ku komunizmu je vybudovanie mohutnej materiálno-technickej základne, spočívajúcej
na rýchlom a všestrannom rozvoji výrobných síl. Takýto rast výrobných síl sa umožní
ďalším rozvojom vedy a jej využitím v priemyslovej i poľnohospodárskej výrobe, dôsledným
zavádzaním novej techniky, rozvojom automatizácie, komplexnej mechanizácie, chemizácie
a elektrifikácie celého národného hospodárstva.
Ľudská činnosť v oblasti materiálnej výroby bude stále viacej činnosťou tvorivou,
spojenou s vedou a technikou. Materiálno-technická základňa komunizmu vytvorí podmienky
pre postupné prekonávanie podstatných rozdielov medzi fyzickou a duševnou prácou,
medzi mestom a dedinou.
Tieto hlboké zmeny vo výrobnom procese kladú zvýšené nároky na prípravu vedeckých,
technických a ostatných kádrov s organizátorskými schopnosťami. Na dosiahnutie novej
produktivity práce, mnohonásobne vyššej než je produktivita dnešná, potrebujeme aj
nových ľudí s takou úrovňou vzdelania a takou morálnou i odbornou prípravou, aby dokázali
novú techniku komunizmu vytvárať a najplnejšie využívať.
Vyššie požiadavky na výchovu všestranne vzdelaných, duševne i fyzicky vyspelých ľudí
vyplývajú rovnako z úloh ďalšieho upevňovania socialistických spoločenských vzťahov,
zo zvyšovania účasti pracujúcich na riadení výroby a verejného života. Príprava pracujúcich
pre život vo vyspelej socialistickej a komunistickej spoločnosti nebývale zvyšuje
nároky na politickú a morálnu výchovu, na úroveň všeobecného i odborného vzdelania
mládeže i dospelých. Vzdelanie a štúdium prestalo byť výsadou a súkromnou záležitosťou,
ale stalo sa objektívnou masovou potrebou a nutnou súčasťou zvyšovania životnej úrovne
všetkých pracujúcich.
Z týchto zásad vychádzal XI. sjazd Komunistickej strany Československa, keď vytýčil
úlohu tesnejšie spojiť školu so životom a s výrobou a zmeniť obsah výchovy a vzdelania
tak, aby škola vychovávala všestranne vzdelaných ľudí, morálne i fyzicky pripravených
na uvedomelé budovanie budúcej komunistickej spoločnosti. Celý náš školský systém
sa uspôsobil tak, aby si každý mladý človek mohol zvoliť cestu, ktorá zodpovedá jeho
sklonom a nadaniu a je pritom v súlade s potrebami nášho národného hospodárstva. Realizácia
vysoko demokratickej požiadavky XI. sjazdu Komunistickej strany Československa - poskytnúť
do roku 1970 prevažnej väčšine mládeže úplné stredoškolské vzdelanie - znamená, že
sa toto vzdelanie dostane každému absolventovi základnej školy, ktorý bude mať pre
neho predpoklady. Stredoškolské vzdelanie sa bude uskutočňovať troma prúdmi, a to
absolvovaním strednej školy pre pracujúcich alebo štúdiom na strednej všeobecno-vzdelávacej
škole alebo štúdiom na strednej odbornej škole. Pre vysokoškolské štúdium sa budú
získavať a prijímať schopní uchádzači v počte zodpovedajúcom potrebám rozvoja našej
spoločnosti, pokiaľ sa nevytvoria podmienky pre poskytnutie vysokoškolského vzdelania
každému, kto ho bude schopný nadobudnúť.
* * *
Spolu s ekonomickým rozvojom došlo k hlbokým zmenám v triednej štruktúre našej spoločnosti.
Boli likvidované vykorisťovateľské triedy, roľníctvo a ostatní malovýrobcovia už z
obrovskej väčšiny boli prevedení na kolektívne formy výroby, robotnícka trieda neobyčajne
vzrástla a stala sa všeobecne uznávanou vedúcou silou spoločnosti. V priebehu týchto
rokov vznikla nová ľudová inteligencia a veľkým prerodom prechádzala aj značná časť
staršej inteligencie. Premeny v ekonomike a v triednej štruktúre našej spoločnosti
spolu so zmenami v pomere triednych síl vo svetovom meradle a výchova našich pracujúcich
v duchu socialistickej ideológie viedli aj k zmenám v myslení ľudí a k upevneniu politickej
a morálnej jednoty našich pracujúcich. Naša spoločnosť spočíva teraz na pevnom sväzku
pracujúcich, v ktorom robotníci, družstevní roľníci a inteligencia tvorí so svojimi
rodinami naprostú väčšinu obyvateľstva a jednotne budujú vyspelú socialistickú spoločnosť
v našej vlasti.
Táto triedna štruktúra je základom pre postupné budovanie jednoliatej beztriednej
spoločnosti pracujúcich. Hlavný charakter tejto spoločnosti dá robotnícka trieda,
ktorej vzdelanosť vzrastie na úroveň socialistickej inteligencie.
Tieto nové historické skutočnosti, ku ktorým došlo v dôsledku dovŕšenia socialistickej
výstavby, vytvárajú priaznivé podmienky pre výchovu a umožňujú riešiť otázky rozvoja
vzdelania všetkých členov spoločnosti na novej, kvalitatívne vyššej úrovni. Vo svetle
rastúcich potrieb kvalifikovaných kádrov i z hľadiska súčasného vývoja triednych vzťahov
treba uplatniť nové zásady pri rozhodovaní o tom, ako sa majú mladí ľudia začleňovať
do života, ako majú jednotliví absolventi základnej deväťročnej školy získať stredné
vzdelanie a ktorí stredoškolskí absolventi a pracujúci sa majú prijímať na jednotlivé
odbory vysokoškolského štúdia.
* * *
Vedúcou zásadou a rozhodujúcim kritériom pri rozmiesťovaní mládeže a prijímaní na
ďalšie štúdium je komplexné hodnotenie uchádzača samého. Prizerá sa na politickú a
morálnu stránku jeho osobnosti, ku konkrétnym teoretickým a praktickým vedomostiam
a znalostiam, na schopnosti a nadanie, na záujem o študovaný odbor, na prácu v organizácii
mládeže či inej spoločenskej organizácii a pod. Uskutočňovanie tejto zásady komplexného
hodnotenia uchádzača samotného umožňuje tá významná skutočnosť, že všetka mládež,
prichádzajúca do stredných a vysokých škôl, vyrastala a duševne sa formovala už v
nových spoločenských podmienkach, bola vychovávaná našou novou školou, v duchu socialistickej
ideológie a sila našich ideí a celej novej skutočnosti šestnásť rokov ovplyvňovala
i rodinné a ostatné prostredie, ktoré mladých ľudí obklopuje.
Na urýchlený rozvoj nášho národného hospodárstva a kultúry treba maximálne využiť
všetky schopnosti a talenty mladých ľudí. Veľkou prednosťou socializmu je, že na rozdiel
od buržoáznej spoločnosti umožňuje rozvoj vzdelania tak na kvalitatívne vyššej úrovni,
ako aj na neporovnateľne širšej, skutočne masovej základni, a že na tejto širokej
základni rozvíja všetky talenty. To je jednou z hlavných príčin, prečo veda a technika
socialistických krajín nezadržateľným tempom dostihuje a predstihuje vedu a techniku
najvyspelejších kapitalistických štátov.
Ďaleko najpočetnejšiu časť našej spoločnosti tvorí robotnícka trieda a družstevní
roľníci. Medzi deťmi príslušníkov týchto základných a najpočetnejších tried našej
spoločnosti je mnoho vedeckých, technických, organizátorských i umeleckých talentov.
Avšak v mnohých robotníckych a roľníckych rodinách, najmä v tých, kde obidvaja rodičia
sú zamestnaní, ešte stále nemajú deti dostatočnú možnosť prejaviť a rozvíjať svoje
schopnosti a nadanie. Preto treba vysoko oceniť postup tých učiteľov a vychovávateľov,
ktorí týmto deťom venujú individuálnu výchovnú starostlivosť. Je čestnou úlohou našej
školy a všetkých mimoškolských výchovných zariadení i organizácií Československého
sväzu mládeže, aby aktívne pomáhali rozvíjať talenty ukryté medzi deťmi všetkých našich
pracujúcich a najmä robotníkov a roľníkov. Tým dosiahneme to, že týchto nadaných detí
pôjde viac než doteraz študovať na stredné všeobecno-vzdelávacie školy a hlavne potom
na školy vysoké a celkové sociálne zloženie bude lepšie zodpovedať sociálnej skladbe
našej spoločnosti. Rodičom, ktorí z rôznych dôvodov nechcú umožniť svojim nadaným
deťom štúdium na týchto školách, treba vysvetľovať spoločenský význam vyššieho vzdelania
v období budovania komunistickej spoločnosti, v ktorom ich deti budú pracovať a žiť.
Treba všestranne vychádzať z perspektívy, že aj v Československu už toto pokolenie
bude žiť v komunizme.
Zvlášť veľký záujem má naša spoločnosť na rozvoji talentov mimoriadnych, najmä vedeckých
a technických. Výnimočne talentovaným mladým ľuďom treba rozhodne vysokoškolské štúdium
umožniť, venovať im zvýšenú výchovnú starostlivosť a v nutných prípadoch ich zabezpečiť
aj hmotne, aby sa ich cenné schopnosti čo najviac využili v prospech našej spoločnosti.
Pre úspešné štúdium, najmä pre jeho dôsledné spájanie so životom, pre uvedomelé osvojovanie
vedomostí a pre upevnenie študijnej disciplíny majú veľký význam skúsenosti študentov,
nadobudnuté v spoločenskej praxi, predovšetkým v praxi výrobnej. Vo zvýšenej miere
to platí o skúsenostiach nadobudnutých praktickou činnosťou v odbore, ktorý bude uchádzač
študovať. Preto pri prijímaní uchádzačov do štúdia, najmä na stredné odborné školy
a na školy vysoké, majú prednosť tí uchádzači, ktorí prešli najmenej jednoročnou úspešnou
praxou.
Pri prijímaní študentov treba tiež dbať na to, aby sa zabezpečili i potreby kvalifikovaných
kádrov v hospodársky menej vyvinutých okresoch, zvlášť v pohraničných oblastiach.
Preto sa za inak rovnakých predpokladov prednostne umožní štúdium tým uchádzačom,
ktorým sa udelilo krajské alebo závodné štipendium a ktorí sa zaviazali pracovať po
ukončení štúdia v týchto oblastiach.
Celkový profil študenta, najmä po politickej a morálnej stránke, je ovplyvnený i jeho
rodinným prostredím. Preto sa pri rozmiesťovaní mládeže do jednotlivých prúdov stredného
štúdia a najmä na vysoké školy prihliada na osobný podiel rodičov na budovaní socializmu
a na upevňovaní našej vlasti.
Pri rozmiesťovaní mládeže nemožno ani naďalej obchádzať triedne hľadisko. Je mládež,
ktorá doteraz vyrastá v bývalých veľkoburžoáznych rodinách a v rodinách exponovaných
reakčných činiteľov. V týchto jednotlivých prípadoch pri zachovaní zásady komplexného
hodnotenia uchádzača samého treba k tejto skutočnosti náležite prizerať.
Správne stranícke hľadisko je výber kádrov podľa ich politických a pracovných kvalít.
Len takýto výber je plne v súlade s dosiahnutým stupňom rozvoja našej spoločnosti.
* * *
Hlavným predpokladom pre úspešné rozmiesťovanie a prijímanie na ďalšie štúdium je
správna a cieľavedomá výchova mládeže na povolanie. Hlboko demokratický a humanistický
charakter našej spoločnosti, v ktorej sú v súlade základné záujmy jednotlivca a spoločnosti,
umožňuje a vyžaduje začleniť každého jednotlivca do takého pracovného prostredia,
ktoré zabezpečí tak plné osobné uspokojenie z vykonávanej práce, ako aj najlepšie
využitie jeho tvorivých síl a nadania v prospech celku.
Správnou výchovou a usmerňovaním mládeže na voľbu povolania dosiahneme to, že vlastné
prijímanie žiakov a študentov na ďalšie štúdiá nebude jednorazovým alebo dokonca len
administratívnym aktom, ktorý môže viesť k náhodnému a nesprávnemu rozhodnutiu, ale
stane sa logickým a prirodzeným vyústením dlhodobej prípravy pre štúdium i pre budúce
spoločenské uplatnenie každého jednotlivca.
Dôležitou úlohou tejto výchovy na základnej deväťročnej škole je správne rozvíjať
nadanie, schopnosti i morálne vlastnosti každého jednotlivca tak, aby sa uvedomele
rozhodol pre jeden z troch prúdov získavania úplného stredného vzdelania. Tiež pri
výchove a výbere uchádzačov na vysoké školy musíme dosiahnuť toho, aby bol pre všetky
študijné odbory pripravený dostatočný počet uchádzačov schopných úspešne zvládnuť
stále náročnejšie štúdium v odbore, o ktorý prejavili záujem.
Výchovu mládeže na voľbu povolania treba pre jej veľký politický význam chápať ako
jednu zo základných súčastí spoločenského poslania učiteľov, vychovávateľov i rodičov.
Bude sa preto uskutočňovať sústavne a priebežne v základnej deväťročnej škole i na
školách II. cyklu, a to v tesnej súčinnosti s rodičmi a spoločenskými organizáciami.
* * *
Rastúce potreby kvalifikovaných kádrov pre hospodársky i kultúrny rozvoj vyspelej
socialistickej spoločnosti nemôžu sa kryť len denným štúdiom dorastajúcej stredoškolskej
a vysokoškolskej mládeže. Život si naliehavo vyžaduje v stále väčšej miere rozvíjať
rôzne formy štúdia pri zamestnaní. Je preto povinnosťou závodov, jednotných roľníckych
družstiev a ostatných pracovísk vyberať, pripravovať a vysielať osvedčených pracovníkov
na štúdium pri zamestnaní i na štúdium denné s prerušením zamestnania, sledovať ich
študijné výsledky a všade im vytvárať pre štúdium priaznivé pracovné podmienky. Je
závažnou úlohou všetkých hospodárskych pracovníkov, straníckych, odborových a mládežníckych
organizácií na závodoch, jednotných roľníckych družstvách a ostatných pracoviskách,
plánovite sa starať o zvyšovanie kvalifikácie svojich pracovníkov a zamestnancov.
Záujemci z pracovísk sa pri odporúčaní na štúdium hodnotia v komisii na závode podľa
tých istých hľadísk ako uchádzači zo škôl.
Všetky závody a podniky nemajú rovnaké možnosti výberu vhodných pracovníkov na štúdium.
Preto treba využívať všetky možnosti každého pracoviska a tak zvyšovať kvalifikačnú
skladbu pracovníkov celého odvetvia. Pritom treba prizerať tiež na to, aby sa odbornými
kádrami zabezpečili i nové kapacity. V tomto smere vedú ústredné úrady a orgány svoje
podriadené jednotky, aby prekonávali len úzko lokálne záujmy a lepšie chápali potreby
a záujmy celej spoločnosti.
Závody vysielajú na štúdium nielen tých osvedčených pracovníkov, ktorí sa po skončení
štúdia na závod vrátia a ktorým preto poskytujú závodné štipendium a iné pracovné
výhody. Uvoľnia na štúdium i iných vhodných uchádzačov a tých, ktorí sem nastúpili
preto, aby získali výrobnú prax potrebnú pre vysokoškolské štúdium.
Úsilie každého jednotlivca o vyššie vzdelanie je plne v súlade s požiadavkami výchovy
komunistického človeka. Preto závody a ostatné pracoviská podporujú záujem každého
pracovníka o štúdium pri zamestnaní. Toto štúdium sa má umožňovať v opravdu najširšom
meradle a takto tiež v podnikoch a inštitúciách iniciatívne zabezpečovať.
Je povinnosťou tiež útvarov našej ľudovej armády viac podnecovať vojakov na ďalšie
štúdium a v druhom roku základnej služby vykonávať výber a vytvárať podmienky pre
prípravu uchádzačov na štúdium na strednej a vysokej škole po skončení základnej vojenskej
služby.
* * *
Rozmiesťovanie mládeže a prijímanie na ďalšie štúdium je politicky nesmierne dôležitá
úloha, ktorá podstatne ovplyvní formovanie našej socialistickej inteligencie a bude
mať veľký význam pre ďalší rozvoj výrobných síl. Preto mu musia venovať najväčšiu
pozornosť nielen všetci učitelia a školskí pracovníci, ale aj vedúci pracovníci hospodárskych
a štátnych orgánov, národných výborov i funkcionári Revolučného odborového hnutia,
Československého sväzu mládeže a združenia rodičov a priateľov školy.
Široký v. r.